Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/304/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017202090 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017202090.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: LÁNY s.r.o., so sídlom Fučíkova 29, 908 51 Holíč, IČO: 46663177, zastúpený: Mgr. Tomáš Kováč, advokát, Mýtna 42, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, za účasti: MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36724530, zastúpený: MAPLE & FISH s.r.o., Dunajská 15/A, Bratislava, IČO: 36718432, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 09031/2016/B624-SV/07598/Ka zo dňa 10.02.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 09031/2016/B624-SV/07598/Ka zo dňa 10.02.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2015/042628-007 zo dňa 21.12.2015 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Pribratému účastníkovi správneho konania súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. 1.Spoločnosť MH Invest, s.r.o. podala dňa 30.10.2015 na Okresný úrad v Nitre, odbor výstavby a bytovej politiky v súlade s ustanovením § 112 stavebného zákona návrh na vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom v katastrálnom území Lužianky pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ katastrálne územie L., S., R., C., S., N.. Návrh bol podaný z dôvodu, že pokus navrhovateľa o získanie práva k pozemkom dohodou bol bezvýsledný, nakoľko vlastník na výzvu na uzatvorenie dohody v zmysle ust. § 4a ods. 2 zákona č. 175/1999 Zb. nereagoval. 2. Okresný úrad v Nitre, odbor výstavby a bytovej politiky listom č. OU-NR-OVBP2-2015/042628-002 zo dňa 05.11.2015 oznámil začatie vyvlastňovacieho konania a vo veci nariadil na deň 30.11.2015 ústne pojednávanie. 3. Zo zápisnice z ústneho pojednávania dňa 30.11.2015 č. OU-NR-OVBP2-2015/042628-004 vyplynulo, že splnomocnený zástupca vyvlastňovaného (žalobcu) sa pojednávania zúčastnil a uplatnil písomné námietky v tom smere, že navrhoval zámenu pozemkov a preto žiadal zaslať návrh na zámenu pozemkov. Namietal neaktuálnosť znaleckého posudku, pretože nezohľadňoval stav ku dňu 30.11.2015. Vlastník sa nebránil strategickej investícii, ale nakoľko mu nebol predložený zastavovací plán strategického parku a na parcelách prebiehali práce, nestotožnil sa so závermi znaleckého posudku a preto s výškou náhrady nesúhlasil. 4. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (prvostupňový správny orgán) rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2015/042628-007 zo dňa 21.12.2015 v konaní o návrhu na vyvlastnenie zo dňa 19.10.2015 podaného spoločnosťou MH Invest, s. r. o., Trnavská cesta 100, 825 02 Bratislava 226 (ďalej aj ako „navrhovateľ vyvlastnenia“), na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že vyvlastnil vlastnícke právo k pozemku KN-C parcela č. XXXX o výmere 609 m2, katastrálne územie C. vo vlastníctve spoločnosti LÁNY s.r.o., Fučíkova 29, Holíč v prospech navrhovateľa vyvlastnenia MH Invest, s. r. o., vo verejnom záujme podľa § 108 ods. 2 písm. o) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a § 4a zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pre stavbu „Vybudovanie strategického parku, k. ú. L., S., R., C., S., N.“. 5. Finančnú náhradu za vyvlastnenie vlastníckeho práva určil podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona na základe znaleckého posudku č. 191/2015 zo dňa 13.07.2015 vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a. s., Ružová dolina 27, 824 69 Bratislava 26, znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác vo výške 15,11 eura za m2 a v celkovej výške 9 201,99 eura. 6. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Podľa odvolateľa vyvlastnenie je možné len pri kumulatívnom splnení všetkých podmienok vyvlastnenia a napriek tomu, že nebola splnená podmienka primeranej náhrady, okresný úrad vydal rozhodnutie o vyvlastnení. V tejto súvislosti uviedol, že okresný úrad nezohľadnil aktuálny stav pozemkov v čase rozhodovania vo veci samej. V primeranej náhrade sa musí prejaviť cena pôdy, ktorá je v čase rozhodovania reálne zastavanou plochou alebo na ktorej sa už v čase rozhodovania uskutočňujú stavebné úpravy. Namietal použiteľnosť znaleckého posudku č. 191/2015 zo dňa 13.07.2015 s poukazom na zmenu stavu pozemkov. Podľa jeho názoru sa charakter pozemkov zmenil vyvolanými skutočnosťami, konkrétne vydaním Osvedčenia o významnej investícii MH SR dňa 13.07.2015 pod č. 20801/2015-1000-33509 v znení doplnenia pod č. 20801/2015-1000-35613 schváleného uznesením vlády SR č. 413/2015 zo dňa 21.07.2015, uskutočňovaním stavebných prác na predmetnom pozemku, neustálou stavebnou činnosťou na týchto pozemkoch bez súhlasu majiteľa, začatím stavebného konania na stavbu „Príprava strategického parku Nitra - výstavba dočasných inžinierskych sietí strategického parku Nitra“, schválením uznesenia vlády SR č. 18/2016 zo dňa 13.01.2016 na vydanie osvedčenia o významnej investícii pre spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia, Bratislava. Uviedol, že okresný úrad sa pri odôvodnení striktne pridržiaval splnenia podmienok na vyvlastnenie výlučne z formálneho hľadiska a rozhodnutie o vyvlastnení nezohľadňuje skutočnosť, že pri vyvlastnení vo verejnom záujme, na základe zákona a v nevyhnutnom rozsahu musí byť bezpodmienečne poskytnutá primeraná náhrada, a to prihliadajúc na trhovú cenu nehnuteľností; náhrada musí byť primeraná v čase rozhodnutia. 7. Žalovaný rozhodnutím č. 09031/2016/B624-SV/07598/Ka zo dňa 10.02.2016 rozhodol tak, že podľa ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2015/042628-007 zo dňa 21.12.2012 o vyvlastnení. 8. Z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že tento preskúmal vec v celom rozsahu, zaoberal sa formálnou, ako aj vecnou stránkou prvostupňového rozhodnutia i procesu, ktorý jeho vydaniu predchádzal a keďže nezistil nesúlad napadnutého rozhodnutia so všeobecne záväznými právnymi predpismi, rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba 9. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.04.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 09031/2016/B624-SV/07598/Ka zo dňa 10.02.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR- OVBP2-2015/042628-007 zo dňa 21.12.2015. 10. Žalobca uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím Okresného úradu v Nitre, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2015/042628-007 zo dňa 21.12.2015 bolo rozhodnuté o návrhu na vyvlastnenie, podaného spoločnosťou MH Invest, s.r.o., ktorým došlo pre účely stavby „Vybudovanie strategického parku, k.ú. L., S., R., C., S., N.“ v prospech navrhovateľa (spoločnosti MH Invest, s.r.o.) k vyvlastneniu parciel KN-C č. XXXX evidovanej na LV č. XXXX, ktorému prislúcha vyvlastnená výmera 609 m2, katastrálne územie C.. 11. Prvostupňové rozhodnutie považoval žalobca za nezákonné a uviedol, že ním bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Žalobca napadnuté rozhodnutie, ako aj postup a konanie žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu, ako aj rozhodnutie a postup správneho orgánu prvého stupňa považoval za hrubé porušenie princípov právneho štátu, absolútne nerešpektovanie zákona a zákonnosti samotnej s negatívnymi následkami pre žalobcu. Rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu a tiež rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa považoval žalobca za príklad zneužitia moci a absolútneho nerešpektovania zákona. 12. Bol názoru, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí riadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré boli žalobcom tvrdené počas vyvlastňovacieho konania, ako aj v podanom odvolaní. Žalobca v konaní namietal, že nie sú kumulatívne splnené všetky podmienky pre vyvlastnenie vlastníckeho práva, konkrétne nie je naplnená podmienka primeranej náhrady, pričom žalovaný sa námietkami žalobcu nezaoberal. 13. Žalobca v priebehu vyvlastňovacieho konania a v podanom odvolaní poukazoval na skutočnosť, že v priebehu času sa zmenila hodnota vyvlastňovaných pozemkov. Stav, ktorý bol platný v čase prvej obhliadky dňa 16.06.2015 vykonanej na účely vyhotovenia znaleckého posudku sa diametrálne odlišuje so stavom pozemku, aký bol v čase rozhodnutia o vyvlastnení. Žalovaný sa s týmto názorom nestotožnil a nepovažoval za potrebné zisťovať primeranosť poskytnutej náhrady. Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu a žalobcu odkázal s požiadavkou o vyššiu náhradu na súd, na ktorý môže žalobca podať návrh proti navrhovateľovi na vyvlastnenie. Žalobca mal za to, že v sume primeranej náhrady sa musí prejaviť cena pôdy, ktorá je v čase rozhodovania reálne zastavanou plochou a na ktorej sa už v čase rozhodovania uskutočňujú stavebné úpravy. Žalovaný sa riadne nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu, že poskytnutá náhrada za vyvlastnené pozemky nebola stanovená ako primeraná náhrada. 14. Žalobca vo vyvlastňovacom konaní a v podanom odvolaní spochybnil a opakovane namietal použiteľnosť znaleckého posudku č. 191/2015 zo dňa 13.07.2015, a to s poukazom na zmenu stavu pozemkov. 15. Za základ nesprávne vyhodnoteného charakteru pozemku a následne neprimeranej výšky náhrady považoval žalobca skutočnosť, že Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky zamietol žiadosť vlastníka o vykonanie miestnej obhliadky, hoci na uskutočnenie miestnej obhliadky bola splnená podmienka nevyhnutnosti, vhodnosti a účelovosti. Žalovaný sa k zamietnutiu obhliadky, ktorá by nepochybne mala vplyv na správne určenie primeranej náhrady za vyvlastňované pozemky vecne nevyjadril. 16. Bez náležitého vyjadrenia zostala ďalšia zásadná námietka žalobcu, že už v čase vyvlastňovacieho konania nemal žalobca prístup na svoje pozemky. Došlo k vyvlastneniu de facto v intenzite, ktorá narúša podstatu práva na vlastníctvo. V čase priebehu vyvlastňovacieho konania vznikla situácia, kedy žalobca síce zostal formálne vlastníkom nehnuteľnosti, ale fakticky nemohol realizovať tradičné oprávnenia vlastníckeho práva. 17. Žalobca v žalobe tvrdil, že rozhodnutím a postupom žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu bol ukrátený na svojich právach a zdôraznil najmä hrubé porušenie ústavného práva žalobcu vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR. 18. V tejto súvislosti žalobca upozornil na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 50/2001, II. ÚS 22/2002, PL. ÚS 32/1995, ako aj na judikatúru NS SR napr. sp. zn. 8Sžp/1/2010, R 75/1998. 19. V žalobe tiež akcentoval na nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia, v odôvodnení ktorého sa žalovaný správny orgán podľa jeho názoru nedostatočne vysporiadal so vznesenými námietkami a nevysporiadal sa so všetkými odvolacími dôvodmi a tvrdeniami žalobcu. 20. Žalobca na základe vyššie uvedených skutočností navrhoval, aby Krajský súd v Bratislave po preskúmaní napadnutých rozhodnutí, obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 21. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 26.05.2016, uviedol, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí a mal za to, že rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý mu predchádzal je v súlade so zákonmi. 22. K námietkam žalobcu uvedeným v predmetnej žalobe žalovaný uviedol, že Okresný úrad v Nitre určil výšku náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku na základe znaleckého posudku č. 191/2015 zo dňa 13.07.2015 vypracovaného na základe vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. spoločnosťou ÚEOS-Komercia, a.s., Ružová dolina 27, Bratislava, znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác. 23. Poskytnutie náhrady za vyvlastnenie upravuje tak zákon č. 175/1999 Z.z., ako aj stavebný zákon, ktorý je všeobecným predpisom o vyvlastňovaní. 24. Žalovaný tvrdil, že v právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší všeobecný zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla možno dospieť k záveru, ku ktorému dospeli obidva správne orgány, a síce, že na spôsob riešenia poskytnutia náhrady za vyvlastnenie pre uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou v danom vyvlastňovacom konaní je potrebné postupovať podľa ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z., ktorý je zákonom špeciálnym vo vzťahu k špeciálnemu predpisu o vyvlastnení - stavebnému zákonu. 25. Zákon č. 175/1999 Z.z. upravuje osobitným spôsobom postup správnych orgánov vo vyvlastňovacom konaní, v prípade, ak účastník vyvlastňovacieho konania (vyvlastňovaný) uplatní požiadavku na vyššiu náhradu za vyvlastňovanú nehnuteľnosť v prípade stavieb, ktoré sú na základe osvedčenia významnou investíciou. 26. Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko žalobca vo vyvlastňovacom konaní namietal výšku náhrady, t.j. požadoval vyššiu náhradu za vyvlastnenie, Okresný úrad v Nitre, podľa názoru žalovaného, postupoval v súlade so zákonom, keď postupom podľa ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. vo výroku citovaného rozhodnutia o vyvlastnení odkázal žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania. 27. Žalovaný zastával názor, že obidva správne orgány dostatočným spôsobom podľa § 32 Správneho poriadku zistili skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnenie a ich postup je plne v súlade so zákonom. 28. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že správne orgány v predmetnom vyvlastňovacom konaní mali postupovať podľa § 36 Správneho poriadku a vo veci nariadiť kontrolné dokazovanie znalcom na zistenie trhovej ceny za vyvlastňované nehnuteľnosti, nakoľko postup vyvlastňovacích orgánov podľa § 36 Správneho poriadku v danom prípade by bol v rozpore s vyššie uvedenou aplikačnou zásadou. 29. Z predloženého spisového materiálu podľa žalovaného nevyplýva, že by žalobca sa obrátil s výškou náhrady, resp. s požiadavkou o vyššiu náhradu za vyvlastnený pozemok na súd tak, ako o tejto skutočnosti bol oboznámený vo výroku rozhodnutia Okresného úradu v Nitre. 30. K námietke žalobcu, že správny orgán nezdôvodnil prečo mu náhrada nemôže byť poskytnutá formou naturálnej náhrady oproti priznanej relutárnej náhrady žalovaný uviedol, že stavebný zákon v ust. § 111b ods. 1 pripúšťa pri splnení určených podmienok poskytnutie náhrady za vyvlastnenie formou náhradného pozemku. V tom prípade má tento spôsob vecného plnenia prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Jednou z podmienok je skutočnosť, že MH Invest, s.r.o. má vo svojom vlastníctve pozemky, ktorými môže disponovať, t.j. môže ich poskytnúť vyvlastňovanému na zámenu za pozemky, ktoré sú vo vlastníctve vyvlastňovaného. 31. Žalovaný tvrdil, že stavebný zákon neukladá navrhovateľovi vyvlastnenia povinnosť, aby kupoval alebo inak získaval pozemky za účelom zámeny, a preto v prípade, že MH Invest, s.r.o. nedisponuje pozemkami spôsobilými na zámenu, je možné náhradu za vyvlastnené pozemky poskytnúť výlučne len v peniazoch. 32. Na základe vyššie uvedeného žalovaný konštatoval, že námietky uvedené v žalobe nepoukazujú na nezákonnosť rozhodnutia tak prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho orgánu a neodôvodňujú ich zrušenie, a preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. IV. 33. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/83/2016-45 zo dňa 19.04.2016 bol do konania pribratý účastník správneho konania spoločnosť MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.04.2016. 34. Pribratý účastník vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.06.2016 uviedol, že v celom rozsahu nesúhlasí so žalobou a stotožňuje sa s vyjadrením žalovaného a navrhol žalobu zamietnuť. Podľa jeho právneho názoru bolo vyvlastňovacie rozhodnutie vydané podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 175/1999 Z.z., ktorý obsahuje osobitnú úpravu pre prípad, keď vo vyvlastňovacom konaní nedôjde k dohode o výške náhrady za vyvlastnenie. To je presne aj prípad žalobcu a pribratého účastníka, ktorý sa vo vyvlastňovacom konaní nezhodli na výške náhrady za vyvlastnenie predmetného pozemku žalobcu. V takomto prípade treba postupovať podľa ust. § 4a ods. 4 zákona. 35. Pribratý účastník tvrdil, že podaním správnej žaloby voči vyvlastňovaciemu rozhodnutiu z dôvodu jeho nesúhlasu s výškou náhrady za vyvlastnenie žalobca obchádza ust. § 4a ods. 4 zákona o významných investíciách, ktoré ustanovuje aký inštitút má v takomto prípade žalobca využiť. Z dôvodovej správy, ako aj z logiky ust. § 4a ods. 4 zákona vyplýva, že jeho účelom je zbytočne nezdržovať vyvlastňovacie konanie, a preto je potrebné odkázať vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. 36. Pribratý účastník ďalej uvádzal, že účelom vyššie citovaného ustanovenia je tak vyňať rozhodovanie o prípadných nezhodách medzi účastníkmi ohľadom hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností do samotného civilného súdneho konania a nebrzdiť tak realizáciu významnej investície. 37. V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 04.07.2016 pribratý účastník upozornil na judikatúru NS SR v obdobných veciach sp. zn. 8Sžo/221/2008. Ďalej uviedol, že ak súd umožní vyvlastnením napadnúť v prípade významných investícii rozhodnutia o vyvlastnení len z dôvodu ich nespokojnosti s náhradou za vyvlastnenie, bude to znamenať, že poskytne žalobcom okrem existujúceho nástroja na preskúmanie adekvátnosti náhrady prostredníctvom osobitnej žaloby na súde podľa § 4a ods. 4 zákona o významných investíciách aj ďalší nástroj v podobe preskúmania rozhodnutia o výške náhrady za vyvlastnenie prostredníctvom správneho súdnictva. Pribratý účastník sa domnieval, že úmysel zákonodarcu bol práve opačný, t.j. zjednodušiť a urýchliť proces vyvlastnenia a nie ho skomplikovať. 38. Na základe vyššie uvedených skutočností pribratý účastník považoval žalobu za nedôvodnú a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. V. 39. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci (podľa ust. § 10, § 13 Správneho súdneho poriadku - ďalej len SSP), preskúmal na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie a o žalobe rozhodol rozsudkom č. k.1S/83/2016-120 zo dňa 14.07.2016 tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 09031/2016/B624-SV/07598/Ka zo dňa 10.02.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2015/042628-007 zo dňa 21.12.2015 podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 40. Uvedený rozsudok tunajšieho súdu žalovaný a pribratý účastník napadli samostatnými kasačnými sťažnosťami, o ktorých bolo rozhodnuté rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžrk/1/2017 zo dňa 23.11.2017 tak, že Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.1S/83/2016-120 zo dňa 14.07.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 41. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžrk/1/2017 zo dňa 23.11.2017 vyplýva právny názor, že „krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal primárne zo všeobecnej právnej úpravy týkajúcej sa vyvlastnenia v rámci stavebného zákona, pričom lex specialis právnu úpravu týkajúcu sa vyvlastňovania v režime zákona o významných investíciách vôbec nezohľadnil a ani neuviedol prečo, kasačný súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcov, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil.“ VI. 42. Krajský súd v Bratislave po opätovnom preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v rozsahu a dôvodoch v žalobe uvedených ako i v intenciách zrušujúceho rozhodnutia najvyššieho súdu, vec prejednal na nariadenom pojednávaní (ust. § 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 43. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 44. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 45. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 46. Podľa § 1 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii. 47. Podľa § 4a ods. 1 a 4 zákona č. 175/1999 Z.z. na účel realizácie významnej investície možno za náhradu pozemok alebo stavbu vyvlastniť alebo vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe obmedziť, ak je to vo verejnom záujme a nie je možné nadobudnúť právo k pozemku alebo stavbe dohodou. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. Ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom pláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej investície, podkladom na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení je osvedčenie podľa § 3. 48. Ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. 49. Podľa § 108 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu. 50. Podľa § 108 ods. 2 písm. o/ zákona č. 50/1976 Zb. vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov. 51. Podľa § 110 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. 52. Podľa § 111 ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb. vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. 53. Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. 54. Podľa § 111b ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb. náhrada podľa § 111 sa poskytne v peniazoch, ak osobitný zákon alebo dohoda pôvodného vlastníka s novým vlastníkom nepripúšťa iný spôsob. Za právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno poskytnúť náhradu aj vo vecnom plnení. Ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok pridelením náhradného pozemku a vyvlastnený s tým súhlasí, tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. 55. Náhradu poskytne ten, na koho prechádza vlastnícke právo k pozemku alebo k stavbe alebo v prospech koho sa vyvlastnením zriadilo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. 56. Podľa § 112 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 50/1976 Zb. vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad. 57. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Pokiaľ je navrhovateľom orgán príslušný na vyvlastňovacie konanie, ustanoví odvolací orgán, ktorý iný stavebný úrad v jeho pôsobnosti vykoná konanie a vydá rozhodnutie o vyvlastnení. Návrh na vyvlastnenie obsahuje označenie účastníkov konania, označenie vyvlastňovaného pozemku alebo stavby, navrhovaný rozsah a odôvodnenie požiadavky s uvedením účelu, na ktorý sa vyvlastnenie navrhuje, návrh náhrady a dôkaz o tom, že pokus o získanie práva k pozemku alebo k stavbe dohodou bol bezvýsledný. Podrobnosti o obsahu návrhu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis [§ 143 písm. c/]. Bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške ceny určenej podľa § 111 ods. 2 a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta. 58. Podľa § 113 ods. 1 a 3 zákona č. 50/1976 Zb. na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie nariadi stavebný úrad ústne pojednávanie. Námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní podľa tohto zákona, sa neprihliada. Na túto skutočnosť sa musia účastníci konania výslovne upozorniť. 59. Podľa § 114 ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb. na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania vydá stavebný úrad rozhodnutie o vyvlastnení. Rozhodnutie o vyvlastnení okrem náležitostí ustanovených osobitným predpisom (zákon č. 71/1967 Zb.) určuje najmä a) predmet, rozsah a účel vyvlastnenia, b) náhradu za vyvlastnenie a spôsob jej úhrady, c) lehotu, do ktorej sa musí začať s užívaním pozemku a stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnili, d) podmienky na podanie žiadosti o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení. 60. Podľa § 2 písm. g/ vyhlášky č. 492/2004 Z.z. na účely tejto vyhlášky sa rozumie všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. 61. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 62. Podľa § 3 ods. 1 a 5 zákona č. 71/1967 Zb. správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 63. Podľa § 32 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 64. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 65. Podľa § 34 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. 66. Podľa § 36 veta prvá zákona č. 71/1967 Zb., ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. 67. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. VII. 68. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 09031/2016/B624-SV/07598/Ka zo dňa 10.02.2016, ktorým žalovaný správny orgán, rozhodujúc na základe odvolania žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU- NR-OVBP2-2015/042628-007 zo dňa 21.12.2015, odvolanie žalobcu zamietol a vyššie citované prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 69. Ústavné predpoklady vyvlastnenia, ktoré musia byť v každom jednotlivom prípade nepochybne zistené a dané, vyplývajú priamo z čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého je vyvlastnenie možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. 70. Vyvlastňovacie konanie a následné rozhodnutie o vyvlastnení musí byť v súlade nielen s Ústavou Slovenskej republiky, ale v preskúmavanej veci musí rešpektovať aj podmienky obsiahnuté v zákone č. 175/1999 Z. z., ako aj podmienky obsiahnuté v zákone č. 50/1976 Zb. 71. V prejednávanej veci nebola medzi účastníkmi konania sporná otázka verejného záujmu a rozsahu vyvlastnenia. Spornou bola otázka zákonnosti určenia primeranej náhrady za vyvlastnenie správnym orgánom. Žalobca v konaní pred oboma správnymi orgánmi, ako aj pred súdom opakovane namietal spôsob vypracovania znaleckého posudku. Žalobca poukázal na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán v rozhodnutí vychádzal zo znaleckého posudku č. 191/2015 vyhotoveného dňa 13.07.2015, na základe obhliadky zo dňa 16.06.2015. Vyvlastňovacie konanie začalo dňa 19.10.2015, ústne pojednávanie vyvlastňovacieho konania sa uskutočnilo dňa 30.11.2015 a napokon rozhodnutie o vyvlastnení bolo vydané dňa 21.12.2015. Časový rozsah odo dňa prvej obhliadky až po rozhodnutie o vyvlastnení je pritom zásadnou okolnosťou, odôvodňujúcou nesprávnosť a z toho dôvodu nezákonnosť rozhodnutia o vyvlastnení, ktoré má za následok ukrátenie na právach žalobcu. Žalobca v priebehu vyvlastňovacieho konania a v podanom odvolaní poukázal na skutočnosť, že v priebehu času sa zmenila hodnota vyvlastňovaných pozemkov. Stav, ktorý bol platný v čase prvej obhliadky dňa 16.06.2015 vykonanej na účely vyhotovenia znaleckého posudku sa diametrálne odlišuje so stavom pozemku, aký bol v čase rozhodnutia o vyvlastnení. Súd prisvedčil žalobcovi, že zásadnú zmenu a časový priebeh zmien žalovaný vôbec nezohľadnil, nijako sa k nim nevyjadril a toto vyhodnotil len ako nesúhlas žalobcu s ponúknutou cenou. 72. Krajský súd na základe uvedeného ustálil, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán v preskúmavanej veci nepostupovali v intenciách vyššie citovaných právnych noriem a vo veci nedostatočne zistili skutkový stav, týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnené pozemky. Vychádzal pritom z toho, že ústavné predpoklady vyvlastnenia, vyvlastňovacie konanie ako aj následné rozhodnutie o vyvlastnení musí byť v súlade nielen s Ústavou Slovenskej republiky, no zároveň musí rešpektovať podmienky obsiahnuté v stavebnom zákone, i podmienky obsiahnuté v zákone o významných investíciách, či vo vyhláške. 73. Súd poznamenáva, že ustanovenie §4a zákona č. 175/1999 Z. z. nemožno chápať tak, že dáva správnemu orgánu ničím neohraničenú právomoc postupovať svojvoľne pri určovaní primeranej náhrady za vyvlastňované pozemky. Naopak, na postup pri vyvlastňovaní sa vzťahujú ustanovenia správneho poriadku a stavebného zákona a tieto precízne určujú správnemu orgánu postup, ktorý je nutné pri vyvlastnení dodržať. Súd zistil, že tento postup správnym orgánom dodržaný nebol. Pre účely vyvlastňovacieho konania musí návrh na vyvlastnenie podľa § 112 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. obsahovať okrem iného aj návrh náhrady. Podľa názoru správneho súdu skutočnosť, že trhová cena je určená znaleckým posudkom, nezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.) a úplne a presne zistiť skutočný stav, týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnenie (§ 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z., § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb.). O to viac, že zo strany dotknutého vlastníka boli vnesené vážne výhrady proti navrhnutej náhrade (hoci podloženej znaleckým posudkom vyhotoveným na zákazku navrhovateľa). Správny orgán sa s týmito námietkami náležitým spôsobom nevysporiadal. Správny orgán len konštatoval, že cena bola navrhnutá na základe výpočtu znalca vykonávajúceho posudok na základe objednávky navrhovateľa vyvlastňovacieho konania. Na odborné posúdenie zistenia primeranej náhrady a objasnenie nezrovnalostí pri zisťovaní navrhnutej ceny mal možnosť správny orgán (použijúc primerane ust. § 36 Správneho poriadku) ustanoviť znalca, ktorý by nebol žiadnym spôsobom (ani na základe zadania) viazaný na navrhovateľa. Znaleckým posudkom (obstaraným si stavebným úradom) určí sa potom zákonom požadovaná primeraná náhrada za vyvlastňované pozemky v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom ako cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. 74. Zákon č. 50/1976 Zb. v § 111 ods. 2 a rovnako aj zákon č. 175/1999 Z.z. v § 4a ods. 4 predpokladá, že primeranosť náhrady za vyvlastňovanú nehnuteľnosť sa určuje podľa trhovej ceny, resp. všeobecnej hodnoty určenej znaleckým posudkom a keďže zákon č. 175/1999 Z z. nešpecifikuje pojem všeobecná hodnota, v súlade s § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. (aplikujúc § 4a ods. 1 veta druhá zákona č. 175/1999 Z.z.) je potrebné za ňu považovať cenu rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. 75. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa primeraná náhrada za vyvlastnenie zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu, všetkými tromi rovnocennými metódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných prác. Analýza porovnateľných kúpnych cien v znaleckom posudku nesmie chýbať. Znamená to, že znalec oprie hodnotenie o porovnanie ceny za jeden meter štvorcový z viacerých, nedávno predávaných nehnuteľností. Všeobecná hodnota nehnuteľností je najpravdepodobnejšia cena ku dňu hodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou (napr. rozsudok NS SR sp.zn. 8Sžo/16/2008 zo 17.04.2008, sp. zn. 8Sžo/63/2014 z 20.11.2014, sp.zn. 4Sžo/65/2015 z 05.05.2015). 76. Z rozhodnutia stavebného úradu č. OU-NR-OVBP2-2015/042628-007 zo dňa 21.12.2015 však nevyplýva, že náhrada za vyvlastnené pozemky zodpovedá ich trhovej cene tak, ako to predpokladá § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., keď cena vyvlastňovaných pozemkov bola stanovená len metódou polohovej diferenciácie a obsahom znaleckého posudku č. 191/2015 zo dňa 13.07.2015, vypracovaného ÚEOS - Komercia, a.s., Ružová dolina 27, Bratislava nebolo zisťovanie trhovej ceny pozemkov v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (porovnávacia metóda). 77. Pri vyvlastnení, ako výnimočného spôsobu zásahu do vlastníckeho práva, musia byť splnené ústavné podmienky, korešpondujúce s článkom 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd, podľa ktorého sa vyžaduje, aby pozbavenie majetku na daný účel spĺňalo princíp zákonnosti, aby bolo uskutočnené vo verejnom záujme a sledovalo legitímny cieľ. Preto medzi požiadavkami ochrany základných práv jednotlivca musí byť dosiahnutá spravodlivá rovnováha, spočívajúca aj v stanovení včasnej a spravodlivej náhrady. 78. Spochybnenie relevantnosti znaleckého posudku ako podkladu rozhodnutia vo veci stanovenia ceny v znaleckom posudku bolo preukázané samotným žalobcom a to predložením dôkazov o zmene stavu dotknutých pozemkov (fotografie založené v súdnom spise). Žalobca sa dôvodne obával, že terénne práce, ktoré boli na predmetných pozemkoch vykonávané by mohli mať vplyv na jeho cenu. Avšak či tomu skutočne tak je, bolo potrebné zisťovať v správnom konaní. Nakoľko ide o odbornú otázku, nie je v možnostiach správneho orgánu a ani súdu túto otázku posúdiť. Preto bolo potrebné doplniť dokazovanie napr. o odborné vyjadrenie (alebo výsluch znalca, doplnenie znaleckého posudku alebo nový znalecký posudok) k námietke vznesenej žalobcom vo vyvlastňovacom konaní. Nie je akceptovateľné, aby správny orgán bez ďalšieho vychádzal z neaktuálneho znaleckého posudku predloženého do vyvlastňovacieho konania, ktorý bol vypracovaný na podklade objednávky navrhovateľa. Ak by výklad žalovaného bol správny, nebolo by potrebné predložiť k návrhu na začatie konania žiaden znalecký posudok ale len návrh ceny za vyvlastňované pozemky, pričom jej neakceptácii by boli účastníci vyvlastňovacieho konania odkázaní na civilný súd. Takáto konštrukcia je však v rozpore s dikciou nielen príslušných ustanovení stavebného zákona, zákona č. 175/1999 Z. z. a § 32 správneho poriadku, a tiež takýto výklad a postup by s ohľadom na predpoklad uvedený v ods. 77 tohto rozsudku celkom isto nebolo možné považovať za konformný s Ústavou SR. Momentom určenia spravodlivej náhrady za vyvlastnenie je jej časové zohľadnenie v samotnom procese vyvlastnenia a nie jej určenie bez všetkého, výlučne na základe posudku vypracovaného na podklade žiadosti navrhovateľa, ktorý predloženým znaleckým posudkom de facto nahrádza zákonom stanovenú povinnosť správneho orgánu. 79. Ako už súd konštatoval, uvedený nedostatok neodstránil ani žalovaný, keď námietky žalobcu týkajúce sa zákonnosti znaleckého posudku č. 191/2015 zo dňa 13.07.2015 odôvodnil tým, že zákon č. 175/1999 Z.z. je vo vzťahu k všeobecnému zákonu č. 50/1976 Zb. osobitným zákonom, ktorý v prípade stavieb, ktoré sú významnou investíciou upravuje v § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. postup správnych orgánov vo vyvlastňovacom konaní v prípade, ak vyvlastnený uplatní požiadavku na vyššiu náhradu za vyvlastnenie. Vzhľadom na túto osobitnú zákonnú úpravu neboli stavebný úrad a ani žalovaný oprávnení konať a rozhodnúť o námietke žalobcu, týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie, pričom žalobca sa s takouto požiadavkou môže obrátiť na súd žalobou proti navrhovateľovi vyvlastnenia. 80. Uvedené namietal žalovaný a ďalší účastník aj v konaní pred správnym súdom, odvolávajúc sa na účel zákona č. 175/1999 Z. z., ktorým je zefektívniť proces usporiadania majetkovoprávnych vzťahov pri realizácii významných strategických investícií. 81. Správny súd nespochybňuje, že účelom zákona č. 175/1999 Z.z. je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou, čo napokon taktiež vyplýva z § 1 tohto zákona. Súd však zastáva názor, že tým nemožno ospravedlniť nezákonnosť vyvlastňovacieho konania na účel realizácie významnej investície, spočívajúcu v nedodržaní zákonného postupu správneho orgánu pri určení primeranej náhrady za vyvlastnenie. 82. Na základe uvedeného dospel krajský súd k záveru, že odkázať vyvlastneného s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie na súd podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. možno iba v prípade, ak bol zo strany správneho orgánu dodržaný zákonný postup pri určení primeranej náhrady za vyvlastnenie a vyvlastnený aj napriek tomu požaduje vyššiu náhradu za vyvlastnenie. 83. Námietky, ktoré v konaní uplatnil, tak žalovaný ako aj pribratý účastník konania, považoval súd za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť právne posúdenie danej veci. 84. K námietke pribratého účastníka, že podaním správnej žaloby žalobca obchádza ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z., súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. 85. Žalobca nemal v úmysle „zdržiavať“ vyvlastňovacie konanie, tak ako sa to pribratý účastník snaží naznačiť, pričom táto skutočnosť je zrejmá už zo samotnej žaloby, keď žalobca vyvlastnenie ako také nespochybnil. 86. Krajský súd v Bratislave s poukazom na závery uvedené vyššie, považoval námietky žalobcu uvedené v žalobe za dôvodné, a preto postupom podľa § 191 písm. e) SSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného orgánu, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 87. V ďalšom konaní bude potrebné, aby žalovaný správny orgán postupoval v intenciách rozhodnutia krajského súdu s tým, že bude úlohou žalovaného vo veci opätovne konať a rozhodnúť vzhľadom na vyššie uvedený právny názor súdu, ktorým podľa § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 88. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku tak, že správny súd priznal žalobcovi, voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vrátane náhrady trov kasačného konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa ust. § 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 89. Pribratému účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal, pretože s poukazom na § 169 SSP má voči neúspešnému žalovanému, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil, pričom v danom prípade pribratému účastníkovi takéto trovy nevznikli. 90. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákonov č. 33/2001 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.