Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sa/5/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200090 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200090.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: Q. Z., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky, bez dokladu totožnosti, aktuálne s miestom pobytu v Ú. S.D. T. pre L. Z., zastúpeného: OZ Liga za ľudské práva so sídlom Štúrova 3, Bratislava proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava so sídlom Hrobákova 44, Bratislava o správnej žalobe žalobcu zo dňa 11.1.2018 vo veci zaistenia proti rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP- BA6-353-006/2017-AV z 21.12.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave: 1/ z r u š u j e rozhodnutie žalovaného PPZ-HCP-BA6-353-006/2017-AV z 21.12.2017, ktorým bol žalobca Q. Z., narodený X.X.XXXX, štátny príslušník Afganskej islamskej republiky, bez dokladu totožnosti dňom 21.12.2017 zaistený najviac do 21.3.2018; 2/ n a r i a ď u j e žalovanému, aby bol žalobca Q. Z., narodený X.X.XXXX, štátny príslušník Afganskej islamskej republiky, bez dokladu totožnosti bezodkladne prepustený zo zaistenia, realizovaného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov od 21.12.2017. Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1/ Dňa 19.1.2018 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) prostredníctvom žalovaného doručená žaloba datovaná 11.1.2018, ktorou sa žalobca postupom podľa zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného PPZ-HCP-BA6-353-006/2017-AV z 21.12.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Žalobnými bodmi namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, že jeho vydaniu predchádzalo nedostatočné zistenie stavu vec a že v konaní pred žalovaným došlo k podstatnému porušeniu povinností žalovaného, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Poukázal tiež na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie bolo jeho zástupkyni dané na poštovú prepravu až po 14 dňoch od jeho vydania. Vo vzťahu k zaisteniu samotnému a k stanovení jeho dĺžky poukázal na Nariadenie Rady (ES) č. 604/2013 (ďalej len „Nariadenie Dublin III.“). 2/ Žalovaný vo svojom vyjadrení z 19.1.2018 zotrval na správnosti a dôvodnosti napadnutého rozhodnutia. Uviedol v ňom, že nie je jeho povinnosťou informovať zástupcu žalobcu o vykonávaných úkonoch a že pre začatím správneho konania nemôže byť nikto splnomocnený na zastupovanie účastníka v ňom z ktorého dôvodu nemal možnosť pred začatím konania informovať konkrétnu osobu. K námietke uloženia menej závažného prostriedku (namiesto zaistenia) uviedol, že uložením takéhoto prostriedku by došlo k ohrozeniu účelu zaistenia, pričom je vysoko pravdepodobné, že by žalobca nezotrval na slovenskom území. Tiež dôvodil, že v prípade žalobcu existuje značné riziko jeho úteku a že to náležite odôvodnil v napadnutom rozhodnutí. 3/ Žalobca podaním doručeným súdu 26.1.2018 uviedol, že je mylný názor žalovaného, že mu zo žiadneho predpisu nevyplýva povinnosť, pričom poukázal na § 77 ods. 7 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) a na § 3 zák. č. 71/167 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Prílohou tohto podania boli kópie dvoch listov Bulharského Dublinského úradu z 20.11.2017 a zo 6.12.2017 doručených Migračnému úradu MVSR (ďalej len „MÚ MVSR“) 16.1.2018, podľa ktorých Bulharsko opakovane odmietlo prijať späť žalobcu (v týchto listoch označeného ako „ Z. Q., nar. X.X.XXXX). Tiež preložil mailovú odpoveď pracovníčky Bulharského Dublinského úradu z 25.1.2018, reagujúcu na žiadosť zástupkyne žalobcu, podľa ktorej toto stredisko považuje Slovensko za štát, zodpovedný za posúdenie žalobcovej žiadosti o azyl. 4/ Predvolanie na pojednávanie určené na 30.1.2018 bolo doručené zástupkyni žalobcu, ktorá však svoju neúčasť na ňom ospravedlnila písomne podaním, ktoré bolo súdu doručené 26.1.2018. Súd preto vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti. Podľa vyjadrenia povereného pracovníka žalovaného žalobca sa stále nachádza v zaistení. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k názoru, že žaloba je dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a súčasne nariadil, aby bol žalobca bezodkladne prepustený zo zaistenia. 5/ Pred rozhodnutím o podanej žalobe sa súd podrobne oboznámil s obsahom administratívneho spisu žalovaného. Z jeho obsahu zistil, že žalobca bol 21.12.2017 prepustený z predchádzajúceho zaistenia, následne predvedený pred žalovaného, ktorý v ten istý deň žalobcu za prítomnosti tlmočníka jazyka urdu vypočul. Žalobcovi oznámil začatie konania o jeho zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov. Žalobca uviedol, že v tomto konaní má ako svoju zástupkyňu p. Moniku Chaloupkovú z Ligy za ľudské práva, ktorú splnomocňuje na úkony podania opravného prostriedku voči meritórnemu rozhodnutiu v tomto konaní, na doručenie rozhodnutia a na zastupovanie pred príslušnými súdmi. Na položené otázky žalobca odpovedal, že sa nechce vrátiť do Afganistanu, lebo tam pôsobí ISIS a Taliban a ani do Bulharska, lebo sa tam necíti bezpečne - sú tam útoky voči cudzincom, že na Slovensku chce požiadať o azyl a chce tu žiť, lebo mu kamaráti (ktorých mená nevedel uviesť hoci s nimi komunikoval cez internet - facebook) povedali, že tu je bezpečne a že tu dostane prácu. Tiež že počul, že Slovensko je bezpečná krajina o Slovensku nemal bližšie vedomosti a nikoho tu nepozná. Uviedol, že má približne 96 eur, že tlmočeniu a položeným otázkam rozumel a že na záver nechce nič dodať. K poučeniu podľa § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov uviedol, že sa vyjadriť nechce. Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým žalobcu z dôvodu § 88a ods. 1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov dňom 21.12.2017 zaistil najviac do 21.3.2018 a umiestnil ho útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“). Rozhodnutie mu doručil v deň jeho vydania, t. j. 21.12.2017. V administratívnom spise žalovaného sa nenachádza doklad o doručení (doručenka) rozhodnutia zvolenej zástupkyni žalobcu i keď podľa rozdeľovníka uvedeného v napadnutom rozhodnutí je uvedená. Následne bol žalobca fyzicky umiestnený v ÚPZC Podľa § 88a ods. 1 písm. e/zákona o pobyte cudzincov: Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c). Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov: Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny a účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov: Rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov: Policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 89 ods. 3 veta prvá zákona o pobyte cudzincov: Policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. Podľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov: Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, 91a) ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 108 ods. 4, § 113 písm. c), § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 10 nie je ustanovené inak. Podľa § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov: Pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo rozhodnutia o zaistení policajný útvar umožní cudzincovi a zvolenému zástupcovi, ak je prítomný, aby sa vyjadril k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie; na tento účel policajný útvar upovedomí zvoleného zástupcu o tejto možnosti. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku: Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá Správneho poriadku: Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku: Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 46 Správneho poriadku: Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku: V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 231 ods. 1 písm. a) SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k presvedčeniu, že sú dôvody na jeho zrušenie: 6/ K žalobnému bodu, ktorým bolo namietané porušenie práva žalobcu na účinný prístup k právnej pomoci: a) Je skutočnosťou, že odpovede na otázky, položené žalovaným žalobcovi boli tlmočené prítomným tlmočníkom. Ak teda žalobcova odpoveď na otázku týkajúcu sa jeho zastupovania v prebiehajúcom konaní bola pretlmočená tak, že (žalobca) má splnomocnenú zástupkyňu (p. Moniku Chaloupkovú z Ligy za ľudské práva) a že ju splnomocňuje na doručenie rozhodnutia a na podanie opravného prostriedku voči nemu (ktoré splnomocnenie žalovaný akceptoval, dokladom čoho je skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie tejto zástupkyni aj doručil, ako to sama uviedla), tak potom niet dôvodu žalovanému vyčítať, že s touto zástupkyňou žalobcu konal v rozsahu takto formulovaného splnomocnenia. Podľa názoru súdu však, pokiaľ je pravdivé tvrdenie zástupkyne žalobcu, podľa ktorého žalovaný jej odoslal napadnuté rozhodnutie až 14 dní po zaistení žalobcu (po vydaní napadnutého rozhodnutia), ktoré tvrdenie však súd nemohol overiť (nakoľko doručenka od tejto zásielky sa v spise žalovaného nenachádza!), tak potom takéto nie nezanedbateľné konanie žalovaného je potrebné vyhodnotiť v neprospech žalovaného. Súd je toho názoru, že i keď pre doručovanie rozhodnutí o zaistení zástupcovi zaisťovaného zákon o pobyte cudzincov nestanovuje osobitný postup, malo by dôjsť k jeho expedovaniu v čo najkratšom čase. Osobitne preto, lebo zaistenie je obmedzením osobnej slobody zaisteného. Súd však poznamenáva, že vzhľadom na odpoveď žalobcu, týkajúcu sa jeho zastúpenia (keď uviedol: „Áno, mám splnomocnenú osobu ..., ktorú splnomocňujem ...“) sa javí ako vhodný postup žalovaného, ktorý mal objasniť doplňujúcou otázkou, či teda zastúpenie existovalo už v čase výsluchu, alebo či ho udelil do budúcna - iba na úkony doručenia prípadného rozhodnutia a na ďalšie, následné úkony. Pokiaľ by zastúpenie existovalo už v čase začatia konania a žalobca by trval na osobnej účasti jeho zástupkyne, bolo by povinnosťou žalovaného informovať o tejto skutočnosti zvolenú zástupkyňu. b) Zo znenia splnomocnenia žalobcu zaznamenaného počas jeho výsluchu pred žalovaným vyplýva, že tento udelil svojej zástupkyni splnomocnenia až na úkony, vzťahujúce sa na konanie po prípadnom vydaní rozhodnutia. Žalovaný na závere výsluchu poučil žalobcu v zmysle § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov. Podľa názoru súdu však vzhľadom na odpoveď žalobcu: „ Nie, to je všetko.“ by bolo vhodným, aby od žalovaného požadoval jednoznačnejšiu odpoveď. Nemohli by tak vzniknúť pochybnosti o tom, či (v danom prípade) žalobca pochopil obsah poučenia, či navrhuje doplnenie zisteného stavu veci (dokazovania), prípadne či sa domáha aj niečoho iného. 7/ K žalobnému bodu, týkajúceho sa rizika úteku žalobcu (§ 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov), ako predpokladu aplikácie § 88a ods. 1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov: Žalovaný existenciu značného rizika úteku žalobcu odôvodnil tým, že nemá udelený pobyt, ani cestovný doklad, že nemá zabezpečené ubytovanie ani finančné prostriedky. Ako to je zrejmé z uvedeného, ide iba o opis faktov z ktorých však podľa názoru súdu bez ďalšieho nie je možné vyvodiť riziko úteku (§ 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov), a teda ani značné riziko úteku (§ 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov). Naviac, podľa obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žalobca 23.10.2017 požiadal o azyl, je teda žiadateľom o azyl v zmysle zák. č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“). Neexistenciu povolenia na pobyt, resp. cestovného dokladu teda v tomto prípade bolo potrebné posudzovať úplne odlišne od úvahy, ktorú žalovaný prezentoval. Podobne ako vyhodnotenie nezabezpečenia ubytovania a nedisponovania finančnými prostriedkami. Nakoľko žalobca je žiadateľom o azyl, preukázanie týchto predpokladov nebolo potrebné, ako to vyplýva z § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov („ ... to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl.“.) Súd poznamenáva, že žalobca vo svojom výsluchu neuviedol žiadne také okolnosti či úvahy z ktorých by bolo možné vyvodiť riziko, či značné riziko jeho úteku. Žalovaný v tomto smere (napr. ako by sa správal v prípade prepustenia z predvedenia) nepoložil žalobcovi žiadnu otázku. Žalobca sa vyjadril, že na Slovensku chce žiť celý život. 8/ Súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný počas celého aktuálneho konania o zaistení žalovaného nekontaktoval MÚ MVSR. Zo spisu ani z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či a prípadne ako a kedy MÚ MVSR vo veci žiadosti o azyl rozhodol, prípadne ako plynuli lehoty ustanovené Článkom 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III. Teda či napr. nenastala okolnosť, rozhodná pre rozhodnutie o zaistení žalobcu (Článok 28 ods. 3, posledný pododsek Nariadenia Dublin III.). Zástupkyňa žalobcu súdu predložila fotografiu dokladu - stanoviska Bulharského Dublinského úradu datovanú 20.11.2017 (aj zo 6.12.2017), podľa prezentačnej pečiatky MÚ MVSR obidva dokumenty doručené MÚ MVSR 16.1.2018. Podľa týchto dokumentov Bulharský Dublinský úrad, odpovedajúc na žiadosť MÚ MVSR zo 14.11.2017 o prijatie späť žalobcu túto žiadosť MÚ NVSR neakceptoval. 9/ Žalobca tiež namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súd sa s týmto žalobným bodom stotožnil. Žalovaný skutočne nedostatočne odôvodnil existenciu značného rizika úteku (viď bod. 7/ tohto odôvodnenia), podobne ako stanovenú dĺžku zaistenia. 9/ Pretože súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba voči nemu je dôvodná, za použitia § 231 ods. 1 písm. a) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil. Keďže v čase vyhlásenia tohto rozsudku zaistenie žalobcu pretrvávalo, nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 10/ Súd s poukazom na nedostatky zistené pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporúča žalobcovi, aby sa ich opakovaniu vyvaroval v budúcnosti v obdobných konaniach. 11/ O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia § 167 ods. 3 SSP tak, že žalobcovi nepriznal ich nápravu. A to z dôvodu, že žalobca ich náhradu nepožadoval. 12/ Žalobca je zo zákona oslobodený od súdnych poplatkoch (§ 4 ods. 2 písm. m), ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb.). Poučenie: Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b) sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439 ods. 3SSP). Podľa § 440 SSP: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).