Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/35/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200171 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200171.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: M. K. V. Reality, s.r.o., IČO: 36 665 185, Nitra, Štúrova č. 11, zastúpený JUDr. Petrom Križanom, advokátom, Nitra, Koceľova č. 2, proti žalovanej: P. E. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom C., N. č. XXXX/XX, zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária Chabadová, s. r. o., IČO: 36 866 733, Bratislava, Pri starej prachárni č. 13, za ktorú koná Mgr. Ľubica Pavelková Chabadová, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 15. mája 2017, č.k. 15 C 17/2017-38, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 28.decembra 2017, č.k. 15 C 17/2017-118, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 15. mája 2017, č.k. 15 C 17/2017-38, p o t v r d z u j e . II. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 28. decembra 2017, č.k. 15 C 17/2017-118, p o t v r d z u j e . III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : K bodu I. výrokovej časti uznesenia: 1. Okresný súd Bratislava V. uznesením zo dňa 15.5.2017, č.k. 15 C 17/2017-38, zriadil v prospech žalobcu záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovanej, vedených Okresným úradom Bratislava, pre katastrálny odbor, katastrálne územie S., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, a to byt č. X na 1. poschodí vo vchode N. č. XX, v bytovom dome súpisné číslo XXXX, postavenom na pozemku parcela CKN č. XXXX a na pozemku parcela číslo XXXX na ulici N. č. XX, XX; podiel priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu súpisné číslo XXXX vo veľkosti XX/XXXX; žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 33,- € do troch dní od právoplatnosti uznesenia; žalobcovi uložil povinnosť v lehote do 30 dní podať na súd žalobu vo veci samej o zaplatenie 66.000,- €. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 24.4.2017, ktorou žalobca žiadal o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriadi záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie S.. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že dňa 27.2.2017 uzavrel so žalovanou kúpnu zmluvu, na základe jej predchádzajúcej ponuky zo dňa 15.2.2017, ktorou mu ponúkla na predaj 3-izbový byt za cenu jej dlhov zabezpečených tromi záložnými právami na ponúkanej nehnuteľnosti voči jej dvom veriteľom, spoločnosti FINANC investment, s.r.o., a Mgr. Z. E., ktoré predstavovali sumu cca 50.000,- €. Kúpnu cenu za predmetný byt podľa ponuky žalovanej dohodli v čl. VII. bod 1 kúpnej zmluvy vo výške 53.840,- €, pričom podľa bodu 2 uvedeného článku zmluvy, táto kúpna cena bola vyplatená obidvom veriteľom žalovanej. Vznikli mu ale aj ďalšie náklady súvisiace s nadobudnutím vlastníctva v sume 1.160,- €, ktoré zaplatil za žalovanú jej právnej zástupkyni za predchádzajúce zastupovanie a aj správny poplatok za návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vo výške 51,- €. V čl. VIII. bod 11 kúpnej zmluvy si dohodli právo spätnej kúpy bytu v prospech žalovanej za cenu 66.000,- €. Po zaplatení kúpnej ceny dvom veriteľom žalovanej a vystavení kvitancií veriteľmi žalovanej, boli podané návrhy na výmaz záložných práv vedených na liste vlastníctva č. XXXX v prospech FINANC investment, s.r.o. podľa V-XXXXX/XX zo dňa 9.9.2016, v prospech Z.. Z. E. podľa V-XXX/XXXX zo dňa 3.2.2017 a v prospech Z.. Z. E. podľa V-XXXX/XX zo dňa 8.2.2017, pričom spolu s návrhmi na výmaz troch záložných práv bol podaný na Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, aj návrh na vklad vlastníckeho práva k bytu v jeho prospech. Dňa 12.4.2017 mu bolo doručené rozhodnutie Okresného úradu Bratislava zo dňa 5.4.2017, č. V-XXXX/XX, o prerušení vkladového konania z dôvodu prebiehajúceho trestného stíhania pre podozrenie zo spáchania podvodu podľa § 221 Trestné zákona. Podľa jeho informácií trestné oznámenie podala žalovaná proti Z.. Z. E. z dôvodu údajných pochybností o existencii a výške jej záväzkov voči nemu, ktoré predtým nespochybňovala. Listom zo dňa 27.2.2017 odstúpil od uvedenej kúpnej zmluvy podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaná nedodržala túto zmluvu a zároveň ju vyzval, aby mu do troch dní na účet zaplatila sumu 66.000,- € titulom zaplatenej kúpnej ceny, ďalších nákladov a ušlého zisku vo výške 10.949,- €. Dňa 13.4.2017 mu bolo doručené odstúpenie od zmluvy zo strany žalovanej, ktoré ale neakceptoval. Žalovaná do dnešného dňa napriek výzve dlžnú sumu neuhradila, nenavrhla ani čiastočné uhradenie zaplatenej kúpnej ceny, ale najmä vzhľadom na jej účelové konanie, keď zmarila vkladové konanie a od zmluvy odstúpila až potom, čo boli zaplatené všetky jej dlhy zabezpečené záložnými právami a boli podané návrhy na ich výmaz, má obavu, že vymoženie jeho nároku bude znemožnené. Predpokladá úmysel žalovanej scudziť nehnuteľnosť zbavenú všetkých troch záložných práv za lepšiu cenu. Má dôvodnú obavu, že exekúcia bude ohrozená, preto na zabezpečenie jeho peňažných pohľadávok je nevyhnutné zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej navrhovaným zabezpečovacím opatrením, pričom záložné právo nebude žiadnym spôsobom obmedzovať žalovanú v užívacom práve bytu a nebude jej ním spôsobená žiadna iná ujma. 2.1. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil ustanoveniami § 343 ods. l, § 344, § 326 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. l, ods. 2, § 330 ods. 1, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1, ods. 3 C.s.p. a dôvodil tým, že žalobca preukázal potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Poukázal na skutočnosť, že zabezpečovacie opatrenie je inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie konania vo veci samej, ale je potrebné ešte pred meritórnym rozhodnutím (rozsudkom) prijať určité opatrenie, ak vzniká obava, že rozhodnutie, ktorým súdne konanie skončí, nebude už mať pre vyriešený hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu materiálny význam, napríklad pre insolventnosť povinnej osoby. Zriadenie zabezpečovacieho opatrenia však zo strany jeho navrhovateľa vyžaduje nielen preukázanie, respektíve pravdepodobnosť, ohrozenia exekúcie peňažnej pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, ale aj preukázanie majetkovej hodnoty dlžníka, na ktorú má byť záložné právo zriadené. Uviedol, že nebolo nesporné, že strany sporu uzavreli kúpnu zmluvu o predaji bytu, v ktorej sa dohodli, že kupujúci zaplatí kúpnu cenu veriteľom predávajúcej, s tým, že bude vymazané ich záložné právo zriadené za zabezpečenie pohľadávok voči žalovanej. Žalobca ako kupujúci si splnil svoje povinnosti z kúpnej zmluvy, žalovaná ale zmarila nadobudnutie vlastníctva z predmetu kúpy žalobcom. Obe zmluvné strany od kúpnej zmluvy z rôznych dôvodov odstúpili, pričom žalobca má voči žalovanej pohľadávku z titulu vydania plnenia zo zmluvy, ktorá bola zrušená. Napriek odstúpeniu od zmluvy aj zo strany žalovanej, táto žalobcovi plnenie z kúpnej zmluvy včas nevrátila, a preto považoval obavu žalobcu, že žalovaná byt nezaťažený záložnými právami veriteľov môže scudziť tretej osobe, za dôvodnú. 2.2. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. a dôvodil tým, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2.3. Výrok o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok odôvodnil ustanovením § 5 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v spojení s položkou 1 písm. c/ sadzobníka súdnych poplatkov a dôvodil tým, že žalobca si túto povinnosť nesplnil spolu s podaním návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 3. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, neboli splnené procesné podmienky na jeho nariadenie, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ C.s.p.). Vytkla súdu prvej inštancie, že nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva aj napriek tomu, že konkrétne nešpecifikoval vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia pohľadávku, ktorá je záložným právom zabezpečená, takže žalobca má čo do dôvodu zriadené záložné právo k neurčitej pohľadávke, ktorú je možné iba dedukovať z bodu III. výroku napadnutého uznesenia, v ktorom súd uložil povinnosť žalobcovi podať žalobu vo veci samej o zaplatenie sumy 66.000,- € do 30 dní. Podľa jej názoru musí byť v rozhodnutí súdu zreteľne uvedené, ktorá pohľadávka je zriadeným záložným právom zabezpečená čo do dôvodu a výšky, a to najmä pre prípad prípadnej realizácie záložného práva, kde sa musí preukazovať existencia pohľadávky čo do dôvodu a výšky. Záložný veriteľ tak bude mať problém preukázať, či a ktorá pohľadávka je záložným právom zabezpečená. Uviedla, že žalobca v petite svojho návrhu žiadal zriadiť záložné právo na byt, pričom tento petit bol neurčitý a ani z neho nevyplýval rozsah a konkretizácia peňažnej pohľadávky čo do dôvodu a výšky, ktorú rozporuje, a ktorej výšku žalobca ani neosvedčil, pričom súd nemôže neurčitý petit nahradiť vlastnou rozhodovacou činnosťou. Nepostačuje teda, ak žalobca v petite návrhu uvedie iba to, že žiada zriadiť záložné právo k predmetu zálohu a neuvedie pohľadávku, t.j. primárny záväzok, ktorý má byť záložným právom ako akcesorickým právom zabezpečený. Žalobca uviedol klamlivé informácie, ak tvrdil, že záložné práva na pôvodné pohľadávky už mali byť vymazané, súd si túto informáciu vôbec neoveril, takže vychádzal z nesprávneho skutkového stavu a tento ani nezisťoval. Na byte viaznu záložné práva, tzn. aj k pohľadávkam, ktoré mal údajne žalobca vyplatiť. V čase písania odvolania je na verejne dostupnom katastrálnom portáli na liste vlastníctva zriadené záložné právo v prospech spoločnosti FINANC investment, s.r.o., a aj v prospech Z.. Z. E., t.j. na zabezpečenie pohľadávok, ktoré mal žalobca vyplatiť, a ktoré mali byť vymazané. Navrhla žalobcovi rokovanie ohľadne vrátenia plnení, ktoré si sú navzájom ako predávajúci a kupujúci povinní vrátiť z kúpnej zmluvy, od ktorej obaja odstúpili. Mala záujem, aby sa rokovania zúčastnil Z.. E., ktorý má mať záložné právo na byt k druhej pohľadávke vo výške 28.000,- €, čo rozporuje, pretože jej nikdy neposkytol žiadne finančné prostriedky. Z.. E. je pritom spolupracujúcou osobou žalobcu, on zabezpečoval podpis kúpnej zmluvy na byt a ostatných „papierov“, zámerne u nej vyvíjal stres, zastrašoval ju, že príde o byt, pretože už ide do dražby a keďže o byt prísť nechcela, podpísala mu všetky papiere, ktoré jej neboli dané ani k nahliadnutiu s tým, že sa má iba dlh spoločnosti FINANC investment, s.r.o., zaplatiť niekým, koho on zoženie. Napriek tomu, že mala dlh iba voči spoločnosti FINANC investment, s.r.o., vo výške 25.840,- €, na jej byte viazne aj ďalšie záložné právo na neexistujúcu pohľadávku vo výške 28.000,- €, sudcovské záložné právo zriadené na nešpecifikovanú pohľadávku, v texte návrhu žalobcu odôvodnenú výplatou uvedených pohľadávok a inými údajnými ďalšími nákladmi (náklady údajného jej právneho zastúpenia advokátkou, ktorú nepozná). Ďalej uviedla, že súd by mal pri zriadení záložného práva dbať na primeranosť zriadenia tohto inštitútu v kontexte s osvedčenosťou pohľadávky a neuspokojiť sa iba s tvrdením o akomsi ušlom zisku alebo nezaplatených nákladoch na právne zastúpenie. Nie je jasné z akého dôvodu žalobca zaplatil za ňu faktúru za jej právne zastúpenie, keď ona túto faktúru vôbec neobdržala a ani s advokátkou JUDr. Janou Kubáňovou nebola v žiadnom kontakte, a prečo má za úhradu pohľadávky, ktorá údajne vznikla ako jej dlh zjavne bez akéhokoľvek úkonu zriaďovať záložné právo na jej byt. Nikdy s uvedenou advokátkou neuzavrela zmluvu o poskytovaní právnych služieb, pričom v prípade takýchto zmlúv ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá požíva osobitnú ochranu. Navyše žalobca doteraz vôbec nepredložil žiadnu zmluvu o poskytovaní právnych služieb, ktorú mala uzavrieť s uvedenou advokátkou. Skutkový stav sa javí tak, že žalobca spolu s p. E. sú spolupracujúce osoby, majú záujem na nej zarobiť tým, že umelo vytvorili jej dlh, ktorý formálne titulom kúpnej ceny vyplatili, pričom ju zaviazali na úhradu nájomného za bývanie v uvedenom byte a dali jej možnosť, aby si tento byt odkúpila za sumu 66.000,- € po roku, kedy by riadne platila nájomné; odkúpiť späť za sumu navýšenú o 12.160,- €. Ide teda o obchádzanie zákona, kedy dlh vytvorený p. E., kúpna zmluva na byt, nájomná zmluva na tento byt, dohodnuté právo spätnej kúpy na byt navýšené o de facto 1.000,- € každý mesiac, má suplovať inštitút zabezpečovacieho prevodu práva, ktorý sa v minulosti využíval za účelom nadobudnutia bytov za extrémne nevýhodných podmienok pre predávajúcich ako vlastníkov bytov. Namietla, že žalobca neuviedol jasne a zreteľne, čoho sa mieni vo veci samej domáhať, keď žaluje vedľajší záväzok, resp. žiada zriadiť záložné právo, ale vôbec neuviedol, či urobí právne úkony k vymoženiu údajného hlavného záväzku. Žalobca ani neuviedol relevantný dôvod, prečo má byť prípadná exekúcia (na petite neuvedený dlh) ohrozená, pričom touto podmienkou ako predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Ďalej žalovaná v odvolaní uviedla, že vždy sa snažila plniť si svoje záväzky, ale iba tie reálne a nie úmyselne vymyslené ako napríklad z právnych titulov, a to údajného právneho zastúpenia, nájomnej zmluvy, ktorú žalobca podpísal v čase, keď ešte vlastníkom bytu nebol, ale presviedčal ju o tom, že nájomné platiť musí. Nestotožnila sa s námietkou žalobcu, že nechala ďalej prebiehať katastrálne konanie týkajúce sa výmazu záložného práva, ktoré sa vymazáva na základe kvitancie. Ona nie je subjekt, ktorý by jednostranný právny úkon mohol odvolávať alebo meniť, či nechať alebo nenechať na jeho základe prebiehať správne konanie. Ak má ale žalobcovi zaplatiť to, čo, podľa neho, on za ňu zaplatil, teda jej dlhy zabezpečené záložným právom, trvá na tom, aby bolo záložné právo vymazané. Do tejto situácie sa nedostala preto, že nechcela platiť svoje dlhy, ktoré mala voči spoločnosti FINANC investment, s.r.o., ale preto, že ich chcela vyrovnať čo najskôr. Poukázala na skutočnosť, že sám žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy, čím spôsobil, že Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, nemôže povoliť vklad vlastníckeho práva k bytu v jeho prospech ani potom, keď pominú dôvody na prerušenie konania. Tým, že žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy, si tak sám vytvoril predpoklad pre zastavenie katastrálneho konania. Žalobca ani neuviedol čas, na ktorý navrhol zriadiť zabezpečovacie opatrenie a tento čas neuviedol ani súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, keď sa nedá ani ustáliť, že sudcovské záložné právo má trvať do zániku pohľadávky, ktorá nie je vo výrokovej časti napadnutého uznesenia nijako špecifikovaná, z dôvodu ktorého rozhodnutie súdu nespĺňa podmienku určitosti. Odvolaciemu súdu navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť; žiadala náhradu trov konania. 4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná vo svojom odvolaní vôbec neuviedla, v akom rozsahu napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda. Nestotožnil sa s námietkou žalovanej týkajúcej sa neurčitosti petitu jeho žalobného návrhu a výroku napadnutého rozhodnutia, pretože jej požiadavka na konkrétnu špecifikáciu pohľadávky nemá oporu v zákone, je nadbytočná a pre realizáciu záložného práva neopodstatnená. Súd prvej inštancie mu v napadnutom uznesení uložil povinnosť podať žalobu o zaplatenie sumy 66.000,- €, čím dostatočne jasne a určito vymedzil právo, ktoré je záložným právom zabezpečené. Poukázal na skutočnosť, že výkon záložného práva môže nastať iba po právoplatnom priznaní pohľadávky súdnym rozhodnutím, tzn. právnym titulom na realizáciu súdom zriadeného záložného práva zabezpečovacím opatrením je výlučne rozhodnutie súdu a preto špecifikácia konkrétnej pohľadávky, ktorá má byť zabezpečovacím opatrením zabezpečená, je absolútne nezmyselná. Uviedol, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podal pred podaním žaloby vo veci samej, a preto súd nemohol označiť konanie, ktorého predmetom má byť zabezpečovaná pohľadávka. Úvaha žalovanej v jej odvolaní o realizácii záložného práva a preukazovaní, ktorá pohľadávka je ním zabezpečovaná, je preto úplne nezmyselná aj o neurčitosti petitu jeho žalobného návrhu pre neuvedenie rozsahu a konkretizácie peňažnej pohľadávky. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na strane 4 a 5 zabezpečovanú pohľadávku úplne a určito špecifikoval, pričom vedel, že súd mu spolu s nariadením zabezpečovacieho opatrenia uloží povinnosť, aby podal v lehote, ktorú sám určí, žalobu vo veci samej. Ďalej uviedol, že žalovaná vo svojom odvolaní uviedla množstvo nepravdivých a zavádzajúcich informácií a osobných invektív, a to, že malo prísť iba k údajnému vyplateniu jej dlhov. Riadne jej dlh v celkovej výške 50.000,- € vyplatil, čo preukázal listinnými dôkazmi. Nie je ani pravdivé tvrdenie, že nebolo vymazané záložné právo v prospech Mgr. E., jeho záložné právo podľa V-XXXX/XX zo dňa 8.2.2017 už bolo záznamom Z-XXXX/XXXX vymazané a výmaz druhého záložného práva zapísaného v jeho prospech pod V-XXX/XXXX zo dňa 3.2.2017 prebieha už od 14.3.2017 záznamom Z-XXXX/XXXX. Absolútne nepravdivé je tvrdenie žalovanej, že pán E. je ich spolupracujúca osoba, nerealizoval s ním iné obchody okrem kúpy bytu žalovanej, dokonca sama žalovaná ich dňa 19.6.2017 opakovane kontaktovala a pýtala si telefonický kontakt na p. E., s ktorým chcela jednať. Čo je medzi nimi dvomi, nie je oprávnený riešiť. On sám a aj jeho štatutár v súvislosti s kúpou bytu žalovanej podali na p. E. dve trestné oznámenia nasvedčujúce spáchaniu trestného činu, jedno bolo odovzdané na priestupkové konanie, druhé bolo odmietnuté, ale voči obom rozhodnutiam podali sťažnosti a doteraz o nich nebolo rozhodnuté. Nie je pravdou, že odmietol so žalovanou rokovať, zaslal jej žiadosť o stretnutie zo dňa 12.4.2017, ale k ich osobnému stretnutiu došlo až 8.6.2017 v Nitre, žalovanú kontaktoval aj telefonicky dňa 26.6.2017, táto mu uviedla, že podľa nej žiaden dlh voči p. E. vo výške 28.000,- € neexistoval, ale okrem podania trestného oznámenia doteraz nepodnikla nič a ani ho nekontaktovala. K existencii záväzkového vzťahu medzi žalovanou a advokátkou JUDr. Janou Kubáňovou uviedol, že tento bol preukázaný tým, že mu bolo predložené spolu s faktúrou právnej zástupkyne žalovanej aj splnomocnenie zo dňa 31.1.2017 pre menovanú advokátku s podpisom žalovanej. Argumentácia žalovanej o neexistencii ušlého zisku sa nezakladá na pravde, žalovaná sama navrhla listom zo dňa 15.2.2017, že právo spätnej kúpy bude za vopred dohodnutú sumu, keď v kúpnej zmluve zo dňa 27.2.2017, na ktorej je overený podpis žalovanej, bola táto suma stranami zmluvy dohodnutá vo výške 66.000,- €. Tvrdenie žalovanej, že neuviedol, čoho sa chce domáhať, je tiež nepravdivé, pretože z obsahu jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že sa chce domáhať zaplatenia sumy 66.000,- € s príslušenstvom. Za špekulatívne považoval aj tvrdenie žalovanej, že sám vytvoril predpoklady pre zastavenie vkladového konania V- XXXX/XXXX svojim odstúpením od kúpnej zmluvy, nakoľko žalovaná zatajila podstatné skutočnosti a to, že ona sama zavinila prerušenie uvedeného vkladového konania, keď zaslala Okresnému úradu Bratislava, katastrálny odbor, návrh na zápis poznámky informujúcej o trestnom konaní vedenom na základe jej trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania zločinu podvodu, ktoré podala voči Z.. Z. E., sama listom zo dňa 12.4.2017 mu oznámila odstúpenie od zmluvy, a preto bol donútený uvedenými okolnosťami tiež odstúpiť od kúpnej zmluvy podaním zo dňa 27.2.2017. Poukázal na to, že aj keď žalovaná nepopiera existenciu dlhu vo výške 25.840,- €, od uzavretia zmluvy o nespotrebnom úveru (z ktorej tento dlh vznikol) dňa 4.8.2016, až dokým on tento dlh nevyplatil, z dohodnutých mesačných splátok vo výške 480,- €, neplnila nič, ani čiastočne. Z konania žalovanej je zrejmé, že v čase uzavretia uvedenej kúpnej zmluvy musela mať pohnútku a úmysel obohatiť sa tým, že za ňu vyplatí jej dlhy a následne zmariť plnenie v jeho prospech, pretože už dňa 15.2.2017 vyhotovila ponuku, podľa ktorej bola kúpna zmluva dňa 27.2.2017 uzavretá a následne je platnosť napadla. Žalovaná svojím konaním zmarila vkladové konanie pod V-XXXX/XXXX v jeho prospech a následným odstúpením od zmluvy by mohla dosiahnuť zastavenie vkladového konania, keď všetky tri návrhy na výmaz záložných práv nechala prebiehať, z ktorých jedno zriadené v prospech Z.. Z. E. už bolo vymazané. Z uvedeného je možné dovodiť úmysel žalovanej zbaviť nehnuteľnosť tiarch za účelom jej scudzenia, predaja, a preto existuje dôvodná obava, že sa žalovaná zbaví svojho majetku, čím by znemožnila vymožiteľnosť jeho nároku. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť; žiadal trovy konania. 5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu uviedla, že trvá na svojich vyjadreniach, že žalobca je povinný v petite návrhu riadne konkretizovať pohľadávku, pretože nie je dostačujúce, ak je zabezpečovaná pohľadávka čo do výšky a dôvodu uvedená iba v obsahu návrhu, texte rozhodnutia, alebo výroku rozhodnutia. Ak súd zabezpečuje nejakú pohľadávku, vo výrokovej časti rozhodnutia musí byť táto pohľadávka riadne špecifikovaná. Nestotožnila sa s tvrdeniami žalobcu uvedených v jeho vyjadrení, ktorému chýba vecná argumentácia, snaží sa privodiť si vhodné súdne rozhodnutie značne neštandardným spôsobom. Žalobca jej sám niekoľkokrát zopakoval, že s p. E. spolupracoval aj v minulosti, snažila sa mu vysvetliť, že v danej veci nejde o predaj nehnuteľností s právom spätnej kúpy, ale o zastierací právny úkon, kedy jej mal žalobca ponúknuť iba pôžičku s vysokým úrokom, ktorú jej ale neposkytol, pričom komunikácia s ním je absolútne nekonštruktívna. Žalobca nie je ochotný uzavrieť žiadne dohody, ani rokovať a chce iba späť svoje peniaze (asi má na mysli sumu 66.000,- €). K splnomocneniu udelenému advokátke JUDr. Jane Kubáňovej uviedla, že týmto disponuje iba žalobca, ona nemá ani kópiu splnomocnenia, z čoho vyplýva, že podpisovala v dobrej viere doslovne všetko, čo jej žalobca, resp. p. E., predložil, išlo iba o formálne dokumenty, ktoré mali navonok zabezpečiť, aby titulom rôznych simulovaných úkonov platila rôzne finančné hotovosti, ktoré sú v skutočnosti úrokmi z pôžičky. Žalobca je spoločnosť, ktorá pokútnym spôsobom poskytuje (vlastne neposkytuje) ľuďom neprimerane predražené pôžičky a svoju činnosť, na ktorú nemá žiadne oprávnenie, zastiera právnymi úkonmi - kúpnymi zmluvami na nehnuteľnosti s právom spätnej kúpy, a tak koná v rozpore s dobrými mravmi. Poukázala na skutočnosť, že žalobca sa stavia do pozície akejsi okradnutej obete a ona má buď nekonať, alebo konať arogantne, avšak situácia je úplne opačná, pretože jeho komunikácia je vulgárna, zastrašuje ju, vyvíja na ňu nátlak, aby zabezpečila urovnanie sporu na svoje náklady a podľa jeho pokynov. Konanie žalobcu nemôže preto požívať právnu ochranu. Odvolaciemu súdu navrhla napadnuté uznesenie zmeniť tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne; žiadala trovy konania. 6. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 343, § 344, § 378 ods. l, § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), ďalej len C.s.p.] a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej voči napadnutému uzneseniu dôvodné nie je. 7. Odvolací súd sa stotožnil so záverom prvoinštančného súdu, ktorý návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel z dôvodu obavy žalobcu, že žalovaná môže nehnuteľnosti nezaťažené záložnými právami veriteľov scudziť. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, teda aby sa zamedzilo, zredukovalo, možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva a v prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie pohľadávky v exekučnom konaní podľa § 343 ods. 3 C.s.p. aj napriek existencii skoršieho záložného práva. 8. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca preukázal potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal o zriadenie záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je žalovaná, pretože je dlžníkom žalobcu, keď odstúpením od kúpnej zmluvy (zo strany žalobcu i žalovanej), ktorú uzavreli strany sporu dňa 27.2.2017, došlo k jej zrušeniu, z dôvodu ktorého sú strany sporu povinné vrátiť si plnenia vyplývajúce z tejto zmluvy. V kúpnej zmluve bola dohodnutá kúpna cena prevodu bytu žalovanej (článok VII. zmluvy) na sumu 53.840,- €, ktorú sa žalobca zaviazal zaplatiť tak, že sumu 25.840,- € zaplatí spoločnosti FINANC investment, s.r.o., a sumu 28.000,- € Z.. Z. E., ktorí sú obaja oprávnenými zo záložného práva viaznuceho na predmete prevodu, do troch dní od podpisu zmluvy. Žalobca preukázal, že kúpnu cenu uvedeným záložným veriteľom zaplatil (č.l. 19, 23 spisu). V kúpnej zmluve si strany sporu zároveň dohodli právo spätnej kúpy, ktoré spočíva v práve žalovanej ako predávajúcej žiadať vrátenie predmetu prevodu a v povinnosti žalobcu ako kupujúceho, spätne predať predávajúcej predmet prevodu za cenu 66.000,- € (článok VIII. zmluvy). Žalobca listom zo dňa 13.4.2017 oznámil žalovanej, že od uvedenej kúpnej zmluvy odstupuje z dôvodu, že z jej strany došlo k zmareniu nadobudnutia jeho vlastníckeho práva k jej bytu (na Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, podala žalovaná návrh na prerušenie vkladového konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva k bytu z dôvodu prebiehajúceho trestného konania) a zároveň ju vyzval na zaplatenie sumy 66.000,- €. Žalovaná listom zo dňa 12.4.2017 oznámila žalobcovi, že odstupuje od kúpnej zmluvy z dôvodu, že túto zmluvu uzavrela v tiesni, pod nátlakom a za nápadne nevýhodných podmienok. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava V., Obec Bratislava-m.č. S., katastrálne územie S., vyplýva, že na predmetný byt žalovanej je v časti „C“: Ťarchy, zapísané záložné právo v prospech spoločnosti FINANC investment, s.r.o., IČO: 48 314 650, C., N. č. XX, podľa V-XXXXX/XX zo dňa 9.9.2016, a aj v prospech Z.. Z. E., narodený dňa XX.X.XXXX, podľa V-XXX/XXXX zo dňa 3.2.2017. 9. V danej veci sú splnené podmienky odôvodňujúce nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože žalobca poskytol dôkazy, ktoré osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie, uviedol aj rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca ohrozenie exekúcie vidí v tom, že žalovaná zmarila vkladové konanie týkajúce sa zápisu jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli dňa 27.2.2017, tým, že požiadala Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, o prerušenie katastrálneho konania z dôvodu prebiehajúceho trestného konania (podozrenie zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, vedeného pod č.: X.-C.-X.-X.XXX/ XXXX zo dňa 20.3.2017). Žalovaná navyše odstúpila od uvedenej kúpnej zmluvy, ale konania o výmaz záložných práv k predmetnému bytu, ktoré podali na Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, záložní veritelia Z.. Z. E. a spoločnosť FINANC investment, s.r.o. (jedno záložné právo už bolo vymazané), prebiehať nechala, takže ak budú aj ďalšie záložné práva vymazané, bude predmetná nehnuteľnosť bez tiarch a žalovaná by s ňou mohla nakladať, čím by sa znemožnila vymáhateľnosť nároku žalobcu o zaplatenie jeho pohľadávky vo výške 66.000,- €, ktorú má voči žalovanej. Okrem toho, ako je uvedené vyššie, na predmetnom byte je už zriadené záložné právo v prospech iných záložných veriteľov a v prípade ich výkonu tak budú ohrozené práva žalobcu na uspokojenie jeho pohľadávky. Účel sledovaný žalobcom (zabezpečenie jeho pohľadávky) je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením, keď podľa odvolacieho súdu nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovanú, vzhľadom na výšku pohľadávky a konanie žalovanej. 10. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú odvolaciu námietku žalovanej, že petit návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je neurčitý, keď nevymedzuje k zabezpečeniu akej jeho pohľadávky čo do výšky a dôvodu sa má záložné právo zriadiť, pretože z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia jednoznačne vyplýva, že žalobca má voči žalovanej pohľadávku vo výške 66.000,- €, ktorú vo svojom návrhu riadne špecifikoval a navyše súd prvej inštancie vo výroku napadnutého uznesenia v bode III. žalobcovi uložil povinnosť podať žalobu o zaplatenie sumy 66.000,- €, z čoho je zrejmé, v akej výške má byť pohľadávka žalobcu predmetným zabezpečovacím opatrením zabezpečená. 11. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 15.5.2017, č.k. 15 C 17/2017-38, ktorým nariadil zabezpečovacie opatrenie, podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. K bodu II. výrokovej časti uznesenia: 12. Okresný súd Bratislava V. uznesením zo dňa 28.12.2017, č.k. 15 C 17/2017-118, opravil výrok uznesenia zo dňa 15.5.2017, č.k. 15 C 17/2017-38, v odseku I. tak, že zriaďuje v prospech žalobcu: M.V.K. Reality, s.r.o., so sídlom Štúrova 11, Nitra, IČO: 36 665 185, záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovanej P. E., rod. K., nar. XX.X.XXXX, rodné č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom C., N. č. XX, S. XXX XX, vedených Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre k.ú. S. na LV č. XXXX ako: byt č. X na X.p. vo vchode N. č. XX, v bytovom dome súp. č. XXXX, postavenom na pozemku parcela CKN č. XXXX a na pozemku parcela CKN č. XXXX na ulici N. č. XX, XX; podiel priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu súp. č. XXXX vo veľkosti XX/XXXX. Súd uznesenie odôvodnil ustanoveniami § 224, § 234 ods. 2 C.s.p. a dôvodil tým, že žalobca navrhol vydať opravné uznesenie, pretože vo výroku I. uznesenia zo dňa 15.5.2017 nebolo uvedené rodné priezvisko žalovanej, jej rodné číslo, PSČ a pri parcele č. XXXX bolo vynechané označenie „CKN“. Bez týchto údajov by uznesenie nebolo spôsobilé na zápis do katastra nehnuteľností podľa § 42 ods. 2 zákona č. 162/1995Z.z. Predmetnú chybu, vynechanie uvedených údajov, vyhodnotil ako chybu v písaní, z dôvodu ktorého chybu napravil a výroky II., III. uznesenia zo dňa 15.5.2017 zostali nezmenené. 13. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná dôvodiac tým, že súd opravným uznesením neopravuje chyby, ktorej by sa dopustil, ale iba zhojuje nesprávny, resp. neúplný a neurčitý, návrh žalobcu. Zo zákonných ustanovení, početnej súdnej praxe, judikatúry a odbornej literatúry je možné vyvodiť, že inštitút opravného uznesenia slúži výlučne na opravu chýb, ktorých sa dopúšťa súd následkom náhleho a okamžitého zlyhania duševnej alebo mechanickej činnosti osoby, ktorá súdne rozhodnutie vyhotovila. Uviedla, že v danej veci nebol daný dôvod na vydanie opravného uznesenia, skutočným dôvodom bolo zhojiť chyby samotného návrhu v časti jeho petitu, ktorý má byť podľa novej procesnej úpravy formulovaný žalobcom konkrétne a súd už nemôže túto formuláciu žiadnym spôsobom opravovať. Sám žalobca vo svojom návrhu na vydanie opravného uznesenia uviedol, že petit jeho návrhu, ktorý je pre súd záväzný, nie je spôsobilý na zápis do katastra nehnuteľností, t.j. nespĺňa zákonné náležitosti podľa § 42 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. Žalobca je ale sám zodpovedný za svoj žalobný návrh a za to, aby podal kvalifikovaný návrh, ktorý bude spôsobilý na zápis do akejkoľvek evidencie (napríklad do katastra nehnuteľností). Skutočnosť, že žalobca vynechá niektoré údaje sám vo svojom návrhu, a nie súd, nie je možné posúdiť ako chybu v písaní, pretože nejde o tzv. pisársku chybu, ani o chybu v počítaní a nedá sa zahrnúť ani pod zrejmú nesprávnosť, pretože súd môže opravovať výlučne vlastné chyby. Odvolaciemu súdu preto navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na vydanie opravného uznesenia zamietnuť; žiadala trovy konania. 14. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril, odvolanie nepodal. 15. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je nedôvodné. 16. Súd prvej inštancie správne právne posúdil vec, keď dospel k záveru, že v danej veci sú dané podmienky pre vydanie opravného uznesenia podľa návrhu žalobcu. Aplikácia ustanovenia § 224 C.s.p. nevylučuje okolnosť, že do súdneho rozhodnutia sa dostane chyba v písaní a počítaní, ako aj iná zrejmá nesprávnosť, v dôsledku chyby spôsobenej žalobcom v žalobe, ktorá zostane súdom aj stranami sporu počas konania nepovšimnutá. 17. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovanej, že v danej veci došlo zo strany žalobcu k vynechaniu niektorých údajov v petite jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, z dôvodu ktorého nemohol súd prvej inštancie túto chybu vyhodnotiť ako chybu v písaní a vydať opravné uznesenie, pretože údaje, ktoré neboli uvedené vo výroku uznesenia Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 15.5.2017, č.k. 15 C 17/2017-38, a to rodné priezvisko žalovanej, PSČ mesta Bratislavy, označenie „CKN“ pri parcele č. XXXX, žalobca v petite svojho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol a uviedol vo svojom návrhu aj rodné číslo žalobkyne (hneď na prvej strane svojho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pri označení žalovanej). Z uvedeného je zrejmé, že na strane súdu prvej inštancie došlo k zrejmej nesprávnosti v písaní, keď uvedené chýbajúce údaje neuviedol vo svojom rozhodnutí, a preto na návrh žalobcu na vydanie opravného uznesenia tieto chyby opravil. 18. Z uvedených dôvodov odvolací súd opravné uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 28.12.2017, č.k. 15 C 17/2017-118, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).