Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Sa/17/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200273 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200273.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: Y. G. F., nar. XX.XX.XXXX, bez cestovného dokladu, štátna príslušnosť: Afganská islamská republika, t.č. umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, Bitúnkova 8, Nové Zámky, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o zaistení č. PPZ-HCP-BA12-7-011/2018-AV zo dňa 12.01.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Predmet konania 1. Žalovaný predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 22.02.2018 správnu žalobu podanú právnym zástupcom žalobcu zo dňa 15.02.2018 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA12-7-011/2018-AV vydanému dňa 12.01.2018, ktorým bol žalobca zaistený podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov na základe vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení vydaného dňa 12.01.2018 Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky pod číslom PPZ-HCP-BA12-7-008/2018-AV podľa § 88 ods.1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, dňom vydania rozhodnutia, t.j.12.01.2018 a následne bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov zároveň bola stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 12.03.2018. Žalovaný spolu s predložením správnej žaloby predložil svoje vyjadrenie k správnej žalobe ako aj kompletný administratívny spis, ktorý sa týka danej veci. 2. Predmetom súdneho konania na základe podanej správnej žaloby žalobcu je vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na základe vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení pod číslom PPZ-HCP- BA12-7-011/2018-AV, vydaného dňa 12.01.2018. 3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 12.01.2018 v čase o 01.45 hod. bol žalobca kontrolovaný hliadkou colného úradu v blízkosti bývalého hraničného priechodu Šahy počas pokusu o neoprávnené prekročenie štátnej hranice. V čase kontroly sa žalobca nachádzal spolu s ďalšími 18 osobami v dodávkovom vozidle s ukrajinskou poznávacou značkou. Žalobca nevedel na mieste hodnoverne preukázať svoju totožnosť, preto bola na miesto privolaná hliadka z Obvodného oddelenia Policajného zboru Šahy. Žalobca nepreukázal svoju totožnosť, preto podľa § 18 ods. 4 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore, bol predvedený na Obvodné oddelenie Šahy. Dňa 12.01.2018 bol žalobca v čase o 08.45 hod. z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti odovzdaný policajtom Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky. Na základe podozrenia z neoprávneného pobytu, bol žalobca dňa 12.01.2018 v čase o 11.30 hod. predvedený do priestorov Útvaru policajného zaistenia cudzincov Medveďov podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Dňa 12.01.2018 začal správny orgán konanie podľa § 82 ods.1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Žalobcovi bolo dňa 12.01.2018 vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení číslo: PPZ-HCP-BA12-7-008/2018-AV z dôvodu, že žalobca má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, pričom nebola žalobcovi určená lehota na vycestovanie. Výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa § 84 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí policajný útvar, ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie. Poukázal na to, že podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku. Z vyjadrenia žalobcu v zápisnici o vyjadrení je preukázané, že žalobca by tieto podmienky nevedel splniť a preto žalovaný nemohol takúto povinnosť uložiť ako alternatívu voči jeho zaisteniu na výkon jeho administratívneho vyhostenia. Žalovaný skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia v súlade s ustanovením § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov a zistil, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný uviedol, že dobu dĺžky zaistenia stanovil v súlade s § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, do 12.03.2018, počas ktorej vykoná všetky úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Počas celej doby zaistenia žalovaný bude postupovať v súlade s ustanovením § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov a v prípade, že zistí nové skutočnosti bude postupovať tak, aby žalobcovi nevznikla jeho zaistením žiadna bezdôvodná ujma. Žalovaný v závere rozhodnutia konštatoval, že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. II. Žaloba 4. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný v konaní nedostatočne zistil skutkový stav veci, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť, a nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 5. Žalobca namietal, že žalovaný nedostatočne preskúmal skutočný stav veci a následne vec nesprávne právne posúdil. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené a je nepreskúmateľné. Poukázal na to, že uvedená dĺžka doby zaistenia je neprimeraná. Žalobca mal za to, že zásah do jeho ľudských práv je nedôvodný. Napadnuté rozhodnutie je nezákonné a nepreskúmateľné. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť, a nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. III. Vyjadrenie žalovaného 6. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý s odkazom na ustanovenie § 225 ods. 1 SSP žiadal žalobu ako oneskorene podanú odmietnuť, z dôvodu doručenia napadnutého rozhodnutia žalobcovi dňa 16.02.2018 a podania žaloby na prepravu dňa 15.02.2018, teda po uplynutí sedem dňovej zákonnej lehoty. Poukázal na to, že nakoľko žalobca nebol držiteľom dokladu totožnosti bol dňa 12.01.2018 v zmysle § 89 ods.1 písm. a) a b) umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Žalobca nepreukázal, že by mal zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky. Taktiež nevedel preukázať finančné zabezpečenie pobytu na území Slovenskej republiky. Dĺžku doby zaistenia žalobcu stanovil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 12.03.2018. IV. Posúdenie právnej argumentácie 7. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žalobe žalobcu ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom súdnom pojednávaní konanom dňa 2.3.2018, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom. 8. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach stanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 10. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. 11. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov. 12. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. 13. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a plne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 14. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 15. Ku konštatovaniu žalovaného, že žalobca nepodal žalobu v zákonnej lehote ustanovenej § 225 ods. 1 SSP, súd odkazuje na ustanovenie §71 ods. 2 SSP, podľa ktorého ak žalobca pred podaním žaloby požiada Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd. Súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca prevzal rozhodnutie žalovaného dňa 12.01.2018, Centrum právnej pomoci, Kanceláriu Bratislava požiadal o poskytnutie právnej pomoci dňa 17.01.2018, rozhodnutie zo dňa 6.02.2018 o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci nadobudlo právoplatnosť dňa 13.02.2018 a správna žaloba bola podaná na poštovú prepravu dňa 15.02.2018, teda bola podaná včas. 16. Úlohou súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov vyplývajúcej z podanej žaloby, a to námietky podstatného porušenia ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vychádzal z jednotlivých námietok uvedených v správnej žalobe žalobcu a konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a žalobcom podané námietky voči nemu uvedené v jeho žalobe nie sú dôvodné. 17. K žalobnej námietke žalobcu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, následne vec nesprávne posúdil a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, správny súd uvádza, že žalovaný riadne zistil skutkový stav a v konaní bolo preukázané, že žalobca vstúpil na územie Slovenskej republiky neoprávnene a zdržiaval sa na území Slovenskej republiky bez preukázania totožnosti. V zápisnici o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BA12-7-007/2018-AV zo dňa 12.01.2018 žalobca uviedol, že nikdy nemal cestovný pas, občiansky preukaz si nechal doma. Chcel ísť do Nemecka, nakoľko sa tam lepšie žije. Na otázku, či má v úmysle požiadať na území Slovenskej republiky o azyl, uviedol, že nie. O azyl chce požiadať v Nemecku. Uviedol, že na území Slovenskej republiky nemá rodinných príslušníkov. Žalobca na otázku, či disponuje vlastnými finančnými prostriedkami na zabezpečenie si ďalšieho pobytu na území Slovenskej republiky, uviedol, že nemá finančné prostriedky na vycestovanie z územia Slovenskej republiky. Na otázku, či má potrebné finančné prostriedky na vycestovanie z územia SR, uviedol, že má pri sebe hotovosť 120 dolárov a 10 eur. Zaistenie žalobcu pre účely administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením slobody, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia Slovenskej republiky. Pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia Slovenskej republiky v zmysle článku 5 ods. 1 písm. f) predmetného Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd je nevyhnutná existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky. V danej veci existuje vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení zo dňa 12.01.2018, vydaného Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, v ktorom bol žalobcovi uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 1 roka. K výkonu administratívneho vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenia cudzinca. 18. K žalobnej námietke, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nepreskúmateľné, a že žalovaný sa nezaoberal alternatívami zaistenia, správny súd uvádza, že zo zápisníc jednoznačne vyplýva, že žalobca nemá finančné prostriedky a nemá žiadne ubytovanie na Slovensku. V tejto súvislosti súd konštatuje, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov. Slovenská republika je v prípade žalobcu len tranzitnou krajinou, na území ktorej nechce zotrvať. 19. K žalobnej námietke týkajúcej sa dĺžky doby zaistenia správny súd uvádza, že žalovaný dĺžku doby zaistenia stanovil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 12.03.2018 (§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov), ktorá doba je nevyhnutná, počas ktorej žalovaný vykoná všetky dostupné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba sa nedá určiť, pretože závisí od viacerých faktorov. Žalovaný v spolupráci s ÚPZC bude vykonávať potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky, a zabezpečovať pokrytie nákladov na samotné vyhostenie, zabezpečovať materiálne ako aj personálne zabezpečenie prepravy žalobcu. Lehota zaistenia je zákonná a oprávnená. Doba zaistenia je priamo úmerná dobe potrebnej k vybaveniu potrebných náležitostí k reálnemu fyzickému vyhosteniu žalobcu do domovskej krajiny. Žalobca sa na území Slovenskej republiky nachádza bez povolenia na pobyt. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov môže byť štátny príslušník tretej krajiny zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je správny orgán povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel jeho zaistenia. 20. K námietke žalobcu, že t.č. je umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov a nie v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, je potrebné uviesť, že z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že v prípade žalobcu bolo podozrenie, že ide o plnoletú osobu, a preto bolo potrebné vyšetrenie na zistenie veku. Podľa odborného vyjadrenia Znaleckého ústavu forensic.sk, Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., odbor Zdravotníctvo a farmácia, Boženy Nemcovej 8, 811 04 Bratislava, vo veci zistenia kostného veku zaisteného štátneho príslušníka, znalecký ústav konštatoval, že biologický vek osoby je s veľmi vysokou pravdepodobnosťou viac ako 18 rokov. 21. Žalovaný správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby žalobcu a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane žalobcu v súvislosti s jeho zaistením. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v priebehu správneho konania uviedol. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj so správnym poriadkom. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) s uvedením skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, z rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný viedol pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a tiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu, a preto súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 23. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 168 SSP. Žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 24. Žalobca v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia je od poplatku oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. m) Zákona o súdnych poplatkoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Bratislave ( § 443 ods. 2 písm. b) SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok ( § 446 ods. 2 písm. d) SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).