Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/27/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200330 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200330.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného X. W., pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 6T/50/2017 z 09.02.2018, na verejnom zasadnutí konanom 18. apríla 2018, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného X. W., nar. XX.XX.XXXX v O. sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Bratislava I z 09.02.2018, sp. zn. 6T/50/2017 bol obžalovaný X. W. uznaný za vinného z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkom základe, že dňa 16.07.2017 v čase o 19:45 hod. v Bratislave na ulici Q. v prevádzke predajne O. nadával, vyhrážal sa bitkou hliadke Mestskej polície Hl. mesta SR Bratislavy v zložení ml. inšpektor B. P. a str. E. A., následne bol touto hliadkou vyzvaný, aby upustil od tohto svojho konania, čo odignoroval a pokračoval v ňom, pričom na požiadanie pracovníčky predmetnej predajne sa na miesto dostavil aj službukonajúci pracovník SBS, ktorý obžalovaného takisto upozornil a vyzval, aby opustil predajňu, následne k nemu pristúpil neznámy muž, ktorý tvrdil, že obžalovaného pozná a vyviedol ho smerom von z predajne, kde sa mu obžalovaný vytrhol, otočil sa a s výkrikom „zabijem ťa“ napadol za ním idúceho príslušníka mestskej polície ml. inšp. B. P. tým spôsobom, že ho udrel naraz oboma päsťami do oblasti hrudníka dvakrát a následne zaujal postoj, z ktorého bolo zrejmé, že chce v útoku pokračovať, pričom bol vyzvaný, aby upustil od tohto svojho konania, následne obžalovaný znova chcel udrieť príslušníka mestskej polície B. P. päsťou do oblasti tváre, na čo tento použitím hmatov a chvatov sebaobrany obžalovaného spacifikoval, Za uvedený prečin bol prvostupňovým súdom odsúdený podľa § 323 ods. 1 Tr. zák. s použitím ust. § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. súd obžalovanému zároveň uložil ochranné protialkoholické liečenie vo forme ambulantnej. Proti rozsudku samosudcu okresného súdu podal odvolanie riadne a včas obžalovaný, ktoré odôvodnil sám i prostredníctvom obhajkyne. V odôvodnení uviedol, že sa necíti byť vinným zo skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Na hlavnom pojednávaní, kde bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkov mu nebola vina preukázaná. Z výpovedí svedkov X. E. a I. P. je zrejmé, že nemohol poškodeného fyzicky napadnúť pred potravinami O., nakoľko z ich výpovedí je jasné, že bol spacifikovaný a následne spútaný v potravinách, asi dva metre od pokladne a následne odvezený príslušníkmi mestskej polície do auta. Sudca okresného súdu výpoveď svedka X. E. neuznal ako vierohodnú, pretože táto vyvracia výpoveď poškodeného. Výpoveď svedka X. E. uznal sudca za vierohodnú iba čiastočne a to v časti výpovedi, kde svedok vypovedá, že bol vulgárny a hlučný, ale tú časť výpovede citovaného svedka, kde na položenú otázku, či počas incidentu zaútočil na niektorého s príslušníkov mestskej polície, kde tento uviedol, že nevidel, sudca nebral na vedomie, pričom neakceptoval žiadnu výpoveď, okrem výpovede poškodeného a jeho kolegu, aj keď z ostatných výpovedí je zrejmé, že k žiadnemu fyzickému napadnutiu prísť nemohlo tak, ako to vypovedá poškodený. Z výpovede svedka X. E. vyplýva, že príslušníkmi mestskej polície bol spútaný v predajni a z tejto bol vyvedený s rukami spútanými za chrbtom a následne naložený a odvezený na štátnu políciu. Už pri prvotných úkonoch žiadal kamerový záznam, či už z ulice alebo predajne, nebolo mu vyhovené, pretože kamerový systém nefungoval, čo je zarážajúce, pretože ide o centrum mesta. Navrhol preto, aby napadnutý rozsudok bol Krajským súdom v Bratislave zrušený a aby bol v jeho trestnej veci vynesený spravodlivý rozsudok. Obhajkyňa obžalovaného X.. H. S. v odôvodnení odvolania uviedla, že okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým a právnym záverom ohľadom viny obžalovaného. V konaní pred prvostupňovým súdom nebolo preukázané, že sa stal skutok, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným a z uvedeného dôvodu obžalovaný popiera, že by sa mal dopustiť skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu. Jediným dôkazom, na základe ktorého prvostupňový súd uznal obžalovaného vinným je výpoveď poškodeného B. P., ktorá ale bola spochybnená výpoveďou svedka X. E., pričom v tejto súvislosti poukázala na to, že ani výpoveďou svedka E. A. nebola vina obžalovaného preukázaná, pretože tento nemohol skutok vidieť a jeho výpoveď sa zakladá len na domnienke o útoku, prípadne následného popisu útoku jeho kolegom. Súd prvého stupňa vyhodnotil ďalšie dôkazy ako nepriamo usvedčujúce a to, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu a v minulosti sa dopustil násilných trestných činov aj vo vzťahu k verejnému činiteľovi. Skutočnosť, že obžalovaný v minulosti spáchal násilné trestné činy ešte neznamená, že každé stretnutie obžalovaného s verejným činiteľom musí vyústiť do napadnutia. Takéto automatické prisudzovanie viny obžalovanému je v rozpore so spravodlivým súdnym konaním. V zmysle uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajkyňa obžalovaného zotrvala na písomných dôvodoch odvolania a navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, ke´dže nebolo preukázané, že skutok sa stal tak ako sa mu kladie za vinu. Prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava na verejnom zasadnutí uviedla, že navrhuje odvolanie obžalovaného X. W. ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný X. W. na verejnom zasadnutí uviedol v konečnom návrhu, že sa pridržiava písomne podaného odvolania, priznáva, že bol opitý, ale na nikoho neútočil. Dodal, že v súčasnej dobe sa vedie proti nemu trestné konanie na Okresnom súde Bratislava I pre trestný čin ublíženia na zdraví. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného X. W. nie je dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého prvostupňového rozsudku. Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7 Tr. por., práva na obhajobu - § 2 ods. 9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 Tr. por., i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14 Tr. por. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Trestný poriadok teda ustanovuje, že primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu. Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia (voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných zákonným spôsobom. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja, zodpovedajúci všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa. Právna kvalifikácia súdeného skutku ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ T.r zák. aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa v tomto smere a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku práve podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd stručne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaných a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozsudku teda učinil súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku, týkajúce sa výroku o vine a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku, si v celom rozsahu krajský súd osvojil, a preto v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa odkazuje. Pokiaľ obhajoba v odvolaní poukázala na to, že okresný súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku len „na základe výpovede poškodeného B. P., pričom táto výpoveď je vyvrátená tvrdeniami obžalovaného a nepodporuje ju žiadny ďalší priamy, či nepriamy dôkaz, tak je potrebné pripustiť, že obhajoba má čiastočne pravdu. Obžalovaného z trestnej činnosti usvedčuje len jediný priamy svedok a to „korunný“ svedok - poškodený B. P., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že bol to práve obžalovaný, ktorý pri schádzaní zo schodov na neho zaútočil zovretými päsťami do hrudníka a neskôr sa ho snažil udrieť aj do tváre, čo sa mu však už nepodarilo, lebo voči nemu použil hmaty a chvaty sebaobrany. Skutok sa nestal vo vnútri predajne, ale vonku. Potvrdil, že obžalovaný používal vyhrážky voči predavačke, v tom zmysle, že ju zabije, že jej ublíži a vulgárne jej nadával. Takýto dôkaz hoci aj keby bol osamotený by nemohol postačovať na preukázanie viny páchateľa. Ak by sa pripustil opak, znamenalo by to, že v prípadoch, kde okrem protichodných výpovedí jediného svedka a obžalovaného by sa vždy musela aplikovať zásada in dubio pro reo, a teda obžalovaný by musel byť vždy oslobodený spod obžaloby. Krajský súd nezastáva názor obhajoby a považuje ho za neudržateľný. Súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich zákonnosti, závažnosti, pravdivosti a vierohodnosti, a to každý jednotlivo, ale zároveň i v ich súhrne. Pri hodnotení výpovede svedka súd skúma, či je logická, či sa svedok neodchyľuje od svojej predchádzajúcej výpovede, pričom v prípade odchýlok musí zisťovať, prečo k nim vo výpovedi svedka dochádza. Pravdivosť tvrdení svedka treba posudzovať aj z hľadiska jeho osoby a zistenia, či má motív uvádzať nepravdu a „škodiť obžalovanému“. Pritom nemožno opomenúť, že svedok na rozdiel od obžalovaného má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu a preto logicky i právne vždy musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu, kým nie je preukázaný opak. V predmetnej veci obhajoba a to ani pri výraznej snahe, nepreukázala, že by poškodený B. P. vypovedal nepravdu o podstatných okolnostiach a nezistila ani relevantný motív svedka na krivé obvinenie obžalovaného. V odvolaní uvádzané argumenty, že súd prvého stupňa prihliadal na kriminálnu minulosť obžalovaného považuje súd za nedôvodné. Treba poukázať v tejto súvislosti na to, že výpoveď svedka - poškodeného B. P. bola nepriamo potvrdená výpoveďou svedka E. A., ktorý síce fyzický útok nevidel, ale domnieval sa, že k útoku prišlo vzhľadom na pohyb ramien obžalovaného. Svedkyňa V. S. sa ku skutku vyjadriť nevedela, táto vypovedala len o tom, že vonku policajti zvalili na zem obžalovaného a kopli do brucha. V prospech obžalovaného nie je ani výpoveď svedka X. E., ktorý sa vyjadril len k časti správania sa obžalovaného. Okrem toho v tejto súvislosti treba poukázať na to, že v čase skutku sa obžalovaný nachádzal v treťom štádiu vývoja alkoholizmu, tzv. v kritickej fáze. Krajský súd preto uzatvára, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď priebeh skutkového deja ustálil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaných, ich zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj priťažujúce okolnosti, aj odvolací súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa. Pri rozhodovaní o druhu a výmery trestu súd dbal na riadne naplnenie účelu trestu (§ 34 ods. 1 Tr. zák.), pričom prihliadal na zákonom určené podmienky (§ 34 ods. 4 Tr. zák). Súd v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal na pomer a mieru závažnosti prípadných poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Na strane obžalovaného súd nezistil existenciu žiadnej poľahčujúcej okolnosti, pričom zistil u obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosti, že obžalovaný už bol za iný trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák. Vzhľadom na túto skutočnosť okresný súd upravil základnú sadzbu uvedenú v osobitnej časti podľa ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák., pričom ktorej sa zvyšuje dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, pričom tak ukladal trest obžalovanému v rozpätí od 28 mesiacov do 5 rokov (základná trestná sadzba je od 1 roka do 5 rokov). Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby, pričom takto uložený trest považuje krajský súd za primeraný, keďže skutku sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktorá podmienka mu bola uložená trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II z 12.05.2015 sp. zn. 0T/181/2015, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a iné a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 3 rokov. V zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zák. podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody nebolo možné použiť, pretože súd odsúdil obžalovaného za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Zaradenie obžalovaného zodpovedá ustanoveniu § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a rovnako aj výrok o uloženom ochrannom protialkoholickom liečení ambulantnou formou v zmysle ustanovenia ô 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. je správny, pretože obžalovaný sa dopustil trestného činu pod vplyvom návykovej látky (alkoholu) a je v súlade so závermi znaleckého psychiatrického posudku. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.