Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4SaZ/2/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200352 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200352.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: T. U. D., nar. XX.X.XXXX, štátnej príslušnosti Q. a D., národnosti A., slobodný, bez cestovného dokladu a iného dokladu totožnosti z krajiny pôvodu, cestovný pas SR (používateľ doplnkovej ochrany na území SR) CC481283, posledný trvalý pobyt v zahraničí v meste Q., road XX, mestská časť K., Q., toho času evidenčne v Pobytovom tábore G. M. F., aktuálne na základe povolenia na pobyt v SR F. XX, Bratislava, Slovenská republika, zastúpený: Liga za ľudské práva, občianske združenie, so sídlom Baštová 5, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU- PO-173-53/2016-Ž zo dňa 5. 2.2018 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-173-53/2016-Ž zo dňa 5.2.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) rozhodol tak, že neudelil žalobcovi azyl. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade neboli splnené podmienky udelenia azylu, nakoľko v priebehu konania nebolo objektívne preukázané, že by počas pobytu žalobcu v krajine pôvodu boli voči nemu prijaté akékoľvek akty perzekvačného charakteru v takej miere, že by bol nútený krajinu pôvodu opustiť. Ak sa rozhodol z Burundi odísť, možno to pripísať na vrub nepriaznivej všeobecnej situácie v tejto krajine, ktorá vyvrcholila v lete 2015, kedy úradujúci prezident ohlásil svoju opätovnú kandidatúru na tento post. Tento akt spustil lavínu mohutného násilia, ktoré vyvrcholilo do neúspešného pokusu o štátny prevrat. V dôsledku represií súvisiacich s potlačením tohto pokusu došlo k úteku až 230.000 Burunďanov do zahraničia, predovšetkým do susednej Rwandy. Keďže v prípade žalobcu sa nepodarilo ani v novom konaní objektívne preukázať dôvod jeho odchodu z Burundi, žalovaný zastáva názor, že aj žalobca mohol byť jedným z utečencov, ktorí pred prebiehajúcou vlnou násilia krajinu opustil. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené. Žalobcovi bola poskytnutá doplnková ochrana. Žalobca v konaní nepreukázal, že by v jeho prípade išlo o prípad, ktorý by bol svojou povahou jedinečný. Žalobca v priebehu konania nepreukázal, že by v súvislosti s nepriaznivou situáciou bol práve individuálne prenasledovaný, či z etnických, politických, či iných dôvodov. Žalobcovi nehrozí žiadna z foriem prenasledovania taxatívne vymenovaných v § 2 zákona o azyle. Neboli naplnené dôvody na udelenie azylu na území Slovenskej republiky z dôvodu opodstatnenosti jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, a z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle a z Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Žalobcovi bola poskytnutá doplnková ochrana, na základe jeho žiadosti bola predĺžená až do 29.4.2017 s tým, že v prípade, ak sa situácia v Afganistane zasadne nezmení, je predpoklad, že mu bude naďalej predlžovaná, teda nehrozí, že by bol žalobca nedobrovoľne vrátený do krajiny pôvodu. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky pre udelenie azylu, ale žalobcovi už poskytol medzinárodnú ochranu vo forme doplnkovej ochrany, ktorá mu bola rozhodnutím migračného úradu dňa 5.2.2018 predĺžená o dva roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktoré zatiaľ nie je právoplatné. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 12.03.2018 (ďalej len „žaloba“) a prípisom zo dňa 13.03.2018 opravil zrejmú nesprávnosť v poslednom odseku bodu IV. správnej žaloby a v označení dôvodu prenasledovania v žalobnom petite, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď konštatoval, že žalobca nenaplnil zákonné podmienky na udelenie azylu, a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.4.2018 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť (správnu žalobu zamietnuť). Zotrval na vlastnej argumentácii a zdôraznil, že dôvody, ktoré žalobca počas pohovoru uviedol, nie sú dôvodmi pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. Mal za to, že žalobca nebol vystavený prenasledovaniu z dôvodov zastávania určitých politických názorov, či už priamych alebo mu prisudzovaných, neboli tak splnené podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Poukázal na to, že príslušnosť k jednej z rizikových skupín neznamená samo o sebe poskytnutie medzinárodnej ochrany vo forme udelenia azylu, pričom daná príslušnosť môže byť zohľadnená aj vo forme inej medzinárodnej ochrany a to poskytnutím doplnkovej ochrany. Zistil, že žalobca nesplnil primárny predpoklad na udelenie azylu a v jeho prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania tak, ako to upravuje zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Ženevský dohovor z roku 1951. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd podľa § 13 ods. 3 SSP, v neprítomnosti žalovaného. Právna zástupkyňa žalobcu sa na pojednávanie dostavila. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 190 SSP, súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného ČAS: MU-PO-173/2016-Ž. 6. Z obsahu administratívneho spisu č.p.: ČAS: MU-PO-173/2016-Ž- súd zistil, že žalobca na základe Dublinského dohovoru bol 23.8.2016 vrátený z Nórska na územie SR, a podľa § 4 ods. 6 zákona o azyle sa považuje za žiadateľa, nakoľko na konanie je príslušná Slovenská republika. Podľa § 4 ods. 6 zákona o azyle sa považuje za žiadateľa o udelenie azylu na územie SR. Počas vykonaného pohovoru žalobca uviedol, že v krajine pôvodu bol členom politickej strany MSD, ktorú charakterizoval ako označenie skratiek M-ako members, S-ako solidarita a D-ako demokracia po otcovi, ktorý bol predsedom strany v regióne Cibitoky, avšak počas štátneho prevratu bol 25. mája 2015 usmrtený neznámymi útočníkmi, z čoho menovaný obviňoval políciu, zastúpenú etnickou väčšinou Hutuov. V roku 2014 sa zúčastnil výcviku v rwandskom výcvikovom tábore a po návrate do Burundi sa podieľal na získavaní informácií pre rwandské orgány o politickom stave v Burundi. Následne sa v roku 2015 vrátil do rwandského výcvikového tábora, avšak zo zdravotných dôvodov výcvik neabsolvoval a vrátil sa do Burundi. S poukazom na pretrvávajúce nepokoje v hlavnom meste sa do miesta bydliska nevrátil, ale cez Rwandu boli zaistení rwandskou políciou, ktorá im za finančný úplatok ponúkla odchod z policajného oddelenia, avšak následne začala strieľať a brata usmrtila. Žalobcovi sa podarilo utiecť a dopraviť sa do Kene, kde sa nakontaktoval na priateľa, ktorý mu sprostredkoval cestu do Európy. Žalobcovi rozhodnutím žalovaného nebol udelený azyl, ale bola poskytnutá doplnková ochrana, ktorá bola neskôr predĺžená o dva roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia migračného úradu z 5.2.2018. Proti rozhodnutiu o neudelení azylu podal žalobca opravný prostriedok. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 7. K žalobnému bodu, v ktorom žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné informácie, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti o azyl, uvádzané žalobcom. Z ich obsahu získal dostatok informácií, potrebných ku posúdeniu žalobcovej žiadosti o azyl. Žalobca ako príslušník etnickej menšiny nečelil žiadnym diskriminačným faktorom, neboli porušené jeho základné ľudské práva, nemožno hovoriť o prenasledovaní vo vzťahu príslušnosti k svojmu etniku. Uvedené potvrdil svojou výpoveďou, podľa ktorej majú síce Tutsiovia problémy, avšak on osobne ako príslušník etnickej menšiny žiadnym problémom nečelil. V pohovore zameranom na odstránenie rozporov z predošlých výpovedí v jeho rodnom jazyku, neuviedol žiadne problémy vo vzťahu k svojmu etniku. Vzhľadom na uvedené, prenasledovanie v súvislosti s jeho etnickou príslušnosťou bolo vylúčené. Žalovaný pri neudelení azylu vychádzal z výpovedí žalobcu zo dňa 8.11.2016, 21.12.2016, 27.11.2017, ako aj zo všeobecne zistených skutočností, a v intenciách rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.06.2017. Poukázal na to, že proti žalobcovi nebolo v krajine pôvodu vedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý ani zadržaný, nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi, nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Z dôvodov, ktoré uviedol, vyplýva, že nesplnil žiadnu z podmienok na udelenie azylu v Slovenskej republike, ktoré sú uvedené v § 8 a § 10 zákona o azyle. Vzhľadom na to, že žalobca nebol vystavený prenasledovaniu z dôvodov zastávania určitých politických názorov, neboli splnené podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Ak by žalobca chcel založiť svoju žiadosť na prenasledovaní, musel by preukázať priamu súvislosť opodstatnenej obavy prenasledovania v súvislosti s jeho rasou, náboženstvom, národnosťou, sociálnou skupinou alebo politickým názorom. Preto nemožno prípad žalobcu subsumovať pod prenasledovanie z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine. Súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom o azyle. Súd mal za to, že žalobca neuviedol také dôvody na udelenie azylu, ktoré by zakladali dôvod na jeho udelenie. 8. K žalobnému bodu, v ktorom namieta, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci. Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalobca neuviedol také dôvody na udelenie azylu, ktoré by zakladali dôvod na jeho udelenie. Súd poukazuje na to, že proti žalobcovi nebolo v krajine pôvodu vedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý ani zadržaný, nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi, nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Žalobca nesplnil žiadnu z podmienok na udelenie azylu na Slovensku, ktoré sú uvedené v § 8 a § 10 zákona o azyle. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle žalovaný neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10 zákona o azyle. Žalobcovi nehrozí žiadna z foriem prenasledovania vymenovaných v § 2 zákona o azyle. Žalobcovi nehrozia v krajine pôvodu žiadne konkrétne problémy súvisiace s individuálnymi dôvodmi. Jeho problémy sú všeobecného charakteru, teda hrozba neselektívneho násilia z dôvodu pretrvávajúcej nestabilnej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu. Súd rovnako ako žalovaný dospel k záveru, že neboli naplnené dôvody na udelenie azylu na území Slovenskej republiky, z dôvodu opodstatnenosti jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle a z Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Príslušnosť k jednej z rizikových skupín, neznamená samo o sebe poskytnutie medzinárodnej ochrany vo forme udelenia azylu, pričom daná príslušnosť môže byť zohľadnená aj vo forme medzinárodnej ochrany a to poskytnutím doplnkovej ochrany. Žalobca nebol vystavený prenasledovaniu z dôvodov zastávania určitých politických názorov, či už priamych alebo mu prisudzovaných, neboli splnené podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. 9. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu z vznesených námietok ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol. 10. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 SSP s poukazom na výsledok konania. 11. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).