Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/57/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200489 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200489.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: ÚEOS - Komercia, a.s., IČO: 31 331 220, Ružová dolina 27, 824 69 Bratislava, zastúpený AK GRUBER, s.r.o., Janka Kráľa 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 51 243 814, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 811 03 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 31650/2018/153/RK zo dňa 20.03.2018 a o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 31650/2018/153/RK zo dňa 20.03.2018 z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 03.04.2018 podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 06.04.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 31650/2018/153/RK zo dňa 20.03.2018, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 31650/2018/153 zo dňa 26.02.2018. Napadnutým rozhodnutím bola žalobcovi podľa § 27 ods. 3 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZTP“) uložená peňažná pokuta vo výške 33.190,- eur za spáchanie iného správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b) ZZTP. 2. Žalobca zároveň požiadal súd o priznanie odkladného účinku napadnutému rozhodnutiu. Vo svojom návrhu žalobca uviedol, že s napadnutým rozhodnutím žalovaného ako ani s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu nesúhlasí vzhľadom na množstvo vád týchto rozhodnutí spôsobujúcich ich nezákonnosť a nepreskúmateľnosť, a súčasne má za to, že je nevyhnutne daná potreba úpravy pomerov vyplývajúcich z právneho stavu vytvoreného uvedenými rozhodnutiami. Podľa názoru žalobcu už samotná výška peňažnej pokuty 33.190,- eur, vo výške hornej zákonnej hranice peňažnej pokuty pre právnickú osobu zakladá dôvod na priznanie odkladného účinku žalobe. Svoje tvrdenie žalobca podložil uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 03.11.2016 sp. zn. 23Sa/15/2016 o priznaní odkladného účinku správnej žaloby iného žalobcu, ktorým bola taktiež právnická osoba. Krajský súd v Trnave odôvodnenie svojho rozhodnutia založil výlučne na „prihliadnutí na uložení platobnej povinnosti v relatívne značnej výške 3.000,eur“. Vzhľadom na nepomer uvedených hroziacich finančných škôd sa žalobca domnieva, že v prípade riešenom tunajším súdom je potreba vyhovenia odkladnému účinku tejto správnej žaloby ešte naliehavejšia. Údaje o tržbách žalobcu sú z pohľadu disponibility peňažných prostriedkov žalobcu bez akejkoľvek výpovednej hodnoty, a to aj vzhľadom k nákladovej zložke žalobcu, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou jeho činnosti, mení sa a má vplyv na výšku disponibilných prostriedkov. Nákladovú zložku žalobcu však prvostupňový správny orgán ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach vôbec nezohľadnili, a touto ekonomickou kategóriou sa evidentne nehodlal ani jeden z týchto orgánov zaoberať. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami, po zohľadnení daňovej povinnosti, môže predstavovať relevantný údaj o finančnej schopnosti žalobcu zaplatiť peňažnú pokutu. Ak správny orgán v napadnutom rozhodnutí posunie schopnosť žalobcu zaplatiť uloženú peňažnú pokutu do roviny jej nelikvidačného charakteru, potom by mal správny orgán skúmať nie účtovný výsledok hospodárenia žalobcu, ale reálnu finančnú situáciu žalobcu v čase vydania napadnutého rozhodnutia, pretože len výška reálnych finančných prostriedkov žalobcu ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, vo vzťahu k výške uloženej peňažnej pokuty, môžu byť relevantným základom pre porovnanie týchto dvoch údajov a prijatie záveru o prípadnom „nelikvidačnom charaktere“ peňažnej pokuty. Žalovaný sa však pri vydaní napadnutého rozhodnutia nevenoval ani jednému z vyššie uvedených kritérií a svoj záver postavil na neopodstatnenej a nepreskúmateľnej konštrukcii založenej iba na príjmovej stránke žalobcu. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.06.2018, ktoré bolo doručené správnemu súdu dňa 12.06.2018 sa vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku a podotkol, že pokiaľ ide o otázku likvidačného charakteru je toho názoru, že správny poriadok neposkytuje správnym orgánom nástroje na komplexné zistenie majetkových pomerov účastníkov správnych konaní. Žalovaný sa na základe správnej žaloby oboznámil so znením uznesenia Krajského súdu v Trnave z 03.11.2016, vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 23Sa/15/2016, avšak napriek tomu nedospel k rovnakému názoru ako žalobca, a síce, že takto bolo rozhodnuté výlučne kvôli relatívne značnej výške pokuty. Žalovaný vychádzal z dostupných údajov (zápisy v elektronicky vedenom denníku, zverejnené tržby). Žalovaný si opätovne osvojil svoju argumentáciu ako v napadnutom rozhodnutí a považoval za neprípustné akceptovať tvrdenie žalobcu, podľa ktorého by sa malo pri posudzovaní možného likvidačného charakteru pokuty vychádzať zo ziskov obchodnej spoločnosti. Podkladom tohto tvrdenia bola právna úprava ochrany hospodárskej súťaže, podľa ktorej nie je pre určenie sankcie podstatný zisk, ale obrat (pojem o niečo širší ako pojem „tržba", rozdiely majú len minimálnu relevanciu). Taktiež poukázal na fakt, že v prípade akceptovania názoru žalobcu by bolo v podstate nemožné ukladať pokuty obchodným spoločnostiam. 4. Žalovaný v ďalšom odkázal na výšku znalečného uhradenú za preskúmavaný Znalecký posudok (približne štvornásobok uloženej peňažnej pokuty), ako aj na to, že už v priebehu Správneho konania znalecká organizácia vykonala (okrem iných) dva znalecké posudky, za ktoré jej bolo dokopy uhradené znalečné vo výške viac ako 400 000 eur (podľa elektronicky vedeného denníka neboli vyúčtované žiadne hotové výdavky). 5. Na základe vyššie uvedeného mal žalovaný zato, že správnej žalobe nemá byť priznaný odkladný účinok. 6. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 7. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 8. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 9. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 10. Správny súd uvádza, že priznanie odkladného účinku žaloby podľa § 185 SSP je fakultatívnym inštitútom a je plne ovládané dispozičnou zásadou. Tento inštitút má dočasný charakter pre prípady, ak jeho uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok (akútna ochrana práv). Návrh je oprávnený podať výlučne žalobca a je potrebné ho odôvodniť zákonom predpokladanými dôvodmi (ohrozenie základných práv alebo slobôd, hrozba značnej hospodárskej škody, hrozba závažnej ujmy na životnom prostredí, hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku). Návrh nemôže byť abstraktný, ale žalobca musí konkretizovať vyššie uvedenú hrozbu, resp. finančnú škodu. Žalobca v podanom návrhu len uvádza, že finančná ujma zodpovedajúca výške peňažnej pokuty, by pre neho znamenala závažnú ujmu, značnú hospodársku a finančnú škodu s vážnym a nepriaznivým následkom. Ďalej uviedol, že údaje o tržbách, z ktorých vychádzal správny orgán pri určení výšky pokuty, sú z pohľadu disponibility jeho peňažných prostriedkov bez akejkoľvek výpovednej hodnoty a to vzhľadom k jeho nákladovej zložke, ktorou sa žalovaný a ani prvostupňový správny orgán nezaoberal. Správny súd však konštatuje, že žalobca v návrhu neuviedol žiadne dôležité podrobnosti ohľadom jeho finančnej situácie, napr. údaje o obratoch, stavoch účtu a ani žiadne iné dôvody, na základe ktorých by mohol správny súd vyhodnotiť, že správnej žalobe je potrebné priznať odkladný účinok. 11. S prihliadnutím na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky stanovené v § 185 písm. a) SSP na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a tak, podľa § 188 SSP návrh žalobcu zamietol. 12. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP.