Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/55/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200832 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200832.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: M. W. M., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník G. republiky, bez cestovného dokladu, aktuálne Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpený: Centrom právnej pomoci, kancelária Bratislava, Nám. Slobody 12, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava, so sídlom Regrútska 4, Bratislava, o správnej žalobe žalobcu zo dňa 24.05.2018, podanej proti rozhodnutiu žalovaného vo veci predĺženia zaistenia žalobcu č. PPZ-HCP-BA6-17-032/2018-AV zo dňa 19.04.2018, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Včas podanou žalobou zo dňa 24.05.2018, procesne podriadenou ust. § 226 ods. 1, 2 S.s.p., doručenou dňa 04.06.2018 (§ 71 ods. 2 S.s.p.) Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie, sa postupom podľa ust. § 221 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. PPZ- HCP-BA6-17-032/2018-AV zo dňa 19.04.2018 (ďalej iba „napadnuté rozhodnutie“) a nariadenia jeho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Právne svoje dôvody založil na porušení ust. § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 zák.č. 71 /1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), § 88a ods. 1 písm. c/ zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len „ZoPC“), § 2 pís. h/, pís. o/, § 22 ods. 2, ods. 4, ods. 6, ods. 7 a § 39 ods. 3 zákona o azyle (ďalej len „ZoA“). Z procesného hľadiska správnemu orgánu vytkol, že jeho rozhodnutie vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 pís. c/ S.s.p.) a je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie. 2. Vecnú nesprávnosť rozhodnutia žalovaného vidí žalobca v tom, že jeho ponechaním v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov mu žalovaný bezdôvodne obmedzil jeho základné ľudské práva a taktiež práva, ktoré mu priznáva zákon o azyle ako žiadateľovi o azyl, najmä právo na slobodu, právo na vzdelanie, právo na kultúrne a športové vyžitie, ktoré sú garantované aj medzinárodnými dohovormi. 3. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že žalobca bol zaistený rozhodnutím o zaistení č. PPZ- HCP-BA6-17-027/2018-AV zo dňa 15.01.2018 podľa § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov a umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom lehota zaistenia bola stanovená do 20.04.2018 a napadnutým rozhodnutím bola predĺžená do 15.07.2018. Ku skutočnosti, že žalobca je považovaný za žiadateľa o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, na základe čoho mal byť umiestnený v pobytovom tábore a žalovaný namiesto toho aby ho premiestnil do pobytového tábora, vydal napadnuté rozhodnutie a ponechal ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, žalovaný uviedol, že podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny, v opačnom prípade by každá osoba, voči ktorej je vedené konanie o vyhostení prostredníctvom zaistenia, požiadala o udelenie azylu a automaticky by bola prepustená zo zaistenia, čo žalovaný považuje za neprijateľné. Z uvedených objektívnych dôvodov bol zo strany zákonodarcu vytvorený inštitút zaistenia žiadateľa o udelenie azylu a žalobca žiadne iné skutočnosti, ktoré považoval za nezákonné zo strany žalovaného v správnej žalobe neuviedol. Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a v každej jeho časti riadne odôvodnené a preto žiadal, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcu ponechal v zaistení. 4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného vyjadrenie nepodal. 5. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 S.s.p.) preskúmal vec postupom podľa druhého dielu štvrtej hlavy S.s.p., v rozsahu a medziach dôvodov podanej žaloby a riadiac sa ust. prvej vety § 228 S.s.p., do siedmich dní nariadil vo veci pojednávanie. Predvolanie na pojednávanie určené na deň 11.06.2018 bolo z dôvodu dodržania lehoty zakotvenej v ust. § 228 S.s.p., právnemu zástupcovi žalobcu ako aj žalovanému doručené dňa 05.06.2018 elektronickou poštou. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť vopred písomne ospravedlnil, preto súd v súlade s ust. § 114 S.s.p. vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti a nakoľko po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu náležitostí a dôvodov podanej žaloby (ust. § 226 S.s.p.) dospel k záveru že správna žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol (ust. § 229 S.s.p.). 6. Podľa § 206 ods. 2 S.s.p. žalobca môže byť okrem advokáta zastúpený aj mimovládnou organizáciou uvedenou v § 50 ods.2. 7. Podľa § 206 ods. 3 S.s.p. správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. 8. Podľa § 206 ods. 4 S.s.p. pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. 9. Podľa § 206 ods. 5 S.s.p. správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci. 10. Podľa § 206 ods. 6 S.s.p. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 11. Podľa § 221 ods. 1 S.s.p. žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. 12. Podľa § 221 ods. 2 S.s.p. žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. 13. Podľa § 225 ods. 1 S.s.p. správna žaloba podľa § 221 ods. 1 musí byť podaná v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia. 14. Podľa § 227 S.s.p. ods. 1 žalovaný je povinný predložiť správnu žalobu do piatich pracovných dni od jej podania správnemu súdu spolu so svojím vyjadrením k nej a s administratívnym spisom. 15. Podľa § 229 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 16. Napadnutým rozhodnutím právne odôvodneným ust.§ 82 ods. 1 pís. b/, § 88a ods. 1 pís. c/ ZoPC, žalovaný podľa ust. § 88 ods. 4 a § 90 ods. 1 pís. d/ ZoPC rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu so stanovením dĺžky doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 15.07.2018. Rozhodnutie založil na slede skutkových okolností so začiatkom dňa 20.10.2017, kedy bol žalobca o 14.00 hod. na Spoločnom kontaktnom pracovisku Jarovce - Kittsee prevzatý hliadkou Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava od príslušníkov polície Rakúskej republiky, v zmysle Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Rakúskou spolkovou vládou o zmene a doplnení Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a spolkovou vládou Rakúskej republiky o readmisii osôb s neoprávneným pobytom. Po prevzatí bol žalobca podľa ust. § 75 ods. 2 pís. b/ ZoPC vyzvaný na preukázanie svojej totožnosti, pričom cestovným dokladom a ani žiadnym oprávnením k zdržiavaniu sa na území schengenského priestoru nedisponoval, na základe čoho bol v súlade s ust. § 79 ods. 1 ZoPC predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava. Následne začal správny orgán konanie vo veci administratívneho jeho vyhostenia podľa ust. § 82 ods. 1 pís. b/ ZoPC a dňa 20.10.2017 bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BA6-283-008/2017-AV z dôvodu, jeho neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky, pričom v predmetnom rozhodnutí nebola žalobcovi určená lehota na vycestovanie. Dňa 20.10.2017 bolo tiež vydané rozhodnutie o jeho zaistení č. PPZ-HCP-BA6-283- 011/2017-AV, na základe ktorého bol na účel výkonu administratívneho vyhostenia umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Dňa 14.11.2017 bolo správnemu orgánu oznámené, že žalobca požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Na základe uvedeného bol žalobca dňa 15.01.2018 rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-17-027/2018-AV podľa § 88a ods. 1 pís. c/ ZoPC zaistený a umiestený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov ako žiadateľ o udelenie azylu. Predmetným rozhodnutím bola stanovená lehota zaistenia do 20.04.2018. O žiadosti žalobcu o udelenie azylu na území Slovenskej republiky rozhodol Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím č. ČAS : MU-PO-163-26/2017-Ž zo dňa 09.02.2018 tak, že azyl mu neudelil a neposkytol mu ani doplnkovú ochranu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu. 17. Žalobca ako štátny príslušník tretej krajiny má medzinárodnými dohovormi ako aj vnútroštátnymi právnymi predpismi na území členských štátov schengenského priestoru garantované právo na poskytnutie medzinárodnej ochrany pred nebezpečenstvom, ktoré mu v domovskej krajine hrozí. Členské štáty schengenského priestoru majú zároveň právo na ochranu pred protispoločenskou činnosťou štátnych príslušníkov tretej krajiny a prostriedky na zabránenie neoprávneným žiadostiam o poskytnutie medzinárodnej ochrany. Tieto prostriedky slúžia okrem iného na zabránenie ohrozenia záujmu spoločnosti a ochranu ďalšieho ekonomického a hospodárskeho rastu členských štátov schengenského priestoru a verejného poriadku. Využívanie týchto prostriedkov v aplikovanej praxi štátnymi orgánmi členských štátov schengenského priestoru je potrebné na zachovanie stabilnej a bezpečnostnej situácie na území schengenského priestoru, či už z pohľadu ochrany zdravia a života ako aj ochrany životnej úrovne spoločnosti, ktorú si spoločnosť svojím svedomitým konaním dlhodobo buduje. Účastník administratívneho konania má poskytnuté právo na preskúmanie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu. V prípade ak sa zistia dôvody na udelenie medzinárodnej ochrany, je potrebné mu takúto ochranu bezodkladne udeliť. V prípade žalobcu Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozhodol o neudelení azylu a o neposkytnutí doplnkovej ochrany. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovuje správny orgán dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný a v prípade žalobcu určil dobu zaistenia najviac do 15.07.2018, za predpokladu, že v nej dôjde k vydaniu rozhodnutia o žiadosti žalobcu o udelenie azylu. Napadnutým rozhodnutím bolo podľa žalovaného nutné predĺžiť pôvodnú lehotu zaistenia a to vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu vo veci žiadosti o udelenie azylu, ktorú podľa žalovaného žalobca podal výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť administratívne vyhostenie, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že následne mu azyl a ani doplnková ochrana poskytnuté neboli. 1. 18. Podľa § 82 ods. 1 pís. b/ ZoPC, policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky. 19. Podľa § 88 ods. 4 ZoPC, podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté. 20. Podľa § 88 ods. 4 ZoPC, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 21. Podľa § 88a ods. 1 pís. c/ ZoPC, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. 22. Podľa § 90 ods. 1 pís. d/ ZoPC, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 23. Podľa § 32 ods. 1, správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 24. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 25. Podľa § 47 ods. 3, správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 26. Podľa § 2 písm. h/ ZoA, žiadateľom je cudzinec, ktorý na útvare Policajného zboru 4) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/20160701> (ďalej len „policajný útvar") podľa § 3 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/20160701> vyhlási, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, alebo iná osoba, o ktorej to ustanovuje tento zákon; žiadateľom je aj cudzinec: 1.počas lehoty na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu okrem rozhodnutia o zastavení konania o udelenie azylu a počas konania o tejto správnej žalobe, 2. počas lehoty na podanie kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré sa týkalo správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu okrem rozhodnutia o zastavení konania o udelenie azylu a počas konania o tejto kasačnej sťažnosti. 27. Podľa § 2 pís. o/ ZoA, je azylovým zariadením záchytný tábor, pobytový tábor, prijímacie centrum a humanitné centrum. 28. Podľa § 22 ods. 2 ZoA, po skončení pobytu v záchytnom tábore sa žiadateľ umiestni v pobytovom tábore alebo sa mu umožní pobyt mimo pobytového tábora. Ministerstvo môže umiestniť žiadateľa na nevyhnutný čas v integračnom stredisku. 29. Podľa § 22 ods. 4 ZoA, žiadateľovi sa počas pobytu v azylovom zariadení alebo integračnom stredisku bezplatne poskytuje, ak tento zákon neustanovuje inak: a/ ubytovanie, b/ stravovanie alebo stravné, c/ základné hygienické potreby a iné veci, ktoré nevyhnutne potrebuje na prežitie. 30. Podľa § 22 ods. 6 ZoA, žiadateľovi sa počas pobytu v azylovom zariadení alebo integračnom stredisku poskytuje vreckové, ak tento zákon neustanovuje inak. 31. Podľa § 22 ods. 7 ZoA, počas pobytu v pobytovom tábore žiadateľ môže navštevovať kurz slovenského jazyka; výdavky s tým spojené uhrádza ministerstvo. 32. Podľa § 39 ods. 3 ZoA, ministerstvo vytvára pre cudzincov počas ich pobytu v azylovom zariadení podmienky na voľnočasové aktivity, najmä na kultúrne a športové vyžitie a podmienky na získanie zručností a vedomostí, ktoré uľahčia ich budúce uplatnenie v spoločnosti. 33. K odvolaciemu dôvodu nedostatočného zistenia skutočného stavu veci, súd poukazuje na judikatúra NS SR, rozsudok č. k. 1 Sžak/10/2017 zo dňa 27.06.2017, v ktorom sa na str. 20 uvádza: „Kasačný súd v súvislosti so sťažovateľom uplatneným kasačným dôvodom uvedeným pod § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. (t.j. nesprávne právne posúdenie veci /merita/) udáva, že s týmto zákonodarca spája právnu situáciu, kedy krajský súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie (písmena a/ až f/) aplikuje právnu normu v merite veci bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu. Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu kasačnej sťažnosti, t.j. že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) musí kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod (viď aj bod č. 13) zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. “ 34. Na základe vyššie citovaného rozsudku je zrejmé, že predpokladom právnej situácie nesprávneho právneho posúdenia veci je správne a zákonne zistený skutkový stav. Logicky z toho možno vyvodiť, že rozhodnutie správneho orgánu nemôže trpieť vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu a súčasne aj nesprávneho právneho posúdenia veci. Teda, ak tvrdí právny zástupca žalobcu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, potom jeho námietka nesprávneho právneho posúdenia veci je a priori nedôvodná. 35. Inštitút zaistenia cudzinca je zákonným titulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca, ktorá je ako základné ľudské právo zaručená (čl. 8 ods. 1, 2 Charty základných práv a slobôd). Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ ZoPC, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 36. Ústavný súd SR v náleze č.k. II.ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010 konštatuje, že „zákon umožňuje štátu, aby vo vhodných prípadoch mal vo fyzickej dispozícii osobu, u ktorej prebieha vyhosťovacie konanie, aby mohlo byť vyhostenie realizované. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj nevyhnutnosť zaistenia. Administratívne zaistenie nemusí byť nevyhnuté tým spôsobom, ako je to pri väzbe v trestnom konaní, kde musia byť naplnené väzobné dôvody. Slovenská právna úprava požiadavku nevyhnutnosti neupravuje, preto tento prvok nie je potrebné skúmať. To však neznamená, že zaistenie môže byť svojvoľné. Jeho limitom je práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Priamo Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v texte článku 5 ods. 1 písm. f/ uvádza, že pozbaviť osobnú slobodu možno u osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení. Prebiehaním konania nemožno rozumieť len formálne začatie či priebeh takéhoto konania, ale aj reálnosť vyhostenia“. Ako je ďalej v náleze uvedené, vzťahom medzi zaistením a jeho účelom sa viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva napr. vo veci M. Ústavný súd navyše poukázal aj na prípady rozhodované Nejvyšším správním soudem ČR, napr. na rozsudok č.k. 1As 12/2006-61 a rozsudok č.k. 2As 80/2009-66. 37. Zaistenie pre účely administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením osobnej slobody osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia SR. Pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia SR v zmysle článku 5 ods. 1 pís. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd je nevyhnutná existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia SR a v danej veci existuje právoplatné rozhodnutie zo dňa 20.10.2017 č. PPZ-HCP-BA6-283-008/2017-AV, s uloženým zákazom vstupu na územie SR a členských štátov únie na dobu 3 rokov. Zaistenie je teda inštitútom priamo slúžiacim výkonu administratívneho vyhostenia cudzinca. 38. Žalobca bol právoplatne administratívne vyhostený v zmysle § 82 ods. 1 písm. b/ ZoPC, jeho pobyt na území SR je podľa ust. § 2 ods. 1 písm. h/ ZoPC neoprávnený, existuje dôvodný predpoklad o účelovom podaní žiadosti o udelenie azylu v zmysle § 88a ods. 1 pís. c/ ZoPC, a možnosť využitia iných menej závažných prostriedkov na dosiahnutie účelu zaistenia je vzhľadom k okolnostiam tohto prípadu vylúčená. Podanie žiadosti o udelenie azylu podľa § 88 ods. 3 ZoPC nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny zo zaistenia a jeho nezaistením by podľa súdu hrozilo, že neskôr nebude možné realizovať rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení. Jeho základné ľudské práva a taktiež práva, ktoré mu priznáva zákon o azyle ako žiadateľovi o azyl, najmä právo na slobodu, právo na vzdelanie, právo na kultúrne a športové vyžitie, ktoré sú garantované aj medzinárodnými dohovormi, nie sú konaním žalovaného, i vzhľadom k dobe predĺženia lehoty jeho zaistenia nijakým spôsobom obmedzené a jeho argumentáciu aj vo vzťahu k týmto žalobným námietkam považuje súd za účelovú. Administratívne vyhostenie žalobcu nebude vzhľadom na ním podanú žalobu proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu a doplnkovej ochrany dočasne realizované. V prípade zamietnutia správnej žaloby žalobcu vo veci azylu, bude žalobca zo zaistenia prepustený a dôjde k realizácii administratívneho vyhostenia. V prípade, že bude v uvedenej právnej veci rozhodnuté tak, že vec bude správnemu orgánu vrátená na ďalšie konanie, bude žalobca prevezený do záchytného tábora v Humennom. Z uvedených dôvodov je aj podľa názoru súdu, právny záver žalovaného o potrebe predĺženia doby zaistenia žalobcu do 15.07.2018 správny. Určenie uvedenej doby žalovaný odôvodnil hypotézou na vec sa vzťahujúceho zákonného ustanovenia § 88 ods. 4 ZoPC a súd stotožňujúc sa s jeho názorom konštatuje, že do konca určenej doby zaistenia možno reálne očakávať právoplatné rozhodnutie správneho súdu o žalobe žalobcu, podanej proti rozhodnutiu o neudelení azylu. Súd taktiež konštatuje, že v konaní žalovaný preukázal splnenie si povinnosti po celý čas riadne skúmať účelnosť predĺženia doby zaistenia. 39. O trovách žalobcu rozhodol súd v zmysle ust. § 167 S.s.p. s poukazom na výsledok konania, keď žalobca úspech v konaní nemal ani čiastočný, náhradu trov konania mu nepriznal. 40. Žalovaného pre jeho zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. m/ a ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb.), na ich úhradu nezaviazal. Poučenie: Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 S.s.p.). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d/ S.s.p.). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a/ sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b/ sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c/ smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439 ods. 3 S.s.p.). Podľa § 440 S.s.p.: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 S.s.p.uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 S.s.p.). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 S.s.p.).