Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4SaZ/3/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200834 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200834.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: E. V. O., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Vietnamskej socialistickej republiky, v krajine pôvodu naposledy bytom O. X., H. O. K., H. K. E., bez dokladu totožnosti, aktuálne s miestom pobytu Ú. X. I. pre C. F., zastúpený: Centrum právnej pomoc so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 4.6.2018 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-76-8/2018-Ž zo dňa 17.4.2018 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-76-8/2018-Ž zo dňa 17.4.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný v zmysle § 12 ods.1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) zamietol žalobcovu žiadosť o azyl ako zjavne neopodstatnenú. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ako dôvod žiadosti o azyl uviedol žalobca skutočnosti, že v rodnom meste už nemá žiadnych príbuzných, že tam nemá trvalé zamestnane, že na stávkovanie si požičiaval peniaze, ktoré následne nemal z čoho vrátiť a že vo Vietname je zlé životné prostredie, potraviny sú zdraviu škodlivé. Teda že žalobca odôvodňoval svoju žiadosť o azyl inými dôvodmi, ako sú dôvody uvedené v §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 4.6.2018 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodov, že žalovaný sa nedostatočne zaoberal hrozbou vážneho bezprávia z ktorého dôvodu považoval napadnuté rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené a preto nepreskúmateľné. Tiež namietal, že žalobca nedostatočne vyhodnotil zlú environmentálnu situáciu vo Vietname a jej dopad na potraviny a že sa vôbec nezaoberal možnosťou udelenia azylu z humanitárnych dôvodov. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 6.8.2018 správnu žalobu zamietnuť. Zotrval na vlastnej argumentácii a zdôraznil, že žalobca v priebehu konania neprezentoval žiadne obavy z prenasledovania, resp. vážneho bezprávia. Tiež poukázal na fakt, že pri posudzovaní žiadosti o azyl je viazaný výlučne dôvodmi konkrétnej žiadosti o azyl a že žalobca o udelenie azylu z humanitárnych dôvodov ani nežiadal, odhliadnuc od skutočnosti, že v konaní ani nenašiel dôvody pre udelenie tohto druhu azylu. Skonštatoval, že v prípade žalobcu ide o ekonomického migranta. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2, § 137 ods. 4 zák. č. 162/2015 Z.z Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 219 SSP, súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného z obsahu ktorého zistil, že žalobca bol po nelegálnom vstupe na slovenské územie dňa 12.1.2018 predvedený na OCP PZ Nové Zámky kde o. i. uviedol, že sa chcel dostať do Nemecka kde žije jeho sestra, že na Slovensku nechce požiadať o azyl, že vo Vietname mu nič nehrozí. Po jeho zaistení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov a vydaní rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení (12.1.2018) požiadal 9.3.2018 o azyl z dôvodu, že doma nemá nikoho, jeho rodičia sa rozviedli, otec v roku 1990 odišiel z Vietnamu, mama sa opätovne vydala a jeho babka u ktorej žil zomrela. Vo vstupnom pohovore pred žalovaným uviedol, že voči nemu nebolo nikdy vedené trestné stíhanie, že nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia. Ako dôvod žiadosti o azyl uviedol, že doma nikoho nemá, že vo Vietname pracoval iba príležitostne, že dlhuje peniaze úžerníkom, že peniaze na stávkovanie si požičiaval a nemá ich z čoho vrátiť a že vo Vietname je zlé životné prostredie, potraviny sú zdraviu škodlivé. Tiež že nikdy nemal žiadne problémy so štátnou mocou a že sa vrátiť nemôže, lebo sa nemá kam vrátiť a že by v prípade návratu mal problémy s úžerníkmi, ktorým dlhuje 11 000 eur. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle: Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b Podľa § 8 zákona o azyle: Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. §§ 10, 13b zákona o azyle riešia otázku udelenia medzinárodnej ochrany azylu na účel zlúčenia rodiny Podľa § 13a zákona o azyle: Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle: Na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle: Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa § 9 zákona o azyle: Ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle: Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/480/20150720> alebo udelený azyl. Podľa § 219 SSP: Ak správny súd zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 6. K námietke, podľa ktorej sa žalobca vôbec nezaoberal možnosťou udelenia azylu z humanitárnych dôvodov: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Udelenie azylu postupom podľa § 9 zákona o azyle záleží výlučne na posúdení a rozhodnutí žalovaného a teda jeho neudelenie nie je potrebné odôvodňovať, osobitne ak o tento druh azylu žiadateľ ani nepožiadal, čo je prípad žalobcu. 7. K námietke, podľa ktorej žalobca nedostatočne vyhodnotil zlú environmentálnu situáciu vo Vietname a jej dopad na potraviny: I keď sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia výslovne nezaoberal žalobcovým konštatovaním o zlom životnom prostredí a škodlivosti potravín, táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný totižto v odôvodnení svojho rozhodnutia o. i. poukázal na „viaceré veci ktoré vadia“ žalobcovi, pod ktoré možno bez pochybností subsumovať aj žalobcove enviromentálne konštatovania. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že tieto žalobcove hodnotenia nemohli byť dôvodom na udelenie akejkoľvek formy medzinárodnej ochrany, nakoľko aj ich ev. existencia nespadá pod dôvody §§ 8, 13a zákona o azyle. 8. K námietke že žalovaný sa nedostatočne zaoberal hrozbou vážneho bezprávia z ktorého dôvodu považoval napadnuté rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené a preto nepreskúmateľné: Ani túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Žalovaný opísal v konaní zistený stav veci a konštatoval že bolo preukázané, že vo Vietname nebolo voči žalobcovi prijaté žiadne opatrenie, ktoré by malo charakter perzekučného konania. Naviac súd poukazuje tiež na obsah výpovedí žalobcu tak pred žalovaným, ako aj pred orgánom polície v ktorých výslovne uviedol, že nemal žiadne problémy so štátnou mocou či iným, neštátnym subjektom, že vo Vietname mu nič nehrozí a že sa obáva iba toho, že v prípade návratu sa nemá kam vrátiť a že by čelil problémom so svojimi veriteľmi. Tieto jeho obavy však nie sú takými, ktoré by bolo možné považovať za vážne beyprávie či jeho hrozbu. Podľa názoru súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné a rozhodnutie ako také nie je nepreskúmateľné. 9. Súd nad rámec vznesených námietok konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je správne a vydané v súlade so zákonom o azyle. Žalobca na žiadnom mieste konania pred žalovaným neprezentoval žiaden dôvod, ktorý by bolo možné subsumovať pod niektorý z dôvodov §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Ak teda žalovaný žalobcovu žiadosť o udelenie azylu zamietol ako zjavne neopodstatnenú, tak postupoval zákonným spôsobom. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej je vo svoje podstate rozhodnutím procesného charakteru, ktorým sa neskúma podaná žiadosť o azyl v jej merite, ale sa iba konštatuje, žiadosť nespĺňa predpoklady pre jej meritórne posúdenie a preto sa zamieta. Pri danom type rozhodnutia zákon o azyle ani neumožňuje poskytnutie doplnkovej ochrany, ako to vyplýva z vyššie cit. § 20 ods. 4 zákona o azyle. 10. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu z vznesených námietok ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol. 11. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 S.SP s poukazom na výsledok konania. 12. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 145 ods. 1 SSP) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).