Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4SaZ/4/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200845 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200845.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: L. P. J., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka Vietnamskej socialistickej republiky, v krajine pôvodu naposledy bytom V. P., L. X. R., bez dokladu totožnosti, aktuálne s miestom pobytu Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpený: Centrum právnej pomoc so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 5.6.2018 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-74-11/2018-Ž zo dňa 9.4.2018 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-74-11/2018-Ž zo dňa 9.4.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný v zmysle § 12 ods.1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) zamietol žalobcovu žiadosť o azyl ako zjavne neopodstatnenú. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odôvodňoval svoju žiadosť o azyl inými dôvodmi, ako sú dôvody uvedené v §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle keď ako dôvod žiadosti o azyl uviedol, že po smrti svojich rodičov žil u babky, ktorá však zomrela. Po jej smrti pracoval ako murár. Jeho cieľovou krajinou bolo Francúzsko, kde chcel začať nový život. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 5.6.2018 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodov, že žalovaný sa nedostatočne zaoberal hrozbou vážneho bezprávia. Tiež namietal, že žalobca nedostatočne vyhodnotil zlú environmentálnu situáciu vo Vietname a jeho vek v dôsledku ktorého sa stal obeťou prevádzačov, pričom v jeho prípade mohol byť využitý (zo strany žalovaného) inštitút humanitárneho azylu. Namietal tiež nedostatočné zistenie stavu veci. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 3.8.2018 správnu žalobu zamietnuť. Zotrval na vlastnej argumentácii a zdôraznil, že ako to vyplýva z obsahu pohovoru uskutočneného so žalobcom, tento v ňom neuviedol žiadne obavy z prenasledovania. Poukázal na skutočnosť, že vo vzťahu k dôvodom podanej žiadosti o azyl nie je povinnosťou žalobcu vyhľadávať za žiadateľa o azyl dôvody jeho žiadosti o azyl. Vo vzťahu k humanitárnemu azylu uviedol, že nenašiel dôvody pre aplikáciu § 9 zákona o azyle. Skonštatoval, že v prípade žalobcu ide o ekonomického migranta. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2, § 137 ods. 4 zák. č. 162/2015 Z.z Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 219 SSP, súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného z obsahu ktorého zistil, že žalobca bol po nelegálnom vstupe na slovenské územie dňa 12.1.2018 predvedený na OCP PZ Nové Zámky kde o. i. uviedol, že chcel ísť do Nemecka, lebo sa tam lepšie žije. Na Slovensku o azyl požiadať nechcel, nechcel tu zotrvať. Uviedol, že doma vo Vietname mu nič nehrozí. Rozhodnutím z 12.1.2018 bol zaistený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov a následne administratívne vyhostený. Vyhlásením z 9.3.2018 požiadal o azyl z dôvodu, že jeho rodičia nežijú, že predal nehnuteľnosť a teraz sa nemá kam vrátiť. Pri spísaní dotazníka žiadateľa o azyl o. i. uviedol, že nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia, že nemal žiadne problémy so štátnou mocou, že jeho rodičia ani babka už nežijú a preto sa rozhodol vycestovať do Európy za novým životom do Francúzska. Uviedol tiež, že vrátiť sa nemôže, lebo predal dom so záhradou v ktorom žil a prevádzačom ešte dlhuje 3000 eur, ktoré peniaze by nemal ako vrátiť. Žiaden ďalší dôvod k svojmu odchodu z Vietnamu neuviedol. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle: Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b Podľa § 8 zákona o azyle: Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. §§ 10, 13b zákona o azyle riešia otázku udelenia medzinárodnej ochrany azylu na účel zlúčenia rodiny Podľa § 13a zákona o azyle: Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle: Na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa § 9 zákona o azyle: Ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. Podľa § 219 SSP: Ak správny súd zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 6. K námietke, podľa ktorej sa žalobca vôbec nezaoberal možnosťou udelenia azylu z humanitárnych dôvodov s poukazom na environmentálnu situáciu vo Vietname a vek žalobcu: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Udelenie azylu postupom podľa § 9 zákona o azyle záleží výlučne na posúdení a rozhodnutí žalovaného a teda jeho neudelenie nie je potrebné odôvodňovať, osobitne ak o tento druh azylu žiadateľ ani nepožiadal, čo je prípad žalobcu. Žalobcom bližšie nekonkretizovaná enviromentálna situácia vo Vietname a vek žalobcu, ktorý nie je mladistvým, zjavne nebola dôvodom pre postup žalobcu podľa § 9 zákona o azyle. 7. K námietke že žalovaný sa nedostatočne zaoberal hrozbou vážneho: Ani túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Skutočnosť, že žalobca ostal vo Vietname dlžný prevádzačom 3000 eur neindikuje hrozbu vážneho bezprávia, ako ju má na mysli § 2 písm. f) zákona o azyle, pričom je potrebné poukázať na samotné vyjadrenie žalobcu prednesené vo vstupnom pohovore, podľa ktorého sa obával iba toho, že nebude mať ako splatiť tento dlh. 8. K námietke nedostatočného zistenia stavu veci: Podobne ako predchádzajúce, ani túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej je vo svoje podstate rozhodnutím procesného charakteru, ktorým sa neskúma podaná žiadosť o azyl v jej merite, ale sa iba konštatuje, žiadosť nespĺňa predpoklady pre jej meritórne posúdenie a preto sa zamieta. Ak teda žalobca správne vychádzal pri posúdení splnenia podmienok pre meritórne posúdenie podanej žiadosti o azyl výlučne z obsahu dotazníka, spísaného so žalobcom, jeho postup bol správny a v súlade so zákonom. Nie je totižto povinnosťou žalovaného domýšľať si za žiadateľa o azyl (žalobcu) dôvody jeho žiadosti o azyl. 10. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu z vznesených námietok ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol. 9. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 S.SP s poukazom na výsledok konania. 10. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 145 ods. 1 SSP) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).