Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/56/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200853 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200853.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: K. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., štátna občianka Ukrajiny, právne zastúpená: Mgr. Martin Hanáček, advokát, Záhradnícka 41, Bratislava, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Krížna 44, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PPZ-HCP-BA2-2018/005765-011 zo dňa 27.03.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu odmieta. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Dňa 07.06.2018 bola Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) doručená správna žaloba vo veci administratívneho vyhostenia, ktorou žalobkyňa žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného č.: PPZ-HCP-BA2-2018/005765-011 zo dňa 27.03.2018, (ďalej iba „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.: PPZ- HCP-BA6-295-008/2017-AV zo dňa 15.11.2017 a odvolanie žalobkyne zamietol. Prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu bola žalobkyňa administratívne vyhostená z územia Slovenskej republiky na územie Ukrajiny, bol jej uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu jedného roka, pričom jej bola určená lehota na vycestovanie z územia Slovenskej republiky 7 dní od vykonateľnosti uvedeného rozhodnutia. 2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa vykonávala prácu na území Slovenskej republiky, kde pricestovala na základe biometrického pasu. Uvedené konanie žalobkyne bolo dôvodom na administratívne vyhostenie podľa § 82 ods. 2 písm. o/ zákona 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, pretože žalobkyňa opakovane porušovala zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, keď nebola držiteľkou platného povolenia na pobyt na území Slovenskej republiky, nemala vydané povolenie na zamestnanie na jej území a nebola naň ani vyslaná ako zamestnanec, čo bolo v rozpore s ustanoveniami zákona č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb. 3. Súčasťou žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia bol aj návrh, aby správny súd priznal podanej žalobe odkladný účinok tak, aby až do skončenia konania pred súdom boli pozastavené účinky žalobou napadnutého rozhodnutia. 4. V žalobe žalobkyňa uviedla, že prvostupňové ako i napadnuté rozhodnutie správneho orgánu považuje za neúčelné, nekoncepčné, nehumánne, resp. nespravodlivé a teda za nesprávne, pretože správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci s nedostatočným odôvodnením, čím boli porušené základné pravidlá konania ustanovené v § 3 ods. 5, § 46 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ani z napadnutého rozhodnutia podľa žalobkyne vôbec nie je zrejmé ako bola správnym orgánom použitá správna úvaha. Ďalej žalobkyňa videla porušenie jej práv v tom, že pri výsluchu jej nebola umožnená prítomnosť advokáta a nebol prizvaný tlmočník z ukrajinského jazyka. Podľa nej jej bol bez ohľadu na všetky okolnosti uložený neprimerane tvrdý trest a bez toho, aby bolo náležite zistené, či z jej strany došlo k porušeniu právnych prepisov. Na základe uvedených dôvodov žalobkyňa žiadala, aby správny súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia a toto rozhodnutie zrušil 5. K návrhu na priznanie odkladného účinku podanej žalobe sa žalovaná vyjadrila podaním zo dňa 19.06.2018, doručeným správnemu súdu dňa 20.06.2018. Nesúhlasila s tým, aby bol v uvedenej veci priznaný odkladný účinok, pretože na území Slovenskej republiky žalobkyňa nemala povolenie na pobyt, nedisponuje platným povolením na zamestnanie a zároveň tu nemá žiadne iné väzby (napríklad rodinných príslušníkov), nie je nevyhnutné, aby sa na území Slovenskej republiky v súčasnej dobe zdržiavala. Žalobkyňa nebola obmedzená na osobnej slobode, bol jej udelený zákaz vstupu v najnižšej možnej dĺžke jeden rok a zároveň ak vycestovala v stanovenej lehote, môže Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky požiadať o zrušenie zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. 6. Dňa 25.06.2018 žalovaný predložil súdu vyjadrenie k žalobe a príslušný administratívny spis. Vo vyjadrení zotrval na argumentácii obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí. Zároveň uviedol, že rozhodnutie prvostupňového ako i odvolacieho orgánu považuje za zákonné a dostatočne odôvodnené, pričom v konaní bolo preukázané, že žalovaná je cudzinkou, ktorá nerešpektovala zákony Slovenskej republiky, zdržiavala sa na jej území neoprávnene a vykonávala tu činnosť na akú jej nebolo vydané vízum. V správnom konaní boli podľa neho vykonané všetky potrebné úkony keď žalobkyňa vypočutá do zápisnice uviedla, že riadne porozumela jej obsahu a boli preskúmané prípadné prekážky administratívneho vyhostenia. V odvolacom konaní boli preverené všetky námietky a listinné dôkazy predložené odvolaciemu orgánu. Podľa žalovaného boli zároveň dodržané všetky zásady správneho konania, žalobkyňa bola informovaná o všetkých zistených skutočnostiach a mala možnosť vyjadriť sa k nim. K ostatným námietkam uvedeným v žalobe žalovaný uviedol, že do konania bol riadne prizvaný tlmočník na základe Ustanovenia tlmočníka č. PPZ-HCP-BA6-295-003/2017, žalobkyňa uviedla, že všetkému porozumela, voči tlmočeniu nemala žiadne námietky. V rámci konania o administratívnom vyhostení nemala žalobkyňa splnomocneného zástupcu, tento bol splnomocnený až v konaní o odvolaní. Záverom žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako neopodstatnenú. 7. Podľa § 231 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia týkajúceho sa administratívneho vyhostenia vydaného podľa osobitného predpisu. 8. Podľa § 235 SSP, správna žaloba musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia alebo opatrenia podľa § 231. 9. Podľa § 237 ods. 1 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok. 10. Podľa § 237 ods. 2 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku podáva žalobca spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania. 11. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 12. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 06.04.2018. Z predloženej doručenky súd zistil, že žalovanej bolo rozhodnutie doručené dňa 06.04.2018, čo potvrdil podpisom jej právny zástupca. Správna žaloba bola podaná právnym zástupcom žalobkyne na poštovú prepravu dňa 06.06.2018. 13. Vzhľadom na to, že podľa citovaného ustanovenia § 235 SSP správna žaloba vo veci administratívneho vyhostenia musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia, súd odmietol žalobu ako oneskorene podanú pretože bola podaná po lehote stanovenej zákonom. 14. Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, avšak môže tak urobiť len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, z dôvodov uvedených v § 185 písm. a/ alebo b/ SSP. Nakoľko v dôsledku oneskorene podanej žaloby došlo k jej procesnému odmietnutiu, správny súd o návrhu na priznanie odkladného účinku nerozhodoval. 15. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesi aca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).