Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/65/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200920 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200920.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: P. K. G., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť K. socialistická republika, bez cestovného dokladu, aktuálne Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, právne zastúpený: Centrom právnej pomoci, Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ Nové Zámky, so sídlom Bitúnkova 8, Nové Zámky, o správnej žalobe žalobcu zo dňa 11.06.2018, podanej proti rozhodnutiu žalovaného vo veci predĺženia zaistenia žalobcu č. PPZ-HCP-BA12-9-030/2018-AV zo dňa 07.05.2018, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Včas podanou žalobou zo dňa 11.06.2018, procesne podriadenou ust. § 226 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“), doručenou dňa 19.06.2018 (§ 71 ods. 2 S.s.p.) Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie, sa postupom podľa ust. § 221 S.s.p. žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-9-030/2018-AV zo dňa 07.05.2018 (ďalej iba „napadnuté rozhodnutie“) a nariadenia jeho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. V žalobe žalobca namietol nedostatočné odôvodnenie účelnosti, efektívnosti, stanovenia dĺžky doby zaistenia, nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a nesprávne právne posúdenie. Z uvedených dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné a nepreskúmateľné. 2. Vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia nachádzal žalobca v tom, že dôvodom predĺženia lehoty zaistenia je nevydanie náhradného cestovného dokladu zastupiteľským úradom, pričom nie je zrejmé, či jeho vydanie bude možné v najbližšom čase, preto bolo povinnosťou žalovaného zaoberať sa otázkou účelnosti a efektívnosti zaistenia žalobcu z pohľadu jeho reálnej vyhostiteľnosti. 3. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že žalobca bol zaistený rozhodnutím č. PPZ- HCP-BA12-9-011/2018-AV zo dňa 12.01.2018, vydaným na základe vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BA12-9-008/2018-AV zo dňa 12.01.2018, so stanovením doby zaistenia do 12.03.2018. Uvedená lehota bola rozhodnutím zo dňa 08.03.2018 predĺžená do 08.05.2018 pre nepotvrdenie totožnosti žalobcu Zastupiteľským úradom Vietnamskej socialistickej republiky (ďalej iba „zastupiteľský úrad“), čo bolo dôvodom, prečo mu nebol vystavený náhradný cestovný doklad, potrebný na realizáciu výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Napadnutým rozhodnutím bola opätovne predĺžená doba zaistenia žalobcu do 12.07.2018 s odôvodnením, že zastupiteľský úrad nevystavil účastníkovi konania náhradný cestovný doklad, nakoľko totožnosť žalobcu nebola potvrdená. Žalobca požiadal o udelenie azylu a jeho žiadosť bola Migračným úradom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle ako zjavne neopodstatnená ,právoplatne zamietnutá. Žalovaný ďalej uviedol, že zastupiteľský úrad ho dňa 06.06.2018 informoval, že proces stotožňovania žalobcu nebol ukončený a preto nebolo možné vystaviť náhradný cestovný doklad potrebný na jeho vyhostenie z územia Slovenskej republiky. Z uvedeného je podľa žalovaného jasne preukázané, že zaistením žalobcu smeruje k naplneniu účelu zaistenia, ktorým je reálne vyhostenie žalobcu z územia Slovenskej republiky. Tiež skonštatoval, že žalobca bol ako cudzinec zadržaný ihneď po neoprávnenom prekročení štátnej hranice vo vozidle prevádzačov a týmto úmyselným konaním porušil viaceré zákonné normy platné na území Slovenskej republiky, preto zo strany žalovaného nemohlo ísť o nesprávne právne posúdenie veci. Dostatočne bol zistený aj skutkový stav veci a voči konaniu cudzinca boli uplatnené legitímne sankcie. Doba zaistenia bola stanovená po dôkladnom vyhodnotení osoby žalobcu, vychádzajúc zo skutočnosti všeobecne známej z praxe, že dobu zaistenia nie je možné dopredu určiť, pretože závisí od viacerých nepredpokladaných faktorov. Na základe uvedeného považuje žalovaný napadnuté rozhodnutie za zákonné, ústavné a súladné aj s medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná, preto navrhol podanú správnu žalobu zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť. 4. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 S.s.p.) preskúmal vec postupom podľa druhého dielu štvrtej hlavy S.s.p., v rozsahu a medziach dôvodov podanej žaloby a riadiac sa ust. prvej vety § 228 S.s.p., do siedmich dní nariadil vo veci pojednávanie. Predvolanie na pojednávanie určené na deň 28.06.2018 bolo z dôvodu dodržania lehoty zakotvenej v ust. § 228 S.s.p., právnemu zástupcovi žalobcu ako aj žalovanému doručené dňa 25.06.2018 elektronickou poštou. Súd vec prejednal a rozhodol a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu náležitostí podanej žaloby (ust. § 226 S.s.p.) dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol (ust. § 229 S.s.p.). 5. Podľa ust.§ 206 ods. 3 S.s.p., správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. 6. Podľa ust.§ 206 ods. 4 S.s.p., pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. 7. Podľa ust.§ 206 ods. 5 S.s.p. správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci. 8. Podľa ust.§ 206 ods. 6 S.s.p. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 9. Podľa ust.§ 221 ods. 1 S.s.p. žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. 10. Podľa ust. § 221 ods. 2 S.s.p. žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. 11. Podľa ust.§ 229 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 12. Napadnutým rozhodnutím právne odôvodneným ust. § 82 ods. 1 pís. b/, § 88 ods. 1 pís. b/ a ods. 4, § 89 ods. 1 pís. a/ a b/, § 90 ods. 1 pís. d/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej len „ZoPC“), žalovaný podľa ust. § 88 ods. 4, § 90 ods. 1 písm. d/ ZoPC opätovne rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu s určením dĺžky doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 12.07.2018. Rozhodnutie založil na slede skutkových okolností so začiatkom dňa 12.01.2018, kedy bol žalobca v čase o 01.45 hod. kontrolovaný hliadkou colného úradu v blízkosti bývalého hraničného priechodu Šahy, počas pokusu o neoprávnené prekročenie štátnej hranice. Nakoľko žalobca ani po poskytnutí potrebnej súčinnosti nevedel preukázať svoju totožnosť, bol v zmysle ust. § 18 ods. 4 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore, predvedený na Obvodné oddelenie Šahy. Následne bolo podľa ust. § 82 ods. 1 písm. b/ ZoPC vydané a žalobcovi doručené rozhodnutie č. PPZ-HCP- PPZ-HCP-BA12-9-008/2018-AV o jeho administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky a územie všetkých členských štátov na dobu jedného roka, s vylúčením odkladného účinku odvolania podľa § 55 ods. 2 zákona č. 71/1967 o správnom konaní v platnom znení (ďalej iba „správny poriadok“) z dôvodu, že na území Slovenskej republiky mal neoprávnený pobyt, pričom v predmetnom rozhodnutí nebola žalobcovi určená lehota na vycestovanie. Toho istého dňa, t.j. 12.01.2018, bolo tiež vydané rozhodnutie o zaistení žalobcu č. PPZ-HCP-BA12-9-011/2018-AV podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b/ ZoPC, na základe ktorého bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov s dobou zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 12.03.2018. Žalovaný podľa ust. § 88 ods. 4 ZoPC rozhodnutím č. PPZ- HCP-BA12-9-025/2018-AV zo dňa 08.03.2018 predĺžil dobu zaistenia žalobcu najviac do 08.05.2018 s odôvodnením, že zo strany zastupiteľského úradu nebol žalobcovi vystavený náhradný cestovný doklad. 13. Proti rozhodnutiu o vyhostení podal žalobca odvolanie, o ktorom ako odvolací správny orgán rozhodlo Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície v Bratislave, rozhodnutím č. p.: PPZ- HCP-BA2-2018/019360-003 zo dňa 24.04.2018, právoplatným dňa 30.04.2018 tak, že rozhodnutie žalovaného potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. 14. Dňa 18.06.2018 bolo žalovanému oznámené, že žalobca požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Uvedená žiadosť bola podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle, rozhodnutím právoplatným dňa 09.05.2018, zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. 15. Žalobca ako štátny príslušník tretej krajiny má medzinárodnými dohovormi ako aj vnútroštátnymi právnymi predpismi na území členských štátov schengenského priestoru garantované právo na poskytnutie medzinárodnej ochrany pred nebezpečenstvom, ktoré mu v domovskej krajine hrozí. Členské štáty schengenského priestoru majú zároveň právo na ochranu pred protispoločenskou činnosťou štátnych príslušníkov tretej krajiny a prostriedky na zabránenie neoprávneným žiadostiam o poskytnutie medzinárodnej ochrany. Tieto prostriedky slúžia okrem iného na zabránenie ohrozenia záujmu spoločnosti a ochranu ďalšieho ekonomického a hospodárskeho rastu členských štátov schengenského priestoru a verejného poriadku. Využívanie týchto prostriedkov v aplikovanej praxi štátnymi orgánmi členských štátov schengenského priestoru je potrebné na zachovanie stabilnej a bezpečnostnej situácie na území schengenského priestoru či už z pohľadu ochrany zdravia a života ako aj ochrany životnej úrovne spoločnosti, ktorú si svojím svedomitým konaním dlhodobo buduje. Účastník administratívneho konania má poskytnuté právo na preskúmanie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu. 16. Podľa § 77 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov ak cudzinec podá žiadosť o udelenie azylu po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo rozhodnutia o zákaze vstupu, policajný útvar rozhodnutie nevykoná až do rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu; to neplatí, ak cudzinec nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu. Ak bola v rozhodnutí o administratívnom vyhostení určená lehota na vycestovanie, táto lehota začne plynúť znova po vykonateľnosti rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu alebo ak nastane skutočnosť podľa osobitného predpisu. 17. Podľa § 82 ods. 1 písm. b/ ZoPC, policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky. 18. Podľa § 88 ods. 1 písm. b/ ZoPC, policajt je oprávnený zaistiť príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. 19. Podľa ods. 3 cit. ust. podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-404> nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté. 20. Podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté. 21. Podľa § 88 ods. 4 ZoPC, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 22. Podľa § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. 23. Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ ZoPC, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 24. Podľa § 90 ods. 2 písm. d/ ZoPC, zariadenie je povinné skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 25. K procesným námietkam žalobcu, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu alebo správneho orgánu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak nebol nepoužitý správny právny predpis alebo ak síce správny právny predpis aplikovaný bol, nesprávne bol ale interpretovaný alebo ak zo správnych skutkových záverov boli vyvodené nesprávne právne závery. Takúto vadu správneho konania súd nezistil. 26. K odvolaciemu dôvodu nesprávneho posúdenia skutkového stavu veci, súd uvádza, že správnemu orgánu nemožno vytknúť ani nedostatočné zistenie alebo zabezpečenie dôkazov alebo to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z ním vykonaných úkonov nevyplynuli, ani inak nevyšli za jeho konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo že by v jeho hodnotení zistených skutočností bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho činnosti nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z príslušných ustanovení zákona alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 27. Inštitút zaistenia cudzinca je zákonným titulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca, ktorá je ako základné ľudské právo zaručená (čl. 8 ods. 1, 2 Charty základných práv a slobôd). Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ ZoPC, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 28. Ústavný súd SR v náleze č.k. II.ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010 konštatuje, že „zákon umožňuje štátu, aby vo vhodných prípadoch mal vo fyzickej dispozícii osobu, u ktorej prebieha vyhosťovacie konanie, aby mohlo byť vyhostenie realizované. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj nevyhnutnosť zaistenia. Administratívne zaistenie nemusí byť nevyhnuté tým spôsobom, ako je to pri väzbe v trestnom konaní, kde musia byť naplnené väzobné dôvody. Slovenská právna úprava požiadavku nevyhnutnosti neupravuje, preto tento prvok nie je potrebné skúmať. To však neznamená, že zaistenie môže byť svojvoľné. Jeho limitom je práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Priamo Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v texte článku 5 ods. 1 písm. f/ uvádza, že pozbaviť osobnú slobodu možno u osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení. Prebiehaním konania nemožno rozumieť len formálne začatie či priebeh takéhoto konania, ale aj reálnosť vyhostenia“. Ako je ďalej v náleze uvedené, vzťahom medzi zaistením a jeho účelom sa viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva napr. vo veci S. W. v. S. a W. v. B.. Ústavný súd navyše poukázal aj na prípady rozhodované Nejvyšším správním soudem ČR, napr. na rozsudok č.k. 1As 12/2006-61 a rozsudok č.k. 2As 80/2009-66. 13. Zaistenie pre účely administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením osobnej slobody osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia SR. Pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia SR v zmysle článku 5 ods. 1 pís. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd je nevyhnutná existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia SR a v danej veci existuje právoplatné rozhodnutie zo dňa 12.01.2018 č. PPZ-HCP-BA12-9-008/2018-AV, s uloženým zákazom vstupu na územie SR a členských štátov únie na dobu 1 roka. Zaistenie je teda inštitútom priamo slúžiacim na zabezpečenie výkonu administratívneho vyhostenia cudzinca. 14. Žalovaný v súvislosti s dĺžkou návratovej procedúry, t.j. úkonov nevyhnutných na výkon vyhostenia zaistil žalobcu, ktorý bol bez dokladu totožnosti, pôvodne na čas do 12.03.2018, teda na čas nevyhnutne potrebný do doby zrealizovania výkonu administratívneho vyhostenia, nakoľko bolo nevyhnutné pristúpiť k lustráciám a následnému zisťovaniu totožnosti, zaslaniu žiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu na príslušný zastupiteľský úrad. Predpokladanými úkonmi nutnými na reálne vykonanie administratívneho vyhostenia žalobcu je komunikácia so zastupiteľským úradom štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, zabezpečenie náhradného cestovného dokladu a úkony k samotnej realizácii administratívneho vyhostenia. Doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá konkrétne určiť, pretože závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov, hlavne od spolupráce cudzinca pri vybavovaní cestovného dokladu potrebného k vyhosteniu, ako i prístupu zastupiteľského úradu k osobným údajom cudzinca a pod. Nakoľko v pôvodne určenej lehote zaistenia sa žalovaného stotožniť nepodarilo a nedošlo k vystaveniu jeho cestovného dokladu, bola lehota zaistenia, pôvodne určená na čas do 12.03.2018 predĺžená do 08.05.2018. K tomuto prispelo aj zavádzanie samotného žalobcu o tom, že jeho dátum narodenia je dňa 03.10.2000 a teda nie je plnoletou osobou a nutnosť vykonania znaleckého dokazovania za účelom zistenia pravdivosti jeho tvrdení. Odborným vyjadrením zo dňa 13.01.2018 vypracovaním Znaleckým ústavom v odbore zdravotníctva a farmácie Bratislava bolo zistené, že biologický vek žalobcu je s veľmi vysokou pravdepodobnosťou viac ako 18 rokov, na základe čoho v ďalšom konaní žalobca uviedol svoj pravdivý dátum narodenia 15.10.1987. Následne bola lehota zaistenia žalobcu predĺžená napadnutým rozhodnutím do 12.07.2018. 15. Žiadny správny orgán a teda ani žalovaný nevie presne stanoviť čas potrebný na vykonanie úkonov a to z dôvodov, že nikto nevie v dobe, kedy sa rozhoduje o zaistení cudzinca presne uviesť dĺžku trvania jednotlivých úkonov. Každý prípad, a teda aj vykonanie toho istého úkonu je individuálny, a aj z tohto dôvodu zákonodarca legislatívne upravil povinnosť správneho orgánu skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia (§ 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov), čo vyplýva aj z platnej judikatúry (napr. rozsudok NS SR sp.zn. 10SZa/11/2015 z 18. 09. 2015). Dĺžka doby zaistenia sa priamo odvíja od postupu štátnych orgánov tretích krajín, resp. členských krajín, zabezpečenia náhradného cestovného dokladu, alebo iného cestovného dokladu a ďalších listín vzťahujúcich sa na cudzinca, potrebných na jeho presun do inej krajiny, napr. v ktorej ako prvej požiadal o azyl, resp. o jeho presun do domovskej krajiny. Dobu zaistenia žalovaný odôvodnil dispozíciou na vec sa vzťahujúceho zákonného ustanovenia § 88 ods. 4 ZoPC a napadnutým rozhodnutím ju predĺžil do 12.07.2018 teda na hraničnú dobu šesť mesiacov, ako dobu maximálnu na vykonanie všetkých úkonov, potrebných na zachovanie postupu podľa Dublinského nariadenia. Dĺžka zaistenia je v danom prípade orientačná a aj správny súd prezentuje názor, že je odôvodnená potrebou vykonania nevyhnutných, už uvedených úkonov, ako komunikácia medzi štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a zodpovednými členskými štátmi ako aj vybavenie všetkých potrebných náležitostí na riadne dodržanie postupu, ktoré upravujú medzinárodné dohody, prípadne iné nepredvídateľné okolnosti, ktoré nemožno predbežne určiť. K úvahám žalobcu o možnosti nevydania náhradného cestovného dokladu v lehote pokrývajúcej maximálnu možnú dĺžku doby zaistenia súd uvádza, že ide len o vyfabulované a ničím nepodložené argumenty s úvahami pro futuro, nakoľko dôvod predĺženia lehoty na zaistenie pre nevydanie náhradného cestovného dokladu subsumuje priamo dispozícia ust. § 88 ods. 4 ZoSP, a v žiadnom prípade nemožno takto predĺženú lehotu zaistenia považovať za nezákonne obmedzujúcu osobnú slobodu žalobcu. Naviac ak žalobca požiadal o udelenie azylu, ktorej žiadosti nebolo vyhovené a o žalobe proti tomuto rozhodnutiu bude v zákonnej lehote rozhodovať súd, čím v prípade žalobcu, dôjde k prepusteniu zo zaistenia na základe napadnutého rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo k jeho premiestnenie do záchytného tábora pre čakateľov na azyl. Okrajovo súd dopĺňa, že žalobca bol pred správny orgán predvedený z dôvodu neoprávneného vstupu na územie Slovenskej republiky, deklaroval, že jeho výlučným záujmom je dostať sa k sestre do Nemecka, disponoval obmedzeným množstvom finančných prostriedkov a bolo vydané vykonateľné rozhodnutie o jeho vyhostení č. PPZ-HCP-BA12-9-008/2018-AV zo dňa 12.01.2018. Potvrdené rozhodnutím Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava č.p. PPZ-HCP-BA2-2018/019360-003 zo dňa 24.04.2018. Z poznania administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný neopomenul ani splnenie si svojej povinnosti zisťovať či žalobca disponuje finančnými prostriedkami alebo ubytovaním na území SR a z výpovede žalobcu nezistil dôvody, ktoré by mohli dať základ pre aplikáciu miernejších donucovacích opatrení zo strany žalovaného. 16. Podľa § 32 ods. 1, správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 17. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 18. Podľa § 47 ods. 3, správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 ako aj Správnym poriadkom. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav veci v súlade s ust. § 32 Správneho poriadku, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a je z neho zrejmé, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a preto súd napadnuté rozhodnutie, podľa § 229 S.s.p. potvrdil. 20. O trovách žalobcu rozhodol súd v zmysle ust. § 167 S.s.p. s poukazom na výsledok konania, keď žalobca úspech v konaní nemal ani čiastočný, náhradu trov konania mu nepriznal. 21. Žalovaného pre jeho zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. m/ a ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb.), na ich úhradu nezaviazal. Poučenie: Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 S.s.p.). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d/ S.s.p.). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a/ sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b/ sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c/ smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439 ods. 3 S.s.p.). Podľa § 440 S.s.p.: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 S.s.p.uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 S.s.p.). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 S.s.p.).