Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4SaZ/5/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201134 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018201134.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: X. Q. Z., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka Irackej republiky, v krajine pôvodu naposledy bytom K., Č. T., X. B., V. XXX, bez dokladu totožnosti, aktuálne s miestom pobytu v S. R. Q., zastúpený: Liga za ľudské práva, občianske združenie so sídlom Baštová 5, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 10.8.2018 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-57-31/2018-Ž zo dňa 4.7.2018 takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-57-31/2018-Ž zo dňa 4.7.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný v zmysle § 13 ods. 1, § 13a, § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) žalobcovi neudelil azyl, poskytol mu doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nesplnil podmienky udelenia azylu. Pokiaľ ide o doplnkovú ochranu, jej poskytnutie odôvodnil celkovou situáciou v krajine pôvodu žalobcu. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 10.8.2018 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v časti výroku o neudelení azylu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Namietal, že: a) žalobcove obavy z prenasledovania vyplývajú z jeho príslušnosti k určitej sociálnej skupine (obete alebo potenciálne obete trestných činov zo cti) do ktorej v danom prípade patrí aj žalobca; b) žalobcova obava z prenasledovania vychádza z náboženských dôvodov, je bez vierovyznania a nepovažuje sa za veriaceho c) odôvodnenie rozhodnutia v napadnutej časti jeho výroku je nedostatočné. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 7.9.2018 správnu žalobu zamietnuť. Zotrval na vlastnej argumentácii a zdôraznil, že žalobcu nie je možné zaradiť do akejkoľvek sociálnej skupiny a že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú odkazy na v konaní vykonané dôkazné prostriedky a že odôvodnenie obsahuje aj jeho správnu úvahu aj s výkladom príslušných ustanovení zákona o azyle. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd na pojednávaní konanom 7.11.2018 za prítomnosti zástupcov účastníkov konania. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 219 zák. č. 162/2015 Z.z Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného, ako aj s jeho predchádzajúcim spisom ČAS: MU-PO-29/2017-Ž z obsahu ktorých zistil, že žalobca ako „B. Q. Z., nar. v meste „Sakal“ v „Iráne“, vierovyznaním „moslim“ s miestom pobytu v meste „Sakal“ požiadal o azyl z dôvodu obavy o život 3.2.2017. V predchádzajúcej výpovedi pred Oddelením cudzineckej polície PZ Dunajská Streda (Č.p.: PPZ-HCP-BA8-16-005/201/-AV) o. i. uviedol, že v domovskej krajine - „Iráne“ mu bol uložený trest odňatia slobody na 7 rokov za nelegálne prevážanie alkoholu z Kurdistanu do Iránu. Toto azylové konanie bolo zastavené z dôvodu, že žalobca svojvoľne opustil priestor pobytového tábora a jeho pobyt nebol známy. Dňom 6.2.2018 bol vrátený na slovenské územie z Anglicka. Ako „B. Q. Z., nar. 7.8.“1997“, podpísal plnomocenstvo na jeho zastupovanie v konaní pred žalovaným pracovníčke Ligy za ľudské práva, o.z. V aktuálnom konaní (ČAS: MU-PO-57/2018-Ž) pri spísaní dotazníka (25.4.2018) uviedol, že jeho skutočné meno je „X. Q. Z., že sa narodil 7.8.“1994“ v meste „Sulejmani“ v „Iraku“, že má „irackú“ štátnu príslušnosť, že je „ bez“ vierovyznania, že nikdy „nebol“ trestne stíhaný. Následne uviedol, že v Iraku mal priateľku (ktorej meno neuviedol z dôvodu že je to jeho osobná záležitosť) s ktorou sa bozkával, pričom ich prichytil jej brat. On ušiel ku kamarátovi, následne rodina jeho priateľky bola u jeho rodičov a vyhrážali sa mu zabitím. Tiež že v mladosti chodil do mešity, ale potom prestal, ale z toho dôvodu nemal žiadne väčšie problémy. V spise sa nachádzajú správy o Iraku, obsahovo zamerané na obsah pohovoru, vykonaného so žalobcom, fotografia kópie jeho občianskeho preukazu, mailové dokumenty o štúdiu žalobcu ním predložené. Podľa § 8 zákona o azyle: Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle: Na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv 3a) alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Podľa § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle: Skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle: Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa § 219 SSP: Ak správny súd zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 6. K námietke - žalobnému bodu, podľa ktorého žalobcove obavy z prenasledovania vyplývajú z jeho príslušnosti k určitej sociálnej skupine (obete alebo potenciálne obete trestných činov zo cti) do ktorej v danom prípade patrí aj žalobca: Žalobca v konaní pred žalovaným ako jediný dôvod svojej žiadosti o azyl uviedol, že potom, ako bol bratom svojej priateľky pristihnutý pri bozkávaní sa s touto priateľkou rodina priateľky navštívila jeho rodičov a vyhrážala sa mu zabitím. V žaloba žalobca dôvodil, že tým sa včlenil do sociálnej skupiny osôb, ktoré sú potenciálne ohrozený trestným činom zo cti spĺňa predpoklad udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. I keby došlo k vyššie uvedenej udalosti, podľa názoru súdu žalobca nemôže byť členom takto definovanej sociálnej skupiny, nakoľko osoby, ktoré boli alebo potenciálne môžu byť objektom zločinov zo cti netvoria sociálnu skupinu v zmysle zákona o azyle (§ 19a ods. 4 písm. e). Predovšetkým preto, lebo ich postavenie ohrozeného (súd opätovne zdôrazňuje že do tohto postavenia sa mali dostať ako dôsledok takého či onakého správania sa) nevyplýva z vrodenej a nemennej charakteristickej črty. Podľa názoru súdu táto námietka teda nie je dôvodná. 7. K námietke - žalobnému bodu, podľa ktorej žalobcova obava z prenasledovania vychádza z náboženských dôvodov, je bez vierovyznania a nepovažuje sa za veriaceho: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Žalobca počas spísania dotazníka z 25.4.2018 uviedol, že je bez vierovyznania a nepovažuje sa za veriaceho. Okrem skutočnosti, že žalobca v priebehu konania pred žalovaným nikdy ako dôvod svojej žiadosti o azyl neprezentoval to, že z dôvodu, že je bez vierovyznania by bol prenasledovaný alebo že by mu takéto dôvodu prenasledovanie hrozilo súd poznamenáva, že (v tejto súvislosti) otázka jeho vierovyznania, prezentovaná samotným žalobcom je spornou. Žalobca síce pred žalobcom 25.4.2018 uviedol, že je bez vierovyznania, avšak v konaní o udelenie azylu ČAS: MU-PO-29-2/2017-Ž dňa 3.2.2017 uviedol, že vierovyznaním je moslim. Táto skutočnosť síce nič nemení na tom, že jeho vierovyznanie nebolo ním prezentované ako dôvod žiadosti o azyl, avšak možno z nej vyvodzovať úsudok o vierohodnosti - pravdivosti tvrdení samotného žalobcu. Teda aj o tom, či vôbec došlo k incidentu, spojeného s prezentovaným dôvodom žiadosti o azyl - s hrozbou prameniacou z pomsty zo cti. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rôznosť osobných a iných podstatných údajov, udávaných žalobcom v konaní pred cudzineckou políciou, či v poradí prvom azylovom konaní z roku 2017 (viď podrobnejšie obsah spisov uvedený v bode 5. odôvodnenia tohto rozsudku). Naviac, sám žalobca nikdy neuviedol, že by z v spojení so svojim vierovyznaním mal akékoľvek problémy. 8. K námietke - žalobnému bodu, podľa ktorého odôvodnenie rozhodnutia v napadnutej časti jeho výroku je nedostatočné: Ani táto námietka podľa názoru súdu nie je dôvodná. Ako to je zjavné z obsahu odôvodnenia výroku o neudelení azylu, žalovaný opísal žalobcom uvedený dôvod jeho žiadosti o azyl. V následnom texte prezentoval vyhľadané informácie o krajine pôvodu žalobcu a následne svoju správnu úvahu v zmysle ktorej dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky - predpoklady pre udelenie azylu postupom podľa § 8, resp. § 10 zákona o azyle. 9. Súd pokladá za potrebné poznamenať, že žalobcovi bola poskytnutá doplnková ochrana, ktorá mu vo svojej podstate poskytuje medzinárodnú ochranu v plnom rozsahu. 10. Pretože súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného nedospel k presvedčeniu, že podaná žaloba je dôvodná, túto zamietol. 11. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 S.SP s poukazom na výsledok konania. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 145 ods. 1 SSP) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).