Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/83/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201216 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018201216.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník N. republiky, trvale bytom C. XXX, B., XXX XX T., ČR, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava so sídlom Krížna 44, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci administratívneho vyhostenia č. PPZ-HCP-BA2-2018/001720-024 zo dňa 20.06.2018, konajúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku podanej žalobe zo dňa 16.08.2018 takto r o z h o d o l : Žalobu odmieta. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu, doručenou dňa 30.08.2018 Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Č. PPZ-HCP-BA2-2018/001720-024 zo dňa 20.06.2018, právoplatného dňa 19.07.2018 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava Č.p.: PPZ-HCP-BA9-169-011/2017-AV zo dňa 22.10.2017 v spojení s jeho úradnou opravou zo dňa 06.12.2017, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol o administratívnom vyhostení žalobcu do Českej republiky, so zákazom vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 3 rokov, pričom určil lehotu na vycestovanie jeden deň od právoplatnosti rozhodnutia. 2. Vo veci samej žalobca poukázal na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, podľa ktorého mal dňa 21.10.2017 vystúpiť ako člen hudobnej skupiny Violence Station na hudobnom festivale Roctober Beer v obci Plavecký Mikuláš. V čase o 19.15 hod., ešte pred samotným začatím vystúpenia tejto hudobnej skupiny bol predvedený Národnou kriminálnou agentúrou Prezídia PZ s argumentáciou o informáciách polície vo svojich informačných systémoch o tom, že by malo ísť o hudobnú skupinu s extrémistickým zameraním, Plavecký Mikuláš je podľa operatívnych informácií policajného zboru miestom navštevovaným prívržencami extrémistických hnutí z rôznych krajín a na základe toho vzniká dôvodné podozrenie z narušenia verejného poriadku žalobcom. Uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa napadol odvolaním a žiadal ho ako nezákonné zrušiť, nakoľko jediným dôkazom v predmetnom konaní riadne vykonaným, bol jeho výsluch, v ktorom uviedol, že na Slovensko prišiel za účelom výletu. Extrémistické zameranie hudobnej skupiny a aj neonacistický podtón textov piesní poprel. Uviedol, že na území Slovenskej republiky sa nikdy nedopustil protiprávneho konania, nikdy nebol postihnutý za žiadny trestný čin a preto je pre Slovenskú republiku bezúhonným občanom Únie. Pojem „lustrácia v informačných systémoch Policajného zboru“ označil za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné označenie dôkazov, ktoré majú byť podkladom pre rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení, zákaze vstupu na územie SR a všetkých členských štátov. V tejto súvislosti poukázal aj na nezákonnosť zmeny výroku prvostupňového rozhodnutia spôsobom „úradnej opravy vo výroku rozhodnutia“, ktorým správny orgán rozšírením zákazu vstupu aj na územia všetkých štátov EÚ, sprísnil jeho postih a tak formou jednoduchej opravy chyby v písaní nepochybne výrazne zasiahol do jeho práv (právo na súkromie, na slobodu pohybu, pobytu). 3. Žalovanému, ako odvolaciemu orgánu, ktorý rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil, vytkol nevykonanie žiadneho ďalšieho dokazovania a nevysporiadanie sa s jeho námietkami, akým konkrétnym aktívnym konaním osobne porušil konkrétne právne predpisy a na základe akých konkrétnych skutočností dospel k záveru, že ohrozenie verejného poriadku v dôsledku jeho pobytu na území SR je skutočné a dostatočne závažné, dokonca do takej miery, že mu uložil zákaz vstupu na územie všetkých členských štátov EÚ. Žalovanému vytkol, že v predmetnom konaní nepreukázal, akými konkrétnymi textami v repertoári kapely Violence Station, kedy, kde a v akom období táto kapela otvorene podnecovala k násiliu, alebo propagovala a podporovala neonacistické hnutia, kedy, kde a v akom období vystupovala pod názvom Conflict 88 a v neposlednom rade ani osobnú účasť samotného žalobcu na uvedenom konaní. Odôvodneniu napadnutého rozhodnutia vytkol smerovanie k neprípustnému uplatneniu princípu kolektívnej viny. V súvislosti s namietanými pochybeniami prvostupňového i odvolacieho orgánu odkázal na ust. § 46 a § 47 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v súvislosti so znením ktorých označil napadnuté rozhodnutie za arbitrárne a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Opomenutie časti výroku rozhodnutia o zákaze vstupu na územie všetkých členských štátov na dobu tri roky a jeho dodatočné doplnenie označil za zmenu výroku pôvodného rozhodnutia, zásadne meniacu zmysel a obsah rozhodnutia a tým aj jeho právnu situáciu. 4. Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku podanej žalobe, odôvodnený mierou zásahu do jeho základných ľudských práv, najmä do súkromia a práva občana Európskej únie na voľný pohyb. 5. Vo vyjadrení zo dňa 06.09.2018 k žalobe a priznaniu odkladného účinku, žalovaný žiadal správnu žalobu podanú proti jeho rozhodnutiu zamietnuť a odklad vykonateľnosti nepovoliť. Vo vyjadrení rozpísal znenie prvostupňového rozhodnutia a obsah odvolacích námietok žalobcu, vytýkajúcich rozhodnutiu neuvedenie, ako konkrétne žalobca svojim osobným správaním otvorene podnecuje k násiliu alebo propaguje a podporuje hnutia smerujúce k potlačeniu základných práv a slobôd, respektíve ako konkrétne svojím správaním odmieta platné všeobecne záväzné predpisy, nepreukázanie skutočností, že z jeho konania hrozí Slovenskej republike ohrozenie verejného poriadku a že zo všetkých zistení si osvojil len skutočnosti svedčiace v jeho neprospech. Žalovaný ďalej uviedol, že po preverení všetkých skutočností vydal dňa 20.06.2018 rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.07.2018. 6. V ďalšom uviedol obsah dôvodov žaloby proti jeho rozhodnutiu zo dňa 20.06.2018 a k žalobným námietkam poukázal na Zákon o pobyte cudzincov z ktorého vyplýva, že policajný útvar v konaní o administratívnom vyhostení občana Únie alebo jeho rodinného príslušníka, postupuje podľa ust. § 77 až § 81 a § 87 a s odkazom na ust. § 77 ods. 1 zákona uviedol, že cudzinec je každý, kto nie je občanom SR. Z uvedeného potom možno konštatovať, že toto ustanovenie je všeobecným ustanovením, ktoré sa v konaní o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu na územie SR a na územie všetkých členských štátov aplikuje tak v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj občanov Únie a ich rodinných príslušníkov. Uviedol, že tiež v ďalších odsekoch ust. § 77 Zákona o pobyte cudzincov, okrem ods. 9, sa používa pojem cudzinec a nie štátny príslušník tretej krajiny. K určeniu zákazu vstupu na územie SR a na územie všetkých členských štátov uviedol, že od 01.05.2017 je účinný zákon č. 82/2017 Z.z., ktorým bolo novelizované aj ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov, v ktorom sa znenie predposlednej a poslednej vety mení z alternatívy „...uloží zákaz vstupu na územie SR alebo na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie“, na znenie „...uloží zákaz vstupu na územie SR a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie.“ Z uvedeného je zrejmé, že zatiaľ čo pred účinnosťou tejto novely mal policajný útvar možnosť voľby, nová platná právna úprava mu striktne určuje uložiť zákaz vstupu na územie SR a na územie všetkých členských štátov. Toto bolo dôvodom aj na vykonanie úradnej opravy v písomnom vyhotovení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca bol poučený aj o skutočnosti, že jeho osobné údaje budú spracované v informačných systémoch policajného zboru a budú vložené do Schengenského informačného systému, v ktorom bude vyhotovený záznam, poučenie podpísal a teda už vtedy vedel o skutočnosti, že mu je určený zákaz vstupu na územie členských štátov Schengenu. K skráteniu lehoty na vycestovanie z územia SR žalovaný doplnil, že SR je signatárom medzinárodných zmlúv zakazujúcich negatívnu alebo pozitívnu diskrimináciu ľudí a žalobca bol jednoznačne identifikovaný ako osoba ohrozujúca verejný poriadok. Uvedené rozhodnutie vydal policajný útvar najmä z dôvodu ochrany práv a slobôd iných a z dôvodu ohrozenia verejného poriadku žalobcom, nakoľko k jeho osobe vznikli odôvodnené obavy z podnecovania k diskriminácií podľa rasy, farby, alebo národnostného pôvodu. Rozhodnutia oboch orgánov boli podľa žalovaného vydané plne v súlade s medzinárodnými zmluvami ktorými je SR viazaná, v súlade s Ústavou a ostatnými zákonmi SR. Správne orgány prihliadali k všeobecne uznávaným právnym princípom administratívneho konania, ako právo byť vypočutý, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, navrhovať v konaní dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu, že mohol odpovedať iba na vopred dané otázky pri spisovaní zápisnice na správnom orgáne prvého stupňa, kde na otázku či chce ešte niečo dodať, ku konaniu doložiť alebo doplniť nejaké podklady alebo dôkazy uviedol: „nie nechcem už nič povedať.“ 7. K odkladu vykonateľnosti žaloby z dôvodu všeobecného záujmu na predchádzaní nepokojom a zločinnosti vyslovil jednoznačný nesúhlas, a doplnil, že žalobca ako člen extrémistickej hudobnej skupiny, ktorá svojimi textami podnecuje k diskriminácií podľa rasy, farby, alebo národnostného pôvodu, nie je osobou žiaducou na území SR a na území všetkých členských štátov Schengenského priestoru. 8. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 9. Podľa § 185 písm. a/ S.s.p., správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 10. Podľa § 186 ods. 1,2 S.s.p., nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 11. Podľa § 231 S.s.p., žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia týkajúceho sa administratívneho vyhostenia vydaného podľa osobitného predpisu. 12. Podľa § 237 ods. 1 S.s.p., podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok. 13. Podľa § 237 ods. 2 S.s.p., správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku podáva žalobca spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania. 14. Podľa § 235 S.s.p., správna žaloba musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia alebo opatrenia podľa § 231. 15. Podľa § 98 ods. 1 písm. d/ S.s.p., správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 16. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 19.07.2018. Z predloženej doručenky súd zistil, že žalovanému bolo rozhodnutie doručené dňa 19.07.2018, čo potvrdil svojim podpisom a správna žaloba bola podaná na poštovú prepravu dňa 28.08.2018. 17. Vzhľadom k tomu, že podľa ust. § 235 S.s.p. správna žaloba vo veci administratívneho vyhostenia musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia, súd odmietol žalobu ako oneskorene podanú, pretože bola podaná 9 dní po lehote vymedzenej zákonom. 18. Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, avšak môže tak urobiť len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, z dôvodov uvedených v § 185 písm. a/ alebo b/ S.s.p.. Nakoľko v dôsledku oneskorene podanej žaloby došlo k jej procesnému odmietnutiu, správny súd o návrhu na priznanie odkladného účinku nerozhodoval. 19. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 170 písm. a/ S.s.p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).