KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava11. 9. 2018plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sa/71/2018 z 11. 9. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. septembra 2018, sp. zn. 4Sa/71/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1018201240.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sa/71/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201240
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018201240.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu:
R. K., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky, v krajine pôvodu
bytom v Y., bez dokladu totožnosti, aktuálne s pobytom v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov
Medveďov, zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti
žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trenčín so sídlom Jilemnického 2, Trenčín
v konaní o správnej žalobe žalobcu z 23.8.2018 vo veci zaistenia proti rozhodnutiu žalovaného PPZ-
HCP-BB8-41-013/2018-AV zo dňa 21.7.2018 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave:

1/ z r u š u j e napadnuté rozhodnutie žalovaného PPZ-HCP-BB8-41-013/2018-AV zo dňa 21.7.2018,
ktorým bol žalobca R. K., bez dokladu totožnosti zaistený dňom 21.7.2018 na dobu šesť mesiacov,

2/ n a r i a ď u j e žalovanému, aby bol žalobca R. K., narodený X.X.XXXX, štátny príslušník Afganskej
islamskej republiky, bez dokladu totožnosti bezodkladne prepustený zo zaistenia, realizovaného v Útvare
policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov.
Žalobcovi nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 4.9.2018 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) prostredníctvom
žalovaného doručená správna žaloba žalobcu vo veci jeho zaistenia (ďalej len „žaloba“) voči rozhodnutiu
žalovaného PPZ-HCP-BB8-41-013/2018-AV zo dňa 21.7.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2. Proti tomuto napadnutému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu zo dňa
23.8.2018, ktorou sa domáhal jeho zrušenia a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Namietal
v nej nedostatočné odôvodnenie stanovenej dĺžky zaistenia (šesť mesiacov).

3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.8.2018 k návrhu žalobu odmietnuť z
dôvodu jej oneskoreného podania. Dôvodil, že žalovanému bolo preskúmavané rozhodnutie doručené
21.7.2018 a teda žalobu mal podať v zákonom stanovenej lehote 7 dní - do 28.7.2018, resp. do
30.7.2018, pričom žaloba bola podaná až 23.8.2018.

5. S poukazom na námietku žalovaného, že žaloba bola podaná oneskorene, súd predovšetkým
skúmal včasnosť podania žaloby. Z obsahu pripojeného spisu žalovaného súd zistil, že žalobcovi bolo
napadnuté rozhodnutie doručené 21.7.2018. Dňa 26.7.2018 doručil žalobca Centru právnej pomoci
žiadosť o poskytnutie právnej pomoci o ktorej bolo Centrom právnej pomoci rozhodnuté rozhodnutím z
21.8.2018 tak, že mu bol na jeho zastupovanie určený právnik Centra právnej pomoci. Toto rozhodnutie



nadobudlo právoplatnosť 22.8.2018. Centrum právnej pomoci ako zástupca žalobcu podalo na pošte
žalobu 23.8.2018. S poukazom na § 71 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“), podľa ktorého: „Ak žalobca pred podaním žaloby požiada Centrum právnej pomoci o ustanovenie
advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej
neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd.“ súd skonštatoval, že žaloba bola podaná
v zákonnej 7-dňovej lehote.

6. Súd prejednal podanú žalobu v neprítomnosti zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil písomným podaním zo 7.9.2018.

Podľa § 120 ods. 1 veta prvá zák. č. 404/2011 Z.z o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon o pobyte
cudzincov“): Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.
Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok): V odôvodnení
rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich
vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa
§ 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o
predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné
prepustenie žalobcu zo zaistenia.

7. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu žalobného bodu v ktorom žalobca
namietal nedostatočné odôvodnenie stanovenej doby jeho zaistenia - 6 mesiacov. Súd dospel k
presvedčeniu, že táto námietka je dôvodná.

8. Ako to vyplýva z obsahu vyššie citovaného ust. § 120 ods. 1 veta prvá zákona o pobyte cudzincov,
na konanie o zaistení sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda správny poriadok.
Je preto zrejmé, že odôvodnenie rozhodnutia o zaistení musí obsahovať aj o. i. správnu úvahu,
ktorou bol žalovaný vedený pri určení dĺžky zaistenia. Z odôvodnenia tejto časti výroku napadnutého
rozhodnutia by teda malo byť zjavné, prečo došlo k určeniu konkrétnej, práve 6-mesačnej lehoty
zaistenia. Žalovaný odôvodnil túto lehotu iba citáciou časti stanoviska Útvaru policajného zaistenia pre
cudzincov Medveďov č. PPZ-HCP-ME-2018/002118-138 z 21.7.2018, podľa ktorého predpokladaná
doba zaistenia potrebná na vykonanie všetkých úkonov spojených s výkonom a realizáciou vyhostenia
cudzinca je asi 6 mesiacov a že žalobca nemá cestovný doklad. Uvedené odôvodnenie stanovenia dĺžky
zaistenia žalobcu nie je dostatočné a je v rozpore s cit. ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku. Nie je
totiž z neho zrejmé, aké konkrétne úkony je v prípade žalobcu potrebné vykonať k tomu, aby došlo
k faktickej realizácii jeho vyhostenia ani to, ako tieto jednotlivé úkony vplývajú, resp. môžu vplývať na
celkovú dobu zaistenia. A to bez ohľadu na skutočnosť, že je zrejmé, že dobu realizácie potrebných
úkonov (napr. vybavenia dokladov a pod.), potrebných na realizáciu vyhostenia žalobcu nie je možné
vopred explicitne stanoviť, nakoľko ich vybavenie nezáleží iba na konaní slovenských štátnych orgánov.
Avšak bez konkretizácie nevyhnutných administratívnych úkonov potrebných pre prípravu a realizáciu
administratívneho vyhostenia žalobcu a predpokladanej doby ich vybavenia je odôvodnenie doby
zaistenia žalobcu v tomto konkrétnom prípade povrchné, nedostatočné a preto napadnuté rozhodnutie
nepreskúmateľné.

9. Pretože odôvodnenie dĺžky stanovenej doby zaistenia nie je dostatočné, súd dospel k presvedčeniu,
že je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.

10. S poukazom na vyššie citované ust. § 230 ods. 1 písm. a) SSP súd súčasne nariadil žalovanému,
aby bezodkladne žalobcu prepustil zo zaistenia.

11. O trovách v konaní úspešného žalobcu súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko sám žalobca v žalobe uviedol, že ich náhradu nežiada.



Poučenie:

Rozsudok krajského súdu vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní
od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145
ods. 3 SSP).
Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej
vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods.
2 písm. d) SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b) sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439
ods. 3SSP).
Podľa § 440 SSP:
(1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti
alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie
kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§
444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).