Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4SaZ/6/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201286 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018201286.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: U. W., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka Srílanskej demokratickej socialistickej republiky, v krajine pôvodu naposledy bytom Y., D. W. P., C. Y., L. B. L., bez cestovného dokladu, aktuálne s miestom pobytu v L. O. G., zastúpeného Ligou za ľudské práva, občianskym združením so sídlom Baštová 5, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 12.92018 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU- PO-159-36/2017-Ž zo dňa 3.8.2018 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-159-36/2017-Ž zo dňa 3.8.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný v zmysle § 13 ods. 1, § 13c ods. 1. zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) žalobcovi neudelil azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 12.9.2018 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia vo výroku o neudelení azylu a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobným bodom namietal nesprávne právne posúdenie veci (poukázal na správy o krajine pôvodu žalobcu, podľa ktorých pokračujú únosy tamilských mužov aj po ukončení ozbrojeného konfliktu, podozrivých so spojenia s Tigrami oslobodenia tamilského Ílamu - LTTE ) a rozpor napadnutého rozhodnutia s obsahom spisu, resp. že rozhodnutie nemá oporu v spise. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 8.10.2018 správnu žalobu zamietnuť. Zotrval na jeho zákonnosti a správnosti - na vlastnej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 4. Zástupkyňa žalobcu podaním z 26.10.2018 doložila do súdneho spisu vyjadrenie, podľa ktorého argumentácia žalovaného v jeho vyjadrení z 8.10.2018 nie je dôvodná. K tomuto vyjadreniu pripojila fotografiu lekárskej správy z 13.3.2017 týkajúcej sa brata žalobcu, fotografiu ľavej strany chrbta neznámeho človeka s viditeľnými poradeniami a fotografiu tváre neznámeho človeka s poranením pravej časti nosa a leukoplastom umiestneným pod pravým okom s tým, že ide o fotografie brata žalobcu, ktorý bol v roku 2017 zajatý vojakmi a dopytovaný na žalobcu. 5. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd za prítomnosti zástupcov účastníkov konania. Po náležitom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 219 zák. č. 162/2015 Z.z Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol. 6. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisov žalovaného z obsahu ktorých zistil, že žalobca požiadal o azyl 9.8.2016 z dôvodu, že mu v krajine pôvodu hrozí trest smrti, za podporu LTTE bol vo väzení 4 mesiace, kde mu zlomili obidve nohy, v dôsledku čoho má trvalé následky. V priebehu vstupného pohovoru konaného 16.8.2016 (konanie ČAS: MU- PO-153/2016-Ž) o. i. uviedol, že v roku 2007 (poznámka súdu: keď mal 15 rokov) sa stal sympatizantom skupiny LTTE pre ktorú vyrábal propagačné materiály, roznášal letáky. Bol iba dobrovoľníkom, nie členom LTTE. Po ukončení činnosti LTTE žil na Srí Lanke bez problémov. Uviedol, že v apríli 2009 bol spolu so všetkými členmi LTTE vzatý do vojenského tábora, kde mu polámali chodidlá tým, že mu ich privierali dverami. Po 4 - 6 mesiacoch bol pustený na slobodu, vrátil sa k rodičom, kde žil bez problémov až do odchodu z krajiny. V októbri 2009 sa podrobil operácii, z ktorej sa zotavil. V roku 2013 sa pridal ako sympatizant k strane TNA (Tamilská národná asociácia). V súvislosti s tým mal vo februári alebo v marci 2014 jeden telefonát od neznámej osoby, ktorá mu povedala, aby prestal s podporou tejto strany, inak ho zabijú. On sa zľakol a rozhodol sa, že bude lepšie, keď odíde. Inak nemal žiadne problémy. Iba túto skutočnosť žalobca prezentoval ako dôvod svojej žiadosti o azyl. V krajine svojho pôvodu nebolo voči nemu nikdy vedené trestné konanie. Z dôvodu, že žalobca opustil pobytový tábor bez povolenia a jeho pobyt nebol známy, bolo toto konanie (ČAS: MU-PO-153/2016- Ž 19.10.2016) zastavené. Po vrátení žalobcu z Francúzska na slovenské územie (8.11.2017) bol so žalobcom spísaný dotazník žiadateľa o azyl. V jeho priebehu žalobca o.i. uviedol, že zo Srí Lanky vycestoval bez akýchkoľvek problémov na svoj cestovný pas letecky do Dubaja. Ohľadne dôvodov žiadosti o azyl vypovedal zhodne s jeho predchádzajúcou výpoveďou. Tiež uviedol, že po prepustení z jeho internácie sa podrobil operácii nôh. Po príchode na Slovensko si zranil členok, ktorý mu ošetrovali vo Švajčiarsku a Francúzsku, kam po odchode so Slovenska odišiel. Žalobcovi predložil lekársku správu z 8.7.2017 z Francúzska, podľa ktorej po vykonanej rádiografii oboch chodidiel a členkov bola stanovená diagnóza konskej nohy. Ambulantná lekárka Záchytného tábora Humenné skonštatovala, že už počas prvého vyšetrenia u žalobcu bola zistená vrodená deformácia oboch chodidiel, pred 7 rokmi operácia oboch nôh pre zranenie, v auguste 2017 zlomenina členka ľavej nohy vo Francúzsku. Žalobca vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine pôvodu žalobcu svojím obsahom zamerané na zisťovanie skutočností, rozhodných pre posúdenie prejednávanej žiadosti žalobcu. Zástupkyňa žalobcu doručila žalovanému pred vydaním napadnutého rozhodnutia dve fotografie (RTG snímku nohy a fotografiu ľavej nohy ošetrenej podľa snímky sadrovou dlahou a obväzom), ktoré majú preukazovať zlomeninu nohy žalobcu z roku 2009, spôsobenú útokom zo strany srílanskej armády. Tieto fotografie neobsahujú žiadne identifikačné údaje, ani text. Francúzske Azylové riaditeľstvo, Oddelenie Dublin 4.1.2018 žalovanému oznámilo, že žalobca bol vo Francúzsku od marca (kedy tam požiadal o azyl) do novembra 2017, pričom tento úrad nedisponuje žiadnymi informáciami ohľadom nejakého zdravotného problému žalobcu. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle: Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle: Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa § 8 zákona o azyle: Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. §§ 10, 13b zákona o azyle riešia otázku udelenia medzinárodnej ochrany azylu na účel zlúčenia rodiny. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle: Na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo žujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa § 219 SSP: Ak správny súd zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 7. K námietke - žalobnému bodu, podľa ktorého žalovaný nesprávne posúdil vec (neudelenie azylu) po právnej stránke (poukázal na správy o krajine pôvodu žalobcu, podľa ktorých pokračujú únosy tamilských mužov aj po ukončení ozbrojeného konfliktu, podozrivých so spojenia s Tigrami oslobodenia tamilského Ílamu - LTTE ): Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. 7.1. Pokiaľ ide o dôvod neudelenia azylu: 7.1.1. Vo vzťahu k hnutiu LTTE súd poukazuje na skutočnosť, že okrem žalobcovho tvrdenia, že bol sympatizantom tohto hnutia, že bol uväznený srílanskou armádou, pričom počas tejto internácie mu boli spôsobené zranenia obidvoch nôh žalobca nepredložil žalovanému žiaden dôkaz o týchto skutočnostiach. Ako to bolo vyššie skonštatované, pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovanému predložil ako dôkaz zranení, úmyselne mu spôsobených armádou v roku 2009 dve fotografie: - na jednej je časť RTG snímky členka nohy bez akýchkoľvek identifikačných údajov či textu; - na druhej fotografia ľavej nohy ošetrenej podľa snímky sadrovou dlahou a obväzom tak isto bez akýchkoľvek identifikačných údajov. Podľa názoru súdu tieto snímky v žiadnom prípade nepreukazujú kto je na nich vyobrazený a kedy vznikli. Naviac, súd predpokladá, že tieto snímky (pokiaľ by sa týkali žalobcu) preukazujú zlomeninu členka ľavej nohy žalobcu, ku ktorej došlo v auguste 2017 vo Francúzsku (podľa osobnej anamnézy prezentovanej žalobcom ambulantnej lekárke ZT Humenné). Súd tiež poznamenáva, že ak by mali preukazovať zranenie žalobcu z roku 2009, tak by logicky na nich boli zobrazené obidve nohy žalobcu, nakoľko tvrdil, že v dôsledku internácie mu boli spôsobené poranenia obidvoch nôh. Súd predloženie týchto „dôkazov“ žalovanému vyhodnotil ako snahu o jeho zavádzanie. Súd tiež poznamenáva, že vyjadrenie ambulantnej lekárky ZT Humenné z 10.1.2018 vychádza zjavne z osobnej anamnézy žalobcu, predostretej žalobcom a to v časti operácie oboch nôh v dôsledku zranenia. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na lekársku správu z 8.7.2017 z Francúzska, podľa ktorej po vykonanej rádiografii oboch chodidiel a členkov bola stanovená diagnóza tzv. konskej nohy. Vyšetrením zjavne nebol diagnostikovaný žiaden iný zdravotný problém ktorý by sa týkal nôh - členkov žalobcu. Existencia tejto vrodenej deformácie bola zistená aj z informácie ambulantnej lekárky ZT Humenné, ktorá sa v tejto časti svojho vyjadrenia odvolala aj na vyšetrenie žalobcu na ortopedickej ambulancii. Sám žalobca pred žalovaným uviedol, že po jeho prepustení v roku 2009 nemal žiadne problémy súvisiace s tým, že mal byť sympatizantom LTTE. Pokiaľ ide o operáciu nôh v roku 2009, súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca pred žalovaným nikdy nedával do spojitosti jeho údajné poranenia, ktoré mali vzniknúť podľa neho počas jeho internovania s operáciou, ktorej sa mal v roku 2009 podrobiť. O skutočnosti, že by (podľa vznesenej námietky) mohol byť v súvislosti s LTTE svojvoľne zatknutý nič nesvedčí. Žalobca v roku 2014 vycestoval zo Srí Lanky letecky na svoj cestovný pas. Ako to vyplýva zo správ založených v spise, každý občan tohto štátu pri vycestovaní prechádza kontrolou. Ak by bol žalobca evidovaný ako sledovaná osoba majúca vzťah k LTTE (vzhľadom k ním prezentovanému sympatizovaniu s LTTE), nebolo by mu umožnené z krajiny vycestovať. Súd tiež poznamenáva, že nie je dôvod predpokladať, že by sa mal žalobca obávať prenasledovania z dôvodu ním prezentovaného spojenia s LTTE po 5 rokoch potom, ako bol z údajnej internácie prepustený vo veku 15 rokov, keď od roku 2009 doposiaľ nemal z tohto údajného napojenia na LTTE žiadne problémy (ako to výslovne uvádzal). S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že neudelenie azylu vo vzťahu k prezentovanému sympatizovaniu s LTTE bolo správne žalovaným vyhodnotené, žalovaný nesplnil predpoklady udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. 7.1.2. Vo vzťahu k strane TNA: Žalobca bol iba sympatizantom tejto strany, nezastával v nej žiadne významné postavenie (ani nemohol, nakoľko nebol jej členom). Jediným dôvodom, ktorý žalobca prezentoval bol jediný údajný výhražný telefonát z februára, resp. marca 2014. Po ňom nebol objektom akéhokoľvek ataku a teda, ak by k jeho uskutočneniu aj došlo, iba tento nemohol spôsobiť opodstatnenosť jeho subjektívnych obáv. Opodstatnenosť obáv je pritom jedným (okrem iných v § 8 zákona o azyle uvedených) z predpokladov postupu podľa tohto zákonného ustanovenia. Ak teda žalovaný ani z tohto dôvodu žalobcovi azyl neudelil, jeho právne posúdenie je tak isto správne a je v súlade so zákonom. Žalobca prostredníctvom svojej zástupkyne súdu preložil podaním z 26.10.2018 fotografiu lekárskej správy z 13.3.2017 týkajúcej sa brata žalobcu, fotografiu ľavej strany chrbta neznámeho človeka s viditeľnými poradeniami a fotografiu tváre neznámeho človeka s poranením pravej časti nosa a leukoplastom umiestneným pod pravým okom s tým, že ide o fotografie brata žalobcu, ktorý bol v roku 2017 zajatý vojakmi a dopytovaný na žalobcu. Fotografia lekárskej správy bola súdu predložená v jazyku anglickom bez prekladu do jazyka slovenského, teda súd sa nemohol s jej obsahom oboznámiť. Pokiaľ ide o ďalšie dve priložené fotografie, tieto nemajú žiadnu vypovedaciu a teda ani dôkaznú hodnotu, nakoľko sa z nich nedá identifikovať osoba na nich zobrazená, ani rozsah, dôvod a ani doba vzniku zranení. 7.2. I keď žalobca napadol v podanej žalobe výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany iba v náznakoch, súd preskúmal aj zákonnosť tohto výroku. Predpokladom poskytnutia tohto druhu medzinárodnej je preukázaná existencia vážneho bezprávia, ako je definovaná v § 2 písm. f) zákona o azyle. Žalobcovi v minulosti nebol uložený trest smrti a teda mu nehrozí ani výkon takéhoto trestu. V konaní pred žalovaným a ani v konaní pred súdom nebolo preukázané, že by bol žalobca vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu (viď bod 7.1.1. odôvodnenia tohto rozsudku). Takéto konanie zo strany štátnych orgánov krajiny pôvodu žalobcu mu ani nehrozí v prípade návratu. Ako to bolo vyššie uvedené, žalobca vycestoval zo Srí Lanky v roku 2014 legálne, na svoj cestovný pas, pričom nemal žiadne problémy. Ako to tvrdí žalobca mal byť iba sympatizantom LTTE, resp. strany TNA, teda nemohol byť pre štátne orgány Srí Lanky záujmovou osobou. S poukazom na uvedené i keď srílanskí navrátilci prechádzajú kontrolou imigračného oddelenia v prípade návratu žalobcu mu nehrozí bezprávie, konkretizované v § 2 písm. f) bod 2. zákona o azyle. V súčasnosti na Srí Lanke neprebieha ozbrojený konflikt, ako ho má na mysle § 2 písm. f) bod 3. zákona o azyle. 8. K iba všeobecnej námietke - žalobnému bodu, podľa ktorej existuje rozpor napadnutého rozhodnutia s obsahom spisu, resp. že rozhodnutie nemá oporu v spise: Ani túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Ako to je zrejmé aj vyššie uvedeného odôvodnenia tohto rozsudku, žalovaný nerozhodoval v rozpore s obsahom spisu. Skutočnosť, že vyhľadané a do spisu založené informácie o krajine pôvodu žalobcu vyhodnotil s poukazom na osobu žalobcu - teda na informácie ním prezentované a na vykonané dokazovanie nie je možné charakterizovať ako rozpor napadnutého rozhodnutia s obsahom spisu. 9. Nad rámec vyššie uvedeného súd, vyhodnocujúc žalobcom predložené dokumenty označené ako dôkazy (konkrétne fotografie predložené žalovanému podaním z 19.7.2018 a z 26.10.2018) dospel k záveru, že ich žalobca predkladal iba so zavádzajúcim cieľom. S poukazom na uvedené súd, i keď tak žalovaný v napadnutom rozhodnutí neurobil, vyhodnotil osobu žalobcu ako nedôveryhodnú. 10. Pretože súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách podanej žaloby dospel k presvedčeniu, že námietky nie sú dôvodné, podanú žalobu zamietol. 11. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 S.SP s poukazom na výsledok konania. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto mu súd nepriznal náhradu trov konania. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 145 ods. 1 SSP) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).