Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14CoP/1/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201306 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018201306.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom s predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: I.. U. E., nar.XX.XX.XXXX, bytom B. XX, Q., proti žalovanej: T. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., Q., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 14Pc/8/2017- 48 zo dňa 24.05.2018, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k.14Pc/8/2017- 48 zo dňa 24.5.2018 p o t v r d z u j e . Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie vo veci zastavil a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalobou doručenou súdu dňa 16.11.2017 sa žalobca domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) so žalovanou. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.03.2017 pod sp. zn. 3P/42/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.05.2017. V žalobe žalobca uviedol, že do BSM so žalovanou patria nasledovný majetok a záväzky: rodinný dom, nachádzajúci sa v rakúskej obci Q., osobné motorové vozidlo U. XXX SW predané za čiastku 4700,- eur, úver vo výške 114 000,- eur - jeho zostatková časť v nesplatenej výške 87 997,- eur ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, úver vo výške 68 000,- eur - jeho zostatková časť v nesplatenej výške 45 416,- eur ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Súd konštatoval, že žalobkyňa dňa 10.04.2018 písomne navrhla, aby súd prvej inštancie zamietol návrh na vyporiadanie BSM, pretože o takomto predmete už prebieha súdne konanie na rakúskom súde v BRUCK an der LEITHA, pod sp. zn. 3/FAM/108/2017y-18. A to z toho dôvodu, že spoločný majetok v BSM sa nachádza na území Rakúskej republiky a je zaťažený komerčnou pôžičkou z rakúskej banky a s rakúskou štátnou podporou bývania. K tomuto podaniu žalobkyňa priložila aj zápis konania pred rakúskym súdom. 3. Súd poukázal na § 9 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), podľa ktorého ak spor, alebo vec nepatrí do právomoci súdov SR, súd konanie bezodkladne zastaví. Ďalej poukázal na § 37 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZMPS“), podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná ak osoba, proti ktorej smeruje návrh, má na území SR bydlisko, alebo sídlo, a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. 4. Súd konštatoval, že vyporiadanie BSM je majetkový spor a ak sa spor týka majetku, ktorý sa nachádza v inom štáte, je súd povinný skúmať svoju právomoc. Keďže majetok, ktorý je predmetom konania sa nachádza v Rakúsku, členského štátu EÚ, súd skúmal svoje oprávnenie vo veci konať a rozhodnúť v tom smere, či existuje nariadenie EÚ, ktoré by sa dalo uplatniť na daný právny vzťah. Na občianskoprávne spory s cudzím prvkom týkajúcich sa Európskej únie, sa uplatňuje Nariadenie č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Článok I, ods. 2, písm. a) tohto nariadenia však vylučuje jeho uplatnenie na spory, týkajúce sa majetkových práv, vyplývajúcich z manželského zväzku. Súd preto skúmal existenciu medzinárodnej zmluvy medzi SR a Rakúskom, ktorá má prednosť pred zákonom, a ktorú by bolo možné aplikovať na daný právny vzťah. Existenciu takejto zmluvy nezistil. Vo veci preto aplikoval ustanovenie § 37 ZMPS, a keďže nehnuteľnosť, ktorá sa má vyporiadať v rámci konania o vyporiadanie BSM sa nachádza v Rakúskej republike, je miestne príslušným súdom na takéto konanie súd tohto štátu. 5. Pre nedostatok právomoci slovenských súdov konať vo veci, súd prvej inštancie podľa § 9 CSP konanie vo veci zastavil. O trovách konania rozhodol, podľa § 255 ods. 1 CSP a keďže ani jedna zo strán nebola v konaní úspešná, žiadnej strane sporu nepriznal náhradu trov konania. 6. Uznesenie napadol odvolaním žalobca, podaním doručeným súdu dňa 06.07.2018. Opätovne zdôraznil, že obidve strany sporu sú občanmi SR, s trvalým pobytom v Slovenskej republike. Taktiež sobáš, aj rozvod prebehli v Slovenskej republike, a obidvaja sú v trvalom pracovnom pomere výlučne na Slovensku. Návrh na vyporiadanie BSM podával na súd dňa 15.11.2017, teda skôr, ako bol podaný návrh žalovanej na súd v Rakúsku, podaný dňa 19.12.2017 na súde v BRUCK an der LEITHA. Navrhovateľ sa o podaní tohto návrhu dozvedel až dňa 01.03.2018. Podľa jeho názoru je rozhodujúce, že obidve sporové strany sú slovenskí štátni príslušníci a na vec sa má uplatňovať slovenská jurisdikcia týkajúca sa rozdelenia majetku, aktív aj pasív. Rakúsky súd tak bude musieť rozhodovať podľa slovenského práva. Nemecký jazyk nie je pre strany sporu rodným jazykom, a vo všetkých súdnych záležitostiach je nevyhnutný súdny prekladateľ. Obe strany sporu taktiež využívajú pridelené rakúske právne zastupovanie ex offo. Rozhodnutie rakúskeho súdu bude nakoniec predložené na posúdenie o jeho súlade so slovenskou jurisdikciou. Žalobca preto považuje za správne a efektívne, aby vo veci rozhodoval slovenský súd. 7. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalobcu žalovanej, ktorá sa k nemu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 04.09.2018. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Hlavným dôvodom je, že o vyporiadaní BSM po rozvode manželstva účastníkov sporu, už rozhoduje rakúsky súd v BRUCK an der LEITHA pod sp. zn. 3/FAM/108/2017y-18, nakoľko spoločný majetok sa nachádza na území Rakúskej republiky a je zaťažený komerčnou pôžičkou z rakúskej banky a s rakúskou štátnou podporou bývania. Sudkyňa v tomto konaní vysvetlila žalobcovi, že riešenie sporu prináleží do kompetencie rakúskeho súdu v BRUCK an der LEITHA, ale rozhodovať bude podľa slovenského práva, zákonov a v spolupráci so slovenským súdom. Túto skutočnosť nakoniec uviedol aj žalobca v podanom odvolaní. Taktiež sudkyňa upozornila na možné komplikácie, ktoré môžu byť dôsledkom súbežne prebiehajúcich pojednávaní v oboch krajinách, hlavne po finančnej a časovej stránke. Napriek tomu žalobca proti rozhodnutiu o zastavení konania podal odvolanie. Z jeho strany nejde o zefektívnenie procesu, ale naopak, jeho snahou je podľa názoru žalovanej konanie zdržiavať, aby mohol čo najdlhšie užívať výhody bývania v spoločne vybudovanom dome bez finančného vyporiadania so žalovanou. V súdnom konaní v Rakúsku sudkyňa pribrala súdnych znalcov na odhad spoločných nehnuteľností, ako aj zariadenia domu. Obhliadka sa konala dňa 15.06.2018. Aktuálny stav je taký, že obidva znalecké posudky už boli vypracované, zaslané zúčastneným stranám a na súd v BRUCK an der LEITHA. Dôvod, prečo zostal spoločný rodinný dom v užívaní žalobcu je ten, že žalovanú z neho vyhnal opakovaným fyzickým násilím. Od júla 2015 jej bráni disponovať s majetkom a odmietol jej čokoľvek spoločne nadobudnuté vydať. Navyše rozpredáva hodnotné veci ako auto, krbovú vložku, pracovné náradie, spotrebiče a pod.. Nie je pravda, že žalobca má trvalý pobyt na Slovensku, pretože účelovo niekedy uvádza, že trvalý pobyt má na Slovensku, a niekedy zasa v Rakúskej republike, čím zneužíva právny a sociálny systém oboch krajín podľa toho, čo mu momentálne vyhovuje. Napríklad, keď žiadal prídavky na deti v Rakúsku, deklaroval svoj trvalý pobyt v Rakúsku; ale keď sa jedná o vyporiadanie BSM tvrdí, že má trvalý pobyt v Slovenskej republike. Vo svojom návrhu na vyporiadanie BSM žalobca uvádza, že by jej vyplácal mesačné splátky vo výške 2 324,- eur. Pritom v konaní o rozvode manželstva deklaroval svoj príjem v čistom na 1 000,- eur. Splátky z pôžičiek na dom, ktoré by pritom musel hradiť, činia takmer 600,- eur. Žalovaná má preto dôvodnú obavu, že nie je z jeho strany vykonateľné vyplatenie žalovanej formou splátok, a že tieto nemá žalobca v úmysle skutočne splácať. Chce len docieliť, aby sa s ním ďalej nesúdila, a zotrvávala v nepriaznivej finančnej situácii. 8. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podaného odvolania podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 9. Súd prvej inštancie došiel k správnemu právnemu záveru, že na daný právny vzťah treba aplikovať ustanovenie § 37 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom č. 97/1963 Zb., podľa ktorého právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žalobca), má na území Slovenskej republiky bydlisko, alebo sídlo, a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. Vo veci nie je sporné, že spoločná nehnuteľnosť strán sporu, ktorá tvorí masu BSM, sa nachádza v Rakúskej republike. Taktiež úver, z ktorého bola táto nehnuteľnosť splácaná, bol poskytnutý rakúskou bankou a aj zo štátnej podpory bývania v Rakúsku. Rakúska a Slovenská republika sú členmi Európskej únie, pričom by bolo možné aplikovať na občianskoprávne spory s cudzím prvkom citované Nariadenie č. 1215/2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že podľa článku I., ods. 2 písm. a) tohto Nariadenia sa vylučuje jeho aplikácia na spory, týkajúce sa majetkových práv vyplývajúcich z manželského zväzku. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ďalšie Nariadenie Európskej únie pod č. 2016/1103 zo dňa 24.06.2016, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti právomoci rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov. Z preambuly k tomuto Nariadeniu, z bodu 11. však vyplýva, že k tomuto Nariadeniu pristúpili len členské krajiny tam vymenované, medzi ktorými sa nachádza aj Rakúsko, avšak Slovensko k tomuto Nariadeniu nepristúpilo. To znamená, že nie je možné, aby sa v Slovenskej republike aplikovalo uvedené Nariadenie, ktoré rieši právomoc, rozhodné právo, uznávanie a výkon rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov. Predmetom tohto Nariadenia je jednoznačne aj vyporiadanie BSM, teda spoločného majetku bývalých manželov, keďže podľa článku 1. bod 1 sa Nariadenie vzťahuje výlučne na majetkové režimy manželov, okrem daňových, colných a správnych vecí. Z obsahu spisu vyplýva, že posledný spoločný pobyt manželov - strán sporu, bol v spoločnom rodinnom dome v Rakúsku, a z toho vyplýva aj právomoc rakúskeho súdu konať o predmete sporu v zmysle článku 6. citovaného Nariadenia. Navyše je daná príslušnosť rakúskeho súdu aj v zmysle citovaného § 37 ZMPS, keďže spoločný majetok strán sporu sa nachádza na území Rakúska. Rakúsky súd začal o vyporiadaní BSM strán sporu už konať. Pribral do konania znalcov a vypočul obidve strany sporu. 10. Za uvedeného skutkového a právneho stavu dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a potvrdil ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.. 11. Pokiaľ ide o trovy konania, ani v odvolacom konaní nemožno hovoriť o úspešnosti jednej zo strán sporu, pretože konanie bolo zastavené pre nedostatok právomoci súdu konať vo veci. Odvolací súd preto nepriznal náhradu odvolacieho konania ani jednej strane sporu. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428