Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/154/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201327 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018201327.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: F. L., bytom I.. M.. W. XX, XXX XX Y., zastúpený: Mgr. Aleš Zoller, advokátom, so sídlom Považská 4, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-22/2015-OPK zo dňa 28.04.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-22/2015-OPK zo dňa 28.04.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samotným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR 1/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5S/231/2015-52 zo dňa 08.11.2016 rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-22/2015-OPK zo dňa 28.04.2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný doručil správnemu súdu dňa 09.01.2017 kasačnú sťažnosť proti uvedenému rozsudku, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 10Sžk/16/2017 zo dňa 19.06.2018 tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že: - Prvostupňový súd pochybil v bodoch 52.-54. kde konštatoval správnosť postupu sťažovateľa najmä v súvislosti s tým, že správny orgán nie je oprávnený preskúmavať pravdivosť takéhoto posudku a po jeho vyhotovení nemal inú možnosť ako postupovať podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona o štátnej službe, a preto prepustil žalobcu zo služobného pomeru. V bodoch 55.-56. však súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu práv žalobcu, pretože sťažovateľ vykonal výsluchy bez jeho prítomnosti napriek tomu, že už mal k dispozícii posudok od psychologičky, a preskúmavané rozhodnutie zrušil. Vzhľadom na uvedené ide zjavne o protirečivé závery, pričom chýba aj právna úvaha vo vzťahu k tomu či išlo o podstatné pochybenie, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. - Kasačný súd vidí nesprávne posúdenie vo vyššie uvedených záveroch súdu aj v tom, že z citovaného ust. § 192 ods. 1 písm. c/ zákona o štátnej službe nesporne vyplýva, že podkladom pre rozhodnutie je posudok služobného klinického psychológa, avšak v súlade s ust. § 233 ods. 2 predmetného zákona je povinnosťou správneho orgánu rešpektovať základné zásady správneho konania, medzi ktoré tiež patrí zásada materiálnej pravdy. Konanie vo veciach služobného pomeru je upravené v dvanástej časti zákona o štátnej službe (ust. § 231 a nasl.). Z ustanovení zákona vyplýva povinnosť pred vydaním rozhodnutia presne a úplne zistiť skutočný stav veci, a to najmä v prípade, keď dochádza k takému závažnému zásahu do subjektívnych práv žalobcu, ako je prepustenie policajta zo služobného pomeru. - Kasačný súd sa nestotožnil, že ustanovenia zákona o štátnej službe neumožňujú závery psychológa vyslovené v posudku preskúmavať, ani prípadne nariadiť nové kontrolné vyšetrenie, pretože odborný posudok predstavuje dôkaz podliehajúci hodnotiacemu procesu zo strany správneho orgánu. Správnemu orgánu nič nebránilo tomu doplniť dokazovanie za účelom dosiahnutia objektívneho zistenia po tom, ako žalobca predložil lekárske správy. Bolo namieste, aby správny orgán rozpory odstránil kontrolou zvolených metód vyšetrenia, zistení a samotných záverov. - Vytkol neúplnosť administratívneho spisu, v ktorom predložené správy žalobcu absentujú, a na základe ktorého krajský súd dospel k nesprávnemu záveru bez toho, aby úplnosť či neúplnosť administratívneho spisu skúmal. II. Priebeh administratívneho konania 2/ Na základe požiadavky nadriadeného žalobcu - riaditeľa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov bolo vykonané podľa čl. 9 až 11 nariadenia MV SR č. 103/2005 kontrolné psychologické vyšetrenie v Nemocnici svätého Michala, a.s., Bratislava s cieľom posúdenia duševnej spôsobilosti pre jeho ďalší výkon štátnej služby v Policajnom zbore. Dňa 11.12.2014 bol vypracovaný odborný posudok č.p. 544/14 B.. S. K., B.., klinickou psychologičkou zo záverov ktorého vyplýva, že podľa čl. 11 ods. 2 písm. b/ nariadenia MV SR č. 103/2005 žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. Skutočnosti, ktoré zakladajú tento záver, sú uvedené v náleze č.p. 544/14 a v posudku sa neuvádzajú, pretože podľa § 3 zákona č. 199/1994 Z.z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komory psychológov podliehajú povinnosti mlčanlivosti. 3/ Dňa 09.02.2015 prvostupňový orgán verejnej správy vydal personálny rozkaz č. 4, ktorým podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č.73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o štátnej službe“) prepustil žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktorý žalobca prevzal osobne dňa 10.02.2015. Z odôvodnenie uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby a skutočnosťou, ktorá tento dôvod zakladá je odborný posudok z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka PZ v štátnej službe č.p. 544/14 zo dňa 11.12.2014 vydaného klinickou psychologičkou Nemocnice sv. Michala, a.s., Bratislava. Proti personálnemu rozkazu č. 4 zo dňa 09.02.2015 podal žalobca odvolanie. 4/ Žalovaný rozhodnutím zo dňa 28.04.2015 č.p.: KM-OLVS-22/2015/OPK odvolanie žalobcu zamietol a personálny rozkaz č. 4 zo dňa 09.02.2015 potvrdil. III. Zhrnutie argumentov žalobcu 5/ Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 03.07.2015, ktorá bola postúpená Krajskému súdu v Bratislave uznesením zo dňa 03.09.2015 sp. zn. 1S/26/2008 domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-22/2015/OPK zo dňa 28.04.2015, ktorým žalovaný potvrdil personálny rozkaz viceprezidenta Policajného zboru č. 4 zo dňa 09.02.2015. Personálnym rozkazom č. 4 zo dňa 09.02.2015 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona o štátnej službe zaradeného v stálej štátnej službe, vo funkcii referent mobilnej jednotky PZ Riaditeľstva Hraničnej a cudzineckej polície Prešov, úradu hraničnej a cudzineckej polície prezídia Policajného zboru, služobného úradu Ministerstva vnútra SR s miestom výkonu štátnej služby Prešov. 6/ Žalobca uviedol, že nesúhlasí s personálnym rozkazom č. 4 zo dňa 09.02.2015 a ani s napadnutým rozhodnutím žalovaného zo dňa 28.04.2015, pretože je toho názoru, že obe rozhodnutia orgánov verejnej správy vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a samotné zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzajú tieto rozhodnutia sú v rozpore s obsahom spisu. Rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní oboch orgánov verejnej správy bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalobca v prvom rade poukazuje na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí vôbec neodôvodnil nevykonanie navrhnutých dôkazov a nevysporiadal sa s dôvodmi resp. námietkami uvedenými v odvolaní zo dňa 23.02.2015 podanom voči personálnemu rozkazu. Z tohto dôvodov je napadnuté rozhodnutie neodôvodnené, nepreskúmateľné a arbitrárne. 7/ Žalobca bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ na základe záveru odborného posudku č.p. 544/14 zo dňa 11.12.2014 vydaného klinickou psychologičkou nemocnice sv. Michala B.. S. K., B.. a bolo v ňom vyslovené, že žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. Keďže nesúhlasil so závermi klinickej psychologičky žalobca si zadovážil dôkazy - lekárske nálezy z psychologického vyšetrenia v Leteckej vojenskej nemocnici, a.s. u klinickej psychologičky B.. V. W., ktorá bola znalkyňou v danom odbore, z vyšetrenia u psychiatričky W.. N. J., v súčasnosti znalkyňa v danom odbore a znalecký posudok B.. S. M., súdnej znalkyne v odbore psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a poradenská psychológia, pričom zároveň v konaní navrhol vykonať znalecké dokazovanie z odboru klinická psychológia a psychiatria. S týmto návrhom ako aj s uvedenými predloženými dôkazmi sa prvostupňový orgán verejnej správy a žalovaný vôbec nevysporiadali, resp. vôbec v rozhodnutí neuviedli z akého dôvodu im nevyhoveli, čím je rozhodnutie v tejto časti neodôvodnené a nepreskúmateľné. 8/ Žalobca uviedol, že podklady k odbornému posudku č. 544/14 nie sú vôbec súčasťou spisového materiálu k tejto veci, nie je možné ho preskúmať a zistiť, čo viedlo klinickú psychologičku B.. S. K., B.., k vydaniu záverov o duševnej nespôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby. Žalobca počas celého konania spochybňoval odborný posudok č.p. 544/14 a navrhol vyššiu formu dôkazu v súlade s § 238 ods. 1, 2, 3 zákona o štátnej službe - vykonanie znaleckého dokazovania na osobu žalobcu, či už to bolo pri preštudovaní spisového materiálu dňa 21.01.2015, alebo aj v písomnosti zo dňa 02.02.2015, ako aj v odvolaní zo dňa 23.02.2015. S týmito návrhmi sa oba orgány verejnej správy vôbec nevysporiadali a ani k tomuto návrhu sa nevyjadrili. Žalobca poukázal na lekársky nález psychiatričky W.. N. J., ktorá prevzala záver z psychologického vyšetrenia od B.. V. W., z ktorého vyplýva, že u žalobcu nezistila prejavy duševnej poruchy v zmysle psychózy. V lekárskom náleze psychologičky B.. V. W. sa uvádza, že úroveň rozumových a kognitívnych schopností dosahuje u žalobcu priemernú úroveň, osobnosť bez psychotickej alterácie, bez znakov organických zmien CNS, aktuálne symptomatika akútnej stresovej reakcie vplyvom životnej situácie pri pocite ohrozenia pracovnej kariéry. Zo znaleckého posudku B.. S. M. vyplynul záver, že nie sú zistené v štruktúre osobnosti, v intelektovej kapacite, emočnej a sociálnej oblasti také nedostatky, ktoré by mu bránili vo výkone práce v jeho zaradení. Po osobnostnej, výkonovej a emočnej stránke je žalobca spôsobilý na výkon práce v policajnom zbore. Oba orgány verejnej správy sa nesprávne vysporiadali s týmito dôkazmi a nesprávne ich vyhodnotili. Žalobca navrhol v priebehu konania, aby boli vypočuté jednak klinická psychologička B.. V. W., psychiatrička W.. N. J. a znalkyňa B.. S. M., pretože odborný posudok č.p. 544/14 zo dňa 11.12.2014 je nepreskúmateľný a pre dané konanie nepoužiteľný. 9/ Žalobca dal do pozornosti súdu, že oba orgány verejnej správy uvádzali, že pri rozhodovaní nemali prístup k psychologickému vyšetreniu vykonanému B.. S. K., B.. na jeho osobu tak, ako ho nemal ani žalobca, ako to potvrdzuje odpoveď B.. S. K., B.. zo dňa 09.02.2015, ktorou nesprístupnila psychologické vyšetrenie ani žalobcovi na jeho písomnú žiadosť. Ďalej uviedol, že klinická psychologička postupovala v rozpore s § 3 zákona č. 199/2004 Z.z., pričom táto pred žalobcovým vyšetrením konzultovala s jeho nadriadeným (riaditeľom RHCP Prešov), ako to vyplýva z písomnosti zo dňa 12.01.2015, čím bola ním ovplyvnená a vo veci zaujatá. Jej zaujatosť podmieňuje aj fakt, že je zamestnancom nemocnice, v ktorej jediným akcionárom je Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR a s tým sa orgány verejnej správy nevysporiadali. Celková skladba odborného posudku č.p. 544/14 neumožňuje preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupu uvedenej klinickej psychologičky, čo je možné pri znaleckom dokazovaní, ako to vyplýva z § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z., ktoré žalobca navrhoval, nakoľko nesúhlasil s odborným posudkom. Podklady k záveru odborného posudku č.p. 544/14 nie sú súčasťou spisového materiálu a nemali ich k dispozícii pri svojom rozhodovaní orgány verejnej správy a preto je tento postup ako aj samotné rozhodnutia v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. 10/ Žalobca namietal, že žalovaný (Ministerstvo vnútra SR) nebol oprávnený na vydanie rozhodnutia o odvolaní (§ 241 ods. 1 a § 243 ods. 1 zákona). Namietal, že B.. S. K., B.. nie je služobným klinickým psychológom, ako to požaduje ust. § 192 ods. 1 písm. c/ zákona, keďže je zamestnancom nemocnice sv. Michala. Žalobca má za to, že čl. 9 ods. 2 nariadenia MV SR č. 103/2005, v zmysle ktorého kontrolné psychologické vyšetrenie policajta vykonáva klinický psychológ nemocnice s poliklinikou ministerstva, je v rozpore s § 192 ods. 1 písm. c/ zákona o štátnej službe, v zmysle ktorého posudok môže vydať iba služobný klinický psychológ, a preto B.. S. K., B.. nebola oprávnená na vydanie posudku o duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby. Ukončenie služobného pomeru s policajtom, kde rozhoduje o posúdení spôsobilosti na výkon štátnej služby policajta služobný klinický psychológ, ktorý je v zmysle § 192 ods. 1 zákona o štátnej službe podriadeným viceprezidentovi PZ a prezidentovi PZ, ktorý je z tohto postavenia ovplyvniteľný pri vydávaní odborných posudkov, keďže má k nim vzťah podriadenosti. Pritom zákon uložil orgánu, ktorý rozhoduje o prepustení, že záver posudku služobného klinického psychológa bez toho, aby tento orgán mal k dispozícii podklady k vyslovenému záveru odborného posudku sú pre tento orgán záväzné, resp. len aby poukázal na záver posudku v odôvodnení rozhodnutia. 11/ Žalobca uviedol, že žiadal aj o vyhotovenie fotokópie spisového materiálu, to mu však nebolo na jeho písomnú žiadosť umožnené, čo považoval za konanie v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 47 ods. 3 ústavy. Mal za to, že mu mali byť vyhotovené fotokópie spisového materiálu, hoc aj na náklady žalobcu na to, aby sa mohol v konaní vyjadriť k vykonaným dôkazom a účinne sa brániť. V opačnom prípade ide o nespravodlivé konanie. Žalobca zdôraznil, že voči nemu nikdy nebola podaná žiadna sťažnosť na to, aby mohol byť v zmysle čl. 9 ods. 3 nariadenia MV SR č. 103/2005 odoslaný nadriadeným na kontrolné psychologické vyšetrenie. Konanie nadriadeného preto bolo v rozpore s vnútornými predpismi a všeobecne záväzným právnym predpisom, keďže ani po vyšetreniach dňa 29.04.2014 a 30.07.2014 nebol uvedený záver, že je duševne nespôsobilý na výkon štátnej služby, ale až po podaní žalobcu zo dňa 27.08.2014, keďže žiadal preskúmať postup svojho nadriadeného na sekcii kontroly a inšpekčnej služby MV SR. 12/ Žalobca poukázal na vykonané dôkazy a to výsluchy príslušníkov PZ a klinickej psychologičky, keďže menovaný príslušníci PZ mali zhodne uviesť, že sa mali u žalobcu stretnúť s neadekvátnym správaním, pričom toto správanie nie je v napadnutom personálnom rozkaze ako ani v napadnutom rozhodnutí žalovaného nijako konkretizované, čím je v tejto časti rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalobca nemohol byť prítomný pri výsluchu jednak jednotlivých príslušníkov PZ a jednak samotnej klinickej psychologičky, ktorí neboli prvostupňovým orgánom verejnej správy poučení o trestnoprávnej zodpovednosti za krivú výpoveď. Žalobca im nemohol klásť otázky, prípadne byť s nimi konfrontovaný, keďže o ich vypočutí nebol vôbec informovaný. Preto boli tieto dôkazy vykonané protiústavne. Žalobca navrhol v odvolaní konfrontáciu s jednotlivými príslušníkmi PZ, s ktorými boli vykonané výsluchy, avšak ani tomuto jeho návrhu nebolo vyhovené. Taktiež spôsob vypočutia jednotlivých príslušníkov PZ, ktorí odpovedali na otázky B.. W. Z., pričom obsah možných odpovedí bol ním pripravený, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, bol nesprávny. Títo príslušníci však odmietli konkrétne vypovedať a to z dôvodu údajných možných útokov žalobcu na ich osoby a rodinu. Na psychologické vyšetrenie u klinickej psychologičky B.. S. K., B.. bol žalobca vyslaný RHCP Prešov písomnosťou zo dňa 23.07.2014, zo dňa 18.08.2014, zo dňa 27.11.2014 z dôvodu uvedeného v § 49 písm. b/ s poukázaním na § 48 ods. 3 písm. u/ zákona o štátnej službe, čo nebolo tiež dôvodom na preskúmanie duševnej spôsobilosti žalobcu na výkon funkcie štátnej služby. IV. Vyjadrenie žalovaného 13/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom správnemu súdu dňa 07.03.2015 uviedol, že podľa čl. 9 ods. 1 nariadenia MV SR č. 103/2005 o diagnostickom a psychologickom vyšetrení sa kontrolným psychologickým vyšetrením policajta rozumie psychologické vyšetrenie, ktorým sa posudzuje jeho duševná spôsobilosť na výkon štátnej služby. Podľa ods. 2 uvedeného nariadenia kontrolné psychologické vyšetrenie policajta vykonáva klinický psychológ Nemocnice s poliklinikou Ministerstva vnútra SR. Závery psychologických vyšetrení u klinickej psychologičky B.. V. W. ako aj psychiatričky W.. N. J., v ktorých žalobca poukázal na to, že je spôsobilý výkonu služby v Policajnom zbore sú zavádzajúce, pretože ani v jednom z týchto záverov resp. lekárskych správ nie je uvedené, že žalobca je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby tak, ako sa žalobca mylne domnieva. Žalovaný podotýka, že vyšetrením žalobcu u klinického psychológa nebolo skúmané jeho duševné zdravie resp. ochorenie, ale jeho duševná spôsobilosť na výkon štátnej služby v Policajnom zbore. Žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by bol spochybnený postup alebo záver služobného klinického psychológa, a ktorý by mal oporu v právnej úprave. 14/ K tvrdeniu žalobcu, že podklady k odbornému posudku č.p. 544/14 nie sú vôbec súčasťou spisového materiálu v tejto veci, nie je možné ich preskúmať a zistiť, čo viedlo klinickú psychologičku k vydaniu, podľa jeho názoru, nesprávneho záveru o duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby je potrebné uviesť, že všetky podklady resp. skutočnosti, ktoré zakladajú záver odborného posudku č.p. 544/14, t.j. že žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby nemôžu byť súčasťou spisového materiálu s poukazom na § 3 zákona č. 199/1994 Z.z. K znaleckému posudku č. 21/2015 B.. S. M. sa žalovaný nemôže vyjadriť, keďže uvedený posudok žalobca doručil spolu s doplneným odvolaním priamo viceprezidentovi Policajného zboru, čo vyplýva z napadnutého rozhodnutia. 15/ Tvrdenie žalobcu, že dôvodnosť vykonania ním navrhnutých dôkazov potvrdzuje aj skutočnosť, že sám prvostupňový orgán a odvolací orgán nemali prístup k psychologickému vyšetreniu tak, ako ho nemal ani on sám, ako to potvrdzuje odpoveď B.. S. K., B.. zo dňa 09.02.2015, ktorou nesprístupnila psychologické vyšetrenie ani žalobcovi na jeho písomnú žiadosť sú zmätočné, pretože nie je jasné, o čo konkrétne ju žalobca žiadal, keďže k svojmu odvolaniu priložil len jej samotnú odpoveď. Z odpovede zo dňa 09.02.2015 vyplýva, že s výsledkom kontrolného psychologického vyšetrenia ho mal oboznámiť nadriadený, a že celé kontrolné psychologické vyšetrenie je uložené v registri psychologickej ambulancie Nemocnice sv. Martina, a.s. pod č. p. 544/14 a podlieha mlčanlivosti. Nadriadený obdržal výsledok kontrolného psychologického vyšetrenia a následne dňa 18.12.2014 s ním oboznámil žalobcu tak, že nemôže tvrdiť, že mu výsledok kontrolného psychologického vyšetrenia nebol sprístupnený. Pre priameho nadriadeného s personálnou právomocou je záver odborného posudku klinického psychológa o jeho duševnej nespôsobilosti záväzný. Doručením tohto posudku nadriadený obligatórne predloží návrh na prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona o štátnej službe. 16/ Žalovaný uviedol, že poukazovanie žalobcu na to, že klinická psychologička postupovala v rozpore s § 3 zákona č. 199/1994 Z.z., a že došlo ku konzultácii s jeho nadriadeným pred jeho vyšetrením, čím bola podľa jeho tvrdenia ovplyvnená a vo veci zaujatá je zavádzajúce, pretože jednou z povinností žalobcovho nadriadeného bola aj telefonická konzultácia s klinickým psychológom tak, ako to ukladá čl. 9 ods. 4 nariadenie MV SR č. 103/2005 o psychodiagnostickom a psychologickom vyšetrení. Psychologička vysvetlila nadriadenému žalobcu ako má postupovať pri kontrolnom psychologickom vyšetrení a informovala ho o tom, že skôr ako požiada písomne o uvedené psychologické vyšetrenie u nich v nemocnici potrebuje od miestneho služobného psychológa, ktorý je služobne zaradený v rámci Prešovského kraja, aby vykonal predbežný pohovor s policajtom, ktorého žiada vyšetriť. Až na základe odporúčacieho stanoviska môže riaditeľ ako nadriadený s ustanovujúcou právomocou požiadať o kontrolné psychologické vyšetrenie v zmysle vyššie uvedeného nariadenia. Na základe uvedeného riaditeľ RHCP Prešov nariadil priamemu nadriadenému - veliteľovi Mobilnej jednotky PZ RHCP Prešov, aby kontaktoval služobného psychológa KR PZ Prešov W.. W. B. a požiadal ju o stanovenie termínu predbežného pohovoru so žalobcom, ktorý sa má zúčastniť kontrolného psychologického vyšetrenia v Nemocnici sv. Michala, a.s. v Bratislave. Služobný psychológ stanovil termín predbežného pohovoru, ktorého sa žalobca zúčastnil a na základe tohto pohovoru služobný psychológ vydal stanovisko k psychiatrickému vyšetreniu. Takýto postup ukladá aj usmernenie sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra pod č. SPC-CBP3-2011/001289-001 zo dňa 18.10.2011. 17/ Tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nebol oprávnený na vydanie rozhodnutia o odvolaní je nesprávne, keďže v zmysle § 243 ods. 1 zákona o štátnej službe odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. V žalobcovom prípade vydal napadnutý personálny rozkaz viceprezident Policajného zboru, ktorého najbližším nadriadeným čiže odvolacím orgánom je prezident Policajného zboru, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie. 18/ S poukázaním žalobcu na to, že B.. S. K., B.. nie je služobným klinickým psychológom, ako požaduje ust. § 192 ods. 1 písm. c/ zákona o štátnej službe, keďže je zamestnancom Nemocnice sv. Michala, a.s. nie je možné súhlasiť, pretože nástupníckou organizáciou Nemocnice s poliklinikou MV SR sa v roku 2008 stala Nemocnica sv. Michala, a.s. Neobstojí ani námietka žalobcu, že klinický psychológ je podriadený viceprezidentovi PZ a prezidentovi PZ, ktorý je z tohto postavenia ovplyvniteľný pri vydávaní odborných posudkov, keďže má k nim vzťah podriadenosti. Uvedenou zmenou v roku 2008 došlo aj k tomu, že Nemocnica s poliklinikou MV SR bola vyňatá z organizačnej štruktúry MV SR a pretransformovala sa na Nemocnicu sv. Michala, a.s. 19/ K námietke žalobcu, že žiadal o vyhotovenie fotokópie spisového materiálu, čo mu podľa jeho tvrdenia nebolo umožnené, čo považuje za rozpor s čl. 1 ods. 1, čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. Tvrdil taktiež, že mu mali byť vyhotovené fotokópie spisového materiálu, hoc aj na jeho náklady na to, aby sa mohol v konaní vyjadriť k vykonaným dôkazom a účinne sa brániť. V opačnom prípade ide o nespravodlivé konanie, čo je v rozpore s čl. 1 ods. 1 prvá veta, čl. 46 ods., čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR žalovaný uvádza, že dňa 21.01.2015 bol žalobca písomne pod č. PPZ-HCP-PO5-19-032/2015 oboznámený s kompletným spisovým materiálom vo veci návrhu na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona o štátnej službe. Oboznámenie vykonal jeho priamy nadriadený za prítomnosti jeho zástupcu a žalobcu poučil o práve nazrieť do predloženého spisového materiálu a možnosti robiť si z neho výpisy podľa § 237 ods. 2 zákona o štátnej službe. 20/ K námietkam žalobcu o výsluchoch príslušníkov PZ a klinickej psychologičky, že príslušníci PZ mali zhodne uviesť, že sa u žalobcu mali stretnúť s neadekvátnym správaním, pričom toto správanie nie je v napadnutom personálnom rozkaze nijako konkretizované, čím je podľa žalobcovho názoru personálny rozkaz nepreskúmateľný, žalovaný uviedol, že pri výsluchoch príslušníkov PZ a klinickej psychologičky postupoval v intenciách zákona, dodržal postup v konaní v zmysle § 233 ods. 1, 2, § 238 zákona o štátnej službe. K jednotlivým výsluchom sa žalovaný vyjadrovať nemohol, keďže obsahová stránka jednotlivých zápisníc je prejavom vôle vypočúvaných osôb. 21/ K námietke žalobcu uvedenej v žalobe, že jeho zdravotný stav sa nezmenil oproti dňu 08.09.2010, keď bol prijatý do služobného pomeru k MJ PZ RHCP Prešov a sám nadriadený toho dňa uviedol, že je spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu žalovaný podotýka, že žalobca do služobného pomeru nastúpil dňa 01.10.2003 a k Mobilnej jednotke PZ RHCP Prešov bol prijatý dňa 01.01.2006. Dátum 08.09.2010 je dátum jeho posledného služobného hodnotenia príslušníka PZ podľa § 27 ods. 6 písm. a/ zákona o štátnej službe, ktoré sa vykonáva najmenej raz za 5 rokov. V hodnotiacej časti tohto služobného hodnotenia nadriadený hodnotil žalobcu za posledné obdobie 5 rokov do vyššie uvedeného dátumu, t.j. do 08.09.2010. Poruchy správania u žalobcu, ktoré boli podnetom na vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia sa začali u žalobcu prejavovať až v neskoršom období, čím uvedenú námietku žalobcu považuje žalovaný za irelevantnú. 22/ Žalobca v závere žaloby uviedol, že na všetky psychologické vyšetrenia u klinickej psychologičky bol vyslaný písomnosťami RHCP Prešov, v ktorých dôvod bol uvedený § 49 písm. b/ s poukázaním na § 48 ods. 3 písm. u/ zákona o štátnej službe, čo podľa žalobcu nie je dôvodom na preskúmanie jeho duševnej spôsobilosti na výkon funkcie v PZ žalovaný uviedol, že pri spracovávaní vyslaní žalobcu na kontrolné psychologické vyšetrenie došlo k administratívnej chybe, omylom bolo použité iné tlačivo. Táto administratívna chyba však nič nemení na tom, že žalobca bol skutočne vyslaný na kontrolné psychologické vyšetrenie s presným miestom nástupu služobnej cesty, miestom plnenia služobných úloh, ukončením služobnej cesty, započítaním času služby, spôsobe dopravy, miestom ukončenia služobnej cesty, ubytovaním a hlavne účelom služobnej cesty, ktorým bolo kontrolné psychodiagnostické vyšetrenie. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ považuje žalovaný za dôvodné a preto navrhuje, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 23/ Dňa 27.09.2014 obdržal krajský súd vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 08.09.2016, z ktorého jednoznačne vyplýva, že v danom prípade sa pridržiava dôvodov uvedených v žalobe. V. Relevantné právne predpisy 24/ Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. §10 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 25/ Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 26/ V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 27/ V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 28/ Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 29/ Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 30/ Podľa § 14 ods. 1 písm. d/ zákona o štátnej službe, policajtom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 21 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby. 31/ Podľa § 14 ods. 5 zákona o štátnej službe, podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a podmienky uvedené v odseku 1 musí policajt spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru, ak ďalej nie je ustanovené inak. 32/ Podľa § 48 ods. 3 písm. s/ zákona o štátnej službe, policajt je povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby. 33/ Podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona o štátne službe, policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. 34/ Podľa § 193 ods. 1 zákona o štátnej službe, návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredný nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru. 35/ Podľa § 194 ods. 1 zákona o štátnej službe, rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné; pri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b/ a c/ sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického psychológa. 36/ Podľa § 233 ods. 1 zákona o štátnej službe, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. 37/ Podľa § 233 ods. 2 zákona o štátnej službe, oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 38/ Podľa § 241 ods. 1 zákona, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené pečiatkou so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. 39/ Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 199/1994 Z.z. psychológ je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s psychologickou činnosťou s klientom. 40/ Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 199/1994 Z.z., povinnosti mlčanlivosti môže zbaviť psychológa len klient alebo jeho zákonný zástupca. Ak by to malo byť na škodu klienta, psychológ dodrží princíp mlčanlivosti aj napriek súhlasu na jeho porušenie. 41/ Podľa čl. 9 ods. 1, 2, 3, 4 nariadenia č. 103/2005 MV SR o psychodiagnostickom a psychologickom vyšetrení, kontrolným psychologickým vyšetrením sa rozumie psychologické vyšetrenie, ktorým sa posudzuje jeho duševná spôsobilosť na výkon štátnej služby podľa osobitného predpisu. Kontrolné psychologické vyšetrenie policajta vykonáva klinický psychológ nemocnice s poliklinikou ministerstva. Kontrolné psychologické vyšetrenie policajta sa vykonáva na základe odôvodnenej požiadavky nadriadeného s ustanovujúcou právomocou, najmä pri opakovaných sťažnostiach na nevhodné správanie sa policajta, pri neoprávnenom použití donucovacích prostriedkov a zbrane, pri prejavoch náchylnosti k patologickému hráčstvu, pri neopodstatnených alebo neadekvátnych fyzických útokoch pri služobných zákrokoch, pri prejavoch sebapoškodzovania alebo pri dôvodnom podozrení z používania návykových látok. Nevyhnutnou podmienkou vykonania kontrolného psychologického vyšetrenia policajta je konzultácia nadriadeného s ustanovujúcou právomocou s klinickým psychológom za účelom posúdenia jeho opodstatnenosti. Klinický psychológ je pred vykonaním kontrolného psychologického vyšetrenia oprávnený získavať informácie najmä o služobnej činnosti, správaní a disciplíne vyšetrovaného policajta od nadriadených, spolupracovníkov, štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v útvare služobného zariadenia vyšetrovaného. Informácie od rodinných príslušníkov alebo iných osôb môže klinický psychológ získať a použiť len s ich výslovným súhlasom. Ak sa požiadavka na vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia preukáže ako neopodstatnená, klinický psychológ vypracuje pre nadriadeného s ustanovujúcou právomocou písomné stanovisko. 42/ Podľa čl. 17 nariadenia č. 103/2005 MV SR o psychodiagnostickom a psychologickom vyšetrení, psychodiagnostické a psychologické vyšetrenia vykonávajú iba subjekty uvedené v prílohe č. 4 tohto nariadenia. Vyšetrenia podľa čl. 13 až 15 vykonávajú aj iní rezortní psychológovia podľa svojho zaradenia a špecializácie. 43/ Podľa Prílohy č. 4 k nariadeniu MV SR č. 103/2005 bod III., kontrolné psychologické vyšetrenia v rámci vyšetrenia policajtov je oprávnená vykonávať psychologická ambulancia nemocnice s poliklinikou ministerstva. VI. Posúdenie veci správnym súdom 44/ Súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že dňa 16.04.2014 veliteľ Mobilnej jednotky PZ riaditeľstva Hraničnej a cudzineckej polície Prešov B.. B.. W. Z. podal žiadosť o psychologické vyšetrenie W.. W. B. z dôvodu nevhodného a podozrivého správania žalobcu, ktoré zistil počas pohovorov od podriadených policajtov. V stanovisku z psychologického vyšetrenia žalobcu zo dňa 06.05.2014 sa uvádza: „Na základe písomnej žiadosti veliteľa Mobilnej jednotky PZ Riaditeľstva Hraničnej a cudzineckej polície v Prešove, bolo dňa 29.04.2014 vykonané psychologické vyšetrenie B.. F. L.É., ČOZ XXX XXX, služobne zaradeného ako referent Mobilnej jednotky na RHCP v Prešove, z dôvodu vykazovania patologických prejavov v jeho správaní počas služby v PZ. Vykonaním štruktúrovaného rozhovoru a použitím štandardných metód určených na posúdenie psychickej spôsobilosti uchádzača na výkon štátnej služby v Policajnom zbore odporúčam kontrolné psychologické vyšetrenie menovaného u klinického psychológa Nemocnice sv. Michala, a.s. v Bratislave, ktorý posúdi psychickú spôsobilosť B.. F. L. pre jeho ďalší výkon štátnej služby v PZ.“ 45/ Dňa 14.05.2014 riaditeľ Hraničnej a cudzineckej polície Prešov podal žiadosť na posúdenie psychickej spôsobilosti žalobcu na základe stanoviska z jeho psychologického vyšetrenia vypracovaného služobným psychológom vnútorného odboru Krajského riaditeľstva PZ v Prešove. O uvedené posúdenie psychologickej spôsobilosti žalobcu žiadal z dôvodu vykazovania patologických javov v jeho správaní počas služby v Policajnom zbore. Žiadosť bola adresovaná B.. S. K., B.., Nemocnica svätého Michala, a.s., psychologická ambulancia, Bratislava. 46/ Dňa 11.12.2014 bol vypracovaný odborný posudok č.p.: 544/14 z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka PZ v štátnej službe, v ktorom je uvedené, že bolo dňa 08.12.2014 (aj 30.07.2014) na psychologickom pracovisku Nemocnice sv. Michala, a.s. v Bratislave vykonané kontrolné psychologické vyšetrenie žalobcu. Kontrolné psychologické vyšetrenie bolo vykonané podľa čl. 9 až 11 nariadenia MV SR č. 103/2005 na základe požiadavky nadriadeného - riaditeľa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov, B.. W.. O. Q.. Dôvodom predloženia žiadosti o kontrolné psychologické vyšetrenie bolo stanovisko služobného psychológa KR PZ v Prešove, ktoré bolo vykonané z dôvodu vykazovania patologických javov v správaní menovaného počas služby v PZ. Cieľom kontrolného psychologického vyšetrenia (podľa žiadosti riaditeľa) bolo posúdiť duševnú spôsobilosť žalobcu pre jeho ďalší výkon štátnej služby. Zo záveru vyplýva, že podľa čl. 11 ods. 2 písm. b/ nariadenia MV SR č. 103/2005 žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. Skutočnosti, ktoré zakladajú tento záver, sú uvedené v náleze č. p. 544/14 a v posudku sa neuvádzajú, pretože podľa § 3 zákona č. 199/1994 Z.z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komory psychológov podliehajú povinnosti mlčanlivosti. 47/ Dňa 18.12.2014 bol žalobca oboznámený s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ a zároveň bol aj oboznámený s odborným posudkom č. 544/14. V uvedenom návrhu bol žalobca požiadaný o vyjadrenie sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru zo štátnej služby a svoje vyjadrenie mal predložiť dňa 18.12.2014 do 15,00 hod. Žalobca uviedol, že nesúhlasí s uvedeným návrhom na prepustenie zo štátnej služby príslušníka PZ. 48/ Dňa 18.12.2014 bol vypracovaný návrh na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu, že žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. Skutočnosťou, ktorá tento dôvod zakladala, je odborný posudok z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka PZ v štátnej službe č.p. 544/14 zo dňa 11.12.2014 vydaným klinickým psychológom Nemocnice sv. Michala, a.s. Bratislava B.. S. K., B.. Záverom odborného posudku podľa čl. 11 ods. 2 písm. b/ nariadenia MV SR č. 103/2005 je to, že menovaný nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. 49/ Dňa 16.01.2015 doručil žalobca riaditeľovi Hraničnej a cudzineckej polície Prešov potvrdenie W.. N. J., psychiater zo dňa 16.01.2015, v ktorom je uvedené cit., že „Na základe jednorazového psychiatrického vyšetrenia som nezistila u horemenovaného prejavy duševnej poruchy v zmysle psychózy.“ 50/ Dňa 21.05.2015 bol žalobca oboznámený so spisovým materiálom od č.: PPZ-HCP-PO5-19/2015 po č.: PPZ-HCP-PO5-19-032/2015 v počte listov 88 v súvislosti s prebiehajúcim konaním vo veci návrhu na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona o štátne službe a zároveň bol podľa § 237 ods. 2 s poukázaním na § 238 ods. 3 zákona o štátnej službe poučený o práve nazerať do predloženého spisového materiálu a robiť si z neho výpisy a o možnosti predložiť svoje písomné vyjadrenie v lehote do 22.01.2015 do 13.15 hod. veliteľovi MJ PZ RHCP Prešov. Dňa 21.02.2015 žalobca uviedol cit., že „Chcem vypovedať: chcem konfrontácie a znalecký posudok so všetkými kolegami navrhuje vykonať tieto dôkazy môj výsluch konfrontácie so svedkami ktoré popisovali dokazovanie na moju osobu zápisnica o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Žiadam vypočuť lekárku klinickej psychológie vo Vojenskej nemocnici v Košiciach na dokazovanie na moju osobu. lekárku psychiatrického oddelenia v Košiciach na ul. H., W.. B.. J..“ (druhá strana listu č. 13 administratívneho spisu). 51/ Dňa 22.01.2015 žalobca doručil riaditeľovi Hraničnej a cudzineckej polície Prešov doplnenie stanoviska, že žiada o vyhotovenie fotokópie na jeho náklady, z dôvodu, že takto nemôže adekvátne reagovať na spisový materiál a následne po doručení sa k spisovému materiálu vyjadrí. Žiadal o vypočutie lekárku klinickú psychologičku B.. V. W. vo Vojenskej nemocnici v Košiciach, kde bol vyšetrený a bol vyhotovený znalecký posudok ktorá uviedla, že je spôsobilý výkonu služby a vypočutie lekárku psychiatrickej ambulancie s poliklinikou KVP, H., Košice, p. W.. N. J.. 52/ Dňa 21.01.2015 boli spísané Zápisnice o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci na základe žiadosti B.. O. Q. a boli vypočutí: W. M., referent Mobilnej jednotky PZ RHCP Prešov; B. Č., referent Mobilnej jednotky PZ RHCP Prešov; N. Š., referent Mobilnej jednotky PZ RHCP Prešov. Dňa 20.01.2015 boli spísané Zápisnice o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci na základe žiadosti B.. O. Q. a boli vypočutí: W.. F. B., referent Mobilnej jednotky PZ RHCP Prešov; Q. O., referent Mobilnej jednotky PZ RHCP Prešov; V. N., referent Mobilnej jednotky PZ RHCP Prešov; W. O., referent Mobilnej jednotky PZ RHCP Prešov; M. B., referent Mobilnej jednotky PZ RHCP Prešov. Všetci vypočutí na otázku: „Počas výkonu služby keď ste bol velený do spoločnej hliadky s B.. L., ale aj počas inej služobnej činnosti ako aj telesnej prípravy, služobná príprava, vyhodnotenie práce, školenia a podobne, stretli ste sa s neadekvátnym správaním menovaného.“ Všetci jednotne odpovedali: „Na otázku odpovedám, že áno. S neadekvátnym správaním menovaného som sa stretol. Uvádzam, že niektoré udalosti, ktoré sa veliteľ MJ PZ R HCP Prešov B.. B.. W. Z. dozvedel pri informatívnych pohovoroch so všetkými policajtmi MJ PZ R HCP Prešov a ktoré sú konkretizované v samostatnom zázname som zažil sám a niektoré som počul od kolegov z MJ PZ R HCP Prešov ale aj policajtov iných útvarov, napr. OCP PZ Košice, Prešov, KCI Prešov, Košice, SCU Prešov a Košice. Konkretizovať to odmietam z možných útokov menovaného na moju osobu a rodinu.“ Na otázku: „Od kedy ste zaznamenali takéto správanie sa menovaného. “Všetci jednotne odpovedali: „Správanie sa menovaného bolo divné od začiatku, od kedy ho poznám. K zhoršovaniu a stupňovaniu sa jeho neadekvátneho správania však začalo dochádzať cca. posledné tri roky, kde podľa počutia sa správal aj na OCP PZ Košice, kde bol vyslaný na služobnú cestu.“ Dňa 20.01.2015 bola vypočutá primárka psychologického oddelenia Nemocnice sv. Michala, a.s., Bratislava B.. S. K., B.. Na základe pokynu riaditeľa personálneho odboru sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu MV SR k doplneniu podkladov ku konaniu vo veci prepustenia B.. F. L.K. zo služobného pomeru príslušníka PZ v štátnej službe podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona o štátnej službe bolo potrebné vykonať jej výsluch, keďže vykonáva funkciu služobného klinického psychológa nemocnice sv. Michala a.s. Bratislava a vypracovala odborný posudok z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka PZ v štátnej službe č.p. 544/14 zo dňa 11.12.2014. Zápisnica o výsluchu B.. S. K., B.. bola spísaná dňa 20.01.2015. 53/ Dňa 09.02.2015 bol vydaný personálny rozkaz viceprezidenta PZ č. 4, ktorým bol žalobca prepustený zo štátneho pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona o štátnej službe, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 10.02.2015. Proti uvedenému personálnemu rozkazu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol napadnutým rozhodnutím zo dňa 28.04.2015 prezident Policajného zboru tak, že personálny rozkaz č. 4 zo dňa 09.02.2015, ktorým bol žalobca naposledy služobne zaradený v štátnej službe vo funkcii referent mobilnej jednotky PZ riaditeľstva Hraničnej a cudzineckej polície Prešov, úradu Hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ, služobného úradu MV SR podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona o štátnej službe prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ na základe zistených skutočností rozhodol podľa § 243 ods. 4 zákona o štátnej službe odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. 54/ Správny súd v zmysle zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu SR vyzval na doplnenie administratívneho spisu a žalovaný dňa 09.11.2018 doložil do spisu fotokópiu znalecký posudok 21/2015 vypracovaný B.. S. M., súdnou znalkyňou v odbore psychológia, Potvrdenie vypracované B.. V. W., klinickou psychologičkou Leteckej vojenskej nemocnice, a.s. Košice zo dňa 11.02.2015, Potvrdenie vydané W.. N. J., psychiatričkou, MONESA s.r.o., Košice zo dňa 16.01.2015. 55/ Správny súd z personálneho rozkazu č. 4 zo dňa 09.02.2015 zistil, že prvostupňový orgán v čase vydania prvostupňového rozhodnutia nemal k dispozícii potvrdenie o vyšetrení u klinickej psychologičky B., pretože mu ho žalobca nepredložil. Návrh žalobcu na vypočutie lekárky W.. N. J. nevykonal a rozhodol na základe záverov odborného posudku z kontrolného psychiatrického vyšetrenia príslušníka PZ v štátnej službe č.p. 544/14 zo dňa 11.12.2014. V odôvodnení uviedol, že považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný. 56/ Správny súd zistil, že v administratívnom spise nie je založené odvolanie žalobcu proti personálnemu rozkazu a ani doplnenie odvolania, ktoré doplnil o znalecký posudok B.. S. M., súdnej znalkyne v odbore psychológia Košice, Kováčska 40, tak ako to uviedol žalovaný v rozhodnutí zo dňa 28.04.2015, avšak ani tieto doklady sa v administratívnom spise nenachádzajú. Žalovaný vydal dňa 28.04.2015 napadnuté rozhodnutie, v ktorom odcitoval časti odvolania žalobcu, mal k dispozícii žalobcom zabezpečené potvrdenia a znalecký posudok. Žalovaný tieto dôkazy zabezpečené žalobcom vyhodnotil tak, že zo záverov psychologických vyšetrení u klinickej psychologičky B.. V.. W. a psychiatričky W.. N.. J., že žalobca je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby v PZ a zo záveru znaleckého posudku č. 21/2015 vykonaného na objednávku žalobcu vyplýva, že tento nemožno považovať za objektívny a vyvracajúci závery odborného posudku č. p. 544/14 klinickej psychologičky z Nemocnice svätého Michala, a.s. Bratislava. Žalovaný na základe týchto skutočností dospel k záveru, že „K námietkam, resp. k poukazovaniu na iné vykonané psychologické vyšetrenia odvolateľa je nutné tiež uviesť, odvolateľ nepredložil žiaden relevantný dôkaz, a ktorý by mal oporu v právnej úprave.“ 57/ Správny súd s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/16/2017 zo dňa 19.06.2018 bod 16. a ust. § 233 ods. 1, 2 zákona o štátnej službe bolo povinnosťou žalovaného, aby presne a úplne zistil skutočný stav veci. Je potrebné, aby správny orgán doplnil dokazovanie za účelom dosiahnutia objektívneho zistenia a odstránenia rozporov a tak objasniť skutočný stav. Správny súd uvádza, že žalovaný sa zo spochybňovaním záverov klinického psychológa zo strany žalobcu vôbec nezaoberal, bolo jeho povinnosťou tieto vyvrátiť. 58/ Taktiež je potrebné konštatovať tak, ako to uviedol v uznesení bod 17. najvyšší súd, že žalovaný predložil konajúcemu súdu neúplný administratívny spis. Je pravdou, že dňa 09.11.2018 doručil e- mailom súdu znalecký posudok 21/2015 vypracovaný súdnou znalkyňou B.. S. M., v ktorom však chýba záver, potvrdenie B.. V.. W. zo dňa 11.02.2015, ale v spise sa nenachádza odvolanie a doplnenie dovolania žalobcu. Súd dáva do pozornosti žalovanému rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/13/2011 zo dňa 14.02.2012 „Zároveň odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že v danej veci pochybil aj žalovaný správny orgán, keď nepredložil súdu administratívny spis v danej veci, pričom z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR je zrejmé, čo sa rozumie pod pojmom administratívny spis. Pod pojmom „spisy žalovaného správneho orgánu“ sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (R 66/1998). V prípade, že žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží neúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležité preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o začatí správneho konania, prípadnom doplnení návrhu na začatie správneho konania, o priebehu dokazovania, označenie skutočností, ktoré správny orgán považoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci a ktoré nie a prečo, ako aj informácie o možnom zastúpení účastníkov správneho konania.“ 59/ S poukazom na uvedené správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného č.p. KM-OLVS-22/2015/OPK zo dňa 28.04.2015 podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Takto správny súd rozhodol a rozsudok verejne vyhlásil na pojednávaní konanom dňa 13.11.2018 za účasti poverenej zástupkyne žalovaného. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní, v ktorom bude pokračovať v naznačenom smere, viazaný. 60/ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi, voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa ust. § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 61/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.