Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/99/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201480 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018201480.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: M. U., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť F. islamskej republiky, aktuálne Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zast. Ligou za ľudské práva, občianske združenie so sídlom Baštová 5, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, 930 07 Medveďov, v konaní o správnej žalobe žalobcu zo dňa 08.10.2018 vo veci zaistenia proti rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP-ME-156-005/2018-U zo dňa 01.10.2018 takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e napadnuté rozhodnutie žalovaného PPZ-HCP-ME-156-005/2018-U zo dňa 01.10.2018, ktorým bol žalobca M. U., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť F. islamskej republiky, zaistený dňom 01.10.2018 najviac do 01.01.2019. II. Žalovanému n a r i a ď u j e bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia, realizovaného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. III. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Včas podanou žalobou zo dňa 08.10.2018, procesne podriadenou ust. § 226 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku, zák. č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), doručenou dňa 16.10.2018 Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie, sa žalobca postupom podľa ust. § 221 ods. 1, 2 S.s.p. domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č.p. PPZ-HCP- ME-156-005/2018-U zo dňa 01.10.2018 a nariadenia jeho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Žalobca správnemu orgánu vytkol nedostatočné zistenie skutkového stavu, ktorý je zároveň v rozpore s obsahom spisov a nemá v nich oporu, nesprávne právne posúdenie veci a jeho nie riadne odôvodnenému rozhodnutiu, nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Právne svoje dôvody založil na porušení ust. § 88 ods. 1 pís. b/, § 88a ods. 2, a § 89 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len „ZPC“) a na čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. 2. K nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov uviedol, že žalovaný nedostatočne odôvodnil potrebu ďalšieho pozbavenia jeho osobnej slobody a účelovosť jeho žiadosti azyl, vôbec neodôvodnil možnosť aplikácie menej prísneho donucovacieho opatrenia a tiež neodôvodnil riziko úteku, ktoré len konštatoval. 3. K nedostatočne zistenému skutkovému stavu, ktorý považuje aj za v rozpore s obsahom spisov, žalobca poukázal na zápisnicu zo dňa 01.10.2018, v ktorej uviedol, že sa do domovského štátu vrátiť nechce, nakoľko sa boji o svoj život, v súvislosti so skupinou ISIS a Taliban. V tejto zápisnici uviedol aj prečo podal žiadosť o azyl neskôr (rodičia mu povedali, že doma sú nepokoje) a túto svoju obavu vyslovil aj v žiadosti o azyl, podanej dňa 02.08.2018, k čomu žalovaný viac žiadne informácie nezisťoval. Žalovanému vytkol, že nedostatočne zistil skutkový stav aj vo vzťahu k vyhodnotenia rizika úteku a nemožnosti aplikovať menej prísne donucovacie opatrenie, pretože mu v zápisnici zo dňa 01.10.2018 nepoložil ani jednu otázku týkajúcu sa toho, ako by sa správal v prípade prepustenia zo zaistenia. Ďalej namietol podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 4. K skutkovým okolnostiam uviedol, že dňa 02.08.2018 podal žiadosť o azyl, v ktorej uviedol, že sa nechce vrátiť do domovskej krajiny z dôvodu obavy o svoj život, pretože skupiny Taliban a Isis vedú vojnu so štátnymi aj civilnými zložkami a jasne uviedol, že by chcel zostať na Slovensku. Počas vstupného pohovoru dňa 20.09.2018 argumentoval predovšetkým obavami z hnutia Taliban, ktorí ho chceli zabiť pre konkrétny, v dotazníku popisovaný incident, stále ho hľadajú a vyhrážajú sa jeho otcovi. Naviac pochádza z provincie Laghman, ktorá je podľa verejne dostupných informácií jednou z najnebezpečnejších provincií Afganistanu. V správe UNAMA z februára 2018 sa uvádza, že za rok 2017 zaznamenala nárast v počte civilných obetí v provincii Laghman, ktorá patrí k desiatim, s najvyšším počtom civilných obetí v roku 2017, kedy zaznamenala zatvorenie až 147 zdravotníckych zariadení a to kvôli zastrašovaniu zo strany protivládnych činiteľov, pričom 120 z nich bolo v provinciách Laghman, Uruzgan a Badghis. V provincii Laghman tiež zaznamenala zintenzívnenie bojov, zvýšenie počtu obetí a zvýšenie prítomnosti protivládnych činiteľov. Žalovanému vytkol, že tieto verejné dostupné informácie nezistil a do spisu nezabezpečil. Do pozornosti dal, aj že je pologramotnou osobou, pochádza z kočovného kmeňa Kutchi, nikdy nemal ani občiansky preukaz ani žiadny iný dokument a nikdy si ho ani nevybavil. Je mladý iba 20 ročný prostý chlapec, ktorého znalosti o svete, vrátane akýchkoľvek geografických či geopolitických sú mizivé a značne obmedzené. Pri svojich rozhodnutiach sa riadi radami otca, či iných krajanov. Uviedol, že žiadosť o azyl nepodal hneď, lebo ani nevedel čo to znamená, nevedel, kde je a čo za krajina je Slovensko a potreboval sa poradiť s rodinou. 5. Žalovanému vytkol, že vo svojom rozhodnutí len konštatuje, že v jeho prípade existuje riziko úteku, ale odôvodnením jeho existencie či neaplikovaním menej prísneho donucovacieho opatrenia sa nezaoberá, čím je jeho rozhodnutie nedostatočne odôvodnené. 6. V uvedených súvislostiach poukázal na rozhodnutia NS SR 10Sza/3/2017 zo dňa 09.02.2017, sp.zn. 10Sza/8/2016 zo dňa 30.03.2016 a sp.zn. 10Sza/15/2016 zo dňa 01.07.2016. Žalobca ďalej poukázal na nález Ústavného súdu SR č.k. II ÚS 147/2013-50 a článok 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, s ktorým nemožno jeho zaistenie považovať za súladné aj napriek tomu, že žalovaný tento súlad bez ďalšieho konštatuje. Poukázal na to, že v jeho prípade sa jeho zaistením v pozícii žiadateľa o azyl nebráni nepovolenému vstupu cudzinca na územie SR, ani sa nerealizuje vyhostenie či vydanie, keďže sa na území SR nachádza oprávnene a ako žiadateľ o azyl má možnosť poskytnutia ubytovania a starostlivosti v zariadení MV SR pre žiadateľov o azyl, počas prebiehajúceho azylového konania ho nemožno vyhostiť a keďže pochádza z Afganistanu, je vysoká pravdepodobnosť, že mu bude poskytnutá minimálne doplnková ochrana. Opakovane deklaroval, že chce zotrvať na území SR a žalovaný nijako nepreukázal a neodôvodnil riziko jeho úteku a nemožnosť uloženia menej prísneho donucovacieho opatrenia. Jeho zaistenie do konca azylového konania predstavuje svojvoľný zásah do jeho práva na osobnú slobodu. Poukázal na zápisnicu zo dňa 01.10.2018, v ktorej je uvedené: „dnešným dňom t.j. 01.10.2018 začína ÚPZC Medveďov voči Vám konanie vo veci zaistenia v zmysle § 88a ods. 1 písm. c/ Zákona o pobyte cudzincov, keďže na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky a ste zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b/ Zákona o pobyte cudzincov a existuje dôvodné podozrenie, že ste podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť administratívne vyhostenie.“ Žalobca doplnil, že predmetná zápisnica bola spísaná za 15 minút, vrátane tlmočenia a v tomto rozpätí mal byť riadne poučený v jazyku pašto, tomuto poučeniu a celému konaniu mal porozumieť, mal sa náležite vyjadriť a celá zápisnica mu mala byť pred podpísaním pretlmočená. Žalovaný za 30 minút vyhodnotil všetky skutkové okolnosti prípadu, napísal a odôvodnil rozhodnutie a aj ho pretlmočil žalobcovi. Celé konanie teda trvalo 45 minút. 7. Vo vyjadrení zo dňa 15.10.2018, ktoré žalovaný doručil k podanej správnej žalobe, na námietku žalobcu o neodôvodnení rizika úteku, poukázal na ust. § 88 ods. 2 ZoPC a doplnil, že dňa 02.07.2018 v čase o 10.00 hod. bol správnemu orgánu - Oddeleniu cudzineckej polície Policajného zboru Žilina, na základe žiadosti č. PPZ-MPS-TRS-5556/2018-HLA/20719 zo dňa 01.07.2018, odovzdaný príslušníkmi hraničnej stráže polície Poľskej republiky, na bývalom hraničnom priechode Trstená - Chyžne. Odovzdanie späť bolo vykonané na základe článku 2 ods. 6 dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Poľskej republiky o odovzdávaní a prijímaní osôb na spoločnej štátnej hranici z dôvodu neoprávneného pobytu účastníka konania. Po prevzatí žalobcu následne vzniklo podozrenie, že sa dopustil priestupku v zmysle ust. § 118 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z. pre neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, kam nelegálne, bez platného cestovného dokladu, víza alebo povolenia na pobyt, vstúpil z územia Maďarska. Žalobca počas konania vo veci administratívneho vyhostenia uviedol, že jeho cieľovou krajinou je Francúzsko, kde chcel pracovať a nie Slovenská republika, ktorá je v jeho prípade iba tranzitnou krajinou, cez ktorú sa chcel dostať do Francúzka, na Slovensku nemá žiaden rodinný a ani súkromný život. Žalobca uviedol, že nemá pri sebe žiadny doklad okrem dokladu zo Srbska, ktorý však bol vystavený na meno M. U. N., nar. XX.XX.XXXX. Na otázku, či chce na území Slovenskej republiky požiadať o udelenie azylu, odpovedal do zápisnice o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BB7-139-010/2018-AV zo dňa 02.07.2018, že na Slovensku o azyl nežiada. Žalobca dňa 11.07.2018 prostredníctvom medzinárodnej organizácie I.O.M. písomne požiadal o návrat do krajiny pôvodu, dňa 12.07.2018 bol zaregistrovaný do asistovaného dobrovoľného návratu pod menom M. T., narodený XX.XX.XXXX. Námietky uvádzané v podanej správnej žalobe podľa názoru žalovaného nevychádzajú zo skutkového stavu veci a nekorešpondujú z jeho zisteniami, napadnuté rozhodnutie považuje za obsahovo zrozumiteľné a plne v súlade so všeobecne záväznými právnymi normami platnými na území SR, ako aj medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Napadnutú žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. 8. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 S.s.p.) preskúmal vec postupom podľa druhého dielu štvrtej hlavy S.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov podanej žaloby, a riadiac sa ust. prvej vety § 228 S.s.p., do siedmich pracovných dní nariadil vo veci pojednávanie. Predvolanie na pojednávanie určené na deň 23.10.2018 bolo z dôvodu dodržania lehoty zakotvenej v ust. § 228 S.s.p., obom stranám doručené dňa 18.10.2018 mailom. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu náležitostí a dôvodov podanej žaloby (ust. § 226 S.s.p.) dospel súd k záveru že správna žaloba je dôvodná a preto rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu v zmysle ust. § 230 ods. 1 pís. a/ S.s.p. vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 9. Podľa ust. § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, a/ ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 113 písm. c/, § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 10 nie je ustanovené inak. 10. Podľa § 206 ods. 3, 4, 5, 6 S.s.p. správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 11. Podľa § 221 ods. 1, 2 S.s.p. žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. 12. Podľa § 225 ods. 1 S.s.p. správna žaloba podľa § 221 ods. 1 musí byť podaná v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia. 13. Podľa § 230 ods. 1 pís. a/ S.s.p., ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 14. Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 15. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 01.10.2018 č. PPZ-HCP-ME-156-005/2018-U, právne odôvodneným ust. § 88a ods. 1 pís. b/, c/, ods. 2, § 88 ods. 2, 3, § 90 ods. 1 pís. d/ zákona o pobyte cudzincov, čl. 5 ods. 1 pís. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, žalovaný podľa ust. § 88 ods. 1 pís. b/ zákona o pobyte cudzincov, na základe žiadosti žalobcu o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, rozhodol o jeho zaistení a umiestnení do zariadenia Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, so stanovením dĺžky zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 01.01.2019. Rozhodnutie založil na umiestnení žalobcu do ÚPZC Medveďov a konštatovaní, že počas zaistenia, žalobca dňa 02.08.2018 požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie na územie domovského štátu. Do pozornosti v ňom dal, že žalobca vo vyjadrení do zápisnice zo dňa 01.10.2018 uviedol, že na územie domovského štátu sa nechce vrátiť, nakoľko sa bojí o svoj život, pretože skupiny ISIS a Taliban vedú vojnu so štátnymi a aj civilnými zložkami. Žalobcovi bola daná možnosť oboznámiť sa s podkladmi správneho orgánu potrebnými pre vydanie rozhodnutia o zaistení, podkladmi pred vydaním rozhodnutia o zaistení, prípadne navrhnúť doplnenie v zmysle ust. § 120 ods. 7 ZoPC, ku ktorým sa viac nechcel žiadnym spôsobom vyjadriť. Žalovaný nevyhnutnosť zaistenia žalobcu odôvodnil žiadosťou žalobcu o azyl až po začatí konania o administratívnom vyhostení, čo jasne poukazuje na účelnosť jeho žiadosti o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. 16. Podľa § 88 ods. 1 písm. b/, c/ zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. 17. Podľa § 88 ods. 2, 3, 4 zákona o pobyte cudzincov rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. Podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté. Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 18. Podľa § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku. 19. Podľa § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. 20. Podľa § 89 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku. 21. Podľa § 89 ods. 2 a 3 zákona o pobyte cudzincov o druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa odseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť podľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o konanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa § 82 ods. 2 písm. a/ alebo písm. b/. Policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6;to neplatí ak ide o žiadateľ o azyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať. 22. Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 23. Podľa § 90 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov zariadenie je povinné prepustiť bez zbytočného odkladu zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny, 1. ak zanikol účel zaistenia, 2. na základe rozhodnutia súdu, 3. ak uplynula lehota zaistenia, 4. ak rozhodnutie o zaistení stratilo platnosť podľa § 88 ods. 9, 5. ak na základe rozhodnutia policajného útvaru zložil peňažnú záruku na účet Policajného zboru alebo ak policajný útvar rozhodol o uložení povinnosti podľa § 89 ods. 1 písm. a/, 6. ak policajný útvar, ktorý rozhodol o zaistení, vydá príkaz na prepustenie. 24. Podľa § 90 ods. 2 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov zariadenie je povinné skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 25. Ústavný súd SR vo svojom náleze č.k. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010 konštatuje, že „zákon umožňuje štátu, aby vo vhodných prípadoch mal vo fyzickej dispozícii osobu, u ktorej prebieha vyhosťovacie konanie, aby mohlo byť vyhostenie realizované. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj nevyhnutnosť zaistenia. Administratívne zaistenie nemusí byť nevyhnuté tým spôsobom, ako je to pri väzbe v trestnom konaní, kde musia byť naplnené väzobné dôvody. Slovenská právna úprava požiadavku nevyhnutnosti neupravuje, preto tento prvok nie je potrebné skúmať. To však neznamená, že zaistenie môže byť svojvoľné. Jeho limitom je práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Priamo Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v texte článku 5 ods. 1 písm. f/ uvádza, že pozbaviť osobnú slobodu možno u osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení. Prebiehaním konania nemožno rozumieť len formálne začatie či priebeh takéhoto konania, ale aj reálnosť vyhostenia“. V náleze Ústavný súd SR poukázal na prípady rozhodované Nejvyšším správním soudem ČR, napr. na rozsudok č.k. 1As 12/2006-61 a rozsudok č.k. 2As 80/2009-66 a aj na viaceré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva napr. vo veci Samie Ali v. Suisse a Agnissan v. Denmark, v ktorých sa venoval vzťahu medzi zaistením a jeho účelom. 26. Inštitút zaistenia cudzinca je zákonným titulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca, ktorá je ako základné ľudské právo zaručená (čl. 8 ods. 1, 2 Charty základných práv a slobôd). Zo záverov rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 30.05.2013 (vec W. proti Polícia ČR, C-534/11) vyplýva, že pokiaľ cudzinec zaistený podľa zákona o pobyte cudzincov požiada o udelenie medzinárodnej ochrany, pokiaľ je táto žiadosť podaná účelovo (slovami Súdneho dvora „iba s cieľom pozdržať alebo zmariť výkon rozhodnutia o navrátení“) a pokračovanie zaistenia je naďalej objektívne nutné, je možné takéhoto cudzinca ponechať v zaistení. Obmedzenie osobnej slobody žiadateľov o azyl nevylučuje ani medzinárodné azylové právo, hoci všeobecne stanovuje zásadu, podľa ktorej nie je možné na utečencov (žiadateľov o azyl) nahliadať ako na neoprávnene pobývajúce osoby a je treba im priznať (okrem iného) právo na slobodu pohybu na území krajiny, v ktorej sa nachádzajú (čl. 26, 31 a 32 Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951; ďalej len „Ženevská konvencia“). Súdny dvor v predmetnej veci súčasne zdôraznil, že členské štáty musia mať možnosť zabrániť tomu, aby zaistený cudzinec podaním žiadosti o azyl automaticky dosiahol prepustenie zo zaistenia, inak by bol narušený zmysel návratovej smernice, ktorým je účinné navrátenie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území (bod 60 rozsudku). 27. Žalobca vo svojej žalobnej argumentácii namietal nedostatočnosť preskúmania skutočného stavu veci, nesprávne právne posúdenie a riadne neodôvodnenie rozhodnutia s následkom jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. S uvedeným názorom žalobcu sa stotožňuje aj správny súd, najmä s ohľadom na strohé konštatovanie uvedených argumentov bez ich bližšieho rozvedenia, založené len na citácii dotknutých ustanovení Zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný musí mať ustálený predmet konania, s prehľadom v aplikácii konkrétneho ustanovenia zákona. Ak potrebu zaistenia žalobcu odôvodnil účelovosťou jeho konania, požiadaním o udelenie azylu na území SR výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, bol z hľadiska presvedčivosti rozhodnutia, vzhľadom k poznatkom, ktoré už výsluchom žalobcu do zápisnice o vyjadrení účastníka konania v zmysle ust. § 22 ods. 1 správneho poriadku, vedenej pod číslom PPZ-HCP-ME-156-005/2018-U dňa 01.10.2018 získal, bolo jeho povinnosťou aspoň stručným spôsobom tieto svoje úvahy rozviesť a podložiť konkrétnym konaním žalobcu, či faktami, takéto konanie ozrejmujúcimi. 28. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu a s tým spojeným konaním o zaistení svoje špecifiká, spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne, zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu. 29. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a podstatným pre posúdenie veci, či boli dané dôvody zaistenia vrátane jeho dĺžky. Žalovaný v rozhodnutí neprezentoval žiadne dôvody z ktorých vychádzal pri závere o možnom riziku úteku žalobcu a žiadnym spôsobom, aj s ohľadom na skutočnosť, že žiadny správny orgán a teda ani žalovaný nedokáže presne určiť čas potrebný na vykonanie úkonov, pretože nikto v čase rozhodovania o zaistení cudzinca nevie presne uviesť dĺžku trvania jednotlivých úkonov, pričom každý prípad a teda aj vykonanie toho istého úkonu, je individuálny, neposkytol základné zdôvodnenie ohraničenia stanovenej dĺžky zaistenia ako esenciálnej náležitosti rozhodnutia o zaistení. Rovnako vôbec, za statusu žalobcu ako žiadateľa o azyl, nevenoval ani najmenšiu pozornosť alternatívam zaistenia. Riadne odôvodnenie je dané priamo hypotézou ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku a ako také, je podmienkou preskúmateľnosti rozhodnutia. Už s ohľadom na uvedené, keď žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil podmienky naplnenia obsahu ust. § 88a ods. 1 pís. b/ ZoPC, t.j. žiadnym spôsobom neodôvodnil riziko úteku a ani časový horizont zaistenia žalobcu a ani možnosť uplatnenia alternatív zaistenia, vytvoril právny podklad na naplnenie dispozície pís. d/ a e/ ods. 1 ust. § 191 S.s.p.. 30. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 31. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 32. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods.1 Ústavy SR. Ak správny orgán pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôlu v ich postupe pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane povinnosti rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako správny orgán v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní. 33. Povinnosťou správneho orgánu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Správny súd sa v preskúmavanej veci plne stotožnil aj s námietkami žalobcu o riadnom neodôvodnení napadnutého rozhodnutia, vyvolávajúcom vadu jeho nepreskúmateľnosti, nakoľko len citáciu ustanovení zákona nemožno považovať za dostačujúcu a nahrádzajúcu odôvodnenie rozhodnutia podľa požiadaviek kladených ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Vydaním takéhoto rozhodnutia sa žalobcovi odňala možnosť riadnej ochrany jeho práv, na základe čoho súd postupoval v zmysle ust. § 230 ods. 1 pís. a/ S.s.p. a napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Povinnosťou žalovaného v ďalšom konaní bude riadne odôvodnenie esenciálnych náležitostí rozhodnutia o zaistení, najmä rizík úteku, časového horizontu zaistenia, možnosti využitia alternatívnych opatrení, zabezpečenie informácií o stave azylového konania a riadne odôvodnenie rozhodnutia tak, aby z neho bolo zjavné, akými správnymi úvahami sa žalovaný pri jeho vydaní riadil (§ 47 ods. 3 správneho poriadku). 34. O trovách žalobcu súd rozhodol v zmysle ust. § 167 ods. 1 S.s.p., a za rešpektovania prejavu žalobcu, ktorým si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, mu tieto nepriznal. 35. Žalovaného pre jeho zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. m/ a ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb.), na ich úhradu nezaviazal. Poučenie: Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 S.s.p.). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d/ S.s.p.). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a/ sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b/ sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c/ smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439 ods. 3 S.s.p.). Podľa § 440 S.s.p.: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 S.s.p.uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 S.s.p.). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 S.s.p.).