Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/55/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1102924596 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1102924596.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu Incheba, a.s., Viedenská cesta 3-7, 851 01 Bratislava, IČO: 00 211 087, zast. Advokátska kancelária JUDr. Viera Kuruczová, Trnavská 68/15, 831 04 Bratislava, IČO: 51 265 656, proti žalovanému v 1. rade Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, žalovanému v 2. rade Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501 a žalovanému v 3. rade Mestská časť Bratislava - Petržalka, Kutlíkova 17, 852 12 Bratislava, IČO: 00 603 201, o zaplatenie 26.363,28 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/208/2009-654 zo dňa 2.1.2017, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/208/2009-654 zo dňa 2.1.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/208/2009-654 zo dňa 2.1.2017 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 35Cb/208/2009-654 zo dňa 24.01.2017 konanie voči žalovanému v 3. rade zastavil. Ďalej rozhodol, že žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 26.327,22 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 26.327,22 EUR od 20.08.2007 až do zaplatenia. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 35.639,40 EUR spolu s úrokom z omeškania - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 02.01.2010 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.02.2010 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.03.2010 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.04.2010 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.05.2010 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.06.2010 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.07.2010 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.08.2010 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.09.2010 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.10.2010 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.11.2010 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.12.2010 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.01.2011 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.02.2011 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.03.2011 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.04.2011 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.05.2011 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.06.2011 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.07.2011 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.10.2011 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.11.2011 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 02.01.2012 do zaplatenia, Súd prvej inštancie ďalej rozhodol, že žalovaný v I. a žalovaný II. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 76.435,38 EUR spolu s úrokom z omeškania - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.02.2012 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.03.2012 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.04.2012 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.05.2012 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.06.2012 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 9,00 % ročne od 01.07.2012 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,75 % ročne od 01.08.2012 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,75 % ročne od 01.09.2012 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,75 % ročne od 01.10.2012 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,75 % ročne od 01.11.2012 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,75 % ročne od 01.12.2012 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,75 % ročne od 01.01.2013 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,75 % ročne od 01.02.2013 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,75 % ročne od 01.03.2013 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,75 % ročne od 01.04.2013 do zaplatenia. - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,75 % ročne od 01.05.2013 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,50 % ročne od 01.06.2013 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,50 % ročne od 01.07.2013 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,50 % ročne od 01.08.2013 do zaplatenia. - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,50 % ročne od 01.09.2013 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,50 % ročne od 01.10.2013 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,50 % ročne od 01.11.2013 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,25 % ročne od 01.12.2013 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,25 % ročne od 01.01.2014 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,25 % ročne od 01.02.2014 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,25 % ročne od 01.03.2014 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,25 % ročne od 01.04.2014 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,25 % ročne od 01.05.2014 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,25 % ročne od 01.06.2014 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,15 % ročne od 01.07.2014 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,15 % ročne od 01.08.2014 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,15 % ročne od 01.09.2014 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.10.2014 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.11.2014 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.12.2014 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.01.2015 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.02.2015 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.03.2015 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.04.2015 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.05.2015 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.06.2015 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.07.2015 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.08.2015 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.09.2015 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.10.2015 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.11.2015 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.12.2015 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.01.2016 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.02.2016 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,05 % ročne od 01.03.2016 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,00 % ročne od 01.04.2016 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,00 % ročne od 01.05.2016 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,00 % ročne od 01.06.2016 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,00 % ročne od 01.07.2016 do zaplatenia, - zo sumy 1.398,75 EUR vo výške 8,00 % ročne od 01.08.2016 do zaplatenia. Súd ďalej žalovanému v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 45,99 EUR za každý deň od 01.08.2016 do právoplatnosti skončenia konania. 2. Žalovaných v 1. rade a v 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 45,99 EUR za každý deň od 01.08.2016 do právoplatnosti skončenia konania. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu. 3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 27.11.2009 doručenou súdu prvej inštancie dňa 27.11.2009 sa žalobca domáhal, aby mu žalovaný v 1. rade zaplatil sumu 26.363,28 EUR spolu s úrokom z omeškania ako aj trovy konania. V priebehu konania rozšíril žalobca okruh strán sporu aj o žalovaného v 2. rade a žalovaného v 3. rade z dôvodu, že pozemok parc. č. XXXX/X B. S..Ú.. V. (ďalej aj len „pozemok“) užíva žalovaný v 1. rade spolu s ďalším subjektom, žalovaným v 2. rade, a z hľadiska žalovaného v 3. rade nebolo preukázané v akom rozsahu aj žalovaný v 3. rade vo vzťahu k žalovanému v 1. rade pozemok užíva a žiadal o pripustenie zmeny návrhu, v ktorom uplatnil proti žalovaným vydanie bezdôvodného obohatenia za ďalšie obdobie vzhľadom na to, že užívanie pozemku, ktorého vlastníkom je žalobca, bez právneho titulu zo strany žalovaných pretrváva. 4. Žalobca svoj uplatnený nárok odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade bez právneho dôvodu užíva časť pozemku par. č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX vo vlastníctve žalobcu, a to konkrétne vo výmere XXX Q. ako: časť pozemku par. č. XXXX/X G. V. (P.) B. B. XXX Q., časť pozemku par. č. XXXX/X G. V. (D.) B. B. XX Q., časť pozemku par.č. XXXX/X G. V. (D.) B. B. XX Q.. Žalobca si písomne u žalovaného v 1. rade uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 14,61 EUR/m2 ročne od 20.08.2007 do 20.08.2009, pričom suma zodpovedá bežnému nájomnému. Nájomné v uvedenej výške bolo určené napríklad aj na základe Zmluvy o nájme pozemkov č. XX-XX-XXXX-XX-XX uzatvorenej dňa 11.11.2011 (v znení jej dodatku) medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, v ktorej je nájomné určené v súlade s uznesením mestského zastupiteľstva žalovaného č. 326/2011. Z časového hľadiska si žalobca uplatňuje nárok za obdobie od dňa nasledujúceho po podaní žaloby - od 28.11.2009 do podania návrhu na zmenu (rozšírenie) návrhu na začatie konania - dňa 12.1.2012, t.j. obdobie trvajúce 775 dní (2 roky a 45 dní), za ktoré požaduje vydať bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 35.639,40 EUR (15,- EUR/365 dní x 1119 m2 x 775 dní); ako aj obdobie odo dňa nasledujúceho po podaní návrhu na zmenu (rozšírenie) - 13.1.2012 do právoplatného skončenia konania, za ktoré požaduje vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 45,99 EUR denne. 5. Žalovaný v 2. rade namietal premlčanie nároku na zaplatenie istiny a úrokov vzniknutých o 11.01.2010, resp. 11.01.2008. Namietal, že na jeho strane nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko ako vlastník stavby nemá povinnosť uzatvárať zmluvy o nájme aj na pozemok priľahlý ku stavbe. Úprava povrchu chodníka vykonaná žalovaným v 2. rade nezakladá pre vlastníka obmedzenie vo využívaní predmetného pozemku. Poukazuje aj na skutočnosť, že pred rekonštrukciou bol pozemok využívaný ako verejne prístupný chodník. Namieta aj výšku nájomného, ktoré nepovažuje za obvyklé a uvádza, že sám uzatvára nájomné zmluvy za nižšie ceny. 6. Žalovaný v 1. rade sa vyjadril k žalobe tak, že namietal vlastníctvo stavby stanice a okolitých pozemkov ako vlastníctvo Slovenskej republiky v správe žalovaného v 2. rade. Uviedol, že ide i pozemok situovaný pred vstupom do budovy železničnej stanice na ulici S. B. O., užívaný fyzickými osobami ako prístup do staničnej budovy, ktorý prepája spojenie železnice s mestskou hromadnou dopravou. Poukazoval na skutočnosť, že stavebníkom objektu W. XXXX predstaničný priestor Petržalka bol žalovaný v 2. rade, pričom podmienkou povolenia na užívanie stavby bola skutočnosť, že uvedený objekt zostane v správe žalovaného v 2. rade. Namietal, že súčasťou stavby W. XXXX bola aj vyvolaná investícia pozostávajúca z úpravy, rozšírenia a rekonštrukcie jazdného pruhu na S.H. T. B. O.. Žalovaný v 1. rade má za to, že prevzal do správy časť stavebného objektu definovanú ako „rozšírenie S. ulice o jazdný pruh“, pričom samotný objekt W. XXXX neprezval ani neužíval pozemok par.č. XXXX/X. Žalobca zotrvával na tvrdení, že pozemok č. XXXX/X S..Ú.. V. je využívaný podľa zamerania skutkového stavu geodetickou kanceláriou GEOVIS (č.l. 5) sa na pozemku nachádza: stanovisko parkovacej služby (plocha X Q.), prístupové komunikácie k plateným parkoviskám na parcelách č. XXXX/XX U. XXXX/XX, nástupište MHD, dlažba pred staničnou budovou, lavičky, verejné osvetlenie, podľa LV XXXX (č.l. 4, 97) je pozemok vedený ako G. V. U. K. s tým, že ide o pozemok, na ktorom je postavená ostatná inžinierska stavba a jej súčasti (spôsob využívania pozemku), podľa fotiek založených v súdnom spise (č.l. 105-107) je na pozemku pred vchodom do W. B. V. viditeľná: zámková dlažba, pouličné osvetlenie, lavičky, zeleň, automaty na lístky MHD, značky (prechod pre chodcov, stanovisko taxi služby), poštová schránka, podľa meračského náčrtu zo dňa 22.06.2012 vyhotoveného ŽSR (č.l. 126-127) je pozemkom vedený elektrický kábel verejného osvetlenia, rozhodnutím OÚ BA V č. 97/10603 z 10.07.1997 (stavebné povolenie, č.l. XXX) bola stavebníkovi ŽSR (žalovaný v 2. rade) povolená stavba „Dostavba trate O. Ú. - V.“ objekt W. XXXX V. V. - úprava komunikácií na pozemkoch s parcelnými číslami XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X v katastrálnom území O. V., rozhodnutím OÚ BA V č.: 98/09753-005-Z zo dňa 21.5.2008 (kolaudačné rozhodnutie, č.l. 123) bolo povolené užívanie stavby „Dostavba trate O. T. - V., R. W. XXXX V. V. - úprava komunikácií, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie (č. XX/XXXXX z 10.7.1997) pre stavebníka ŽSR o.i. za podmienok, že: Vybudovanú časť stavby - jazdný pruh, odovzdá stavebník do správy Magistrátu hl. m. SR Bratislavy - odd. cestného hospodárstva; Objekt W. XXXX zostane v správe Železníc Slovenskej republiky. 7. Žalobca ďalej uvádzal, že o užívaní pozemku žalovaným v 1. rade svedčí skutočnosť, že pozemok vo vlastníctve žalobcu je podľa vyjadrenia žalovaného v 1. rade využívaný predovšetkým fyzickými osobami ako prístup do staničnej budovy, ktorý prepája spojenie železnice s mestskou hromadnou dopravou, ide o verejné priestranstvo, ktoré je predmetom verejného užívania. Žalovaný v 1. rade sa tak ako obec bezdôvodne obohacuje na úkor žalobcu ako vlastníka pozemku tým, že pozemok slúži k (vše)obecnému verejnému užívaniu bez toho, aby žalobcovi bola poskytovaná zo strany žalovaného v 1. rade akákoľvek náhrada alebo aby existoval akýkoľvek titul, ktorý by oprávňoval užívať pozemok ako verejné priestranstvo (prístupné každému) bezodplatne. Predmetný pozemok sa nachádza na území Hl. mesta SR (ktoré podľa § 1a ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt, t.j. osoby, ktoré predmetný pozemok najmä využívajú); Hl. mesto SR. Bratislava vykonáva územnú samosprávu patriacu obci (§ 1a ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb.) ibaže by túto vykonávala v rozsahu vymedzenom štatútom mestská časť, čo vo vzťahu k predmetnej parcele ako verejnému priestranstvu zo štatútu výslovne nevyplýva. Pozemkom je vedený elektrický kábel verejného osvetlenia, na pozemku sa nachádza automat na lístky MHD (ktorú podľa čl. 28 ods. 1 písm. c/ štatútu zabezpečuje Hl. mesto BA) a pozemok je o.i. prepojením železničnej stanice a zastávky MHD (ktorú podľa čl. 28 ods. 1 písm. c/ štatútu zabezpečuje Hl. mesto BA). Užívaniu pozemku (parcely XXXX/X) žalovaným v 2. rade svedčí skutočnosť, že stavebným povolením bola na predmetnej parcele povolená o.i. úprava komunikácií, ktoré mali byť podľa kolaudačného rozhodnutia ponechané v správe žalovaného v 2. rade, ktorý nepreukázal odovzdanie stavby v časti úpravy pozemku a pozemok je o.i. prepojením budovy železničnej stanice vo vlastníctve žalovaného v 2. rade a zastávky MHD. Žalovaný v 3. rade sa bránil voči žalobe tým, že nemá žiadny právny vzťah k pozemku ani stavbe postavenej na tomto pozemku, namieta svoju pasívnu legitimáciu v spore. Zároveň namieta definíciu verejného priestranstva výlučne v zmysle ustanovení zákona č. 84/1990 Zb. o zhromaždovacom práve a poukazuje aj na definíciu podľa ustanovenia § 2 zákona č. 582/2004, teda verejným priestranstvom sú verejnosti prístupné pozemky vo vlastníctve obce. Súd v danej právnej veci vytýčil pojednávania v období od 18.10.2011 - 02.01.2017, na ktorých sa zúčastňovali strany sporu. 8. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, znaleckým dokazovaním a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaný v 1. rade uviedol, že medzi stranami sporu nie je sporné, že uvedený pozemok slúžil a aj v súčasnosti slúži pre účely Ž. W. B. V.. K zmene obmedzenia pozemku parc. č. XXXX/X S..Ú.. V. neprišlo. Zo strany hlavného mesta SR Bratislavy neboli vykonané žiadne zásahy do vlastníctva žalobcu. Rovnako hlavné mesto SR Bratislava nezrealizovalo zmeny na dotknutom pozemku, ktoré by zásadne menili status pozemku - verejné priestranstvo, ktoré boli uskutočnené ešte v roku 1998. Súd mal zato, že ak žalobca trvá na svojom stanovisku, že nemôže využívať svoj pozemok, musí uviesť predmetom akého verejného užívania daný pozemok je. Žalovaný v 2. rade uviedol, že sa nepovažuje za pasívne legitimovaný subjekt. Niet právneho dôvodu pre jeho pasívnu legitimáciu. Ako bolo zo strany žalovaného v 2. rade písomne i verbálne vyjadrené, tzv. stavebný objekt XXXX nie je vecou podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Ide len o členenie časti stavby tak, ako ju vykonal projektant v projektovej dokumentácii. Preto ani povrchová úprava chodníka (komunikácie) netvorí samostatnú vec. Ide o povrchovú úpravu, ktorú v krajnom prípade by bolo možné považovať za súčasť hlavnej veci - pozemku. Ako bola úprava realizovaná, tak prechádzala do vlastníctva vlastníka pozemku, bez ohľadu na to, či bola formálne takáto úprava po jej vykonaní tzv. odovzdaná vlastníkovi alebo nie. So svojou vecou vlastník pozemku mohol a môže slobodne nakladať bez obmedzenia. Pokiaľ by žalobca chcel považovať kolaudačné rozhodnutie, ktoré obsahovalo požiadavku stavebného úradu na spravovanie W. XXXX, resp. jeho časti žalovaným v 2. rade. Tak také rozhodnutie, ktorým stavebný úrad prekročil zákonom mu danú kompetenciu nie je možné považovať za právne relevantnú prekážku pre vlastníka v nakladaní s vecou v jeho vlastníctve. A pokiaľ by vlastník chcel takéto rozhodnutie považovať za právne relevantné obmedzenie v nakladaní s jeho vlastníctvom, mal k dispozícii viacero právnych inštrumentov na domoženie sa svojich práv vrátane, ale nielen požiadavku voči stavebnému úradu vo veci náhrady za takéto obmedzenie, vrátane eventuálnej požiadavky na náhradu škody spôsobenej mu stavebným úradom. Nepochybne by bolo namieste uplatniť zásadu vigilantibus iura scripta sun. Pokiaľ ide o obvyklé nájomné, tak za obvyklé nájomné nie je možné považovať nájomné vo výške 15,00 EUR za jeden m2 na rok. Táto výška nájomného, aj keď bola medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade aplikovaná v jednom prípade (nájomná zmluva č. XX-XX-XXXX-XX-XX uzatvorená dňa 11.11.2011), neznamená ešte obvyklé nájomné. Žalovaný v 3. rade namietal nedostatok pasívnej legitimácie v spore, ktorá sa nezakladá na žiadnom zákonnom ani skutkovom základe. 9. Súd sa oboznámil s týmito listinnými dôkazmi: Zameranie skutkového stavu, výzva žalobcu, pokus o zmier, vyjadrenia žalovaného v 1. rade doručené súdu dňa 27.07.2011, 12.04.2012, 14.11.2012, 13.01.2013, 12.09.2014, 21.07.2016, 09.12.2016, vyjadrenia žalovaného v 2. rade doručené súdu dňa 13.04.2012, 22.02.2013, 24.09.2014, 07.11.2016, 15.12.2016 a právneho zástupcu žalobcu doručené súdu dňa 13.01.2012, 16.12.2012, 25.09.2014, 19.11.2014 (odvolanie), 18.12.2015, 03.06.2016, 06.07.2016, 30.08.2016, 07.12.2016, 12.12.2016, 15.12.2016, vyjadrenia žalovaného v 3. rade zo dňa 09.08.2012, 18.04.2016, 18.07.2016, vyjadrenie znalca doručené súdu dňa 29.04.2016, podklady z katastrálnej mapy, geometrické plány a fotodokumentácia, návrh architektonickej štúdie, Zmluva o nájme č. XX-XXXX, Č.. XX-XX-XXXX-XX-XX o nájme pozemku, záznamy o prevzatí stavby, interné dokumenty žalovaného v 1. rade ohľadne schvaľovania prípadov, Znalecký posudok č. XX/XXXX, Materiál na osobné rokovanie, Odborné vyjadrenie NARKS-INFOSERVIS a.s. a doplnenie zo dňa 28.10.2016, Rozsudok OS BA V č.k. 39C/357/2005, v spojení s rozsudkom KS BA 2Co/90/07, súbor nájomných zmlúv so žalovaným v 1. rade, výpisy z obchodného registra strán sporu. 10. Z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 26.08.2009 je osvedčené, že vlastníkom pozemku reg. „. V..Č.. XXXX/X B. B. XXXX Q. G. V. U. K. je žalobca, ktorý písomne podaním zo dňa 20.08.2009 a 31.08.2009 žiadal o úhradu nájomného žalovaného v 1. rade. Z dokumentácie stavebnotechnickej vrátane protokol o prevzatí stavby bolo osvedčené, že vlastníkom stavby je Slovenská republika správcom je žalovaný v 2. rade. Z fotodokumentácie bolo vidieť, že na danom pozemku sa nachádza zastávka MHD, automat na lístky, kábel verejného osvetlenia a pouličné lampy, lavičky, verejná zeleň, stojany na odloženie bicyklov s logom Bratislavy, smetné koše, dopravné značky. Priestory železničnej stanice sú prenajímané 3. subjektom ako rôzne prevádzky (obchody, kaviarne), čo znamená, že žalovaný v 2. rade pozemok žalobcu užíva dokonca s majetkovým prospechom. Na pozemku sa tiež preukázateľne nachádza stanovisko parkovacej služby. Z technickej dokumentácie bolo preukázané - stavebné povolenie vydané Okresným úradom Bratislava V pod č. 97/10603 zo dňa 10.07.1997 na stavbu „Dostavba trate O. Ú. - V., R. W. XXXX V. V. - úprava komunikácií v prospech žalovaného v 2. rade ako stavebníka) a že mu bolo v rámci kolaudačného konania povolené užívanie stavebného objektu SO 2318 Predstaničný priestor - úprava komunikácií nachádzajúceho sa na pozemku (kolaudačné rozhodnutie Okresného úradu BA V č.: XX/XXXXX-XXX-G. zo dňa 21.05.1998. Zmluvou o nájme pozemkov č. XX-XX-XXXX-XX-XX uzatvorenou dňa 11.11.2011 (v znení jej dodatku zo dňa 09.12.2011) medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, v ktorej je nájomné určené v súlade s uznesením Mestského zastupiteľstva žalovaného v 1. rade č. XXX/XXXX zo dňa 27.10.2011 v sume 15,- EUR/m2/rok pozemku. Zmluvou o nájme pozemkov č. XX/XX/ XXX uzatvorenou dňa 06.03.2007 medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným v 3. rade ako nájomcom, s nájomným stanoveným vo výške 14,61 EUR/m2 pozemku/rok. Výška nájomného je určená aj v súlade s rozhodnutím č. 28/2011 primátora hlavného mesta SR Bratislavy, ktorým sa (okrem iného) ustanovujú minimálne ceny prenájmov, podľa ktorého je suma nájomného za m2 v rozhodnej lokalite 15 EUR/m2/rok. Právoplatným rozhodnutím vydaným v analogickom súdnom konaní, konkrétne právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30.01.2007, č.k. 39C/357/2005-139, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02.04.2008, č.k. 2Co 90/07-169 (predloženým na pojednávaní dňa 08.09.2016), ktorým súd zaviazal žalobcu vydať žalovanému v 1. rade bezdôvodné obohatenie v sume 14,61 EUR/m2 ročne za podobný pozemok v rovnakom katastrálnom území - V.. Suma nájomného bola v predmetnom konaní posudzovaná a bola stanovená na základe Pravidiel pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy, t.j. suma priznaná uvedeným právoplatným rozhodnutím bola výsledkom niekoľkoročného konania a dokazovania. 11. Súd poukázal na ust. § 132 ods. 1 CSP, § 182 CSP § 191 CSP, § 192 CSP, ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, ustanovenia § 261 ods. 1, 9 ObZ, § 265 ObZ, § 269 ods. 2 Obz, § 344 ObZ, § 345 ObZ (1), ustanovenia § 346 ods. 1 ObZ, § 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ustanovenia § 456 OZ, § 458 OZ, § 420 ods. 1 OZ, § 324 ods. 1 ObZ, ustanovenia § 340 ods. 1, 2 ObZ, § 365 ods. 1 ObZ a ustanovenia § 369 ods. 1, 2 ObZ. 12. Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti na základe uvedených právnych predpisov a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko žalobca preukázal právny základ ním uplatneného nároku. Súd mal za to, že právny titul nároku je daný skutočnosťou, že žalovaní v 1. rade a 2. rade užívajú pozemok vo vlastníctve žalobcu bez právneho titulu a žalobca plní žalovaným v 1. rade a 2. rade bez právneho dôvodu, za ktoré žalovaní v 1. rade a 2. rade neplatia žiadnu peňažnú náhradu. K uzavretiu zmluvy o užívaní pozemkov nedošlo, žalobca preukázal snahu o dohodu, avšak bezvýsledne. Daný stav pretrváva aj po podaní žaloby, k žiadnej zmene nedošlo, užívaná časť pozemku vrátená vlastníkovi nebola. K prejavu vôle o uzavretie zmluvy nedošlo, teda časť pozemku je užívaná žalovaným v 1. rade a 2. rade bez právneho titulu, teda na strane žalovaných v 1. rade a 2. rade vzniká bezdôvodné obohatenie. S uvedením súvisí aj otázka pasívnej legitimácie v konaní, namietaná žalovanými. 13. Súd mal za to, že žalovaný v 1. rade je pasívne legitimovaný s prihliadnutím na ustanovenia § 1 a nasl. zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislave a podporne § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, teda žalovaný v 1. rade má povinnosť zabezpečovať pre osoby s trvalým pobytom na území Bratislavy verejnoprospešné služby a udržiavať s tým súvisiaci majetok vrátane informačných tabúľ, lavičiek, zelene. Žalovaný v 2. rade je správcom stavby, resp. objektu postavenom na danom pozemku, ktorý využíva v súvislosti so svojom podnikateľskou činnosťou. Argumentácia žalovaného v 2. rade, že priľahlý pozemok mal byť odovzdaný do správy mesta - žalovaného v 1. rade súd vyhodnotil vo vzťahu k meritu konania ako nedôvodnú. Naopak bolo preukázané, že uvedený objekt súvisí s užívaným stavba v správe žalovaného v 2. rade. 14. Súd ďalej poukázal na to, že bezdôvodné obohatenie viacerých osôb, spočívajúce v užívaní cudzej veci bez reálneho rozdelenia a bez dohody o spôsobe užívania konkrétnej časti, zakladá ich solidárnu zodpovednosť poskytnúť za užívanie peňažnú náhradu a veriteľa oprávňuje požadovať splnenie povinnosti od ktoréhokoľvek z nich. 15. Súd poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/52/2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 33Odo/1253/2005 16. V súvislosti s uvedenými judikátmi slovenských súdov súd vyhodnotil námietky žalovaného v 1. rade a v 2. rade ohľadne spôsobu využitia pozemku, resp. nebránenia v užívaní pozemku vlastníkovi za nedôvodné. K námietke pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade, túto súd vyhodnotil ako nedôvodnú, totožne aj argumentáciu o vyvolanej investícii a neexistencie ekonomickej výhodnosti, nakoľko bolo preukázané, že stavba je v užívaní žalovaného v 2. rade v súvislosti s prevádzkovaním železničnej stanice a s tým súvisiacich služieb. K námietke premlčania nároku, tak ako ju predložil súdu žalovaný v 2. rade podaním zo dňa 07.11.2016, v ktorom namietal premlčanie nároku za obdobie od 20.08.2007 do 11.01.2010 súd konštatoval, že sa nestotožnil s názorom žalovaného v 2. rade o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka na predmetný právny vzťah premlčania. Súd má za to, že ide o vzťah medzi podnikateľskými subjektmi, § 269 ods. 8 Obchodného zákonníka, čiže je to vzťah obchodnoprávny, a preto napriek aplikácii ustanovení o bezdôvodnom obohatení podľa Občianskeho zákonníka sa na ostatné práva aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka § 261 ods. 9, ktoré obsahujú všeobecnú kompletnú úpravu premlčania v ustanoveniach 387 a nasl.. V tejto súvislosti súd poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo/57/03 z 26. februára 2004, sp. zn. 1Obdo V 5/2008 (ZSP 61/2010). 17. Súd poukázal na skutočnosť, že výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nehnuteľnosti bez právneho dôvodu je možné určiť peňažnou sumou, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobných nehnuteľností, spravidla formou nájmu. Náhrada sa teda pomeruje s obvyklou hladinou nájomného. 18. Súd tiež vychádzal z ustanovení odborného vyjadrenia NARKS-INFOSERVIS a.s. k cene nájmu pozemku zo dňa 07.07.2016 a jeho doplnenia zo dňa 28.10.2016, ktorým bolo obvyklé nájomné pozemku stanovené na úroveň 14 - 15,- EUR/m2 ročne, prihliadal aj na obdobný záväzkový vzťah/ vzťahy, ktoré si strany sporu medzi sebou zaviedli, napr. Zmluvou o nájme pozemkov č. XX-XX-XXXX-XX- XX uzatvorenou dňa 11.11.2011 (v znení jej dodatku z 09.12.2011) medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, v ktorej je nájomné určené v súlade s uznesením Mestského zastupiteľstva žalovaného v 1. rade č. 326/2011 zo dňa 27.10.2011 v sume 15,- EUR/m2/ rok pozemku, Zmluvou o nájme pozemkov č. XX/XX/XXX uzatvorenú dňa 06.03.2007 medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným v 3. rade ako nájomcom, s nájomným stanoveným vo výške 14,61 EUR/m2/rok pozemku. Súd ďalej poukázal na rozsudky NS ČR sp. zn. 33Odo/882/2006 z 24. júna 2008 a NS SR sp. zn. 4Cdo/46/09 zo dňa 30.06.2010, z ktorých vyplynulo, že žalovaní prijali plnenie od žalobcu, bez protiplnenia v zmysle zmluvného dojednania. Výpočet sumy bezdôvodného obohatenia vychádzal z rozlohy pozemku v užívaní tretej osoby vynásobený počtom dní jeho užívania, s čím sa súd stotožnil. Zároveň však súd zistil nepresnosť vo výpočte uplatneného nároku za obdobie od 20.08.2007 - 20.08.2009, kde je nesprávne uvedená výške 26.363,28 EUR, pričom prepočtom zistil, že suma zodpovedajúca 14,61 EUR za 901 m2 ročne za 2 roky je 26.327,22 EUR, preto vo zvyšnej časti nároku žalobu zamietol. Pri výpočte nárokov uplatnených žalobcom v ďalšom období po podaní žaloby, žalobca uvádza obvyklé nájomné 15,- EUR/m2 ročne pri rozlohe 1119 m2, ako vyplynulo z listu vlastníctva. Samotný nárok určený ako denná suma bezdôvodného obohatenia vychádzal z uvedenej konštrukcie výpočtu, preto ju súd akceptoval. Ohľadne určenia výšky úrokov súd zmenil výšku úrokov za omeškanie od 01.02.02013 vo výške sadzby určenej pre právne vzťahy vzniknuté od 31.01.2013. Vznik nároku na úrok z omeškania sa viaže na vznik záväzkového vzťahu, akým je aj bezdôvodné obohatenie, ktoré si uplatňuje žalobca od roku 2007. Súd bol toho názoru, že v danom prípade bolo zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov priznanie plnenia žalobcovi ako veriteľovi v zmysle § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka. 19. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný 1. odvolanie. Poukázal na odôvodnenie súdu, v ktorom súd pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade odôvodnil poukázaním na ust. § 1 a nasl. zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislave a podporne ust. § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v ktorého zmysle žalovaný 1. má povinnosť zabezpečovať pre osoby s trvalým pobytom na území Bratislavy verejnoprospešné služby a udržiavať s tým súvisiaci majetok vrátane informačných tabúľ, lavičiek, zelene. Zákon o hlavnom meste v úvodných ustanoveniach podľa žalovaného 1. stanovuje status Mesta Bratislavy, ako hlavného mesta SR a uvádza, že Bratislava vykonáva územnú samosprávu patriacu obci a plní úlohy štátnej správy prenesené na obec zákonom. 20. Podľa prijatých ustanovení daných zákonov „Miestna samospráva označuje právo a osobitosť miestnych orgánov v medziach zákona spravovať a riadiť podstatnú časť verejných záležitostí v rámci ich kompetencií a v záujme miestneho obyvateľstva.“ Žalovaný 1. uviedol, že obec pri výkone samosprávy najmä vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania a okrem iných povinností zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu. Dané ustanovenia však nemožno aplikovať na priestor, ktorý je zastavaný stavbou vo vlastníctve žalovaného 2. Verejnoprospešné služby Hlavné mesto SR Bratislava nevykonáva na priestoroch patriacich tretím subjektom, napr. v priestore pred národným divadlom, pred nákupnými strediskami a pod.. Rovnako ide o priestor verejný vo vlastníctve tretích subjektov, na ktorých sú vybudované stavby napr. chodníky. Takéto priestory mesto nespravuje ani sa nestará o umiestnené lavičky, či veľkoplošné kvetináče. Všetky pozemky, na ktorých sa nachádza priestor dostupný širokej verejnosti je považovaný za „verejné priestranstvo, ktorého správu zabezpečuje daná obec“. S uvedeným názorom súdu prvej inštancie sa žalovaný 1. nestotožnil. V odvolaní uviedol, že nebolo vôbec v konaní preukázané, že by sa na danom pozemku nachádzalo verejné priestranstvo, ktoré by slúžilo výlučne Bratislavčanom. Práve naopak ide podľa neho o priestor, na ktorom je sčasti situovaný previs stavby Ž. W. V., v celom rozsahu ide o pozemok zastavaný stavbou Ž. W. V.. Upravený V. V. nemožno považovať za priestor vo vlastníctve Mesta Bratislavy, pritom musí ísť o také užívanie, ktoré zodpovedá povahe a účelu statku a ktoré nevylučuje z obdobného užívania toho istého statku iných, aj len potenciálnych užívateľov. Rozlišujú sa pritom dva druhy verejného užívania, a to užívanie všeobecné a užívanie osobitné. Oba druhy užívania majú verejnoprávnu povahu, a teda ich užívanie nevyžaduje žiadne rozhodnutie správneho orgánu. Naopak osobitné užívanie vzniká na základe správneho rozhodnutia a len pre užívateľov v tomto rozhodnutí označených. Žalovaný 1. poukázal na to, že v konaní predložili listiny preukazujúce, že na základe rozhodnutia o užívaní stavby vydaného správnym orgánom prišlo k vzniku práva užívania výlučne v prospech Železníc SR. Železnice SR naviac skutočne vykonávajú správu vybudovanej stavby, zabezpečujú čistenie, zimnú údržbu, starostlivosť o vybudované komponenty ako sú nadrozmerné kvetináče, lavičky, stojan na bicykle a pod.. Súčasná právna úprava nedefinuje všeobecne použiteľný pojem verejné priestranstvo, toto je definované len pre účely zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach. Podľa názoru žalovaného v 1. rade súd prvej inštancie nesprávne vyložil pojem verejné priestranstvo a spojil pojem verejné priestranstvo s verejne prístupným priestorom. Verejne prístupný priestor je širší pojem, ktorý môže zahŕňať aj priestory v súkromnom vlastníctve (neoplotený areál, obchodné priestory, atď.), ktoré ale nemôžu byť verejnými priestranstvami. Podľa žalovaného 1. je zrejmé, že o vybudovaní a zriadení stavebného objektu W. XXXX na predmetnom pozemku mal žalobca vedomosť, a to z rozhodnutí, ktoré boli žalobcovi doručované ako účastníkovi konania. Samotná rekonštrukcia V. V. bola realizovaná Železnicami SR a užívaná dodnes. 21. Žalovaný v 2. rade uviedol, že rekonštrukcia pozostávala z viacerých objektov. Túto skutočnosť žalovaný 1. nepopiera a tiež tvrdí, že celá stavba spolu s jej jednotlivými komponentmi tvorí vlastníctvo SR - Železníc SR. Podľa Rozhodnutia č. XX/XXXXX-XXX-G. zo dňa 21.5.1998 o povolení užívania stavby „Dostavba trate O. T. - V. B. Č. W. X. V. bude odovzdaná do správy Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy a objekt „W. XXXX“ zostane v správe Železníc SR. Železnice SR a Hlavné mesto SR Bratislava spísali Zápis o odovzdaní a prevzatí zo dňa 7.4.1992 č. XX-XX-XXX/XXXX, podľa ktorého rozšírenie S. ulice o jazdný pruh bolo odovzdané do správy Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy, čo potvrdzuje podanie zo dňa 6.7.1998. 22. Žalovaný v 1. rade poukázal na ust. § 2 ods. 7 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhe, v zmysle ktorého žalovaný v 2. rade musel na seba prevziať všetky práva súvisiace s vybudovanou stavbou, a teda zabezpečovať správu stavby na danom pozemku, čo je aj presne uvedené v rozhodnutí o užívaní stavby. 23. Žalovaný 1. ďalej dôvodil tým, že od roku 2007, odkedy žalobca požaduje plnenie, neprišlo k zmene druhu využitia pozemku ani k jeho novej úprave, či zhodnoteniu. Užívaním pozemku prichádza k vzniku bezdôvodného obohatenia, pričom uvedený pozemok slúžil a aj v súčasnosti slúži pre účely Ž.K. W. B. V.. K zmene obmedzenia pozemku parc. č. XXXX/X S..Ú.. V. neprišlo. Zo strany Hlavného mesta SR Bratislavy neboli vykonané žiadne zásahy do vlastníctva žalobcu a rovnako hlavné mesto SR Bratislava nezrealizovalo zmeny na dotknutom pozemku, ktoré by zásadne menili status pozemku - verejné priestranstvo, ktoré boli uskutočnené ešte v roku 1998. 24. Žalobca sa stal vlastníkom dotknutého pozemku parc. č. XXXX/X S..Ú.. V. v čase, kedy stavba Ž. W. B. V. spolu so stavebne upraveným V. V. bola už vybudovaná. K nadobudnutiu vlastníckeho práva prišlo titulom vydržania, kedy žalobca tvrdil, že pozemok parc. č. XXXX/X S..Ú.. V.Ž. riadne užíva, že nie je rušený pri výkone vlastníckeho práva, teda deklaroval skutočnosť, že stavba (chodník, jazdný pruh slúžiaci ako vstup na parkoviská, inžinierske siete a iné objekty) nebráni v užívaní daného pozemku žalobcom a teda tvrdil, že na pozemku sa nenachádza verejné priestranstvo, ale ide o pozemok, ktorý môže riadne využívať a plniť i uplatňovať si práva vlastníka. 25. Žalovaný 1. má zato, že listinami preukázal a osvedčil skutočnosť, že stavba Ž. W. B. V. bola predmetom rekonštrukcie, nie však predmetom rozšírenia či dobudovania nových komponentov stanice. Okresný úrad O. B., odbor dopravy a cestného hospodárstva rozhodnutím č. XX/XXXXX zo dňa 10.7.1997 vydal stavebné povolenie pre stavebníka Železnice SR k stavbe „Dostavba trate O. Ú. - V. R. W. XXXX V. V. - úprava komunikácií. K uvedenej stavbe sa vyjadrovala aj spoločnosť Incheba, a.s., napriek požiadavke žalovaného 1. žalobca nepredložil námietky k danej stavbe vedené pod listom č. XXX/XXX/XX zo dňa 26.6.1996 aby preukázal, ktorá skutočnosť zmenila jeho nesúhlasné stanovisko k rekonštrukcii stanice a aké dôvody žalobcu viedli k tomu, že napokon súhlas k rekonštrukcii stavby Ž. W. V. vydal. Súd prvej inštancie námietku žalovaného 1. neposúdil a netrval na predložení daného stanoviska, pritom z listín založených v spise vyplýva, že dotknutý pozemok sa v zastavanom a zrekonštruovanom stave užíva už od roku 1998 a so súhlasom žalobcu tvorí jediný prístup k stavbe Ž. W. B. V.U.. Žalovaný 1. vytkol, že po celé obdobie však žalobca nenamietal osadenie stavebného objektu W. XXXX na svojom pozemku, neobmedzoval stavebníka - Železnice SR pri užívaní stavby a ani sa nedomáhal odstránenia stavby. 26. Žalovaný 1. ďalej uviedol, že základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného prospechu majetkovej povahy u obohateného, ku ktorému prišlo v rozpore s dôvodmi uznávanými platným právom a v tejto súvislosti poukázal na ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. 27. „Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol„ (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008). 28. „Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného obohatenia znáša postihnutý“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Obdo 16/2008 zo dňa 16. decembra 2008). 29. Z predložených dokladov je podľa žalovaného 1. zrejmé, že Hladné mesto SR Bratislava nebráni v užívaní dotknutého pozemku žalobcom, nevytvára hodnoty ani nepožíva žiadne výhody súvisiace s pozemkom žalobcu, preto nie je v tomto konaní pasívne legitimované. Stav obohatenia medzi žalobcom a žalovaným 1. podľa jeho názoru nebol dostatočne posúdený a súd na základe predložených listinných dokladov dospel k nesprávnemu právnemu názoru, že obohateným v tomto konaní je žalovaný 1. Celá správa pozemku spočíva len na vágnom pojme verejné priestranstvo, ktorý sa na daný pozemok nevzťahuje. Žalovaný 1. sa nestotožňuje ani so stanovením výšky obohatenia súdom len na základe predloženého stanoviska spoločnosti NARKS-INFOSERVIS a.s.. Podľa názoru žalovaného 1. výšku obohatenia je oprávnený stanoviť súdom určený znalec. Vo vydanom rozsudku sa súd prvej inštancie nezaoberal námietkou žalovaného 1., aby súd odvodil výšku obohatenia od miery užívania daného pozemku, od osobitosti využitia pozemku a od možností nakladania s pozemkom s ohľadom na vybudovanú stavbu predstaničného priestoru situovanú na danom pozemku. Žalovaný 1. trvá na tom, že to čo zaťažuje pozemok je existencia stavby, a to stavby Ž.K. W. V. s jej príslušenstvom - vybudovaným a zrekonštruovaným vstupným priestorom, s lavičkami, veľkokapacitnými kvetináčmi, chodníkom i zástavkou MHD, ktorá prioritne slúži na prepravu všetkých cestujúcich využívajúcich železničnú dopravu. Samotná stavba Ž.Č. W. B. V. je vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Železníc SR. Hlavné mesto SR Bratislava nie je oprávnené užívať, resp. spravovať majetok štátu a brať z neho pôžitky, preto nemohol medzi žalobcom a žalovaným 1. vzniknúť stav obohatenia, ktorú skutočnosť konajúci súd nesprávne vyhodnotil. V súčasnosti ide o vzťah medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku, do ktorého hlavné mesto SR Bratislava nevstupuje 30. Žalovaný v 1. rade žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 35Cb/208/2009-661 zo dňa 2.1.2017 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. 31. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný 2. odvolanie. Žalovaný v 2. rade je toho názoru, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 368 ods. 1. písm. d), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 32. Súd prvej inštancie podľa žalovaného 2. nesprávne posudzoval stav podľa ustanovení Obchodného zákonníka, a to vzhľadom na to, že Občiansky zákonník má komplexnú úpravu bezdôvodného obohatenia, a teda nebol dôvod na podpornú aplikáciu Obchodného zákonníka. Žalovaný 1. nie je podnikateľským subjektom v zmysle § 1 ods.1 Obchodného zákonníka a ani nemožno vykladať, že predmetná vec sa týka podnikateľskej činnosti mesta. Nie je subjektom vlastníckeho práva, má len právo hospodárenia k majetku, ktorý mu bol zverený. Z §19 ods. 12 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy vyplýva, že žalovaný 2. je subjektom verejnej správy. Už len z uvedených ustanovení podľa žalovaného 2. vyplýva, že nie je možné bez ďalšieho označiť žalovaného 2. za podnikateľa. To, či sa na danú vec aplikuje Občiansky zákonník alebo Obchodný zákonník má nepochybne svoj význam pre posudzovanie viacerých aspektov prípadu. 33. Žalovaný 2. dôvodil tou skutočnosťou, že súd sa nevysporiadal s tvrdením, že samotná skutočnosť, že žalovaný 2. bol stavebníkom ešte neznamená, že bol a je vlastníkom povrchu. Opakovane uvádzal, že v danom prípade išlo o vyvolanú investíciu, teda prípad, keď stavebník je povinný vzhľadom na bezpečnosť, ekológiu alebo iné opatrenia a požiadavky, podľa rozhodnutia príslušných orgánov (staveného úradu) realizovať určité stavebné aktivity alebo objekty, a to bez ohľadu na vlastníctvo dotknutých nehnuteľností. Žalovaný 2. v plnom rozsahu realizoval vyvolanú investíciu, t.j. predmetný stavebný objekt XXXX na svoje náklady. Časť tohto stavebného objektu - rozšírenie jazdného pruhu prevzal do svojho užívania žalovaný 1., a to bez akejkoľvek finančnej kompenzácie poskytnutej stavebníkovi. Skutočnosť, že táto časť stavebného objektu bola formálne prevzatá žalovaným 1. vyplýva z toho, že ju potreboval zaradiť aj formálne do cestnej siete. Na rozdiel od žalovaného 1. žalobca nepotreboval formálne prevziať zostávajúcu časť stavebného objektu, čo však neznamená, že táto časť nebola i naďalej v jeho vlastníctve. Na tejto skutočnosti nič nemôže zmeniť ani rozhodnutie stavebného úradu, že stavebný objekt má zostať vo vlastníctve stavebníka. Súd sa s námietkou žalovaného 2., že v tomto prípade stavebný úrad prekročil svoju pôsobnosť, vôbec nezaoberal. 34. Do pozornosti odvolacieho súdu dal žalovaný 2. i skutočnosť, že súd sa nevysporiadal s tvrdením týkajúcej sa povahy tzv. zámkovej dlažby. Predmetná zámková dlažba totiž predstavuje len jednu z možností úpravy povrchu pozemku, pričom úprava môže spočívať v kamennej dlažbe, betónovom povrchu, asfaltovom povrchu ale aj bez spevnenej plochy. Súd sa vôbec nevysporiadal s tvrdením žalovaného 2. či povrch pozemku môže byť vo vlastníctve niekoho iného ako vlastníka pozemku. 35. Žalovaný 2. poukázal na to, že súd v rozhodnutí konštatoval, že z fotodokumentácie je zrejmé, že stavebník upravil okolie Ž. W., to však podľa jeho názoru nič nehovorí o tom, že toto okolie stavebník, dnes v postavení žalovaného, aj užíva a že mu vzniká bezdôvodné obohatenie. Stavebník tak urobil na základe požiadaviek žalovaného 1. a ním zriadených organizácií, ktoré do svojho rozhodnutia ako podmienky implementoval stavebný úrad. Dodal, že je nepochybne treba oddeliť aktivity stavebníka a užívanie predmetnej komunikácie. O užívaní pozemku stavebníkom by bolo možné uvažovať len pre obdobie, počas ktorého na predmetnom pozemku vykonával stavebné aktivity. Po skončení stavebných aktivít, najneskôr po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti kolaudačného rozhodnutia nastupuje iný režim užívania. Tak žalobca ako aj súd zo skutočnosti, že po predmetnom chodníku prichádzajú aj ľudia na železničnú stanicu nesprávne vyvodzujú, že ide o užívanie chodníka prevádzkovateľom stanice. Súd sa však úplne opomenul vysporiadať s argumentáciou žalovaného 2., ktorý uviedol ilustračnú situáciu, keď počet obyvateľov protiľahlých obytných domov prevyšuje počet návštevníkov stanice v porovnaní s počtom cestujúcich železničnou dopravou, občania kráčajúci po chodníku, ktorí navštívia prevádzku nachádzajúcu sa v objekte priľahlom k chodníku, potom by teda všetci prevádzkovatelia týchto prevádzok, do ktorých vstúpia občania, užívali predmetné chodníky a mali by vlastníkom pozemkov platiť nájomné, inak by na ich strane vznikalo bezdôvodné obohatenie. Takýto záver je samozrejme podľa žalovaného 2. absurdný, avšak súd svojím rozhodnutím ho vyslovil. 36. Žalovaný 2. v záverečnej reči uviedol, že prípadné rozhodnutie súdu o zaviazaní žalovaného 1. a žalovaného 2. na spoločné a nerozdielne plnenie by založilo dôvod na nový spor, a to medzi týmito dvomi žalovanými. V kontexte uvedeného je preto aj rozhodnutie súdu vo výrokoch III., IV. a V. nesprávne, pretože súd jednak nezdôvodnil, prečo práve len títo dvaja žalovaní by mali platiť za chôdzu občanov po predmetnom chodníku. Súd v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie, ostatne žalobca nepredložil žiaden dôkaz o pomere „užívateľov“ chodníka. Mnohé napovedá počet spojov mestskej hromadnej dopravy zastavujúcich na zastávke pred železničnou stanicou a počet vlakov idúcich zo Ž.K. W. V.. Z pripojených cestovných poriadkov je podľa jeho názoru zrejmé, že počet denných spojov autobusov je v stovkách vyšší, než počet vlakových spojov. Tvrdenie súdu, že chodník slúži pre cestujúcu verejnosť je sporné a aj skutočnosť, v akom rozsahu možno pričítať užívanie chodníka. Potenciálnym cestujúcim železničnej dopravy sa stane najskôr vkročením do priestoru železničnej stanice. Po celý čas, čo kráča po chodníku od jej vstupu z inej časti pozemku - chodníka, alebo od vystúpenia z autobusu a zdržiavania sa na zastávke možno takúto osobu pričítať na „ťarchu užívania“ žalovaným 1. Tvrdenie, že chodník je využívaný predovšetkým fyzickými osobami ako prístup do staníc budovy neobstojí, a to z toho dôvodu, že nebol nikdy spravený a ani zverejnený žiaden prieskum u ľudí, ktorí vystúpili na predmetnej zastávke, koľko z nich išlo na stanicu, koľko išlo do bytov a koľko mohlo ísť do nákupného centra. 37. Žalovaný 2. argumentoval tiež tým, že súd taktiež vôbec nezdôvodnil, prečo považuje rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 39C/357/2005 zo dňa 30.01.2007 za kardinálny prvok pri určení ceny nájmu. Žalovaný 2. v zhode s názorom žalobcu uviedol, že pokiaľ ide o výšku eventuálneho bezdôvodného obohatenia, je potrebné vychádzať z poslednej vety v § 671 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. 38. Žalovaný vyjadril názor, že samotný spor bol vyvrcholením nezhôd medzi spoločnosťou Incheba, a.s. a žalovaným 1. ako akcionárom. 39. Súd sa taktiež vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s dôkazmi predloženými žalovaným 1., teda s nájomnými zmluvami, ktoré mesto uzatvára s vlastníkmi pozemkov, pre účely majetkovo- právneho vysporiadania pre účely využívania predmetných pozemkov verejnosťou ako chodníkov. 40. Okrem toho upozornil žalovaný 2. na to, že samotný žalobca predložil dôkaz o tom, že pre daný prípad je namieste použiť tabuľku č. 100 - Tabuľka cien prenájmov nehnuteľného majetku, ktorá pre pozemky neoplotené v kat. úz. V. stanovuje nájomné vo výške 0,05 EUR/m2/rok. 41. Žalovaný 2. zdôraznil, že súd pri rozhodovaní zobral do úvahy list vlastníctva č. XXXX zo dňa 26.08.2009, avšak pokiaľ sa chcel súd oprieť o list vlastníctva, mal vychádzať z listu vlastníctva v stave, ktorý bol na liste vlastníctva zaznamenaný ku dňu rozhodnutia, z ktorého by zistil, že na predmetnom liste vlastníctva je zaznamenané vecné bremeno v prospech žalovaného 2. spočívajúce v povinnosti vlastníka nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X U. V.. Č.. XXXX/XX strpieť skutočnosť, že na uvedených pozemkoch sa nachádzajú súčasti dráhy a že tam je postavená stavba. Vzhľadom na to, že išlo o tzv. zákonné vecné bremeno, ktoré bolo zapísané do katastra nehnuteľností, mal súd túto skutočnosť pri rozhodovaní rešpektovať. Nie je právne dovolené a možné, aby žalobca okrem zákonného nároku na odplatu za zriadenie vecného bremena mal aj súdom judikovaný nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia. 42. Žalovaný 2. žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobný návrh voči žalovanému 2. zamieta v celom rozsahu. 43. Žalobca zaslal súdu vyjadrenie k odvolaniu žalovaného v 1. a 2. rade. Žalobca je toho názoru, že súd správne posúdil, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade a v 2. rade je vzťahom obchodno-záväzkovým, a teda podriadeným režimu Obchodného zákonníka. V súlade s ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka a ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka následne súd pri posudzovaní namietaného čiastočného premlčania nároku uplatňovaného žalobcom správne aplikoval štvorročnú premlčaciu dobu zakotvenú v ustanovení § 397 Obchodného zákonníka. Záver súdu potvrdzuje aj právna teória ako aj ustálená judikatúra súdov, na ktorú súd prvej inštancie v rozsudku priamo odkazuje. Naviac poukázal na to, že žalovaný 2. počas konania pred súdom nesprávne namietal obdobie premlčania, nakoľko žalobca si od neho uplatňoval žalobou nárok až odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby od 28.11.2009. 44. Obaja žalovaní v odvolaniach voči Rozsudku namietali svoju pasívnu legitimáciu v spore, pričom v argumentácii uvádzali rôzne skutočnosti, ktoré s prejednávanou vecou absolútne nesúvisia a sú z hľadiska jej právneho ako aj skutkového posúdenia právne irelevantné. Pozemok je reálne užívaný osobami odlišnými od vlastníka pozemku bez existencie právneho dôvodu a je bez právneho dôvodu užívaný tak žalovaným I. a II. 45. Žalobca vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaného 1. uviedol, že pozemok sa nachádza na území Hl. mesta SR Bratislavy, ktorá podľa § 1a ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. o Hlavnom meste SR Bratislave združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt, teda osoby, ktoré predmetný pozemok využívajú najviac. Pozemok slúži na všeobecné užívanie verejnosťou, teda obyvateľmi a návštevníkmi Hlavného mesta SR Bratislavy bez existencie akéhokoľvek titulu, ktorý by žalovaného v 1. rade oprávňoval využívať pozemok vo vlastníctve žalobcu a bez poskytnutia akejkoľvek náhrady za užívanie pozemku žalobcovi. Už len táto skutočnosť sama osebe zakladá podľa žalobcu v zmysle ustálenej judikatúry pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade a aj nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. 46. Okrem toho je z vykonaného dokazovania zrejmé, že žalovaný 1. využíva pozemok na plnenie svojich úloh ako jednotky územnej samosprávy. Pozemok predstavuje priestor využívaný neobmedzeným okruhom užívateľov využívajúcim aj mestskú hromadnú dopravu zabezpečovanú žalovaným 1. Na pozemku sa nachádza zastávka MHD, automat na lístky a pod.. Žalobca poukázal na to, že bolo preukázané listinnými dôkazmi, že žalovaný 1. na pozemok umiestnil reklamný hypercube s logom Bratislavy, a teda je vysoko pravdepodobné, že pozemok žalobcu užíva dokonca s majetkovým prospechom. V zmysle ustálenej judikatúry takéto užívanie zakladá nielen vznik bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu, ale aj pasívnu legitimáciu na strane žalovaného 1. 47. Námietky žalovaného v 1. rade, ktoré poukazujú na nesprávny výklad pojmu verejné priestranstvo zo strany súdu prvej inštancie sú, aj s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, podľa žalobcu nedôvodné a účelové. Žalovaný v 1. rade v odvolaní síce poukazuje na definíciu verejného priestranstva, tak ako je uvedená aj v odôvodnení rozhodnutia NS SR, sp. zn. 4 Cdo 52/2009, avšak tvrdenia, ktoré následne uvádza a ktorými indikuje, že by sa v posudzovanom prípade nejedná o verejné priestranstvo, nemožno z odôvodnenia rozhodnutia NS SR, sp. zn. 4Cdo 52/2009 vôbec vyvodiť. Rozhodovacia prax v obdobných prípadoch práve jasne stanovuje, že v prípade, ak dochádza k užívaniu pozemkov vo vlastníctve jednotlivca v prospech neurčitého okruhu osôb, je možné takéto pozemky posudzovať ako verejné priestranstvo. Z tejto súdnej praxe taktiež explicitne vyplýva, že jednotlivec, teda vlastník, ktorého vlastnícke právo je obmedzené práve vo verejnom záujme, má nárok na náhradu v intenciách ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že je rozumné a spravodlivé, aby jednotlivcom, ktorých vlastnícke právo bolo obmedzené v záujme verejnom, t j. v záujme spoločnosti, bola poskytnutá náhrada tým subjektom, v ktorého prospech k obmedzeniu dochádza, teda spoločnosťou (cez štát, obec). Nemožno spravodlivo požadovať, aby náklady spoločnosti niesol len jednotlivec, ktorého právna (vlastnícka) sféra je obmedzovaná. 48. Ostatné námietky žalovaného 1. uvedené v jeho odvolaní sú právne irelevantné - jedná sa o rôzne nepodložené tvrdenia o tom, že pozemok je zastavaný stavbou vo vlastníctve žalovaného 2. a že právo užívania pozemku teda prislúcha výlučne jemu. Tieto tvrdenia sú podľa názoru žalobcu v rozpore s obsahom spisu ako aj s vykonaným dokazovaním, z ktorého je zrejmé, že žalovaný 1. a 2. pozemok užíva. Taktiež nie sú v posudzovanej veci relevantné tvrdenia o ochrannom pásme dráhy, ktoré žalovaný 1. uplatnil až v konaní pred odvolacím súdom. 49. K pasívnej legitimácii žalovaného 2. žalobca uviedol, že pozemok je žalovaným 2. využívaný najmä ako prístup do staničnej budovy Ž. V., ktorú má žalovaný 2. v správe, ako aj inými návštevníkmi budovy Ž. V., nakoľko však priestory železničnej stanice sú žalovaným 2. prenajímané tretím subjektom, ktoré v nej zriadili rôzne prevádzky, je možné konštatovať, že žalovaný 2. pozemok žalobcu užíva dokonca s majetkovým prospechom. 50. Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie je okrem toho zrejmé, že na pozemku sa tiež preukázateľne nachádza stanovisko parkovacej služby a prístupové komunikácie k parkoviskám vo vlastníctve žalovaného 2., t.j. užívaním pozemku dosahuje žalovaný 2. zisk ako i to, že žalovanému 2. bolo povolené užívanie stavby Dostavba trate O. T. - V., R. W. XXXX V. V. - úprava komunikácií nachádzajúcej sa na pozemku. 51. Žalovaný 2. údajný nedostatok svojej pasívnej legitimácie v konaní odôvodňoval tvrdeniami, že stavba „Dostavba trate O. Ú. - V., R. W. XXXX V. V. - úprava komunikácií ním bola vybudovaná ako nútená vyvolaná investícia, že stavebný úrad uložením podmienky v kolaudačnom rozhodnutí spočívajúcej v tom, že stavebný objekt W. XXXX V. V. - úprava komunikácií má zostať v správe žalovaného 2. prekročil svoju právomoc, ako aj polemikou ohľadom charakteru povrchu predmetného stavebného objektu (tzv. zámkovej dlažby). Tieto tvrdenia však nesúvisia s predmetom konania a nie sú pre posúdenie danej právnej veci vôbec právne relevantné. 52. Žalobca zároveň podotkol, že dôkazy predložené v odvolaní žalovaného 2., za účelom preukázania počtu cestujúcich prepravených vlakmi a MHD nielenže nie sú právne relevantné, ale s poukazom na ust. § 366 CSP ich použitie nie je ani prípustné, nakoľko ich žalovaný 2. mohol predložiť už počas konania na súde prvej inštancie. 53. Súd tiež podľa žalobcu správne konštatoval s ohľadom na skutočnosť, že v posudzovanom prípade nie je možné jednoznačne určiť konkrétny rozsah užívania pozemku tým-ktorým žalovaným, že bezdôvodné obohatenie viacerých osôb, spočívajúce v užívaní cudzej veci bez reálneho rozdelenia a bez dohody o spôsobe užívania konkrétnej časti, zakladá ich solidárnu zodpovednosť poskytnúť za užívanie peňažnú náhradu a veriteľa oprávňuje požadovať splnenie povinnosti od ktoréhokoľvek z nich. Tento záver tiež vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe. 54. Vo vzťahu k vecnému bremenu spomínanému v odvolaní žalovaného 2. žalobca bol toho názoru, že predmetné vecné bremeno spočíva výlučne v povinnosti žalobcu ako vlastníka pozemku strpieť umiestňovanie inžinierskych sietí na pozemku v rozsahu presne vyznačenom v geometrickom pláne a nesúvisí s tunajším súdnym konaním a s užívaním pozemku v prospech neurčitého okruhu osôb, ktoré navštevujú aj budovu ŽST Petržalka. Dokonca by sa dalo podporne konštatovať, že uvedené vecné bremeno je len ďalším dôkazom užívania pozemku zo strany žalovaného 2. svedčiacom o pasívnej legitimácii žalovaného v 2. rade. 55. Súd prvej inštancie výšku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia 15,- EUR/m2/rok v súlade s ustálenou judikatúrou stanovil v sume obvyklého nájomného, pričom vychádzal z početných vykonaných dôkazov, a to z odborného vyjadrenia NARKS-INFOSERVÍS a.s. zo dňa 07.07.2016 a jeho doplnenia zo dňa 28.10.2016, pričom zohľadnil Zmluvu o nájme pozemkov č. XX-XX-XXXX-XX-XX uzatvorenú dňa 11.11. .2011 v znení jej dodatku z 09.12.2011, Zmluvu o nájme pozemkov č. XX/XX/XXX uzatvorenej dňa 06.03.2007 s nájomným stanoveným vo výške 14,61 EUR/m2 pozemku/rok. Ďalej vychádzal z právoplatného rozhodnutia vydaného v analogickom súdnom konaní, konkrétne z rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30.01.2007, č.k. 39C 357/2005-139, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02.04.2008, č.k. 2Co 90/07-169. V tejto súvislosti žalobca poukázal na pasivitu najmä žalovaného 1., ktorý nevyužil možnosť opakovane mu danú prvostupňovým súdom vyjadriť sa k odbornému vyjadreniu NARKS-INFOSERVIS a.s.. S poukazom na ust. § 366 CSP by odvolací súd nemal prihliadať na námietky žalovaného 1., nakoľko tento sa k odbornému vyjadreniu NARKS-INFOSERVIS a.s. vyjadril až vo svojom odvolaní, pričom mal objektívnu možnosť vyjadriť sa k uvedenému odbornému vyjadreniu už počas konania pred prvostupňovým súdom. 56. Za účelom stanovenia výšky nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (určenia obvyklého nájmu pozemku v rozhodnom období) bolo vo veci v súlade s požiadavkami žalovaných vykonané aj znalecké dokazovanie - znaleckým posudkom H.. Š. O. Č.. XX/XXXX zo dňa 30.06.2014. Znalec však v predmetnom posudku vôbec neurčil hodnotu obvyklého nájmu pozemku a znalecký posudok bol nepoužiteľný pre účely súdneho konania, a preto súd pripustil odborné vyjadrenie NARKS- INFOSERVIS a.s. predložené žalobcom dňa 07.07.2016 a doplnené dňa 28.10.2016. Vzhľadom na skutočnosť, že nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania by, aj s ohľadom na výsledky pôvodného znaleckého dokazovania, s vysokou pravdepodobnosťou neprinieslo poznatky použiteľné pre účely súdneho konania, ako aj s ohľadom na dlhé trvanie konania a na skutočnosť, že žalobcom predložené odborné vyjadrenie má v zmysle § 206 a § 207 ods. 1 CSP prednosť pred znaleckým dokazovaním, prvostupňový súd postupoval správne a plne v súlade s procesnými predpismi, ako aj v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania. 57. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca požiadal odvolací súd, aby rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/208/2009-654 zo dňa 02.01.2017 ako vecne správny potvrdil. 58. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal bez vec nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 06.03.2018 podľa § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade a s vyjadrením žalobcu dospel k záveru, že odvolaniam nie je možné vyhovieť. 59. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 60. Odvolací súd má za osvedčené, že z LV č. XXXX zo dňa 26.08.2009 riadne vyplýva, že vlastníkom pozemku reg. „. V.. Č.. XXXX/X B. B. XXXX Q. G. V. U. K., je žalobca. Žalobca písomne dňa 20.08.2009 a 31.08.2009 žiadal i úhradu nájomného žalovaného 1. Z dokumentácie stavebnotechnickej vrátane protokolu o prevzatí je osvedčené, že vlastníkom stavby je Slovenská republika a správcom je žalovaný 2. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný 1. a 2. užívajú pozemok parcely registra „., V.. Č.. XXXX/X, ktorý je vo vlastníctve žalobcu, a to preukázane bez právneho titulu, pričom žalobca plní žalovanému 1. a 2. bez právneho dôvodu, a to bez toho, aby žalovaní 1. a 2. platili žalobcovi peňažnú odmenu ako aj bez právneho titulu, čím vzniká žalobcovi nielen bezdôvodné obohatenie, ale aj zakladá pasívnu legitimáciu žalovaných v 1. a 2. rade. Žalobca taktiež uviedol, že ani po podaní žaloby žalobcom medzi stranami sporu neprišlo k uzavretiu dohody. 61. Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. Bratislava je hlavným mestom Slovenskej republiky a pravidelným sídlom prezidenta Slovenskej republiky, Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada") a vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda"). Prezident Slovenskej republiky, národná rada, vláda, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") pomáhajú Bratislave plniť funkciu hlavného mesta Slovenskej republiky a politického, kultúrneho, obchodného a spoločenského centra Slovenska. Bratislava utvára podmienky na činnosť týchto orgánov, ako aj na činnosť zastupiteľských orgánov iných štátov, ktoré majú sídlo v Bratislave. 62. Podľa § 4 ods.3 písm. g) zákona č. 369/1990 Zb. obec pri výkone samosprávy zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu. 63. Je nesporné, že pozemok žalobcu užívajú žalovaní 1. a 2. a to z toho dôvodu, že predmetný pozemok je užívaný verejnosťou, teda osobami, ktoré združuje Hlavné mesto Bratislava, a to bez existencie akéhokoľvek titulu a akejkoľvek náhrady, ktorý by oprávňoval žalovaného 1. využívať pozemok žalobcu. Je pritom irelevantné či ide o obyvateľov okolitých obytných domov, ktorí cestujú za prácou, do školy alebo či ide o vysoko prevyšujúci počet návštevníkov stanice v porovnaní s počtom cestujúcich železničnou dopravou či zamestnancov a návštevníkov komplexu C. F. ako to uviedol v odvolaní žalovaný 1. V tejto súvislosti žalovaný 2. zaslal súdu dôkazy preukazujúce počet cestujúcich prepravnými vlakmi či MHD, avšak odvolací súd má zato, že uvedený dôkaz neobstojí. Pozemok žalobcu je tiež využívaný žalovaným 2. a to najmä ako prístup do W. O. Ž. V., kde žalovaný 2. figuruje ako správca. Priestory železnice sú žalovaným 2. prenajímané tretím subjektom a je teda pomerne isté, že žalovaný 2. má z uvedenej činnosti majetkový prospech. 64. Námietky žalovaného 2. poukazujúce na to, že „Dostavba trate O. Ú. - V., R. W. XXXX V. V. - úprava komunikácií ním bola vybudovaná ako nútená vyvolaná investícia, že stavebný úrad uložením podmienky v kolaudačnom rozhodnutí spočívajúcej v tom, že stavebný objekt W. XXXX V. V. - úprava komunikácií má zostať v správe žalovaného v 2.rade prekročil svoju právomoc, ako aj polemikou ohľadom charakteru povrchu predmetného stavebného objektu (tzv. zámkovej dlažby) žiadnym spôsobom nesúvisia s predmetom konania a súd ich považuje za právne irelevantné, nakoľko neexistuje dôvod, aby súd vyhodnocoval, či stavebný úrad vydaným právoplatným kolaudačným rozhodnutím prekročil svoju právomoc. 65. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 66. Podľa § 458 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil. 67. Odvolací súd teda čo do medzitýmnej otázky (základ nároku) sa stotožňuje so súdom prvej inštancie. Žalovaný 1. ako aj žalovaný 2. zaberá pozemok vo vlastníctve žalobcu, s vlastníkom pozemku sa za sporné obdobie žiadnym spôsobom právne nevyrovnal a niet dôvodu konštatovať iný záver ako ten, že sa žalovaní 1. ako aj 2. sa bezdôvodne obohatili na úkor žalobcu. Len samotný fakt, že ide o využívanie pozemku „pre všetkých“, teda na verejnoprospešný účel, nemôže vlastníka ukrátiť. 68. Súčasná právna teória i prax chápe pod pojmom verejné užívanie verejného priestranstva užívanie všeobecne prístupných materiálnych statkov vopred neobmedzeným okruhom užívateľov. Musí ísť pritom o také užívanie, ktoré zodpovedá povahe a účelu statku a ktoré nevylučuje z obdobného užívania toho istého statku iných, aj len potenciálnych užívateľov. Rozlišujú sa pritom dva druhy verejného užívania, a to užívanie všeobecné a užívanie osobitné. Oba druhy užívania majú verejnoprávnu povahu, vôľa vlastníka tu nehrá žiadnu rolu. Všeobecné užívanie nevyžaduje žiadne rozhodnutie správneho orgánu, nie je preň treba žiadne povolenie, okruh užívateľov je neobmedzený. Naproti tomu osobitné užívanie vzniká na základe správneho rozhodnutia a len pre užívateľov v tomto rozhodnutí označených. Podľa teórie sú verejné priestranstvá, ako materiálny statok, jedným z možných predmetov verejného užívania, medzi ktoré patrí najmä voda, pozemné komunikácie, krajina, les, ovzdušie, niektoré druhy energií a kmitočtové spektrum. Aj keď vlastník má teoretické právo brániť sa všeobecnému užívaniu svojho majetku, vyňatie priestorov vlastnených súkromnými subjektmi a spĺňajúcich zákonné znaky verejného priestranstva z verejnoprávneho režimu verejného priestranstva by viedlo k podstatnému sťaženiu či znemožneniu právnej regulácie spoločenských vzťahov, na ktorých má obec ako verejnoprávna korporácia verejný záujem. Tak je to preto, aby obec mohla plniť povinnosti vyplývajúce pre ňu zo zákona o obecnom zriadení. 69. Obec (mesto) má postavenie verejnoprávnej korporácie, má vlastný majetok, má vlastné príjmy a hospodári za podmienok stanovených zákonom podľa vlastného rozpočtu (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 389/08 z 1. apríla 2009). Vykonáva jednak prenesenú pôsobnosť, ktorá predstavuje výkon štátnej správy zverenej orgánom mesta, a ďalej samostatnú pôsobnosť, ktorá je prejavom jej samosprávy. V oblasti prenesenej pôsobnosti sa uplatňujú princípy verejného práva regulujúce výkon verejnej správy. Orgány verejnej moci tu teda vystupujú autoritatívne vo vzťahu k občanom a jedná sa teda o správu uplatňujúcu princípy nadriadenosti a podriadenosti. Pokiaľ ide však o výkon samosprávy, ktorej podstatou je predovšetkým hospodárenie s majetkom, kedy o spôsoboch jeho využitia a nakladania s ním rozhoduje v medziach zákona verejnoprávna korporácia (právnická osoba - čl. 65 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) samostatne, tu je potrebné zdôrazniť, že verejnoprávna korporácia vstupuje do súkromnoprávnych vzťahov, kde platia súkromnoprávne princípy, predovšetkým princíp rovnosti strán a ďalšie princípy občianskeho práva, vrátane princípu vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého užívaním cudzieho majetku. 70. Preto ak nie je v občianskoprávnej rovine (napr. zmluvou) upravené všeobecné užívanie verejného priestranstva, zahrňujúce aj len sčasti pozemky vlastnícky patriace tretej osobe, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane obce plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pretože aj keď existuje právny dôvod užívania verejného priestranstva, nejde o titul, podľa ktorého by obci vzniklo oprávnenie, aby také plnenie zo strany tretej osoby (strpenie užívania jej majetku) bolo poskytované bezplatne. Pripustením opačnej možnosti by došlo k porušeniu základného princípu občianskoprávnych vzťahov, spočívajúceho v rovnosti ich účastníkov (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/52/2009). 71. Treba poznamenať, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že pozemok vo výlučnom vlastníctve žalobcu je užívaný žalovanými bez akéhokoľvek právneho titulu a bez toho, že by žalobcovi bola zaplatená náhrada, že v dôsledku toho došlo na úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v získaní majetkovej hodnoty subjektom, ktorý pozemky užíval bez poskytovania náhrady. Aj súdna prax sa zjednotila v tom, že majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle totiž získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak (pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia) jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenia by musel poskytovať náhradu. O plnenie bez právneho dôvodu ide preto tiež v prípade užívania pozemkov bez nájomnej, či inej zmluvy alebo iného titulu. Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je vzhľadom na povahu plnenia schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods. 1 OZ). Pretože účelom je tu odčerpať prostriedky bezdôvodne sa obohacujúceho, ktoré získal na úkor iného, treba výšku plnenia za užívanie cudzej veci bez právneho dôvodu odvodzovať od prospechu, ktorý získal obohatený. Nakoľko žalovaný 1. a žalovaný 2. užívali pozemok bez právneho dôvodu, je možné bezdôvodné obohatenia určiť peňažnou sumou, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobných nehnuteľností, spravidla formou nájmu, tak ako uviedol súd prvej inštancie. Náhrada sa teda pomeruje s obvyklou hladinou nájomného. 72. Vo veci premlčania súhlasí odvolací súd s názorom súdu prvej inštancie, a to, že je potrebné aplikovať Obchodný zákonník, nakoľko ide o vzťah medzi podnikateľskými subjektmi, čiže ide o vzťah obchodnoprávny, a to napriek aplikácii Občianskeho zákonníka na ustanovenia o bezdôvodnom obohatení. Tento názor je potvrdený aj právnou teóriou a ustálenou judikatúrou súdov, na ktoré súd prvej inštancie v rozsudku odkazuje. 73. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/208/2009-654 zo dňa 02.01.2017 ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 74. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 75. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 76. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP, a to tak, že nakoľko mal žalobca v odvolacom konaní úspech, priznal mu trovy odvolacieho konania v celom rozsahu. 77. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).