Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/454/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1103899576 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1103899576.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: Z. D., E.. XX.XX.XXXX, I.: O. X, I., v zast.: JUDr. Petronela Kavecká, advokátka so sídlom: Kolískova 1, Bratislava proti žalovaným: 1/ Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom: Pažítková 4, Bratislava, IČO: 31 813 861, 2/ Národná transfúzna služba Slovenskej republiky, so sídlom: Ďumbierska 3/L, Bratislava, IČO: 30 853 015, v zast.: VALIŠ LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Mostová 2, Bratislava, o náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 278.600 eur, na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 10Ct/9/2003-617 zo dňa 27.06.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu voči žalovanému 1/ zamietol. Žalovanému 2/ uložil súd povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 25-násobku bodového ohodnotenia znalcom, 4000 bodov v sume 199.000,-€ (4000 bodov x 1,99 € = 7.960,-€ x 25 = 199.000,- €) v lehote 15 dní od dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu voči žalobcovi 2/ zamietol. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 444 Občianskeho zákonníka, § 1, § 4 ods. 1, § 6 ods. 2, § 7 ods. 1, 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a vecne tým, že žalobca (ďalej aj ako „navrhovateľ“) žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 24.03.2003 pôvodne žiadal, aby súd zaviazal žalovaného 1/ (ďalej aj ako „odporcu“) Fakultnú nemocnicu, na zaplatenie náhrady škody 26.991,-Sk, ako aj na náhradu škody titulom bolestného, trvalých následkov a sťaženia spoločenského uplatnenia. 3. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to výsluchom účastníkov konania, svedkyne C. D. na pojednávaní konanom dňa 01.02.2016, svedka B.. A.. A. A., Z.. na pojednávaní konanom dňa 09.05.2016, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie uznesením č. k. 10Ct 9/2003-165 zo dňa 11.01.2010 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia gastroenterológia. Vykonaním znaleckého úkonu súd poveril A.. U. A.. Predmetné uznesenie bolo zmenené uznesením č. k. 10Ct 9/2003-170 zo dňa 08.02.2010 a vykonaním znaleckého úkonu bol poverený znalec A.. O. M.. Predmetné uznesenie bolo opätovne zmenené č. k. 10Ct 9/2003-172 zo dňa 26.02.2010 a vykonaním znaleckého úkonu bola poverená A.. O. M., ktorá súdu doručila písomný znalecký posudok číslo X/XXXX, písomné doplnenie k znaleckému posudku. Súd nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie uznesením č. k. 10Ct 9/2003-306 zo dňa 02.03.2012, vykonaním znaleckého úkonu súd poveril znaleckú organizáciu: forenzic sk. Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., ktorá súdu doručila písomný kontrolný znalecký posudok č.XXX/XXXX dňa 02.10.2012 a dňa 21.08.2015 písomný doplnok ku kontrolnému znaleckému posudku. Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný, v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p,. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovolával a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov, v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd prvej inštancie vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a prednesov na pojednávaní. Súd v prvom rade skúmal tak aktívnu ako aj pasívnu vecnú legitimáciu účastníkov konania. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009) V konaní súd ustálil, že navrhovateľ je v konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom, z dôvodov súdom uvedených nižšie. Súd však návrh voči odporcovi v prvom rade zamietol z dôvodu, že v konaní nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom vzhľadom na rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky číslo 03775/3/2003-OPP zo dňa 28.11.2003, ktorým bola vyčlenená časť činnosti oddelenia hematológie a transfuziológie z Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava - Ružinov dňom 31.12.2003 (č. l. spisu 78). Odbery plazmy od darcov sú činnosťou, ktorá prešla dňa 01.01.2004 do Národnej transfúznej služby Slovenskej republiky. Predmetom prevodu bola transfuziológia z Fakultnej nemocnice s poliklinikou Ružinov (odporcu v prvom rade, ktorého názov a sídlo bol počas konania menený v zmysle príslušných rozhodnutí Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky), súvisiaca činnosť, hnuteľný majetok, v súvisiace práva a záväzky známe i neznáme. Pasívne vecne legitimovaným subjektom na strane žalovaných odporcov je iba odporca v druhom rade, v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky číslo 03775/3/2003-OPP zo dňa 28.11.2003. Medzi účastníkmi konania bola sporná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na zdraví u navrhovateľa pri odbere krvnej plazmy v rozhodnom období. Súd má za to, že pri skúmaní príčinnej súvislosti je súd viazaný právoplatným rozsudkom bývalého Obvodného súdu Bratislava 1 v právnej veci navrhovateľov - navrhovateľa, ktorý bol v procesnom postavení navrhovateľa v siedmom rade proti odporcovi Fakultnej nemocnici Bratislava - právnemu predchodcovi účastníkov konania v prejednávanej veci č. k. 8C 615/78, 8C 632/78, 8C 637/78, 8C 638/78, 8C 639/78, 8C 640/78, 8C 642/78, 8C 643/78, 8C 644/78, 8C 647/78, 8C 659/78-50 zo dňa 10.04.1980, v ktorom je konštatované: "že navrhovatelia ako darcovia plazmy ochoreli na vírusovú hepatitídu. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že ich ochorenie je v príčinnej súvislosti s odberom plazmy, a že žalovaný odporca v predmetnom konaní zodpovedá za škodu." Súd však navrhovateľovi (ktorý bol v procesnom postavení navrhovateľa v siedmom rade) nepriznal nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu, že znalec v konaní uviedol, že u navrhovateľa nie sú dôvody na zvýšenie náhrady, nakoľko u navrhovateľa prichádza k sústavnej úprave jeho zdravotného stavu a ochorenie u neho nezanechá trvalé následky. Súd navrhovateľovi priznal len časť uplatneného nároku na náhradu škody. Podľa ustanovenia § 159, ods. 2 O.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Ustanovenie § 159, ods. 2 O.s.p. je jedným z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré zabezpečuje právo zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR v súlade s článkom 51 ods.1 Ústavy SR. Zároveň, je jedným z ustanovení, ktoré vyjadruje princíp právnej istoty spočívajúcej v tom, že orgány verejnej moci, medzi ktoré nepochybne patria aj súdy, nebudú otázku, o ktorej už právoplatne rozhodol súd, posudzovať odlišne. Osobitný význam tohto ustanovenia pri realizácií princípov spravodlivého súdneho konania a právnej istoty je daný okrem iného tým, že právoplatný rozsudok je výsledkom konania pred orgánom, v ktorého právomoci je takéto konanie uskutočniť, ktoré je upravené Občianskym súdnym poriadkom, a v ktorom súd musí rešpektovať práva účastníkov konania vyplývajúce im z Ústavy SR a z medzinárodných zmlúv o ľudských právach. V okolnostiach predmetnej veci nemožno pochybovať o tom, že bývalý Obvodný súd Bratislava 1 rozhodoval o nároku navrhovateľa voči odporcovi, ktorý bol právoplatným rozsudkom zaviazaný na zaplatenie žalovanej sumy titulom náhrady škody na zdraví, ktorá navrhovateľovi vznikla v súvislosti s darovaním krvnej plazmy. Bolo by v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením, ktoré je jedným z nástrojov, ktorým zákonodarca zabezpečuje skutočnú realizáciu práva na spravodlivé súdne konanie, ako aj dodržiavanie princípu právnej istoty, ako princípu právneho štátu, aby súd návrh navrhovateľa, vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi konaním odporcu v druhom rade a vznikom škody na zdraví na strane navrhovateľa, posúdil rozdielne. Navrhovateľovi síce rozhodnutím bývalého Obvodného súdu Bratislava 1 nebol priznaný nárok na náhradu spoločenského uplatnenia v požadovanej výške avšak iba z dôvodu, že znalec uviedol, že u navrhovateľa nie sú dôvody na zvýšenie náhrady, nakoľko u navrhovateľa prichádza k sústavnej úprave jeho zdravotného stavu a ochorenie u neho nezanechá trvalé následky. Citovaný rozsudok, v tejto časti, netvorí prekážku veci rozhodnutej, z dôvodu, že ak sa preukáže, že k zhoršeniu zdravotného stavu poškodeného došlo v priamej príčinnej súvislosti s udalosťou, od ktorej je nárok odvodený a závery znalca sa nepreukážu ako správne, môže sa poškodený domáhať uplatnenia nároku na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia aj neskôr, za splnenia všetkých podmienok vzniku zodpovednosti dotknutého subjektu za škodu. Odporca v druhom rade vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku navrhovateľom. 4. Osobitný význam tohto ustanovenia pri realizácií princípov spravodlivého súdneho konania a právnej istoty je daný okrem iného tým, že právoplatný rozsudok je výsledkom konania pred orgánom, v ktorého právomoci je takéto konanie uskutočniť, ktoré je upravené Občianskym súdnym poriadkom, a v ktorom súd musí rešpektovať práva účastníkov konania vyplývajúce im z Ústavy SR a z medzinárodných zmlúv o ľudských právach. V okolnostiach predmetnej veci nemožno pochybovať o tom, že bývalý Obvodný súd Bratislava 1 rozhodoval o nároku navrhovateľa voči odporcovi, ktorý bol právoplatným rozsudkom zaviazaný na zaplatenie žalovanej sumy titulom náhrady škody na zdraví, ktorá navrhovateľovi vznikla v súvislosti s darovaním krvnej plazmy. Bolo by v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením, ktoré je jedným z nástrojov, ktorým zákonodarca zabezpečuje skutočnú realizáciu práva na spravodlivé súdne konanie, ako aj dodržiavanie princípu právnej istoty, ako princípu právneho štátu, aby súd návrh navrhovateľa, vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi konaním odporcu v druhom rade a vznikom škody na zdraví na strane navrhovateľa, posúdil rozdielne. Navrhovateľovi síce rozhodnutím bývalého Obvodného súdu Bratislava 1 nebol priznaný nárok na náhradu spoločenského uplatnenia v požadovanej výške avšak iba z dôvodu, že znalec uviedol, že u navrhovateľa nie sú dôvody na zvýšenie náhrady, nakoľko u navrhovateľa prichádza k sústavnej úprave jeho zdravotného stavu a ochorenie u neho nezanechá trvalé následky. Citovaný rozsudok, v tejto časti, netvorí prekážku veci rozhodnutej, z dôvodu, že ak sa preukáže, že k zhoršeniu zdravotného stavu poškodeného došlo v priamej príčinnej súvislosti s udalosťou, od ktorej je nárok odvodený a závery znalca sa nepreukážu ako správne, môže sa poškodený domáhať uplatnenia nároku na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia aj neskôr, za splnenia všetkých podmienok vzniku zodpovednosti dotknutého subjektu za škodu. Odporca v druhom rade vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku navrhovateľom. Podľa ustanovenia § 100, ods. 1 Občianskeho zákonníka /ďalej OZ/ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. V prejednávanej veci je uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle ust. § 7, ods.3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v dôsledku zistených zdravotných komplikácií obmedzujúcich navrhovateľa v každodennom živote. Vyjadrenie nároku peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o právo majetkovej povahy. Súd prihliadol na argumentáciu odporcu v druhom rade v konaní pri vznesení námietky premlčania uplatneného nároku, no pokiaľ ide o posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby u nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, v zmysle ust. § 7, ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., tak v danom prípade je rozhodujúcim okamžik, kedy sa po liečení choroby ustálil zdravotný stav poškodeného a to natoľko, že bolo známe, či a v akom rozsahu došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia (§ 9 ods.1 vyhlášky č. 32/1965 Zb.) Na premlčanie nároku súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Z ustanovenia § 100, ods.2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá (§ 100 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia lehota a to subjektívna v ods. 1 cit. § 106 OZ a objektívna v ods. 2 cit. § 106 OZ. Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej lehoty je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba pritom môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť, čo však platí len pri nárokoch na náhradu škody všeobecne, nie pri nárokoch na náhradu škody na zdraví. Pri uplatnení nároku na náhradu škody titulom nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia platí dvojročná subjektívna doba na uplatnenie si nároku, no tento nárok môže byť uplatnený aj neskôr od škodovej udalosti, ak nárok na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia je v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ktorá mohla nastať aj niekoľko rokov pred uplatnením si nároku, ak sa bezpečne preukáže, že v súvislosti so škodovou udalosťou došlo v neskoršom období k sťaženiu spoločenského uplatnenia poškodeného, čo je prípad navrhovateľa, ktorého zdravotný stav aj napriek tvrdeniam znalca v pôvodnom konaní sa permanentne zhoršuje, ide o neustály priebehový dej, nakoľko ochorenie navrhovateľa stále progreduje a nedošlo u neho k ustáleniu zdravotného stavu tak, že by od toho konkrétneho momentu mohol byť počítaný začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie si nároku. Teda navrhovateľ si nárok voči žalovanému odporcovi tak v prvom rade ako aj neskôr voči odporcovi v druhom rade, ktorého vstup do konania súd na návrh navrhovateľa pripustil, uplatnil včas. U navrhovateľa, podľa výsledkov znaleckého dokazovania (ktorého výsledky súd cituje nižšie v odvodnení rozsudku), je predpoklad neustáleho zhoršovania sa zdravotného stavu, ktorý môže vyústiť až do transplantácie pečene, čo bude ďalšou zdravotnou komplikáciu podmieňujúcou sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa. Navrhovateľ sa o škode na zdraví - jej rozsahu dozvedel a dozvedá v každodennom živote. O výške uplatneného nároku sa navrhovateľ mohol dozvedieť až na základe vykonaného dokazovania súdom. Presné vyčíslenie nároku nie je podmienkou včasnosti uplatnenia nároku. Keďže odporca v druhom rade sa premlčania nároku nedovolal, súd vo veci pokračoval v konaní. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, ktorý bol realizovaný na pojednávaní dňa 30.09.2009 (č. l. spisu 154). Navrhovateľ počas výsluchu zotrval na svojich skutkových tvrdeniach uvedených v návrhu a podaniach, ktorými pôvodný návrh doplnil, uviedol, že jeho zdravotný stav sa neustále zhoršuje. Z dôvodu spornosti výšky uplatneného nároku na náhradu škody titulom bolestného (ktorého náhrady sa navrhovateľ po vykonaní kontrolného znaleckého dokazovania už nedomáhal) a spoločenského uplatnenia, súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia. Súd uznesením č. k. 10Ct 9/2003-165 zo dňa 11.01.2010 nariadil vo veci znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia gastroenterológia. Vykonaním znaleckého úkonu súd poveril A.. U. A.. Predmetné uznesenie bolo zmenené uznesením č. k. 10Ct 9/2003-170 zo dňa 08.02.2010 a vykonaním znaleckého úkonu bol poverený znalec A.. O. M.. Predmetné uznesenie bolo opätovne zmenené č. k. 10Ct 9/2003-172 zo dňa 26.02.2010 a vykonaním znaleckého úkonu bola poverená A.. O. M.. Znalkyňa súdu doručila písomný znalecký posudok č. X/ XXXX, v zmysle ktorého v závere odpovedi na otázku č. 1 konštatovala, že u navrhovateľa sa jedná o ochorenie - chronickú hepatitídu typu C s prechodom do cirhózy pečene, toto ochorenie je známe od druhej polovice minulého storočia, kedy bola identifikovaná serologicky hepatitída typu C. Spôsob prenosu vírusu hepatitídy typu C je krvou človeka na človeka - transfúziou krvi, krvných prípravkov, transplantáciou orgánov a tkanív. Existuje aj riziko prenosu infekcie pri použití odberovej injekčnej ihly, čo bolo v danom prípade. Znalkyňa v odpovedi na otázku č. 3 uviedla, že vznik a priebeh ochorenia je v príčinnej súvislosti s pôsobením navrhovateľa ako darcu krvi a krvnej plazmy v rokoch 1975 až 1978, v odbornej literatúre je takýto prenos infekcie potvrdený. V odpovedi na otázku č. 6, znalkyňa uviedla, že ochorenie navrhovateľa je dlhodobé, postupne zhoršujúce sa ochorenie. Infekčné vírusové ochorenie pečene vedie k poškodeniu pečeňovej bunky, čo má za následok poruchu metabolizmu tukov, cukrov a hormónov a tvorby protilátok všeobecne, tieto zmeny zhoršujú celkový priebeh ochorenia, kvalita života navrhovateľa je ovplyvnená liečbou, liekmi, dodržiavaním životosprávy, diétnym režimom. V odpovedi na otázku č. 8 znalkyňa uviedla, že hepatitída Non A, Non B bola diagnostikovaná v roku 1977, kedy v tomto období nebola popisovaná hepatitída typu C, ide o synonymum toho istého ochorenia. Hepatitída typu C bola označovaná aj ako ,,sérová" alebo ,,potransfúzna hepatitída", neskôr označovaná Non A a Non B hepatitída. Na otázku č. 9 znalkyňa uviedla, že je málo pravdepodobné, že už pred odberom plazmy v roku 1977 by navrhovateľ trpel ochorením hepatitídy typu C a to z dôvodu, že v roku 1973 bol operovaný pre úraz brucha a v zdravotnej dokumentácii z chirurgickej kliniky v I., znalkyňa nezistila žiadny záznam o príznakoch zvýšenia pečeňových testov a iných klinických známok. Na otázku č. 14 svedkyňa uviedla, že navrhovateľ mal opakovane nasadenú antivírusovú liečbu v rokoch 1992 - 1993 až 2000 - 2001, 2003, 2005, 2008, 2009 a toho času v roku 2010. V čase vypracovania znaleckého posudku bola navrhovateľovi opäť indikovaná antivírusová liečba. V odpovedi na otázku č. 17 znalkyňa uviedla, že kvalita života navrhovateľa je obmedzená zníženou telesnou výkonnosťou, nemožnosťou pohybu na slnku, musí dodržiavať životosprávu, diétny režim, v spoločnosti častejším meteorizmom (pocitom nafúknutia), u navrhovateľa je znížené libido. Navrhovateľ musí dodržiavať diétny režim obmedzením cukrov, tukov dlhodobo. V odpovedi na otázku č. 20 znalkyňa uviedla, že prognóza vývoja zdravotného stavu navrhovateľa je postupne zhoršujúca sa. Liečbou môže byť vývoj ochorenia len spomalený, taktiež životosprávou a diétnym režimom. Na otázku č. 25 znalkyňa uviedla, že na život navrhovateľa má ochorenie negatívny dopad z dôvodu opakovania antivírusovou liečbou - má teploty, kŕče v svaloch, zvýšenú únavnosť, nespavosť, bolesti brucha, svrbenie kože a celkové zhoršenie psychiky a sluchu. V odpovedi na otázku č. 26 znalkyňa uviedla, že následkom liečby hepatitídy typu C antivírusovou liečbou u navrhovateľa došlo k zmenám trvalého poškodenia zdravia a to parodontoróze a vypadnutiu šiestich zubov. Prognóza vyliečenia je málo pravdepodobná, liečbou sa stav môže stabilizovať a však má progresívny charakter. V odpovedi na otázku č. 27 znalkyňa uviedla, že pri prehodnotení výsledkov MRI vyšetrenia z mája 2009 došlo k prechodu ochorenia pečene u navrhovateľa do cirhózy pečene s prítomnosťou drobných cystičiek v pečeni. Znalkyňa vyčíslila výšku bolestného na 800 bodov, výšku sťaženia spoločenského uplatnenia vyčíslila súčtom položiek č. 90a, 311 a 255 na celkový počet 1135 bodov. Odporca v druhom rade, dňa 14.01.2011, doručil súdu písomné vyjadrenie, ktorým namietol obsahové a formálne nedostatky znaleckého posudku. Vzhľadom na vznesené námietky bola súdom znalkyňa A.. O.P. M. vyzvaná na doplnenie znaleckého posudku, predmetné doplnenie znaleckého posudku bolo opäť spochybnené odporcom v druhom rade. Súd za zhodného tvrdenia účastníkov konania nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie uznesením č. k. 10Ct 9/2003-306 zo dňa 02.03.2012, vykonaním znaleckého úkonu súd poveril znaleckú organizáciu: forenzic sk. Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. Súdu bol doručený kontrolný znalecký posudok dňa 02.10.2012 č. XXX/XXXX. Ustanovený znalec po preskúmaní znaleckého posudku A.. O. M. odpovedal na rovnaké otázky. Zo záveru kontrolného znaleckého posudku z odpovede na otázku č. 1 jednoznačne vyplýva, že u navrhovateľa ide o chronický priebeh vírusového zápalu pečene typu C. Od roku 1992 boli do klinickej praxe zavedené laboratórne diagnostické metódy, ktorými bolo možné vírus hepatitídy C identifikovať u ľudí. Zhodne zo znalkyňou A.. M. bolo v kontrolnom znaleckom posudku konštatované, že vírusová hepatitída typu C je spôsobená vírusom, ktorý sa prenáša parenterálne (prenosom telesných tekutín), najmä však krvnou cestou. Najväčšie riziko nákazy vírusom hepatitídy typu C je pri priamom podaním infikovanej krvi transfúziou. V kontrolnom znaleckom posudku znalec uviedol, že v rodinnom prostredí pri dodržiavaní základných hygienických návykov je prenos tejto infekciou minimálny až raritný. V odpovedi na otázku č. 2 - predmetom, ktorej bolo zhodnotenie zdravotného stavu navrhovateľa, v kontrolnom znaleckom posudku bolo uvedené, že pri ustálení zdravotného stavu navrhovateľa A.. O. M. postupovala správne a sama navrhovateľa vyšetrila. Na otázku č. 3 bolo v kontrolnom znaleckom uvedené, že dôkaz kauzality času a spôsobu infikovania navrhovateľa vírusom hepatitídy C a či postup pri odbere krvi a krvnej plazmy v danom období bol vykonaný lege artis na úrovni vtedajších poznatkov lekárskej vedy je sčasti zodpovedaný už v rozsudku bývalého Obvodného súdu Bratislava 1 z 10.04.1980, z obsahu ktorého vyplýva, že v rozhodnom období 1974 - 1977 došlo u darcov krvi k nahromadeniu výskytu vtedy, tzv. Non A, Non B hepatitídy. Po objavení konkrétneho vírusu a možnosti stanovenia kauzálnej diagnózy hepatitídy typu C sa u nich aj táto diagnóza potvrdila. Znalec v kontrolnom znaleckom posudku zastáva názor, že je medicínsky takmer nesporné, že k infikovaniu týchto osôb, vrátane navrhovateľa, došlo na uvedenom mieste a uvedeným spôsobom - pri plazmaferéze. Z epidemiologického hľadiska je prípad šírenia vtedy hepatitídy Non A a Non B v určitom čase, v jasne definovanej skupine darcov krvnej plazmy pri rovnakom výkone takmer školským prípadom vzniku epidémie a nie je možné tento fakt spochybniť, naopak je nutné ho zobrať na zreteľ ako vysoko pravdepodobnú príčinu nákazy vírusom hepatitídy Non A a Non B. Znalec v kontrolnom znaleckom posudku však ďalej uviedol, že podľa platných metodických postupov vykonávania plazmaferézy v rozhodnom období a znalosti, resp. neznalosti existencie vírusu hepatitídy typu C nemohli šíreniu tejto infekcie predísť a z tohto pohľadu bol postup vykonaný lege artis - na úrovni vtedajších poznatkov lekárskej vedy. Znalec v kontrolnom znaleckom posudku však uviedol, že možno konkretizovať z medicínskeho pohľadu pochybenia pri odberoch krvi za účelom plazmaferézy alebo pri jej spracovaní v konkrétnom prípade u navrhovateľa alebo aj pri iných prípadoch prenosu Non A, Non B vírusu hepatitídy (č. l. spisu 365). Znalec v kontrolnom znaleckom posudku, v odpovedi na otázku č. 4, uviedol, že užívanie lieku Catergen nemá forenzný význam v prejednávanej veci (táto odpoveď mala význam z dôvodu námietky vznesenej odporcami, že prípadným užívaním tohto lieku navrhovateľ prispel k zhoršeniu svojho zdravotného stavu). V kontrolnom znaleckom posudku na otázku č. 5 bolo uvedené, že vývoj chronického ochorenia pečene u navrhovateľa je jednoznačne spôsobený infekciou - vírusom hepatitídy C. K nákaze týmto vírusom došlo najpravdepodobnejšie zo všetkých možností práve v zdravotníckom zariadení pri odberoch krvi u navrhovateľa, resp. v rámci plazmaferézy. V kontrolnom znaleckom posudku je jednoznačne konštatované, že celkový zdravotný stav navrhovateľa je v súčasnosti podmienený práve nákazou vírusom hepatitídy Non A a Non B. A však nie je možno ex-post jednoznačne potvrdiť, že každá chorobná zmena organizmu u navrhovateľa je jedine a dominantne podmienená chronickým ochorením pečene v príčinnej súvislosti hepatitídou typu C. V odpovedi na otázku č. 6 znalec uviedol, že navrhovateľ prekonal opakovanú cielenú kauzálnu liečbu chronickej hepatitídy typu C, no liečba doposiaľ nie je ukončená. V kontrolnom znaleckom posudku je konštatované, že priebeh ochorenia pri neúspešnosti liečby a prognóza skrátenia života sú limitujúce faktory pre kvalitu života navrhovateľa s týmto ochorením. Navyše samotná infekcia je sprevádzaná únavovým syndrómom, znížením výkonnosti, poruchami spánku, neurasteniou (nervová slabosť s viacerými prejavmi), nesústredenosťou, čo nepochybne tiež vplýva na kvalitu života navrhovateľa. Znalec ďalej v odpovedi na položenú otázku v kontrolnom znaleckom posudku uviedol, že vzhľadom na známu prognózu pretrvávajúcej aktívnej infekcie vírusom hepatitídy C, ktorá jednoznačne speje v konečnom dôsledku (aj keď po relatívne dlhom čase trvania choroby) k trvalej a nezvratnej prestavbe štruktúry tkaniva pečene - cirhóze pečene, je možné takýto vývoj očakávať aj v prípade navrhovateľa. Cirhóza pečene v poslednom štádiu je ochorenie, ktoré priamo alebo prostredníctvom akútnych komplikácii vedie k smrti. Cirhóza pečene predstavuje aj významne vyššie riziko vzniku primárneho karcinómu pečene, toto ochorenie môže preto viesť významnou mierou k skráteniu života. Častým navrhovaným riešením je transplantácia pečene, avšak tento výkon predstavuje ďalšie komplikácie zdravotného stavu a vyžaduje si komplexnú dlhodobú liečbu. Manažment liečby hepatitídy si dlhodobo vyžaduje aj pravidelné kontroly u lekára spojené s odberom krvi, iné nutné špeciálne vyšetrenia, ako napr. biopsiu pečene a nesporne spôsob liečby zahŕňa aj liečbu celkových prechodných nežiaducich účinkov podávaných liekov negatívne vplývajúcich na kvalitu života. V kontrolnom znaleckom posudku na otázku č. 7, znalec uviedol, priebeh a opis vzniku hepatitídy typu A a typu B, spôsob ich vzniku a prenosu. Hepatitída typu A sa prenáša kontaminovanou vodou alebo potravinami, preto nákaza týmto typom vírusu pri vykonávaní plazmaferézy nie je možná. Obe hepatitídy B aj C majú rovnaký spôsob prenosu, tzv. parenterálne (prenos telesnými tekutinami najmä však krvnou cestou). Znalec ďalej uviedol v odpovedi, že je možná a existuje aj situácia, že jeden pacient je nakazený oboma typmi vírusovej hepatitídy B aj C. V čase darcovstva plazmy navrhovateľom v sedemdesiatych rokoch minulého storočia bol vírus hepatitídy typu B známy a pred odbermi boli darcovia vždy vyšetrení na prítomnosť tohto vírusu v ich organizme. Preto existuje len teoretická možnosť, aby došlo k tzv. duálnej infekcii hepatitídou typu B a C. V prípade navrhovateľa sa nejedná o duálny výskyt hepatitídy B aj C. Na otázku č. 14 znalec odpovedal v tom slova zmysle, že navrhovateľ je od novembra roku 1992 opakovane liečený v súvislosti s chronickou hepatitídou typu C avšak všetka liečba je bez dosiahnutia trvalej virologickej odpovede. Navrhovateľ sa podrobil všetkým navrhovaným diagnostickým a liečebným postupom, avšak aj napriek tejto skutočnosti je u navrhovateľa predpoklad doživotnej liečby na ochranu pečene a taktiež doživotné sledovanie v gastroenterologickej ambulancii. Na otázku č. 16 znalec uviedol v odpovedi, že časť uvádzaných objektívnych i subjektívnych ťažkostí u navrhovateľa možno považovať za súčasť priebehu chronickej hepatitídy typu C ako aj jej kauzálnej liečby. V odpovedi na otázku č. 17 znalec uviedol, že v rodinnom prostredí pri dodržiavaní základných hygienických návykov je prenos infekcie minimálny až raritný. Pri chronickom priebehu ochorenia s minimálnou zápalovou aktivitou infikovaná osoba nepredstavuje pre okolie, či už v práci alebo v bežnom spoločenskom živote žiadne riziko ohrozenia verejného zdravia. Znalec v odpovedi na otázku č. 18 uviedol dietické obmedzenia navrhovateľa. V odpovedi na otázku č. 19 znalec uviedol, že ak v ďalšom vývoji ochorenia u navrhovateľa budú naplnené všetky kritéria pre transplantáciu pečene bude zaradený do transplantačného programu, avšak ku dňu posledného lekárskeho vyšetrenia (rok 2010) navrhovateľ ešte nespĺňa kritéria na transplantáciu pečenie. V odpovedi na otázku č. 20 znalec uviedol, že pretrvávajúca aktívna infekcia vírusom hepatitídy C jednoznačne speje v konečnom dôsledku, aj po relatívne dlhom čase trvania choroby (roky až desiatky rokov), k trvalej a nezvratnej prestavbe štruktúry tkaniva pečene - k cirhóze pečene. Cirhóza pečene v poslednom štádiu je ochorenie, ktoré priamo alebo prostredníctvom akútnych komplikácii vedie k smrti. Cirhóza pečene predstavuje významne vyššie riziko primárneho karcinómu pečene. Toto ochorenie môže preto významne viesť ku skráteniu života. Častým navrhovaným riešením je transplantácia pečene, avšak tento výkon predstavuje ďalšie komplikácie zdravotného stavu a vyžaduje si aj komplexnú dlhodobú liečbu. V odpovedi na otázku č. 27 znalec uviedol, že zdravotné ťažkosti navrhovateľa, ako aj isté obmedzenia v kvalite jeho života, možno dať do súvisu so základným ochorením, chronickou hepatitídou typu C. V odpovedi na otázku č. 33, znalec uviedol, že pri liečbe zvolenými liekmi v znaleckom posudku špecifikovanými sa vyskytuje množstvo možných očakávaných nežiaducich účinkov, medzi ktoré patria aj prejavy ťažkosti uvádzaných navrhovateľom. Znalec v znaleckom posudku, v časti s označením forenzné významné poznámky uviedol, že vypracovanie odškodnenia za bolesť, v prípade navrhovateľa, by bolo z odborného hľadiska neprehľadné, nepreskúmateľné, metodicky nerealizovateľné a značne mätúce, pretože nie je jasné, ktoré položky sú z hľadiska kauzálnej súvislosti s hepatitídou typu C možné uplatniť v rámci bolestného. Reálne ťažkosti v priebehu liečby hepatitídy typu C v dlhodobej perspektíve môžu byť v tomto prípade zohľadnené jedine v návrhu na priznanie sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože od známej diagnózy bolo zrejmé, že pri ochorení sa budú vyvíjať trvalé následky. Z hľadiska medicínskej logiky prípadu nemá podľa znalca význam vyčíslovanie jednotlivých medicínskych úkonov samostatne, pretože reálne výkony za daný čas nie je možné vôbec sumarizovať a takto návrh bolestného by bol nepresný a teda nepoužiteľný pre vedenie súdneho konania a navyše, by takýto návrh odškodnenia za bolesť musel byť realizovaný nepretržite a prospektívne, až do konca života navrhovateľa. Znalec z tohto dôvodu nevyčíslil výšku bolestného, ale vyčíslil výšku sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa, ktoré najviac zohľadňuje príčinné vzťahy hepatitídy typu C s reálnymi dôsledkami na život navrhovateľa v dlhodobej perspektíve sledovaných rokov. Znalec pri ustálení výšky sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal z vyhlášky č. 32/1965 Zb. Vzhľadom na priebeh ochorenia znalec uviedol, že je treba navrhovateľovi priznať hornú hranicu základného odškodnenia 1500 bodov. Súčasne znalec pri zohľadnení predpokladov, ktoré má navrhovateľ pre uplatnenie sa v živote a spoločnosti, a ktoré sú v dôsledku poškodenia zdravia navrhovateľa obmedzené alebo aj stratené, ustálil výšku bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia na dvojnásobok - na 3000 bodov. Znalec uviedol, že v prípade navrhovateľa môže ísť aj o prípad hodný osobitného zreteľa, tento názor znalec zdôvodnil tým, že infekcia vírusom hepatitídy C, ku ktorej došlo u navrhovateľa v rokoch 1975 až 1977, výrazným spôsobom zasiahla a zasahuje do života navrhovateľa a môže v budúcnosti vyústiť až do cirhózy pečene s možnou potrebou jej transplantácie. V prípade navrhovateľa je na základe zdravotnej dokumentácie preukázateľný nepriaznivý priebeh ochorenia a liečba doteraz nebola úspešná pri nasadzovaní trvalej virologickej odpovede. Znalec vo svojom posudku uviedol, že pri použití novej právnej úpravy by bolo celkovo možné vyčísliť návrh odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa na 8000 bodov. Znalec v závere svojho posudku uviedol, že akýkoľvek návrh odškodnenia v súvislosti s výskytom získanej hepatitídy typu C u navrhovateľa pri prekonanej plazmaferéze je možné vykonať jedine s rešpektovaním odborných medicínskych kritérií. Súd na pojednávaní konanom dňa 12.05.2014 vypočul spracovateľov kontrolného znaleckého posudku. Výsledkom výsluchu bolo následné spracovanie doplňujúceho znaleckého posudku. Súd uznesením č. k. 10Ct 9/2003-467 zo dňa 19.06.2014 nariadil doplňujúce znalecké dokazovanie. Vypracovaním doplňujúceho znaleckého posudku súd poveril znaleckú organizáciu forenzic sk. Inštitút forénznych expertíz, s.r.o., ktorý súdu dňa 21.08.2015 doručil písomné doplnenie znaleckého posudku č. 157/2012. Predmetom vypracovania doplňujúceho znaleckého posudku bolo psychiatrické vyšetrenie navrhovateľa za účelom hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vyplývajúceho z jeho duševných porúch, ktoré sú v príčinnej súvislosti s infekciou vírusom hepatitídy typu C. Zo zdravotného vyšetrenia navrhovateľa vyplýva, že je psychiatricky liečený v súvislosti s ochorením hepatitídy typu C od júna 2002 až do súčasnosti. Diagnosticky je vedený ako sekundárny neurastenický syndróm pri základnom ochorení a organická úzkostne - depresívna porucha, opakované psychologické vyšetrenia v rokoch 2010 a 2011 konštatujú ľahký organický kognitívny deficit (ľahké oslabenie rozumových schopností). Z vlastných vyšetrení súdom ustanovený znalec zistil organickú úzkostne - depresívnu poruchu, emočnú labilitu a asténiu pri chronickej hepatitíde typu C. K príčinným súvislostiam infekcie vírusom hepatitídy typu C v roku 1977 a duševnej poruchy u navrhovateľa znalec konštatoval významné skutočnosti: - chronický únavový syndróm a neurastenicko - depresívne ťažkosti (teda duševné ťažkosti, ktoré sú aj podstatnou súčasťou zisteného chronického obrazu znalcom u navrhovateľa), sú všeobecnou súčasťou klinického obrazu hepatitídy typu C; - pomerne frekventné oficiálne nežiaduce účinky podávanej protivírusovej liečby sú okrem iného uvádzané aj také duševné ťažkosti, ktoré sú podstatnou súčasťou znalcom zisteného klinického obrazu u navrhovateľa ; - v súvislosti s celoživotnou chronickou hepatitídou typu C možno u navrhovateľa identifikovať mnohé chronicky stresujúce nepriaznivé faktory podieľajúce sa na vzniku a udržiavaní jeho duševnej poruchy (celkovo nepriaznivá prognóza ochorenia, trvalé telesné následky ochorenia a jeho liečby, dlhoročná invalidita, trvalý zdravotný režim z obmedzenia v životnom štýle, predčasné úmrtia spolu postihnutých, celoživotný hendikep v dôsledku možného prenosu infekcie na druhé osoby a pod.). Znalec ďalej uviedol, že duševná porucha u navrhovateľa sa podieľa na sťažení jeho spoločenského uplatnenia - má nepriaznivý dosah na jeho osobný, rodinný, pracovný a spoločenský život. Navrhovateľ následkom psychickej poruchy prežíva výrazné subjektívne utrpenie, úzkosti, depresie, neschopnosť prežívať radosť, pesimizmus, bezperspektívnosť a pod. Je podstatne znížená jeho celková psychická výkonnosť (tolerancia záťaže, frustrácie, schopnosti adaptácie, vysoká unaviteľnosť a pod.). Rozumové schopnosti u navrhovateľa sú oslabené, zredukované sú jeho záujmy, narušené sú jeho interpersonálne vzťahy, sociálne fungovanie (hypersenzitivita, konfliktogénnosť, dráždivosť, agorafobické prvky, intolerancia širšej society, vyhýbanie sa a pod.) a rodinný život (obmedzenia v intímnom živote, v zabezpečení a starostlivosti o rodinu a pri vytváraní a udržiavaní rodinných vzťahov). Na základe znaleckého vyšetrenia, znalec hodnotil sťaženie spoločenského uplatnenie navrhovateľa vyplývajúce z duševných porúch, ktoré sú preukázateľným následkom infekcie vírusom hepatitídy typu C v roku 1977, v zmysle vyhlášky č. 32/1965 Zb., na 1000 bodov, v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. znalec sťaženie spoločenského uplatnenia ustálil na 1950 bodov. Súd na pojednávaní konanom dňa 01.02.2016 vypočul svedkyňu C. D. (manželku navrhovateľa), ktorá vo svojej svedeckej výpovedi nepoprela, že s manželom mali dve deti, ale šťastný a pokojný život s navrhovateľom ako manželom a otcom ich spoločných detí si užili len krátko, nakoľko po narodení druhého dieťaťa zistili, že manžel je vážne chorý. Druhé dieťa navrhovateľ videl len spoza okna zdravotníckeho zariadenia, nakoľko svedkyňu s dieťaťom k navrhovateľovi nepustili. Keď sa navrhovateľ vrátil z nemocnice, ich dieťa malo už päť mesiacov. Svedkyňa uviedla, že navrhovateľ bol mladý veselý muž, ktorý športoval, mal rád spoločnosť, pracoval. Po zistení ochorenia sa začal uzatvárať tak pred rodinou ako aj pred známymi, prestali chodiť na návštevy a priebeh ochorenia u navrhovateľa je stále sledovaný. Navrhovateľ podstupuje liečby, ktoré majú negatívny dopad na jeho ďalší zdravotný stav a psychiku. Svedkyňa uviedla, že zlý zdravotný stav navrhovateľa doposiaľ pretrváva. Na pojednávaní konanom dňa 09.05.2016 súd vypočul svedka B.. A.. A. A., Z., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že ako mladý lekár pracoval na Klinike hematológie v I., pracoval okrem iného aj na úseku darcovstva krvi. Toto bolo jediné pracovisko na území I.. Svedok vo výpovedi uviedol, že darca krvi bol pred odberom krvi vyšetrený - bol mu zmeraný tlak, pulz, telesná teplota, boli urobené laboratórne vyšetrenia. V tejto dobe svedok uviedol, že boli využívané len elementárne vyšetrovacie metódy z pohľadu dnešnej medicíny. Vyšetrenia v rozhodnom období boli málo komplexné, z pohľadu dnešnej medicíny nedostatočné. V rozhodnom období nebol známy vírus hepatitídy typu C, boli známe označenia len Non A a Non B, pod ktoré patrili všetky ostatné označenia hepatitídy, ktoré neboli označené. Na odber krvi sa používali ihly, ktoré sa resterilizovali, používali sa opakovane, čo je z dnešného pohľadu neprípustné. Pri odbere plazmy bol medicínsky postup taký, že sa jednou odbernou ihlou na plazmu odsávala plazma z viacerých krvných konzerv, od viacerých darcov. Keď bola plazma odobratá, tak príslušná krv darcu z konzervy bola transfúziou vrátená späť konkrétnemu darcovi. Pri odbere plazmy jednou ihlou, podľa svedka, mohlo prísť k tomu, že patogény (teda aj vírus hepatitídy typu C), ktoré v rozhodnom období v medicíne známe neboli sa mohli preniesť, keďže jednou ihlou sa napichovalo viacero krvných konzerv. Svedok vo výpovedi uviedol, že resterilizácia ihiel bola bežný medicínsky štandard. Podľa ustanovenia § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Podľa ustanovenia § 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia sa bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví odškodňujú jednorazovo. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 cit. vyhlášky sa sťaženie spoločenského uplatnenia odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku (§ 6 ods. 1 vyhlášky). Podľa ustanovenia § 6, ods. 2 cit. vyhlášky sa suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote, ďalej možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10 vyhlášky. Podľa ustanovenia § 7, ods. 1 cit. vyhlášky výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,- Sk za jeden bod. Podľa ustanovenia § 7, ods.2 cit. vyhlášky celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000,- Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk. Podľa ustanovenia § 7, ods. 3 cit. vyhlášky v prípadoch hodných osobitého zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. Súd na základe vykonaného dokazovania návrhu navrhovateľa čiastočne vyhovel a priznal navrhovateľovi nárok 25 - násobku bodového ohodnotenia znalcom 4000 bodov v sume 199.000,-€ (4000 bodov x 1,99 € = 7.960,- € x 25 = 199.000,- €), ktorú sumu je povinný navrhovateľovi zaplatiť odporca v druhom rade, v lehote 15 dní od dňa právoplatnosti rozsudku. Súd návrh voči odporcovi v druhom rade vo zvyšku zamietol. Vzhľadom na rozsah poškodenia zdravia opísaného v odôvodnení rozsudku a rozsah trvalých následkov je priznaný nárok v prospech navrhovateľa primeraný. Občiansky zákonník právne nevymedzuje pojem bolestné, ani pojem sťaženie spoločenského uplatnenia, ani to, v akom rozsahu sa náhrada sa tieto ujmy na zdraví odškodňuje. Tieto otázky sa posudzujú z lekárskeho hľadiska do 31. júla 2004 v zmysle vyhl. č. 32/1365 Z. z. o odškodňovaní bolestí a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorú súd na daný aplikoval. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, aj keď sú vo vyhláške upravené spoločne. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemajetkovej ujmy a majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné požitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a na kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. Aj zvýšenie odškodnenia vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa pri oboch nárokoch treba posudzovať osobitne, lebo existencia dôvodov na zvýšenie odškodnenia za bolesť neznamená zároveň aj existenciu dôvodov na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. Okolnosti hodné osobitného zreteľa by sa mali posudzovať vzhľadom na konkrétneho poškodeného, vždy bez ohľadu na to, či jeho spôsob života pred poškodením vykazoval znaky spoločenského angažovania v oblasti umenia, vedy, športu či politiky, alebo či viedol bežný život. Uprednostňovanie určitých spoločensky preferovaných povolaní a voľnočasových aktivít považovaných za vysoko kultúrne pred iným zamestnaním a bežnými rodinnými aktivitami je nekorektné nielen z hľadiska etiky, ale a to najmä je v konečnom dôsledku porušením zásady rovnosti účastníkov občianskeho konania. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa chápe ako strata alebo obmedzenie doterajších schopností poškodeného na uplatnenie sa v živote a v spoločnosti. Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia ako jednej zložky nároku poškodeného na náhradu škody na zdraví podľa § 444 Občianskeho zákonníka má napraviť následky škody na zdraví, ktoré majú trvalý charakter a preukázateľne nepriaznivý vplyv na poškodeného v živote a spoločnosti, najmä na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb, vrátane výkonu doterajšieho povolania alebo prípravy na povolanie a možnosti uplatniť v živote a to vzhľadom na vek poškodeného v čase vzniku škody na zdraví. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Účelom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je aj kompenzácia majetkovej ujmy, ktorá spočíva v zhoršení situácie poškodeného v spoločnosti. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie, či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania.(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2013, sp. zn. 5 Cdo 49/2012). Medzi kritéria, ktoré treba posudzovať pri priznávaní odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia patrí: a) závažnosť spôsobenej škody na zdraví tzv,. či boli poškodené životne dôležité orgány b) možnosť vyliečenia alebo eliminácie spôsobenej škody tzn. či v dôsledku poškodenia je poškodený obmedzený vo svojom spôsobe života a či je nútený k pravidelným kontrolám u lekárov, ďalším operačným zákrokom, či sa v dôsledku poškodenia zdravia stal aspoň do určitej miery závislý na prístrojovom vybavení c) prípadne aj miera zavinenia škodcu 5. Vzhľadom na vyššie uvedené, sa súd prvej inštancie zameral pri dokazovaní na posúdenie poškodenia zdravia navrhovateľa (vytrpené bolesti) a vplyv tohto ochorenia pre ďalšie uplatnenie navrhovateľa v rodinnom, pracovnom, kultúrnom a spoločenskom živote, pričom dospel k záveru, že sa v danom prípade jedná o prípad hodný osobitného zreteľa podľa § 7, ods. 3 vyhlášky. Pri hodnotení dôvodnosti bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia po vykonanom dokazovaní a v súlade s uvedenými zásadami pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na priznanie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnia súd návrhu navrhovateľa vyhovel v rozsahu 25-násobku bodového ohodnotenia znalcom, 4000 bodov v sume 199.000,-€ (4000 bodov x 1,99 € = 7.960,-€ x 25 = 199.000,-€). Z výpovede navrhovateľa, z výpovede svedkyne C. D., ako aj z obsahu kontrolného znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciu forenzic sk. Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. č. XXX/XXXX a jeho dodatku mal súd preukázané, že poškodenie zdravia u navrhovateľa zanechalo trvalé následky ako fyzické tak aj duševné v rámci citácie odpovedí znalca na položené otázky v odôvodnení rozsudku. Navrhovateľ ťažko znáša následky ochorenia, doživotne je odkázaný na pretrvávajúcu liečbu, navrhovateľ sa povahovo zmenil. Navrhovateľ bez svojho zavinenia do konca života bude niesť vážne následky ochorenia, čo jednoznačne vyplýva z odpovedí znalca na položené otázky. K tomuto záveru súd dospel na základe toho, že navrhovateľ v dôsledku ochorenia na vírusovú hepatitídu typu C sa v priebehu rokov 1998 - 2008 podrobil viacerým bolestivým operačným zákrokom, podrobil sa biopsii pečene (čo je veľmi bolestivé vyšetrenie, kedy sa ihlou odoberá časť tkaniva pečene na histológiu a pri ktorom môžu nastať komplikácie (aj v závislosti od veku) akým sú zápaly a krvácanie), bol liečený medikamentmi, pri ktorých sa prejavujú vedľajšie účinky podobné ako pri chemoterapii (horúčky, anémia, únava, zvracanie), musel si denne pichať bolestivé injekcie (čo pretrváva dodnes), doposiaľ absolvoval niekoľko po sebe nadväzujúcich takýchto liečebných kúr, pričom takáto liečba sa, vo veku v akom je navrhovateľ, znáša omnoho horšie ako u mladých pacientov. Navrhovateľovi pri liečbe priťažujú okolnosti, ktorými sú genotyp vírusu, ktorý je u navrhovateľa rezistnejší na liečbu, vysokú vírusovú nálož, mužské pohlavie, dlhšie trvanie infekcie a vek nad 50 rokov. U navrhovateľa sa počas liečby prejavujú vedľajšie účinky: bolesti, nechutenstvo, potenie, nervozita, únava, zvýšené teploty. Pacient s touto chorobou neznáša zvýšenú fyzickú záťaž. Prognóza vývoja je ochorenia je u navrhovateľa neistá, nie je vyliečený. V prípade navrhovateľa sa v čase vzniku škody jednalo o mladého človeka na začiatku budovania si profesijného uplatnenia. Bol mužom na vrchole životného uplatnenia a pred sebou mal perspektívu mnoho rokov kvalitného života s vysokým pracovným, spoločenským a rodinným uplatnením. Rovnako pred poškodením zdravia navrhovateľ viedol bežný spoločenský, kultúrny, rodinný, pracovný a športový život. V dôsledku poškodenia zdravia, najmä vzhľadom na chronický únavový syndróm, zákaz nadmernej fyzickej a psychickej záťaže, nervozitu, nespavosť, navrhovateľ musí dennodenne vynakladať zvýšené úsilie pri každej činnosti, ktorú vykonáva v porovnaní s inými zdravými ľuďmi. Navrhovateľ neustále trpí bolesťami svalov, kĺbov, hlavne nespavosťou, horúčkami, únavou, nervozitou, depresiami. Ochorenie navrhovateľa sa dotklo hlavne jeho rodinného života, rovnako aj intímnej sféry spolužitia s manželkou. Navrhovateľ neustále žije s pocitom možnej nákazy svojich najbližších, čo sa prejavuje aj na jeho psychickej pohode (aj keď znalec vylúčil túto možnosť, no navrhovateľ aj napriek záverom znalca tento stav pociťuje). Pred ochorením sa navrhovateľ venoval viacerým športovým aktivitám. Dodnes je navrhovateľ obmedzený možnosťami realizácie svojich záľub a využitia voľného času. V súčasnosti je povinný dodržiavať racionálnu životosprávu, prísny diétny režim (nesmie konzumovať alkohol, údeniny a pod.), čo sa prejavuje aj v zvýšení finančných výdavkov. Denne berie množstvo liekov a vitamínov, čo sa takisto prejavuje na zvýšení životných nákladov. Napríklad ochorenie na hepatitídu typu C neumožňuje takejto osobe uzatvárať životné poistenie a pod. Pri každej návšteve lekára (príp. zubára) musí túto skutočnosť oznámiť, čo je pre navrhovateľa traumatizujúce. Rovnako treba pripomenúť, že navrhovateľ bol kvôli ochoreniu viackrát hospitalizovaný, pričom hospitalizáciu mu hrozí aj v budúcnosti, ďalej je odkázaný na doživotné užívanie liekov, ktoré môžu zaťažovať ďalšie životne dôležité orgány v jeho tele (napr. obličky).Pri aplikácii ustanovenia § 7, ods. 3 citovanej vyhlášky na posudzovaný prípad, súd prihliadol najmä k okolnostiam, za ktorých došlo k nakazeniu navrhovateľa vírusom hepatitídy typu C, ako aj (a to najmä) k prognóze budúceho vývoja jeho zdravotného stavu. Liečba, ktorá bola doposiaľ aplikovaná navrhovateľovi, zostala bez výraznejšej odozvy, je tu veľká pravdepodobnosť (aj vzhľadom na dĺžku trvania ochorenia a neúčinnosť dostupnej liečby, resp. nevyliečiteľnosť ochorenia), že ochorenie prerastie do cirhózy pečene, príp. pečeňového karcinómu. Najmä tieto skutočnosti, majúc na zreteli, že všetku škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla, či už na telesnom zdraví, alebo duševnom prežívaní, nie je možné nahradiť, bral do úvahy súd pri rozhodovaní o výške mimoriadneho zvýšenia odškodnenia. 6. Na záver súd prvej inštancie poukazuje na to, že v rovnakej veci poškodeného U.. A. G., U.. D. B. (ktorí spolu s navrhovateľom darovávali krvnú plazmu, a ktorí mali obdobné príznaky a následky tohto ochorenia, ktorý rovnako neboli doposiaľ vyliečení) súd v konaní, vedenom pred tunajším súdom sp. zn. 22Ct 5/2003, sp. zn. 11C 53/1999, priznal odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Uvedené prípady sú takmer totožné s prejednávanou vecou, preto súd v rámci právnej istoty priznal navrhovateľovi za rovnaké poškodenie a obdobné následky uplatnený nárok, avšak vzhľadom na závažnejšie prejavy negatívnych následkov na zdraví u navrhovateľa, súd navrhovateľovi priznal nárok v rozsahu žalovanom. Rozhodnutia súdu prvého stupňa boli potvrdené aj odvolacím súdom, v ktorých sa odvolací súd v podstate stotožnil s názorom súdu prvého stupňa. 7. Súd prvej inštancie na záver dodáva (aj keď považuje za preukázanú zodpovednosť žalovaného odporcu za vznik škody na zdraví u navrhovateľa vzhľadom na právoplatný rozsudok Obvodného súdu Bratislava 1 ako vzhľadom na splnenie všetkých podmienok vzniku zodpovednosti odporcu za škodu na zdraví navrhovateľa), že sa nemohol stotožniť s vyjadrením odporcu v druhom rade, že bol vo vzťahu k navrhovateľovi a k ostatným darcom plazmy, pri odbere krvnej plazmy v rozhodnom období dodržaný postup lege artis v súlade s vtedy platným štandardom pri odberoch krvi a krvnej plazmy, vzhľadom na výsluch svedka B.. A.. A.. Súd má za to, že došlo zo strany zdravotníckeho zariadenia k pochybeniu pri základných vyšetreniach darcov krvi a krvnej plazmy, keď neboli v súlade so zdravotníckymi štandardmi dodržané postupy pri realizácií vstupných vyšetrení darcov krvi ešte pred tým, keď došlo k odobratiu ich krvi z dôvodu, že minimálne jeden z darcov trpel ochorením v tom čase označovanom Non A, Non B . Ak by bol zdravotníckym zariadením riadne vykonaný vyšetrovací postup darcov krvi ešte pred samotným odberom krvi, za účelom jej darovania a za účelom odobratia krvnej plazmy od jednotlivých darcov, bolo by možné diagnosticky ustáliť ochorenie Non A, Non B u darcu, nakoľko už v rozhodnom období, podľa vyjadrenia svedka A.. A., bolo možné diagnosticky ustáliť ochorenie Non A, Non B, ktoré bolo neskôr označované ako hepatitída typu C. Tu súd vidí hlavnú príčinu vzniku ochorenia navrhovateľa. Odporca v druhom rade v tomto smere nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorým by sa liberoval z predmetnej zodpovednosti za škodu. Rovnako súdom ustanovený znalec ako najpravdepodobnejšiu príčinu nákazy (nedá sa však určiť so 100% istotou) ochorenia vírusom hepatitídy C u navrhovateľa označil práve odber plazmy v transfúznej stanici odporcu v druhom rade, pričom vychádzal z predloženej zdravotnej dokumentácie navrhovateľa, v ktorej inú možnú príčinu nákazy nenašiel. Zodpovednosť odporcu v druhom rade podľa súdu preukazuje aj skutočnosť, že nákaza sa u navrhovateľa prejavila v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, čo predstavuje záver, že k nakazeniu u navrhovateľa muselo dôjsť v priebehu roka 1975-77, čo predstavuje obdobie, kedy navrhovateľ bol darcom krvnej plazmy. Sú aj iné možnosti nakazenia sa vírusovou hepatitídou typu C (z matky na dieťa v čase tehotenstva), posttransfúzne, hemostatické faktory (hemofilici), dialýzou, užívaním drog (narkomani), tetovaním, sexuálne (promiskuita), intrafamiliárne (personál väzníc, transplantovaní pacienti, liečebne dlhodobo chorí, mentálne retardovaní), avšak tieto predstavujú pomerne nízke percento medzi spôsobmi nakazenia, pričom u navrhovateľa nebolo preukázané, že ho možno priradiť k niektorej z týchto rizikových skupín. Ani znalec v zdravotnej dokumentácii navrhovateľa nenašiel iné možné spôsoby nákazy. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd nemal pochybnosti o tom, že navrhovateľ sa nakazil vírusovou hepatitídou typu C práve pri odbere krvnej plazmy (v tom čase, aj podľa vyjadrenia znalca, sa pri odbere plazmy nepoužívali jednorazové ihly ani ďalší zdravotnícky materiál). V sedemdesiatych rokoch bola ako hlavná príčina výskytu tejto infekcie u nás práve úroveň zabezpečenia zdravotnej starostlivosti spojenej s podávaním krvi alebo jej frakcii, s neaseptickým odberom krvi, resp. plazmy, s dialýzou a s inými parenterálnymi zákrokmi. Šírenie vírusu hepatitídy C u intravenóznych narkomanov u nás nastalo až v rokoch deväťdesiatych, po spoločenských zmenách a až potom sa začalo uplatňovať ako najčastejší spôsob prenosu tejto nákazy. Je teda zrejmé, že odporca v druhom rade, vzhľadom na objektívny charakter zodpovednosti, je nositeľom povinnosti nahradiť navrhovateľovi škodu na zdraví podľa ust. § 421a ods.1,2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Zodpovednosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na poskytovanie zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb. 8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania návrh vo zvyšku zamietol z dôvodu, že v kontrolnom znaleckom posudku síce znalec v odpovedi na otázku č. 5 uviedol, že vývoj chronického ochorenia pečene u navrhovateľa je jednoznačne spôsobený infekciou - vírusom hepatitídy C. K nákaze týmto vírusom došlo najpravdepodobnejšie zo všetkých možností práve v zdravotníckom zariadení pri odberoch krvi u navrhovateľa, resp. v rámci plazmaferézy. V kontrolnom znaleckom posudku je jednoznačne konštatované, že celkový zdravotný stav navrhovateľa je v súčasnosti podmienený práve nákazou vírusom hepatitídy Non A a Non B. Avšak nie je možno ex-post jednoznačne potvrdiť, že každá chorobná zmena organizmu u navrhovateľa je jedine a dominantne podmienená chronickým ochorením pečene v príčinnej súvislosti hepatitídou typu C. Súd návrh v časti zamietol aj vzhľadom na obsah odpovede na otázku č. 17, v ktorej znalec uviedol, že v rodinnom prostredí pri dodržiavaní základných hygienických návykov je prenos infekcie minimálny až raritný. Pri chronickom priebehu ochorenia s minimálnou zápalovou aktivitou infikovaná osoba nepredstavuje pre okolie, či už v práci alebo v bežnom spoločenskom živote žiadne riziko ohrozenia verejného zdravia. 9. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný 2/, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol, resp. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalovaný 2/ právne odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. a vecne nasledovne: Sme toho názoru, že základ predmetného nároku na náhradu škody treba posúdiť podľa Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.1988, pričom sám žalobca túto skutočnosť v konaní potvrdil. V danej veci nejde o škodu, ktorá by mala pôvod v povahe prístroja, nástroja či veci, ktoré sa použili - samotná povaha odberovej ihly nemôže spôsobiť následok tvrdený žalobcom. Vzhľadom na špecifickú povahu lekárskeho zákroku škodu pri ňom spôsobenú treba posudzovať podľa ustanovení o všeobecnej zodpovednosti za škodu. Žalovaný 2/ je taktiež toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne naplnenia zodpovednosti za škodu na strane právneho predchodcu žalovaných. Žalovaný 2/ ďalej uvádza, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by zo strany zdravotníckeho došlo k pochybeniu pri základných vyšetreniach darcov krvi a krvnej plazmy, keď neboli v súlade so zdravotníckymi štandardmi dodržané postupy pri realizácii vstupných vyšetrení darcov krvi. Z výsluchu svedka (A.. A. A., Z.) vyplynulo, že pri vyšetreniach darcov plazmy pri odbere plazmy sa postupovalo podľa podrobných štandardov, platných v tej dobe pre všetky pracoviská v SR, nakoľko v čase keď sa plazmaferéza u žalobcu vykonala boli dodržané všetky pravidlá a postupy, ktoré boli aktuálne v danom období platné. Podľa názoru žalovaného 2/ nebola v danom prípade ustálená príčinná súvislosť medzi hepatitídou typu C, ktorá sa prenáša krvnou cestou, derivátmi krvi i sexuálnym stykom. V otázke príčinnej súvislosti medzi tvrdenou škodovou udalosťou a vznikom škody zaťažuje dôkazné bremeno žalobcu, pričom žalovaný 2/ taktiež dodáva, že príčinná súvislosť medzi zavineným protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody musí byť bezpečne preukázaná, nestačí tu samotná pravdepodobnosť. V súvislosti s viazanosťou rozsudku Obvodného súdu Bratislava 1, sp. zn. 8C/615/78-50 zo dňa 10.04.1980, poukazuje žalovaný 2/ na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/11/07 z 19.03.2009 a má za to, že súd sa mal aj v prípade žalobcu opätovne zaoberať otázkou súvislosti nakazenia sa vírusovou hepatitídou v 70. rokoch minulého i a súčasným zdravotným stavom žalobcu. Požadované zvýšenie odškodnenia na 25 násobok bodového ohodnotenia považuje za neprimerané a neporovnateľné s odškodneniami priznávanými v prípadoch aj závažnejšieho poškodenia zdravia a v rozpore s rozhodovacou praxou súdov v obdobných prípadoch. 10. K odvolaniu žalovaného 2/ sa vyjadril žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobca sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a považuje zodpovednosť žalovaného 2/ podľa § 421a ods. 1, 2 Oz. za danú. Ochorenie hepatitídou non A non B vzal za základ rozhodnutia a jeho odškodnenie aj v konaní Okresného súdu Bratislava I., č.k. 8C/615/78-50 zo dňa 10.04.1980. Prvoinštančný súd správne právne kvalifikoval zodpovednosť žalovaného v 2. rade, keď jeho zodpovednosť oprel o § 421a ods.1,2 Občianskeho zákonníka. Výsluch svedka A.. A. A. Z. v žiadnom prípade nepreukázal, že by žalovaný 2/ postupoval lege artis. Čo sa týka námietky príčinnej súvislosti namietanej v odvolaní žalovaným v 2/ tak opäť žalobca odkazuje na správne skutkové aj právne posúdenie prvoinštančného súdu vyššie uvedeného. 11. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý zotrváva na svojom názore, že základ predmetného nároku na náhradu škody treba posúdiť podľa Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.1988 a škodu v danom prípade možno posudzovať jedine podľa ust. § 421 vtedy účinného znenia Občianskeho zákonníka. V danom prípade nejde o škodu, ktorá by mala pôvod v povahe prístroja, nástroja či veci, ktoré sa použili - samotná povaha odberovej ihly nemôže spôsobiť následok tvrdený žalobcom. Vzhľadom na špecifickú povahu lekárskeho zákroku škodu pri ňom spôsobenú treba posudzovať podľa ustanovení o všeobecnej zodpovednosti za škodu. Žalovaný 2/ opätovne poukazuje na to, že v danom prípade sa jednalo o postup, ktorý bol lege artis a taktiež opätovne poukazuje na výsluch A.. A.. Podľa názoru žalovaného 2/ taktiež nebola v konaní ustálená príčinná súvislosť medzi darcovstvom plazmy a súčasným zdravotným stavom žalobcu, nakoľko nemožno vylúčiť iné formy nákazou hepatitídou typu C. Žalovaný sa ďalej pridržiava svojich doterajších argumentov uvedených v jeho odvolaní. 12. K replike žalovaného 2/ sa vyjadril žalobca, ktorý sa pridržiava svojho doterajšieho vyjadrenia a poukazuje na správne posúdenie zodpovednosti žalovaného 2/ tak, ako osobitnej zodpovednosti podľa § 421a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Ďalej žalobca poukazuje na okolnosť mylného výkladu výpovede svedka A.. A., ktorý nepotvrdil skutočnosť, že by sa odberu krvnej plazmy u žalobcu zúčastnil a nevedel ani uviesť tú skutočnosť, či sa vôbec na území SR nachádzal v čase rozhodnom. 25-násobok bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu, je podľa názoru žalobcu až nízky. 13. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie nie je opodstatnené. 15. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C.s.p.). 16. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 17. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím a názorom súdu prvej inštancie. 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).