Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/144/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106200087 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1106200087.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne: W. M., I.. XX.X.XXXX, Z. O. XX, G., zastúpená JUDr. Evou Borovskou, advokátkou, Bratislava, Štefánikova 7, proti žalovaným: 1. Športový klub JAČÍ DYCH HIMALÁJSKY KLUB, Bratislava, Lovinského 43, IČO: 31 749 178, zastúpený Mgr. Šimon Boka, advokát, B.K.F. advokátska kancelária, v.o.s., Bratislava, Zelinárska 8, 2. UNIQA Personenversicherung AG, Untere Donaustrasse 21, Viedeň, Rakúsko, IČ: FN 92933t, zastúpená advokátskou kanceláriou VALIŠ LEGAL, s.r.o., Mlynské Nivy 45, Bratislava, o zaplatenie 38.896,44 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne a žalovaného 2 proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.10.2014 č.k. 20C/11/2006 - 703, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie voči žalovanému 1 vo veci samej p o t v r d z u j e . Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšku z r u š u j e a v týchto častiach vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu voči žalovanému 1 v celom rozsahu a zároveň žalobkyňu zaviazal povinnosťou zaplatiť žalovanému 1 trovy konania vo výške 54 € a trovy právneho zastúpenia v sume 9.281,78 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanú 2 zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 32.431,36 € s úrokom z omeškania 6 % ročne od 9.7.2005 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu žalobkyne voči žalovanému 2 zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania 793,76 € ako aj trovy právneho zastúpenia v sume 11.416,45 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 22.10.2002 uzavrela žalovaná 2 s Osterreichischer Alpenverein (ďalej OEAV) ako poistníkom Rámcovú zmluvu o poistení č. XXXX/ XXXXXX, v prospech tretích osôb - členov tuzemskej sekcie OEAV, ako aj pre členov zahraničných sekcií OEAV. Poistná ochrana pre manžela žalobkyne Ľ. M. začala plynúť od 25.3.2005 v zmysle čl. 7 poistnej zmluvy. Dňa 11.5.2005 došlo k poistnej udalosti - úmrtiu Ľ. M. počas horolezeckého výstupu na horu Čo oju v Tibete. Žalobkyňa dňa 12.5.2005 poverila Ministerstvo zahraničných vecí SR zabezpečením prevozu telesných pozostatkov jej manžela na Slovensko. Dňa 18.5.2005 žalobkyňa oznámila vznik poistnej udalosti žalovanému 2. Žalobkyňa dňa 24.5.2005 doručila faxom žalovanému 2 kalkuláciu nákladov na záchrannú akciu a doklad o úhrade. Dňa 6. 6. 2005 žalobkyňa poukázala na účet označený B.. Y. N. sumu vo výške 1.173.794,- Sk za prepravu telesných pozostatkov manžela. Listom zo dňa 10.6.2005 žalobkyňa predložila žalovanému 2 doklad preukazujúci úhradu nákladov spojených s transportom pozostatkov manžela na územie SR. Žalovaný 2 vyzval žalobkyňu listom zo dňa 23.6.2005 na doplnenie dokladov a zdôvodnenie úhrady sumy na účet B.. Y. N.. Žalobkyňa listom zo dňa 21.7.2005 oznámila žalovanému 2 číslo účtu, na ktorý žiadala poukázať poistné plnenie. Žalovaný 2 poukázal na účet žalobkyne sumu 12.468 USD za vykonané záchranárske práce; listom zo dňa 10.11.2005 žalovaný 2 predložil žalobkyni návrh dohody na vysporiadanie ostatných uplatnených nárokov. 2/ Súd prvej inštancie posúdil námietku žalovaného 1 o nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie ako dôvodnú. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný 1 uhradením členského garantoval manželovi žalobkyne poistenie, a preto zodpovedá za spôsobenú škodu. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný 1 zodpovedá za škodu podľa ust. § 420 Obč. zák., nakoľko v čase, kedy ponúkal členstvo s ponukou poistenia, nemal povolenie na výkon poisťovacej činnosti, čím porušil ust. § 788 ods. 2 Obč. zák. Súd prvej inštancie zo Stanov spolku OEAV, ktorého bol žalovaný 1 členom, zistil, že manželovi žalobkyne bolo ponúknuté členstvo v záujmovom spolku OEAV, na základe ktorého dostal tiež ponuku na uzavretie poistnej zmluvy. Žalovaný 1 nebol v postavení sprostredkovateľa ani nemal povolenie na výkon sprostredkovateľskej činnosti v oblasti poisťovníctva. V danom prípade išlo o poistnú zmluvu v prospech tretích osôb, pričom priamy zmluvný vzťah vznikol medzi manželom žalobkyne a žalovaným 2. Keďže právnou skutočnosťou je smrť manžela žalobkyne, vzniká žalobkyni nárok na plnenie z titulu poistnej zmluvy, ktorej platnosť medzi stranami sporu nebola sporná. Vo vzťahu k žalovanému 1 nemal súd prvej inštancie za preukázané neplnenie základných podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu. Tvrdené porušenie právnej povinnosti žalovaným 1 v dôsledku neposkytnutia správnych informácií ohľadom poistenia vyhodnotil súd prvej inštancie ako nepreukázané, nakoľko žalovaný 1 nemal postavenie sprostredkovateľa, nemal povolenie na vykonávanie sprostredkovateľskej činnosti v oblasti poisťovníctva a priamy zmluvný vzťah vznikol medzi manželom žalobkyne a žalovaným 2. Za nepreukázané mal súd prvej inštancie tiež splnenie ďalších základných predpokladov na vznik škody, a to existenciu škody a príčinnú súvislosť medzi tvrdeným porušením právnej povinnosti a škodou. Dospel tak k záveru, že žalovaný 1 v konaní nie je vecne pasívne legitimovaný, a preto žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietol. 3/ Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na manžela žalobkyne sa vzťahovala poistná ochrana na základe Rámcovej zmluvy o poistení uzavretej medzi žalovaným 2 a OEAV, a ani skutočnosť, že dňa 11.5.2005 došlo ku vzniku poistnej udalosti - smrti manžela žalobkyne - krytej poistnou zmluvou. Žalovaný 2 ako poisťovateľ poskytol žalobkyni ako osobe oprávnenej v súlade s čl. 11 bod 2 Podmienok UNIQA pre úrazové poistenie Klipp & Klar poistné plnenie vo výške 12.468 USD. Sporným sa javil uplatnený nárok žalobkyne na preplatenie nákladov na prevoz telesných pozostatkov jej manžela na územie SR. Ako nedôvodné vyhodnotil súd prvej inštancie tvrdenie žalovaného 2, že samostatne organizovaným prevozom tela manžela žalobkyne bez súčinnosti a bez predchádzajúceho odsúhlasenia zo strany žalovaného 2, došlo k porušeniu poistných podmienok. V posudzovanej právnej veci považoval súd prvej inštancie za nutné prihliadnuť na skutočnosť, že ku vzniku poistnej udalosti došlo na území Čínskej republiky; sám žalovaný 2 uviedol, že jeho povinnosťou nebolo zabezpečiť prevoz tela manžela žalobkyne, ale poskytnúť plnenie v súlade s poistnými podmienkami. Žalobkyňa oznámila žalovanému 2 vznik poistnej udalosti dňa 18.5.2005; žalovaný 2 faxom oznámil žalobkyni, že v prípade prevozu tela manžela žalobkyne je potrebné kontaktovať zodpovedné miesto UNIQA osobné poistenie vo Viedni a požiadal žalobkyňu, aby oznámila príslušným organizáciám, nech sa obrátia na žalovaného 2. Svedok B. M. vypovedal, že po vzniku poistnej udalosti telefonicky kontaktovali žalovaného 2 a bolo im oznámené, že prevoz je nemožný a nereálny, ale keď chcú, môžu ho zahájiť. S prípadnými potrebami sa majú obrátiť na úrady v Číne, prípadne na MZV SR, pričom refundácia bude poskytnutá v plnej výške po preukázaní nákladov. Vzhľadom na to, že žalovaný 2 nepreukázal, že manžel žalobkyne príp. žalobkyňa boli oboznámení s obsahom poistných podmienok, na porušenie ktorých sa odvolával, nemožno uvedené vykladať v ich neprospech. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa po vzniku poistnej udalosti postupovala tak, aby vzhľadom na osobitné okolnosti v čo najkratšom čase zabezpečila prevoz pozostatkov manžela na územie Slovenskej republiky. Ak žalovaný 2 mal záujem koordinovať prevoz pozostatkov na územie SR, mal rovnako bez odkladu vo veci konať, príp. ihneď upovedomiť žalobkyňu, aby vo veci nekonala. Žalobkyňa v konaní preukázala, že v plnom rozsahu uhradila vyúčtované náklady na prepravu telesných pozostatkov svojho manžela na územie Slovenskej republiky. Vynaloženie uvedených nákladov ani ich výšku nemohla žalobkyňa ovplyvniť. Súd prvej inštancie však prihliadol na námietku žalovaného 2 ohľadom nákladov spojených s pracovnou cestou do Lhasy (2.100 USD) a uplatneného honoráru (4.000 USD); podľa názoru súdu prvej inštancie uvedené náklady nemožno považovať za náklady na prepravu telesných pozostatkov zosnulého do miesta pobytu (čl. 6 bod 2.3 Rámcovej zmluvy), a to z hľadiska ich dôvodnosti a účelnosti. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobe žalobkyne voči žalovanému 2 v časti čo do 32.431,36 € vyhovel a vo zvyšku žalobu voči žalovanému 2 zamietol. Nakoľko žalovaný 2 v konaní nepreukázal, že manžel žalobkyne príp. žalobkyňa boli oboznámení s obsahom poistných podmienok príp. poistnej zmluvy, v ktorej bolo dohodnuté, akým rozhodným právom sa spravujú zmluvnú vzťahy, súd uvedené vyložil v prospech žalobkyne a na právny vzťah v časti splatnosti poistného plnenia aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu zaviazal žalovaného 2 na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Obč. zák., výšku ktorých určil podľa nar. vl. č. 87/1995 Z.z. a uložil mu zaplatiť úroky z omeškania vo výške 6 % ročne od 9.7.2005 do zaplatenia. Ustálil pritom, že žalovaný 2 sa dostal do omeškania 15 deň odo dňa, kedy žalobkyňa doručila žalovanému 2 doklady preukazujúce uplatnený nárok (dňa 28.6.2005); vo zvyšku žalobu voči žalovanému 2 zamietol. 4/ O trovách konania žalovaného 1 rozhodol súd prvej inštancie na základe ust. § 142 ods. 1 O.s.p.; trovy žalovaného 1 pozostávali z trov konania vo výške 54 € (úradný preklad) a z trov právneho zastúpenia za celkom 15 úkonov právnej služby á 499,57 €, ďalej 3 x režijný paušál á 5,91 €, 7 x 7,63 €, 6 x 8,04 €, ako aj 20 % DPH, spolu 9.281,78 €. O trovách konania žalobkyne (vo vzťahu k žalovanému 2) rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Dospel k záveru, žalobkyňa bola neúspešná v pomerne nepatrnej časti a rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. Trovy žalobkyne pozostávali z 793,76 € titulom preddavku na znalecké dokazovanie a preklad obchodného vestníka a z trov právneho zastúpenia za celkom 21 úkonov právnej služby á 486,29 €, ďalej za režijný paušál + 20 % DPH, spolu 11.416,45 €. 5/ Uvedený rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa ako aj žalovaný 2. Odvolanie žalobkyne smerovalo proti výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol voči žalovanému 1, voči výroku, ktorým zaviazal žalobkyňu k náhrade trov konania žalovaného 1, ďalej voči tretiemu výroku, výlučne v časti úroku z omeškania, ktorým súd žalovaného 2 zaviazal na zaplatenie 6 % úrokov z omeškania ročne z prisúdenej sumy od 9.7.2005 do zaplatenia a voči výroku, ktorým súd vo zvyšku zamietol žalobu voči žalovanému 2. Odvolanie podala žalobkyňa z dôvodu, že jej bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, ďalej že konanie má vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa predovšetkým nesúhlasila so zamietnutím jej žaloby voči žalovanému 1, keď súdu prvej inštancie vytýkala, že svoje rozhodnutie v tejto časti nedostatočne vysvetlil. Trvala na tom, že žalovaný 1 je vo veci vecne pasívne legitimovanou stranou sporu. V konaní bolo preukázané, že to bol žalovaný 1, kto ponúkol členstvo vo svojom klube a súčasne s týmto členstvom vzniklo manželovi žalobkyne aj členstvo v rakúskom OeAV. Spolu s členstvom prislúchalo manželovi žalobkyne aj využívanie výhod členstva v rakúskom OeAV. Manžel žalobkyne vykonával platby členského priamo žalovanému 1, ktorý podľa vyjadrenia samotného žalovaného 1, bol jeho príjmom - neodvádzal ho (ani časť z neho) inému. Členmi OeAV boli jednotlivé sekcie, ktorých členmi boli fyzické osoby. Žalovaný 1 tak bol povinný poskytnúť manželovi žalobkyne plnohodnotné informácie o výhodách alebo podmienkach členstva, vrátane oboznámenia člena - manžela žalobkyne - so všetkými poistnými podmienkami a poistnou zmluvou, ktorá bola uzatvorená v prospech členov sekcií. Žalobkyňa nikdy netvrdila, že žalovaný 1 je poskytovateľom poistenia. Žalovaný 1 však porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť a s poukazom na ust. § 415 Obč. zák. zodpovedá za škodu - náklady, ktoré žalobkyňa vynaložila na prevoz svojho manžela. Porušenie povinností žalovaného 1 je o to závažnejšie, že v čase podania prihlášky manžela žalobkyne v r. 2002 a teda vznikom členstva žiadna zmluva neexistovala a tak aj tvrdenie žalovaného 1, že manžela žalobkyne pri vzniku členstva oboznámil s poistnou zmluvou a poistnými podmienkami, alebo že ako zmluva tak aj poistné podmienky boli k dispozícii v predajni, sú nepravdivé. Samotný žalovaný 1 nemal k dispozícii poistnú zmluvu a to až do času, kedy poistnú zmluvu na základe výzvy súdu prvej inštancie doložil do spisu žalovaný 2. 6/ Žalobkyňa v odvolaní poukazovala na to, že počas celého konania opakovane argumentovala tým, že medzi jej manželom a žalovaným 1 vznikol spotrebiteľský vzťah a žalovaný 1 ako dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti; manžel žalobkyne nielen že nebol oboznámený s poistnými podmienkami ale ani sám nemohol ovplyvniť obsah služieb poskytovaných dodávateľom - žalovaným 1 v rámci ponúkaného členstva v sekcii. Ak žalovaný 1 v r. 2002 ponúkal v rámci členstva aj poistenie, hoci poistná zmluva ešte ani neexistovala, ťažko by sa žalobkyňa mohla domáhať poistného plnenia voči žalovanému 2. V čase podania žaloby síce žalovaný 2 časť vynaložených nákladov žalobkyni uhradil, avšak poistnú zmluvu a poistné podmienky nebol ochotný žalobkyni predložiť, tieto nemal k dispozícii ani žalovaný 1 a tak žalobkyňa bola nútená podať žalobu voči obom žalovaným. Naviac manžel žalobkyne nebol v zmluvnom vzťahu so žalovaným 2, ale bol osobou oprávnenou z poistnej zmluvy, nakoľko v danom prípade sa jedná o zmluvu v prospech tretej osoby, kde tretia osoba nie je zmluvnou stranou a môže sa len domáhať poistného plnenia ako oprávnená osoba z poistenia. Súd prvej inštancie preto nesprávne zamietol žalobu voči žalovanému 1, ktorý poručil svoje povinnosti tým, že neoboznámil člena - manžela žalobkyne - s podmienkami členstva vrátane celého obsahu poistnej zmluvy a tak zodpovedá v rámci všeobecnej zodpovednosti a porušenie prevenčných povinností, ktoré vyplývajú každému z ust. § 415 Obč. zák. Súd prvej inštancie členstvo manžela žalobkyne postavil do takého svetla, ako keby žalovaný 1 nemal s členstvom, ani s právnym vzťahom medzi ním a manželom žalobkyne nič spoločné. Práve žalovaný 1 bol členom OeAV; vyplýva to zo samotnej poistnej zmluvy, jej čl. 1 (predmet zmluvy). Hoci aj žalovaný 1 nebol sprostredkovateľom poistnej zmluvy, bol v zmluvnom vzťahu s manželom žalobkyne, ktorý bol založený vznikom členstva manžela žalobkyne u žalovaného 1, z čoho vyplývala žalovanému 1 aj povinnosť (nielen inkasovať členské), napr. informovať členov o podmienkach členstva, výhodách, nevýhodách, vrátane informácie, či žalovaný 1 pristúpil k poistnej zmluve. Osobitne žalobkyňa nesúhlasila s jej povinnosťou zaplatiť žalovanému 1 náhradu trov konania. Podľa jej názoru mal súd prvej inštancie zvažovať aplikáciu ust. § 150 O.s.p., nakoľko sú v danom prípade prítomné dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemal súd prvej inštancie žalovanému 1 trovy priznať. Práve konaním žalovaného 1 sa žalobkyňa dostala do nezávideniahodnej situácie, keď musela vynaložiť obrovské finančné prostriedky na repatriáciu svojho zosnulého manžela a nesporne pričinením žalovaného 1, ktorý ju neoboznámil s poistnou zmluvou, keď dlho nevedela, prečo vlastne žalovaný 2 odmieta plniť, nemohla sa domáhať ochrany, lebo nebola v zmluvnom vzťahu so žalovaným 2 a poistnú zmluvu nemala k dispozícii a teda o poistných podmienkach nemala vedomosť. Celé konanie zavinil práve žalovaný 1 , potom priznanie náhrady trov žalovanému 1 zakladá dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemal žalovanému 1 náhradu trov priznať. priznanie trov konania žalovanému 1 sa za daného stavu tiež prieči dobrým mravom. 7/ Žalobkyňa ďalej v odvolaní poukazovala na to, že v priebehu konania upravila žalobný petit podaniami zo dňa 8.3.2012 a zo dňa 20.8.2012, a to aj v časti úroku z omeškania, kde sa zo žalovanej sumy 38.896,40 € domáhala i zaplatenia úroku z omeškania vo výške 6 % ročne od 11.6.2005 do 31.12.2008 a z uvedenej sumy 9,5 % úrok z omeškania ročne od 1.1.2009 do zaplatenia. Zmenu žalobného petitu v tejto časti odôvodnila žalobkyňa zmenou právnej úpravy nariadením vlády SR č. 586/2008 Z.z., ktorým bolo zmenené aj nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to aj v jeho ust. § 3, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa odseku 2 cit. ust., ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba ECB a je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB k prvému príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie. Keďže k 1. 1. 2009 bola úroková miera ECB stanovená na 2,5 %, od 1. 1. 2009 uplatňuje žalobkyňa úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 9,5 % ročne. Súd prvej inštancie sa však týmto podaním žalobkyne nezaoberal, o návrhu v tejto časti nerozhodol; jeho konanie tak má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 8/ Žalobkyňa napokon vytýkala súdu prvej inštancie, že vo IV. výroku zamietol jej žalobu voči žalovanému 2 vo zvyšku, z dôvodu, že prihliadol na námietku žalovaného 2 ohľadom nákladov spojených s pracovnou cestou do Lhasy (2.100 USD) a uplatneného nároku na honorár (4.000 USD), keď podľa súdu tieto náklady nemožno považovať za náklady na prepravu telesných pozostatkov zosnulého do miesta pobytu, z hľadiska ich dôvodnosti a účelnosti. Súd však nijako neodôvodnil, prečo uvedené náklady považoval za nedôvodné a neúčelné. Žalobkyňa tieto náklady skutočne vynaložila, čo súdu aj preukázala. Poistná zmluva nehovorí ani o účelných ani o dôvodných nákladoch, preto mal byť žalovaný 2 zaviazaný na úhradu všetkých skutočne vynaložených nákladov súvisiacich s repatriáciou zomrelého manžela žalobkyne do miesta trvalého bydliska tak, ako sa žalovaný 2 v poistnej zmluve zaviazal. Žalobkyňa nevie, prečo súd prvej inštancie náklady vo výške 2.100 USD a vo výške 4.000 USD považoval za neúčelné a nedôvodné. Súd na jednej strane správne konštatuje, že žalobkyňa nemohla výšku nákladov nijako ovplyvniť a sám žalovaný 2 považoval prevoz telesných pozostatkov manžela žalobkyne za nemožný a nereálny, nakoľko k poistnej udalosti došlo na území Číny. Na druhej strane túto časť nákladov označil súd prvej inštancie za neúčelnú a nedôvodnú bez bližšieho zdôvodnenia. Pritom suma 2.100 USD bola vynaložená na letenku, ubytovanie, stravu a miestnu prepravu pre W.. N., ktorý išiel po predchádzajúcom rokovaní na Ministerstve zahraničných vecí a zabezpečení rontgenových snímok do Lhasy v dňoch 29.5.2005 až 1.6.2005, aby ako lekár mohol identifikovať mŕtvolu - osobu zomrelého manžela žalobkyne a vykonať ďalšie úkony potrebné na prevoz zosnulého (súdnoznaleckú expertízu, notarizáciu úmrtného listu a pod.). bez identifikácie zosnulého - a teda bez vycestovania lekára do Lhasy za účelom identifikácie mŕtveho by prevoz nebol možný, tieto náklady boli preto nepochybne vynaložené dôvodne i účelne. Súd prvej inštancie tiež neodôvodnil, prečo nepriznal náhradu nákladov vynaložených ako honorár pre lekára, ktorý identifikoval zosnulého manžela žalobkyne a zabezpečoval potrebné veci pre prevoz zosnulého. Nemožno od nikoho žiadať, aby vykonal tak namáhavú a dlhú cestu (vyše 4.000 km), zložité vybavovanie prevozu zosnulého, nehovoriac o identifikácii zosnulého, bez akejkoľvek náhrady. Honorár pre takúto osobu predstavuje dôvodné a účelné náklady, nevyhnutné k realizácii samotného transportu. Žalobkyňa navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovaného 1 na zaplatenie sumy 38.896,44 € s 6 % úrokom z omeškania ročne od 11.6.2005 do 31.12.2008 a od 1.1.2009 z uvedenej sumy 9,5 % úrok z omeškania ročne do zaplatenia a súčasne ho zaviazal na zaplatenie náhrady trov konania žalobkyne, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného do výšky poskytnutého plnenia. Navrhovala tiež, aby súd žalovanému 1 náhradu trov konania nepriznal. V prípade úrokov z omeškania vo vzťahu k žalovanému 2 navrhovala, aby odvolací súd zaviazal žalovaného 2 uhradiť zo sumy 32.431,36 € úrok z omeškania 6 % ročne od 9.7.2005 do 31.12.2008 a 9,5 % úrok z omeškania ročne od 1.1.2009 do zaplatenia. Ďalej žiadala zaviazať žalovaného 2 aj na zaplatenie sumy 6.465,08 € spolu so 6 % úrokom z omeškania ročne od 11.6.2005 do 31.12.2008 a od 1.1.2009 z uvedenej sumy 9,5 % úrok z omeškania ročne do zaplatenia a súčasne zaviazať žalovaného 2 uhradiť žalobkyni trovy konania, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného do výšky poskytnutého plnenia. 9/ Žalovaný 2 napadol rozsudok súdu prvej inštancie proti výroku, ktorým súd prvej inštancie vo vzťahu k nemu žalobe vyhovel a vo výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania. Odvolanie odôvodnil žalovaný 2 tým, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ďalej že súd neprihliadol na relevantné tvrdenia žalovaného 2 a že odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie je nedostatočné, v dôsledku čoho je rozsudok nepreskúmateľný. Žalovaný 2 poukazoval na to, že je rakúskou právnickou osobou; ako poisťovateľ uzavrel dňa 22.10.2002 s rakúskym subjektom Osterreichischer Alpenverein ako poistníkom Rámcovú zmluvu o poistení č. XXXX/XXXXXX; predmetná poistná zmluva je uzatvorená v prospech tretích osôb. Nebohý manžel žalobkyne bol členom žalovaného 1 a spolku Osterreichischer Alpenverein a ako člen žalovaného 1 a spolku Osterreichischer Alpenverein bol krytý poistnou ochranou podľa Poistnej zmluvy, a to ako tretia (poistená) osoba. K poistnej udalosti - smrti p. Ľ.Š. M. počas horolezeckej expedície - došlo dňa 11.5.2005. Žalobkyňa dňa 12.5.2005 poverila Ministerstvo zahraničných vecí SR zabezpečením prevozu telesných pozostatkov nebohého manžela žalobkyne späť na Slovensko. K prvému kontaktu žalobkyne a žalovaného došlo dňa 18.5.2002, kedy žalobkyňa informovala žalovaného 2 o poistnej udalosti. Dňa 24.5.2005 žalobkyňa doručila žalovanému 2 kalkuláciu nákladov na záchrannú akciu (t.j. nákladov na transport telesných pozostatkov p. M. do mesta Lhasa) vo výške 108.180,- RMB, t.j. 12.468 USD; tieto náklady boli žalobkyni žalovaným 2 riadne uhradené. Následne si žalobkyňa u žalovaného 2 uplatnila faxom dňa 10.6.2005 ďalšie náklady vo výške 36.700 €, ktoré mali predstavovať náklady na prevoz telesných pozostatkov nebohého p. M. z mesta Lhasa (kam boli znesené počas záchrannej akcie) na Slovensko. V tejto časti žalovaný 2 poistné plnenie odmietol, z dôvodu nepreukázanosti ich výšky a odôvodnenosti požadovanej náhrady nákladov. Žalovaný 2 trval na svojich námietkach, pretože žalobkyňa nepreukázala vznik, výšku ani úhradu čo i len časti uplatnených nákladov. Žalovaný 2 vytýkal súdu prvej inštancie, že na právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným 2 uplatnil slovenský právny poriadok a to s odôvodnením, že žalovaný 2 nepreukázal, že by žalobkyňa alebo jej nebohý manžel boli oboznámení s obsahom Poistnej zmluvy alebo poistných podmienok. Podľa názoru žalovaného 2 je takéto právne posúdenie veci nesprávne a na právny vzťah mal byť aplikovaný právny poriadok Rakúskej republiky. Poistná zmluva bola uzatvorená medzi rakúskym poisťovateľom - žalovaným 2 a rakúskym subjektom Osterreichischer Alpenverein, ako poistníkom. Poistná zmluva ako zmluva medzi dvoma rakúskymi subjektami sa - ako je uvedené aj v poistných podmienkach, ktoré sú súčasťou Poistnej zmluvy - riadi rakúskym právnym poriadkom. Poistník je osoba, ktorá s poisťovateľom uzavrela poistnú zmluvu a ktorá je povinná platiť dohodnuté poistné. Nebohý p. M. nebol poistníkom podľa Poistnej zmluvy (tým bol rakúsky subjekt Osterreichischer Alpenverein), ale poistenou osobou, na ktorú sa síce poistenie vzťahuje, ale iba poistník - Osterreichischer Alpenverein - poistnú zmluvu dojednával, disponoval s ňou a mohol ju meniť alebo rušiť. Nebohý p. M. tiež nikdy nebol v zmluvnom vzťahu so žalovaným 2, nedojednával poistnú zmluvu, nemal možnosť do nej zasiahnuť, mal ako poistená osoba iba právo na poistnú ochranu a poistné plnenie. Žalobkyňa rovnako nebola zmluvnou stranou Poistnej zmluvy, mala iba z dôvodu úmrtia jej manžela nárok na poistné plnenie za podmienok a podľa Poistnej zmluvy. Poistné rovnako neuhrádzal žalovanému 2 ani p. M. a ani jeho manželka, ale poistník Osterreichischer Alpenverein. Žalovaný 2 nemal možnosť ovplyvniť, z akých krajín bude mať členov poistník Osterreichischer Alpenverien; je nepredstaviteľné a právne nemožné, aby sa poistná zmluva riadila právnymi poriadkami všetkých krajín, z ktorých prípadne pochádzajú členovia poistníka, iba z dôvodu, že tieto osoby sa stali členmi Osterreichischer Alpenverein. 10/ Rakúsky právny poriadok sa mal použiť aj podľa ust. § 10 ods. 2 písm. d) zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v znení účinnom ku dňu vzniku poistnej udalosti, podľa ktorého poistné zmluvy sa spravujú právom miesta sídla poisťovateľa (t.j. žalovaného 2) v čase uzavretia zmluvy. Žalovaný 2 v odvolaní poznamenal, že súd prvej inštancie počas celého konania vykonával zisťovanie obsahu právneho poriadku Rakúskej republiky a bol aj uskutočnený obsiahly preklad rakúskych právnych predpisov. Označil preto za prekvapujúce, že napriek tomu súd prvej inštancie bez zdôvodnenia uplatnil právny poriadok Slovenskej republiky. Žalovaný 2 odmietol žalobkyni poistné plnenie z dôvodu, že žalobkyňa samostatne organizovaným prevozom koordinovaným a vybavovaným neznámymi osobami (X.. N.) bez súčinnosti a bez predchádzajúceho odsúhlasenia zo strany žalovaného 2 porušila poistné podmienky žalovaného 2. Námietku žalovaného 2 súd prvej inštancie považoval za nedôvodnú, s tým, že prihliadal na skutočnosť, že k vzniku poistnej udalosti došlo na území Čínskej republiky. Žalovanému 2 nie je zrejmé, ako miesto poistnej udalosti súvisí s plnením poistných podmienok zo strany žalobkyne. Poistné podmienky sú platné pre všetky poistené osoby domáhajúce sa poistného plnenia, bez ohľadu na skutočnosť, na akom mieste došlo k poistnej udalosti. Prvoinštančný súd argumentoval aj tým, že žalovaný 2 nepreukázal, že by manžel žalobkyne alebo žalobkyňa boli oboznámení s poistnými podmienkami a preto ich porušenie nemôže byť vykladané v ich neprospech. S týmto argumentom žalovaný 2 nesúhlasil, nakoľko ako žalobkyňa, ktorá bola sama členkou poistníka Osterreichischer Alpenverein, bola s poistnými podmienkami žalovaného 2 oboznámená. Členovia Osterreichischer Alpenverein dostávajú každý rok s novými podkladmi o pristúpení tiež brožúru s názvom „Alpenverein Weltweitservise“ (Alpenverein celosvetový servis/ služby). Tieto podklady sú zasielané poisteným osobám spolkom Osterreichischer Alpenverein a žalovaný 2 nemá a ani nemá mať prečo k dispozícii doklad o zaslaní týchto dokumentov. Zároveň žalovaný 2 v odvolaní namietal, že by bolo jeho povinnosťou žalobkyňu s poistnými podmienkami vôbec oboznamovať. Poistná zmluva, ktorej súčasťou boli i poistné podmienky, bola uzavretá medzi žalovaným 2 ako poisťovateľom a poistníkom Osterreichischer Alpenverein. Žalovaný 2 nemal žiadny zmluvný vzťah s nebohým p. M., žalobkyňou alebo inými poistenými osobami. Žalovaný 2 nemal na poistené osoby ani kontakt. Povinnosť žalovaného 2 informovať o obsahu poistných podmienok p. M. alebo žalobkyňu nevyplýva zo žiadneho relevantného právneho predpisu ani zmluvného dokumentu. Informovanie sa o poistných podmienkach bolo naopak v záujme poistených osôb (vrátane nebohého p. M. či žalobkyne) pretože základným predpokladom na uplatnenie si poistného plnenia je dodržanie poistných podmienok. Pokiaľ nebohý p. M. resp. jeho manželka sa s obsahom poistných podmienok neoboznámili (pričom v konaní bol preukázaný opak), nemôže to byť použité v neprospech žalovaného 2. 11/ Žalovaný 2 trval na tom, že žalobkyňa nepredložila relevantné doklady o skutočnej realizácii úkonov a skutočný vznik nákladov v požadovanej výške. Jediným dokladom predloženým žalobkyňou je doklad vystavený pravdepodobne X.. Y. N., ktorého vzťah k celej veci nie je preukázaný. V dokumente X.. N. uvádza položky v USD, ktoré sú z neznámeho dôvodu zaokrúhlené na celé stovky USD. X.. N. žiada úhradu 36.700 USD na bankový účet, vedený na Slovensku, ktorý patrí organizácii „Slovenský výskumný ústav pre elektrotechniku a design“. Žalovaný 2 tiež spochybnil výšku i oprávnenosť všetkých v dokumente X.. N. uvádzaných položiek v celkovej výške 36.700 USD a požadoval preukázanie skutočných výdavkov (reálnych nákladov) na prevoz tela nebohého p. M. z Lhasy na Slovensko - napr. letenky, doklady o úhrade skutočných nákladov oprávneným organizáciám a pod. Podľa súdu prvej inštancie je postačujúce, ak žalobkyňa v plnom rozsahu uhradila vyúčtované náklady na prepravu telesných pozostatkov svojho manžela na územie SR, pričom „vynaloženie uvedených nákladov ani ich výšku nemohla žalobkyňa ovplyvniť“. Žalovaný 2 s týmto názorom súdu prvej inštancie nesúhlasil; v rámci poistných podmienok nie je povinnosťou žalovaného 2 (poisťovateľa) uhradiť všetky sumy zaplatené poistenou osobou akejkoľvek tretej osobe (X.. N.), ale iba tie náklady, ktoré sú z hľadiska poistnej udalosti relevantné a ktorých výška aj odôvodnenosť bola riadne preukázaná. V rámci súdneho konania nebolo preukázané, kto je X.. N., aký je vzťah X.. N. k celej poistnej udalosti a ako X.. N. kalkuloval svoje náklady. Podľa žalovaného 2 je krajne nepravdepodobné, že by všetky náklady boli bez relevantných súvisiacich dokladov (letenka, prepravný doklad, výdavkový doklad a pod.) a boli zaokrúhlené na celé stovky USD. Z uvedeného tak podľa žalovaného 2 vyplýva len to, že žalobkyňa v konaní preukázala, že sumu 36.700 USD uhradila na účet neznámej organizácie „Slovenský výskumný ústav pre elektrotechniku a design“, ďalej že disponuje „vyúčtovaním“ na sumu 36.700 USD od neznámej osoby X.. N., z čoho ale nemožno vyvodiť oprávnenosť, dôvodnosť a ani výšku skutočných nákladov na poistnú udalosť - prevoz tela nebohého B.. M. z mesta Lhasa na Slovensko. Napokon žalovaný 2 vo svojom odvolaní namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, pretože v ňom absentuje relevantné odôvodnenie. Rozsudku chýbajú právne názory súdu prvej inštancie ako aj vysporiadanie sa s námietkami žalovaného 2 (prečo súd použil slovenský právny poriadok, prečo sa nezaoberal osobou X.. N., výškou, dôvodnosťou uplatňovaných nákladov a pod.). Uvedené odporuje ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Žalovaný 2 navrhoval odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie buď zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne, aby tento zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému 2 prizná náhradu trov konania, včítane trov odvolacieho konania. 12/ Na odvolanie žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný 1 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti, týkajúcej sa žalovaného 1, považuje za vecne a právne správny a navrhoval ho preto potvrdiť, z dôvodu nedostatku jeho pasívnej legitimácie. Žalovaný 1 zdôraznil, že nebohý p. M. nebol nikdy jeho členom. V prihláške, ktorú predložila žalobkyňa je uvedené, že p. M. bol členom rakúskeho spolku Alpenverein. Žalovaný 1 nebol členom rakúskeho spolku OeAV, ani zahraničnou sekciou OeAV. Pán M. bol členom rakúskej sekcie Edelweis spolku OeAV. Otázka členstva p. M. však nie je podstatná. Žalovaný 2 považoval p. M. za plnohodnotne poisteného v zmysle poistnej zmluvy. Žalovaný 1 svoju povinnosť zabezpečiť pre p. M. členstvo v rakúskom spolku OeAV splnil; poistenie u žalovaného 2 spojené s členstvom p. M. v rakúskom spolku OeAV existovalo; p. M. mal zabezpečené členstvo a bol poistený a následne z tohto poistenia bolo v r. 2005 zo strany poisťovne aj čiastočne plnené. Členské v rakúskom spolku OeAV za B.. M. , ktoré zaplatila žalobkyňa na účet žalovaného 1, bolo odvedené na účet rakúskeho spolku OeAV. Nie je pravdou, ako tvrdí žalobkyňa, že toto členské zostalo u žalovaného 1 a bolo jeho príjmom. Podľa poznatkov žalovaného 1 medzi prvými skutočnosťami totiž žalovaný 2 preveroval, či si manžel žalobkyne splnil povinnosť zaplatiť členské v rakúskom spolku OeAV na príslušný rok. Rovnako nie je pravdou tvrdenie žalobkyne, že v r. 2002 neexistovala žiadna poistná zmluva pre členov rakúskeho spolku OeAV. Rakúsky spolok OeAV mal v tom čase uzavretú poistnú zmluvu s inou poisťovňou, ako je žalovaný 2, ktorá skutočnosť je však právne irelevantná. Žalovaný 1 zotrval na svojom stanovisku, že nijakým spôsobom nepochybil vo vzťahu k zosnulému Ľ. M. a že mu poskytol dostatočné informácie, údaje a podklady o tom, aké sú jeho práva a povinnosti a ako sa správať v prípade vzniku poistnej udalosti. Ak nebola žalobkyni vyplatená celá uplatnená suma, stalo sa tak v dôsledku oprávnených pochybností o náležitom vydokladovaní nákladov. 13/ Žalovaný 1 vo svojom vyjadrení poukazoval na skutočnosť, že žalobkyňa si uplatňuje svoj nárok voči nemu z titulu údajného porušenia povinnosti ako náhradu škody a voči žalovanému 2 z titulu poistného plnenia, t.j. na základe dvoch rôznych právnych titulov. Žalovaný 1 je naďalej názoru, že vo vzťahu k nemu nie sú splnené žiadne predpoklady na to, aby mu bola uložená povinnosť nahradiť škodu z titulu údajného porušenia povinnosti. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je splnenie zákonných kumulatívnych podmienok. Žalobkyňa nepreukázala vznik škody, protiprávnosť konania žalovaného 1 ani príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného 1 a údajnou škodou a napokon ani zavinenie žalovaného 1. Žalovaný 1 urobil len to, že zabezpečil pre p. M., ktorý už bol členom rakúskeho OeAV a jeho manželku zaplatenie členského príspevku za r. 2005, s ktorým bolo spojené poistenie na príslušný rok. Zároveň žalovaný 1 vyjadril pochybnosť nad tým, či vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným 2 možno považovať za spotrebiteľský. V danom prípade poistnú zmluvu uzatváral žalovaný 2 so spolkom OeAV a táto zmluva bola uzavretá v prospech tretích osôb. Nešlo teda o vzťah, kde na jednej strane zmluvného vzťahu vystupoval spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. OeAV je aj v súčasnosti najväčší rakúsky horolezecký spolok, ktorý má vyše 450.000 členov. Vyjednávacia pozícia OeAV je v prípade uzatvárania poistnej zmluvy v prospech svojich členov neporovnateľne iná, ako keď poistnú zmluvu uzatvára individuálne fyzická osoba. Podľa žalovaného 1 keďže p. M. nebol sám zmluvnou stranou v prípade poistnej zmluvy, nemohol mať ani postavenie spotrebiteľa a teda jeho manželke nepatria žiadne zo spotrebiteľských práv. 14/ Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný 2 sa nebránil uhradiť poistné plnenie a ani nijako inak neodmietal plniť z poistnej zmluvy, namietal však opodstatnenosť niektorých uvádzaných výdavkov, osobitne preto, že žalobkyňa nepredložila s výnimkou jednej špecifikácie a nejasného potvrdenia o zaplatení za celé obdobie od r. 2005 žiadne doklady, ktoré by svedčali o skutočnom vynaložení nákladov. „Sporné náklady“ a ich vyúčtovanie sa nevzťahuje na „znesenie tela z hôr“, ale na transport z bežných podmienok Čínskej republiky a po území Čínskej republiky, ako aj transport pozostatkov z územia Čínskej republiky do Viedne a následne do Trnavy. Neboli predložené žiadne doklady o preprave, napr. letecké nákladné listy, potvrdenie o preprave pozostatkov na územie EÚ a vtedy Schengenského priestoru (Viedeň) a následne do Trnavy (opäť mimo Schengenský priestor). To vyvoláva oprávnené pochybnosti o tom, či boli uvádzané náklady aj skutočne vynaložené tak, ako to uvádza žalobkyňa. Doposiaľ nie je preukázané, aké postavenie mal X.. N. v predmetnej veci, v mene koho konal, na základe akého vecného stavu čiastku vyfakturoval a komu bola uhradená. Akú úlohu zohrala organizácia Slovenský výskumný ústav pre elektrotechniku a design, resp. spoločnosť EVPÚ, a.s., so sídlom v Novej Dubnici. Z podkladov predložených žalobkyňou, je zrejmé, že X.. N. takéto prevozy zabezpečoval aj v predchádzajúcich obdobných prípadoch, keď zabezpečoval transport telesných pozostatkov zosnulých slovenských občanov z územia Číny na Slovensko. Nešlo teda o prvý prípad, v ktorom bol B.. N. zainteresovaný. Podľa názoru žalovaného 1 malo byť predmetom posudzovania v konaní aj to, do akej miery bolo zo strany B.. M. konané tak, aby sa predišlo vzniku nákladov, tiež, do akej miery boli opodstatnené jednotlivé úkony následne konajúcich osôb v rámci repatriácie a pod. 15/ K otázke náhrady trov konania žalovaný 1 poukazoval na to, že on nezavdal príčinu na to, aby bola voči nemu podaná žaloba. Od samého počiatku bolo zrejmé, že ide o poistnú udalosť a že povinným plniť z predmetnej udalosti môže byť poisťovňa UNIQA - žalovaný 2. Svedčí o tom aj skutočnosť, že poisťovňa už v júni 2005 plnila časť poistného plnenia. Z obsahu spisu je jasné, že súd vyzýval žalobkyňu na doplnenie podkladov, pričom tieto nevedela súdu predložiť ani 5 rokov po podaní žaloby. Podľa žalovaného 1 neexistuje dôvod hodný osobitného zreteľa na strane žalobkyne, na základe ktorého by mohla žiadať o odpustenie povinnosti na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Naopak žalovaný 1 sa musel brániť voči žalobe žalobkyne v spore, pričom od samotného počiatku tvrdil, že vo veci nie je pasívne legitimovaný. Žalovaný 1 si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. 16/ Ďalšie podania v konaní stranami sporu urobené neboli. 17/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 18/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaných odvolaní v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP (t.j. v celom rozsahu), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď vo veci verejne vyhlásil rozsudok; dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne týkajúce sa žalovaného 1 proti rozsudku vo veci samej nie je dôvodné; v prípade odvolania žalobkyne smerujúceho proti výroku o trovách žalovaného 1 a v prípade odvolania žalovaného 2 nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na zmenu napadnutého rozsudku. 19/ Pokiaľ ide o nárok žalobkyne uplatňovaný voči žalovanému 1 titulom náhrady škody na základe slovenského civilného práva (§ 415, § 420 Obč. zák.), záver súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného 1 v spore považuje odvolací súd za správny. Žalobkyňa vyvodzuje vznik zodpovednosti žalovaného 1 za škodu z porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti žalovaným 1, spočívajúcej konkrétne v tom, že žalovaný 1 v rámci členstva manžela žalobkyne u žalovaného 1, z ktorého vyplývalo súčasne aj členstvo manžela žalobkyne v OeAV, neoboznámil manžela žalobkyne s podmienkami tohto členstva včítane celého obsahu poistnej zmluvy, ktorej súčasťou boli aj poistné podmienky. Takáto povinnosť však žalovanému 1 nevznikla, nakoľko - ako bolo konštatované súdom prvej inštancie - žalovaný 1 nebol zmluvnou stranou Rámcovej zmluvy o poistení č. XXXX/XXXXXX, uzavretej dňa 22.10.2001 medzi žalovaným 2 a Osterreichischer Alpenverein, v prospech tretích osôb (rovnako tak toto poistenie nesprostredkovával). Keďže nebol zmluvnou stranou označenej Rámcovej zmluvy, nemohli mu z nej vyplývať povinnosti, a to ani v podobe povinnosti informovať členov spolku o poistných podmienkach predmetnej Rámcovej zmluvy o poistení. Povinnosť informovať členov spolku o obsahu poistnej zmluvy nemohla žalovanému 1 vyplývať ani zo skutočnosti o samotnom členstve. Takáto povinnosť by mohla vyplývať žalovanému 1 len v prípade, pokiaľ by bol zmluvnou stranou poistnej zmluvy, v konaní však nebolo sporné, že žalovaný zmluvnou stranou poistnej zmluvy nebol. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť, že žalovaný 1 sa porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti (a teda ani právnej povinnosti v zmysle ust. § 420 Obč. zák.) nemohol dopustiť. Ako to už uviedol aj súd prvej inštancie - vznik zodpovednosti za škodu je viazaný na splnenie zákonných predpokladov, spočívajúcich v porušení právnej povinnosti, vzniku škody, príčinnej súvislosti medzi škodou a porušením právnej povinnosti a napokon v existencii zavinenia škodcu, ktoré predpoklady musia byť splnené kumulatívne (súčasne). Nakoľko nedošlo k naplneniu hneď prvého zo zákonných predpokladov - porušeniu právnej povinnosti (podľa žalobkyne v podobe porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti), nemohlo dôjsť ani k naplneniu ďalších zákonom vyžadovaných predpokladov, osobitne predpokladu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody ( ktorú majú predstavovať žalobkyňou vynaložené náklady na prevoz telesných pozostatkov jej manžela na Slovensko ). 20/ K zákonnému predpokladu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti odvolací súd poznamenáva, že tento predpoklad by nebol naplnený ani v prípade, ak by sa (teoreticky) žalovaný 1 dopustil porušenia právnej povinnosti, spočívajúcej v neoboznámení manžela žalobkyne s poistnými podmienkami (ktoré porušenie ale odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nezistil). Príčinná súvislosť predstavuje priamu väzbu javov ( objektívnych súvislostí ), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený. V danom prípade teda pre naplnenie zákonného predpokladu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody by priamym následkom neinformovania o poistných podmienkach mal byť vznik škody, v podobe nákladov na repatriáciu tela manžela žalobkyne na Slovensko. Tu treba zdôrazniť, že ani takéto prípadné porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti by nemohlo mať za priamy následok vznik predmetnej škody, nakoľko ku vzniku takejto škody by musela pristúpiť ďalšia skutočnosť, a to samotná poistná udalosť - smrť manžela žalobkyne; vznik tvrdenej škody by teda nebol priamym následkom tvrdeného porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti, nešlo by tu o priamy vzťah príčiny a následku. Súd prvej inštancie tak v predmetnej veci správne dospel k záveru, že žaloba voči žalovanému 1 nie je dôvodná, pretože neboli preukázané podmienky vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 414, § 420 Obč. zák. a teda žalovaný 1 v konaní nebol vecne pasívne legitimovaným subjektom. 21/ Žalobkyňa v odvolaní vo vzťahu k žalovanému 1 ďalej namietala, že sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania mal zaoberať ust. 150 ods. 1 O.s.p., (teraz ust. § 257 CSP ) a žalovanému 1 nemal priznať náhradu trov konania, vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa. 22/ Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 23/ Pomer úspechu (miera úspechu) je základným meradlom pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov; ak dosiahla strana plný úspech v spore, súd jej prizná celú náhradu trov konania. Ak žiadna zo strán nemala v spore plný úspech (§ 255 ods. 2 CSP), potom je potrebné uzavrieť, že každá z nich dosiahla úspech čiastočný, t.j. každá zo strán je sčasti úspešná aj sčasti neúspešná. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP), resp. za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP) a znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. Použitie ust. § 257 CSP teda negatívne dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, z ktorého dôvodu musí použite tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter. Samotné dôvody hodné osobitného zreteľa a ani výnimočné okolnosti zákon (Civilný sporový poriadok) bližšie nešpecifikuje. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu ich práva na súde a ich postoj v konaní. Súd prvej inštancie vzhľadom na obsah spisu existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o trovách konania (vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1) neskúmal, svoje rozhodnutie v tejto časti oprel o ust. § 255 CSP, t.j. o zásadu úspechu v konaní. Existenciu takýchto osobitných okolností bude nutné podrobiť zisťovaniu , t.j. okolností majetkových, sociálnych, osobných, či zárobkových. Bude nutné tiež skúmať postoj strán v konaní, kedy spravidla prihliada súd na to, ako si strany plnili svoje procesné povinnosti, či sa v konaní snažili postupovať z procesného hľadiska účelne. Nutno tiež vziať do úvahy okolnosť, do akej miery možno požadovať, aby tá strana sporu, ktorá konanie neiniciovala a ktorá dôvodne bránila svoje právo, nedostala náhradu trov konania, ktoré musela v súvislosti s tým v konaní účelne vynaložiť, včítane trov spojených s právnym zastúpením. V ustanovení § 257 CSP (predtým § 150 ods. 1 O.s.p.) je teda upravené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania, nakoľko povinnosť nahradiť trovy konania podľa § 255 CSP sa môže v konkrétnom prípade javiť ako neprimeraná tvrdosť. Zákon zdôrazňuje, že na to, aby súd použil ust. § 257 CSP, musí ísť o celkom výnimočný prípad, pričom jeho výnimočnosť môže spočívať ako v okolnostiach prejednávanej veci, tak i v okolnostiach na strane strán sporu. Odvolaciemu súdu sa javí opodstatnené, podrobiť možnosť použitia ust. § 257 CSP podrobnejšiemu skúmaniu, ku ktorému v doterajšom štádiu konania nedošlo. 24/ Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 1 vo veci samej ako vecne správny potvrdil, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Vo výroku o náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovaným 1 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, podľa ust. § 389 ods. 1 písm.c) CSP v spojení s § 391 ods. 2 CSP. 25/ V prípade nároku na plnenie z poistnej zmluvy, t.j. vo vzťahu k žalovanému 2 , súd prvej inštancie nesprávne pri svojom rozhodovaní použil slovenský právny poriadok; námietka žalovaného 2 v jeho odvolaní v tomto smere je opodstatnená. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že žalobkyňa bol oprávnená podať žalobu voči žalovanému 2 (ktorý je rakúskym právnym subjektom) aj pred slovenským súdom. Právomoc slovenského súdu rozhodovať o tomto nároku vyplýva z čl. 9 bod 1 písm.b) nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. 12. 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Nariadenie Brusel 1). Keďže však nie je sporné, že poistného plnenia voči žalovanému 2 sa žalobkyňa domáha na základe (rámcovej) poistnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi dvomi rakúskymi subjektami, pričom samotná Rámcová zmluva o poistení bola uzatvorená na základe rakúskeho práva, nemohol súd prvej inštancie rozhodovať o uplatnenom nároku žalobkyne na základe slovenského právneho poriadku. Jeho rozhodnutie (vo vzťahu k žalovanému 2) je preto založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalovanému 2 je tiež nutné prisvedčiť v tom, že žalobkyňa doposiaľ neprodukovala také dôkazy, ktoré by vierohodne preukazovali opodstatnenosť a výšku všetkých ňou uplatňovaných položiek, napr. už spomínané chýbajúce podklady o cene leteniek, nákladného prepravného listu a pod. Vzhľadom na písomnú zmenu žalobného návrhu (podaniami zo dňa 8.3.2012 a zo dňa 20.8.2012, týkajúcich sa aj uplatňovanej výšky úrokov z omeškania), o ktorej súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť, bude nutné, aby toto procesné pochybenie súd prvej inštancie odstránil. 26/ Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa uplatneného nároku voči žalovanému 2 zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm.c) CSP (t.j. pre nesprávne právne posúdenie veci) a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 2 CSP). Bude povinnosťou súdu prvej inštancie preskúmať opodstatnenosť žalobkyňou uplatňovaného nároku vo vzťahu k žalovanému 2 na základe rakúskeho práva na základe doplneného dokazovania, ktoré by malo byť zamerané na zisťovanie skutočnej výšky nákladov spojených s repatriáciou telesných pozostatkov zomrelého p. M. na Slovensko, v zmysle podmienok stanovených v poistnej zmluve. 27/ V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o trovách ako prvoinštančného tak i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 28/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).