Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/192/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106226014 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1106226014.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: U.. L. A., E. I. D. Q.. Č.. XX, I., Y.. B. XX.XX.XXXX, proti žalovanej: W. D., E.. XX.XX.XXXX, I. D. Q.. Č.. XX, I., zast. advokátom JUDr. Miroslavom Mikušom, ul. Šoltésovej č. 2, Bratislava, o 63.775,92 eur s prísl., na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 10. apríla 2013, č. k. 25C/53/2007-448, takto r o z h o d o l : Odvolací súd n e p r i p ú š ť a, aby do konania na miesto žalobcu U.. L. A., zomr. dňa XX.XX.XXXX, vstúpila spoločnosť FM Facility, s.r.o. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z 10. apríla 2013, č. k. 25C/53/2007- 448 sa z r u š u j e a konanie sa z a s t a v u j e. Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 46.666,67 eur s 9 % úrokmi z omeškania od 03.03.2010 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť súdom ustanovenému zástupcovi žalobcu JUDr. Romanovi Grigelovi odmenu za zastupovanie 7.989,69 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zástupcu žalobcu odkázal so zvyškom nároku na odmenu za zastupovanie žalobcu v konaní na Centrum právnej pomoci a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok 2.799,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca, W. A. W. S. D. uzavreli zmluvu o združení. Jej predmetom bola kúpa domu na D. F. s tým, že každý z nich sa stane podielovým spoluvlastníkom v rozsahu 1/3, uskutočnenie prístavby a následný predaj tohto domu s cieľom dosiahnuť zisk. Kúpnou zmluvou z 26.03.1997 účastníci združenia kúpili dom na D. F., pričom každý z nich sa stal podielovým spoluvlastníkom so spoluvlastníckym podielom 1/3 v pomere k celku. Plnou mocou spísanou v Š. vo forme notárskej zápisnice zo 4/2002 (č.l. 122) žalobca splnomocnil žalovanú vo vzťahu k predmetnému domu „disponovať, vyvlastniť, predať, uzavrieť zmluvu, zmluvne stanoviť, dohodnúť aktívne alebo pasívne, ihneď prijať stanovenú finančnú čiastku v hotovosti a priznať jej prebratie, zriecť sa v mene žalobcu prednostného nadobúdacieho práva na ostatné majetkové podiely na uvedenú nehnuteľnosť.“ Ďalšou plnou mocou z 25.06.2002 žalobca splnomocnil žalovanú, aby v jeho mene „rokovala a uzavrela kúpno - predajnú zmluvu, na základe ktorej za dohodnutú kúpnu cenu odpredá jeho výlučné vlastnícke právo k celému spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/3 k celku nehnuteľnosti - predmetu predaja v prospech tretej osoby, a aby podpísala všetky listiny a dokumenty, ktoré sú potrebné k odpredaju predmetu predaja a jeho registrácii, a prevzala dohodnutú kúpnu cenu za predmet predaja, a aby ho zastupovala vo všetkých úkonoch súvisiacich s odpredajom predmetu predaja a jeho registráciou, a to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie.“ Následne kúpnou zmluvou z 15.12.2003 predmetný dom účastníci združenia predali za cenu 140.000,- eur. Pri uzavieraní tejto kúpnej zmluvy bol za predávajúcich prítomný S. D. a jeho manželka - žalovaná, ktorá na základe plných mocí zastupovala žalobcu a W. A.. Kúpnu cenu prevzala žalovaná. Tá vypovedala, že žalobca súhlasil s predajom domu a tiež s tým, aby jeho podiel z predaja domu ostatní spoluvlastníci použili na pokrytie nákladov spojených s predajom a zvyšok si medzi sebou rozdelili, išlo tu vlastne o dohodu o započítaní. Podľa žalovanej pohľadávka ostatných spoluvlastníkov domu U.. D. W. A., ktorá bola predmetom započítania, pozostávala 1/ zo sumy 52.087,71 eur predstavujúcej 1/3 podiel z celkovej kúpnej ceny domu (10.000.000 pesiet) pripadajúci na žalovanú a jej manžela U.. S. D., 2/ zo sumy 19.940,68 eur z titulu zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobcom a S. D. z 19.08.1997, ktorú žalobca nevrátil, 3/ zo sumy 25.963,72 eur predstavujúcej podiel vo veľkosti 1/3 z prenájmu domu za obdobie 6 rokov, 4/ zo sumy 13.650,32 eur z titulu vynaložených nákladov žalovanej a jej manžela U.. S. D. za obdobie 6 rokov vlastnenia predmetného domu (úhrada nedoplatkov, platby za hotel, taxík, právnikov, notárov, telefón). Celkovo teda išlo o sumu 111.642,43 eur. Žalovaná pritom nevedela určiť, ktoré z pohľadávok pod bodmi 1/až 4/ a v akej konkrétnej výške boli započítané na časť kúpnej ceny zodpovedajúcej spoluvlastníckemu podielu žalobcu. Žalobca poprel existenciu akýchkoľvek záväzkov tak voči žalovanej, ako aj voči ostatným podielovým spoluvlastníkom a poprel teda existenciu dohody o započítaní pohľadávok. Potvrdil uzavretie zmluvy o pôžičke na sumu 39.000,- eur so S. D., ale poprel, že by tieto peniaze skutočne od U.. D. aj obdržal. Potvrdil tiež, že dom prenajímal, o čom ostatní spoluvlastníci vedeli. Spoluvlastníkom nevyplatil nájomné z dôvodu, že žalovaná nájomníkov z domu vyhnala a on v konečnom dôsledku žiadne nájomné neobdržal. Podľa žalobcu predmetný dom kúpili za skutočnú kúpnu cenu 26.000.000 pesiet, nie teda za 10.000.000 pesiet, ako to bolo uvedené v kúpnej zmluve. Na neho pripadajúci podiel na kúpnej cene 4.220.000 pesiet zaplatil prostredníctvom spoločnosti FM COMMP TRADING, v ktorej bol jediným spoločníkom. Žalovaná ho po predaji domu nekontaktovala a neoznámila mu dôvody, pre ktoré mu nevyplatila na neho pripadajúcu časť kúpnej ceny. Žalobca uznal, že s predajom domu boli spojené určité náklady, ale nepovažoval ich za dostatočne preukázané. Svedok U.. S. D. vypovedal, že k výplate sumy pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel žalobcu nedošlo z dôvodu, že pri podpise plnej moci pre žalovanú sa spoluvlastníci so žalobcom dohodli na započítaní pohľadávok. Predmetom započítania bola pritom pohľadávka svedka a žalovanej voči žalobcovi v sume cca 5 miliónov Sk (165.969,59 eur) voči pohľadávke žalobcu na výplatu časti kúpnej ceny z predaja nehnuteľnosti. Keďže suma pohľadávky na započítanie sa nedala presne vyčísliť, určili ju objektívnym odhadom. Pohľadávka pozostávala z 1/ prostriedkov, ktoré zaplatili žalobcovi v sume 12 miliónov pesiet po odpočítaní podielu svedka na kúpnej cene vo výške 3,3 milióny pesiet, ktoré sa mali použiť na vybudovanie nadstavby nehnuteľnosti - celého poschodia s troma izbami v presne neurčenom čase, 2/ z pôžičky vo výške 30.000 DEM, pri ktorej sa navrhovateľ zaviazal vrátiť sumu 39.000 DEM, 3/ zo zisku z prenájmu nehnuteľnosti v neurčenej sume, keď svedok mal vedomosť od viacerých ľudí z Bratislavy a od susedov, že žalobca predmetný dom prenajímal a to od roku 1998 do roku 2002. Sám svedok chodieval na D. F. dva krát za rok, v roku 2003 to bolo asi 4 krát, žalobca v tom období býval v nehnuteľnosti a neumožnil ju užívať ostatným spoluvlastníkom, a preto poslednou zložkou pohľadávky boli práve náklady, ktoré svedok spolu so žalovanou vynaložili na hotely, letenku, stravu, taxík, tlmočníka, telefóny, auto a pod. z dôvodu nemožnosti nehnuteľnosť užívať priebežne od roku 1997. Hoci svedkova pohľadávka voči žalobcovi bola v tom čase oveľa vyššia, v rámci započítania si voči žalobcovi uplatnil spolu so žalovanou len minimálnu sumu s vedomím, že takto si aspoň čiastočne uspokoja náklady vynaložené v súvislosti s nehnuteľnosťou. Pri predaji nehnuteľnosti pritom svedok musel uhradiť nedoplatky a náklady spojené s predajom. Svedok ďalej uviedol, že podľa jeho vedomosti a kúpnej zmluvy z marca 1997 dom na D. F. zakúpili za kúpnu cenu 10 miliónov pesiet a dohodli sa na vybudovaní nadstavby a zveľadení domu v presne neurčenej čiastke. Sám svedok poskytol žalobcovi na tento účel sumu cca 8,6 miliónov pesiet, nevedel akou sumou prispeli ostatní spoluvlastníci; uvedomoval si pritom, že žalobca na tento účel neparticipoval vôbec a druhý zo spoluvlastníkov A. prispel v menšej miere. Svedok sa vo výpovedi vyjadril i k stretnutiu so žalobcom po jeho prepustení z väzby v roku 2005 v kancelárii svedka v športovej hale U. na O. Q. K. I.. Potvrdil, že iniciatíva stretnutia vzišla od žalobcu, ktorý od neho a W. A. žiadal pôžičku vo výške 200.000,- až 300.000,- Sk (6.638,78 eur až 9.958,18 eur) na zaplatenie odmeny za advokátske služby. Predmetom stretnutia nebola výplata spoluvlastníckeho podielu žalobcovi. Svedok W. A. potvrdil, že žalobca sa pri udelení plnej moci žalovanej vzdal svojho práva podieľať sa na výťažku z predaja domu, čím de facto došlo k dohode o započítaní vzájomných pohľadávok. K dohode došlo v prítomnosti svedka, žalovanej a jej manžela U.. S. D. a žalobcu. Svedok sa nevedel vyjadriť k sume pohľadávky uplatnenej zo strany manželov D. voči žalobcovi v rámci dohody o započítaní, keďže takej dohode nevenoval pozornosť. Svedok si sám vyčíslil svoju pohľadávku voči žalobcovi, vychádzajúc z toho, že celkovo žalobcovi vyplatil cca 2,5 miliónov Sk (82.984,80 eur), ktorá suma mala pokrývať 1/3- nový podiel svedka na úhrade kúpnej ceny nehnuteľnosti vo výške 10 miliónov pesiet, a zvyšok tvorili výdavky spojené s vybudovaním nadstavby; svedok si bol vedomý, že tieto náklady mohli byť i vyššie ako samotná kúpna cena nehnuteľnosti, o ktorej sa dozvedel pred uskutočnením kúpy nehnuteľnosti priamo od žalobcu. Svedok navštevoval D. F. jeden až dva krát do roka, v tomto období pritom vždy v nehnuteľnosti niekto prebýval, keďže žalobca ju prenajímal rôznym osobám. Svedok nevedel uviesť konkrétne komu, v akom období a ani po akú dlhú dobu trval nájomný vzťah k nehnuteľnosti, keďže žalobca im neoznámil prenájom nehnuteľnosti a ani im z neho nevydal žiaden zisk. Žalobca sa na D. F. zdržiaval po dobu cca 4 až 5 rokov, nad prízemím domu postavil "holubník", ktorý sám užíval; nešlo pritom o nadstavbu, o ktorej sa žalobca neustále vyjadroval, že ju vykoná, že má všetko pripravené. Svedok sa stretol so žalobcom i po predaji rodinného domu v kancelárii U.. S. D. na U., pri ktorom stretnutí žalobca žiadal od bývalých podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti sumu cca 200.000,- Sk (6.638,78 eur) na úhradu trov obhajoby v trestnom konaní. Svedok si nevedel presne spomenúť na okolnosti stretnutia a s istotou povedať, či predmetom stretnutia bol i predaj rodinného domu. Svedok poprel prítomnosť O. S. na stretnutí a zároveň poprel, že by ho informoval o nejakej ponuke, ktorú mali podľa tvrdenia navrhovateľa uskutočniť vo vzťahu k nemu. Z výpovede svedka U.. A.. O. S. súd prvej inštancie zistil, že mal vedomosť o predmete konania, keďže predmetnú žalobu pripravil, pričom buď spoločnosť Venus Project Slovakia alebo JUPITER SK, s.r.o. vyzývali žalovanú na zaplatenie náhrady škody. Svedok poznal účastníkov konania, a to tak žalobcu - ako obchodného partnera od roku 1999, ako aj žalovanú, s ktorou sa pár krát stretol. Svedok mal vedomosť, že žalobca bol spoluvlastníkom domu na D. F. v podiele 1/3, pričom jej ostatnými podielovými spoluvlastníkmi boli S. D. W. W. A.. O nehnuteľnosť mal záujem a chcel ju odkúpiť za kúpnu cenu cca 240.000,- až 300.000,- eur. Nehnuteľnosť i osobne videl v období rokov 2000 až 2003, resp. 2004, išlo o samostatný jednopodlažný dom nachádzajúci sa v štádiu rozostavanosti, s terasou, z ktorej bol dobrý výhľad. Svedok si preveroval všetky záznamy a podklady o stavbe v katastri nehnuteľností, keďže spoločnosť Venus Project Slovakia, v ktorej bol spoločníkom, mala v tom čase podnikateľské zámery v tejto oblasti a iniciovala aj uzavretie nájomnej zmluvy, podľa ktorej by v nehnuteľnosti sídlila kancelária spoločnosti. Za týmto účelom svedok navštívil i imigračný úrad na D. F. a snažil sa získať štatút rezidenta. K uzavretiu nájomnej zmluvy však napokon nedošlo a preto ani nebol dôvod platiť nájomné za užívanie nehnuteľnosti. Svedok ďalej uviedol, že žalobca mal snahu vybudovať v nehnuteľnosti apartmán a za týmto účelom začal robiť prístavbu, ktorá bola odľahčenej konštrukcie, z dreva. Svedok sa vyjadril aj k stretnutiu medzi žalobcom a ostatnými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti po prepustení žalobcu z väzby v roku 2005, ktorého sa síce osobne nezúčastnil, ale na žalobcu čakal v aute. Žalobca ho informoval o obsahu stretnutia, že ho S. D. a W. A. nútili podpísať prehlásenie o vzdaní sa nároku na vyrovnanie z predaja nehnuteľnosti za sumu cca 200.000,- Sk (6.638,78 eur), s čím on nesúhlasil. Z výpovede svedka A. Č. súd prvej inštancie zistil, že sa spolu so žalobcom a žalovanou osobne zúčastnil kúpy rodinného domu na D. F., a to ako prekladateľ. So žalobcom mali priateľský vzťah, viac krát sa stretávali i po realizácii kúpy domu. Svedok mal vedomosť o tom, že nehnuteľnosť bola v podielovom spoluvlastníctve žalobcu, žalovanej a svedka A., každému patril podiel o veľkosti 1/3, a každý z nich zaplatil svoj podiel na kúpnej cene nehnuteľnosti. K okolnostiam kúpy domu svedok uviedol, že kúpna cena zodpovedala sume 26 miliónov pesiet, ktorá však nebola uvedená v kúpnej zmluve. Svedok sa pritom presne nepamätal na oficiálnu kúpnu cenu uvedenú v písomnej kúpnej zmluve, asi to bolo 10 miliónov pesiet. Išlo o bežnú prax v Š., že oficiálny predaj nehnuteľnosti sa realizoval za cenu nižšiu, ako bola skutočná kúpna cena, keďže z kúpnej ceny sa platila daň. Každý zo spoluvlastníkov pritom uhradil podiel na kúpnej cene šekmi z banky, ktoré notár zaregistroval, aby bolo zrejmé odkiaľ pochádzajú. Pokiaľ išlo o úhradu zvyšnej časti kúpnej ceny nad rámec oficiálnej svedok sa nepamätal, či k jej úhrade prítomní pristúpili v hotovosti alebo šekmi, oficiálny listinný doklad o úhrade tejto sumy totiž neexistoval. Úhrada kúpnej ceny pritom prebehla v prítomnosti žalobcu, žalovanej, svedka A., bankového direktora, notára, predávajúceho a nejakého pána z Bratislavy. V ďalšom priebehu výpovede sa svedok opravil a uviedol, že si presne nepamätá kto všetko bol prítomný, možno tam boli aj nejaké plnomocenstvá. Svedok mal od žalobcu vedomosť, že na poschodí domu chcel postaviť nadstavbu, a to z vlastných finančných prostriedkov, keď nakupoval stavebný materiál; nevedel pritom, akú mala mať nadstavba podobu a nevedel ani o dohode spoluvlastníkov o nadstavbe a jej charaktere. Žalobca sa podľa mienky svedka o dom staral, býval v ňom, užíval ho, svedok nemal vedomosť o tom, že by ju prenajímal, možno ku koncu obdobia v nej videl dvoch Slovákov. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je sčasti dôvodná. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca spolu so svedkami U.. D. W. U.. A. boli podielovými spoluvlastníkmi predmetného domu na D. F., každý o veľkosti podielu 1/3, pričom podľa súdu prvého stupňa z titulu existencie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti i žalovaná. Žalobca splnomocnil žalovanú dňa 25.06.2002 a následne pred španielskym notárom dňa 01.07.2002 na predaj jeho podielu na nehnuteľnosti. Medzi žalobcom a žalovanou teda došlo k uzatvoreniu príkaznej zmluvy podľa § 724 Obč. zák., ktorej predmetom bol predaj spoluvlastníckeho podielu žalobcu. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti bolo prevedené na tretie osoby kúpnou zmluvou z 15.12.2003 za kúpnu cenu 140.000,- eur, ktorú prevzala žalovaná spolu so svojim manželom U.. S. D.. Nebolo sporné, že žalovaná nevydala žalobcovi časť kúpnej ceny pripadajúcej na jeho spoluvlastnícky podiel. Spornou skutočnosťou ostalo, či žalovaná bola oprávnená ponechať si hodnotu spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa a nevyplatiť ju žalobcovi. Súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že žalovaná v konaní nepreukázala, že súčasne s udelením plnej moci dňa 25.06.2002 došlo medzi ňou, žalobcom a ostatnými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti na D. F. k uzavretiu ústnej dohody o započítaní pohľadávok, ktorej existenciu žalobca popieral; existenciu tejto dohody mali pritom potvrdiť výpovede svedkov S. D. W. W. A.. Svedok U.. S. D., manžel žalovanej, vo svojej prvej výpovedi existenciu akejkoľvek dohody o započítaní pohľadávok netvrdil, keď udával, že žalobca sa pri udelení plnej moci žalovanej vzdal práva na výplatu časti kúpnej ceny. V rámci svojej ďalšej výpovede vysvetlil, že pod vzdaním sa práva na výplatu časti kúpnej ceny mal de facto na mysli uzavretie dohody o započítaní. Zhodne ako svedok D. vypovedal aj svedok A., ktorý zároveň uviedol, že pri udelení plnej moci žalobcu pod tlakom udania na polícii žiadali, aby sa vzdal svojho podielu z predaja nehnuteľnosti. Pokiaľ išlo o samotnú pohľadávku, ktorá mala byť predmetom ústne uzatvorenej dohody o započítaní dňa 25.06.2002, žalovaná ju špecifikovala na trikrát, naposledy podaním z 02.11.2011 v celkovej sume 111.642,43 eur. Pohľadávka mala pritom pozostávať zo vyššie spomenutých častí. Žalovaná nevedela konkretizovať, ktorá zložka pohľadávky a v akej výške sa mala započítať voči pohľadávke žalobcu na výplatu podielu z predaja domu, a to ku dňu predaja nehnuteľnosti 15.12.2003. Svedok U.. D. k započítavanej pohľadávke uviedol, že sa nedala presne vyčísliť, preto ju určili objektívnym odhadom sumou cca 5 miliónov Sk (165.969,59 eur), s ktorým postupom žalobca vyslovil súhlas. Aj keď svedok špecifikoval dve zložky pohľadávky (pod č. 1/ a č. 2/), nevedel vyčísliť jej zvyšok. Zhodne s ním i svedok A. sa nevedel vyjadriť k započítavanej pohľadávke, jej výške, keďže išlo o pohľadávku manželov D., preto tejto časti dohody nevenoval pozornosť, sám si započítaval svoju existujúcu pohľadávku voči žalobcovi. Podľa názoru súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by pri udelení plnej moci žalovanej dňa 25.06.2002 prítomní skutočne uzatvorili i ústnu dohodu o započítaní pohľadávok. Hoci existenciu takej dohody tvrdila žalovaná a vo svojej druhej výpovedi i svedok U.. S. D., z výpovede svedka U.. A., ako jedného z účastníkov dohody, vyplynulo, že prípadná dohoda o započítaní by musela byť zo strany žalobcu uzavretá neslobodne, pod nátlakom, a preto by išlo o neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. Dohoda o započítaní by bola neplatná i z dôvodu jej neurčitosti. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaná sama mala so špecifikáciou pohľadávky voči žalobcovi problémy, keď v priebehu konania menila nielen jej skladbu, ale i hodnoty jednotlivých položiek, ktorá okolnosť mala vplyv i na dôveryhodnosť jej tvrdení. Pohľadávka spôsobilá na započítanie musí byť určená dostatočne jasne a konkretizovaná i presne vyčíslenou hodnotou. Táto skutočnosť však z výpovedí svedkov A. W. D. nevyplynula. Títo svedkovia totiž nevedeli jednoznačne uviesť, z čoho konkrétne žalovanou tvrdená pohľadávka v celkovej výške 111.642,43 eur pozostávala, keď svedok D. tvrdil, že túto pohľadávku nebolo možné ani presne ustáliť, preto ju určili len objektívnym odhadom, pričom svedok A. sa k samotnej výške pohľadávky nevedel ani kvalifikovane vyjadriť. Je teda podľa súdu prvého stupňa zrejmé, že žalovanej sa v konaní nepodarilo hodnoverne preukázať existenciu dohody o započítaní, ku ktorej uzavretiu malo dôjsť v ústnej forme pri udelení plnej moci žalovanej, a pokiaľ by ju i žalovaná preukázala, neuniesla dôkazné bremeno v jej špecifikácii tak, aby splnila podmienku určitosti. Zároveň, tvrdiac, že pohľadávka uplatňovaná na započítanie voči navrhovateľovi v hodnote 111.642,43 eur prevyšovala sumu pohľadávky žalobcu voči žalovanej z titulu výplaty podielu z predaja domu v sume 46.666,67 eur (podiel 1/3 z kúpnej ceny 140.000,- eur), žalovaná nedokázala špecifikovať, ktorú položku pohľadávky a v akej výške započítala voči pohľadávke žalobcu. V zmysle ustálenej judikatúry pokiaľ započítavajúca osoba v započítaní uvažuje s dvoma a viacerými nárokmi voči protistrane, ktoré v súčte prevyšujú nárok protistrany a neuvádza, ktorý z týchto nárokov a v akej výške uplatňuje na započítanie, je také započítanie neurčité, a teda neplatné (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32Odo 215/05). Vzhľadom na to, že žalovaná nepreukázala existenciu tvrdenej dohody o započítaní pohľadávok, ktorá ju mala oprávňovať započítať si podiel žalobcu z predaja predmetného domu na D.X. F., súd prvej inštancie sa v ďalšom nezaoberal jednotlivými položkami tvoriacimi ňou vyčíslenú pohľadávku v sume 111.642,43 eur a ich oprávnenosťou, resp. námietkou premlčania týchto pohľadávok vznesenou žalobcom. Žalovaná argumentovala, že i keď predmetom započítania podľa dohody o započítaní neboli náklady súvisiace s predajom nehnuteľnosti, žalobca ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti bol povinný sa na nich podieľať, pričom tieto náklady žalovaná vyčíslila sumou 20.009,66 eur, čo je 1/3 z celkových nákladov vo výške 60.029,- eur a žiadala ich zohľadniť. Tieto náklady pozostávali z: a/ odmeny pre sprostredkovateľa, ktorý našiel kupca domu, v sume 8.000,- eur, resp. po prepočte v sume 10.915,- eur, b/ z odmeny pre realitnú kanceláriu, ktorá pripravovala kúpnu zmluvu a tlmočila v sume 8.500,- Eur, resp. po prepočte 11.596,- eur, c/ poplatkov štátu v sume 7.000,- eur, po prepočte 9.550,- eur, ktoré uhradili prostredníctvom banky, d/ nedoplatkov a e/ ostatných výdavkov spojených s predajom v sume 10.500,- eur a 10.000,- eur, po prepočte 27.968,- eur. Žalobca sa bránil tým, že žalovaná vynaloženie týchto nákladov nepreukázala a namietal aj ich premlčanie. Podľa žalobcu sa žalovaná o existencii nákladov spojených s predajom nehnuteľnosti dozvedela pri predaji nehnuteľnosti dňa 15.12.2003, od ktorého dátumu jej začala plynúť subjektívna premlčacia doba na ich uplatnenie na súde. Táto 2 - ročná subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 15.12.2005. Údajná pohľadávka žalobkyne by sa pritom premlčala najneskôr v 3 - ročnej objektívnej premlčacej dobe plynúcej odo dňa predaja domu, t. j. dňa 15.12.2006. Súd prvej inštancie sa s námietkou premlčania stotožnil, keď mal za to, že žalovaná sa preukázateľne dozvedela o existencii nákladov súvisiacich s predajom nehnuteľnosti na D. F., ktoré vyčíslila sumou 60.029,- eur, z toho podiel 1/3 pripadajúci na navrhovateľa v sume 20.009,66 eur, najneskôr dňa 15.12.2003. Žalovaná mala vedomosť o vzniku výdavkov bezprostredne spojených s predajom nehnuteľnosti, na ktorých vynaložení bol povinný sa participovať žalobca ako jeden z jej spoluvlastníkov, aj o ich výške, a teda mala vedomosť o skutočnostiach predpokladaných ustanovením § 107 ods. 1 Obč. zák. najneskôr k dátumu jej predaja dňa 15.12.2003, ktorý dátum treba považovať za počiatok plynutia subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej doby. Žalovaná pohľadávku voči žalobcovi z tohto titulu uplatnila na súde prvého stupňa až v priebehu konania, a to prvý krát v podaní z 12.09.2011, doručeného súdu prvej inštancie dňa 16.09.2011, t. j. oneskorene - po márnom uplynutí tak 2 ročnej subjektívnej, ako aj 3- ročnej objektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1, 2 Obč. zák. na jej uplatnenie. Z vykonaného dokazovania naviac nevyplynulo, že by špecifikované odmeny za sprostredkovanie v sume 8.000,- eur, za činnosť realitnej kancelárie v sume 8.500,- eur žalovaná skutočne v súvislosti s predajom nehnuteľnosti vynaložila. Rovnako žalovaná nepreukázala položku „ostatné výdaje spojené s predajom nehnuteľnosti“ vo výške 10.000,- eur. Vzhľadom na to súd prvej inštancie vyhodnotil námietku premlčania uplatnenú žalobcom ako dôvodnú. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 46.666,67 eur z titulu 1/3 podielu žalobcu na kúpnej cene 140.000,- eur, za ktorú bol predmetný dom predaný (140 000 : 3 = 46.666,67 eur). Žalobca si proti žalovanej nárok na zaplatenie sumy 63.775,92 eur, ku ktorej dospel konverziou kúpnej ceny vo výške 46.666,67 eur na slovenské koruny konverzným kurzom 41,171 Sk za 1 euro ku dňu 15.12.2003 vo výške 1.921.313,47 Sk, a následnou konverziou tejto sumy na eurá (30,126 Sk za 1 euro). Súd prvej inštancie v tejto časti považoval nárok žalobcu za nedôvodný, keďže tu absentovala priama príčinná súvislosť s porušením povinnosti žalovanej vydať žalobcovi jemu prislúchajúci podiel z predaja nehnuteľnosti. Žalobca sa totiž domáhal priznania nároku na kapitalizáciu svojho podielu na časti kúpnej ceny, ktorý mal znaky tzv. ušlého zisku. Ušlý zisk je pritom v zmysle ustálenej judikatúry určitou ujmou spočívajúcou v tom, že u subjektu nedošlo v dôsledku nejakej škodnej udalosti alebo protiprávneho konania k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (t.j. úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, ale musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí, nebyť protiprávneho konania alebo škodnej udalosti, mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu, prípadne škodnej udalosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo/319/200). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu alebo škodná udalosť, teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 MCdo 23/2008). Súd prvej inštancie poukázal na to, že v tejto časti konania zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadne oprávnenosti nároku na kapitalizáciu podielu z predaja nehnuteľnosti žalobcu. Žalobca nepreukázal, že k výplate podielu na kúpnej cene zo strany žalovanej malo dôjsť dňa 15.12.2003 ako dátumu uskutočnenia menového prepočtu na slovenské koruny, keď splatnosť výplaty kúpnej ceny nebola podľa zhodných vyjadrení účastníkov konania dohodnutá. V ďalšom žalobca nepreukázal tvrdenia o zväčšení jeho majetku, ktorý by mohol so zreteľom na nielen domnelý, ale dôvodne očakávaný pravidelný beh vecí očakávať. Z vykonaného dokazovania totiž nevyplynulo, že by žalovaná mala žalobcovi vyplatiť časť kúpnej ceny v eurách na účet vedený v slovenských korunách, a nie v hotovosti, že by žalobca bol vlastníkom takého bankového účtu, pričom žalobca nepreukázal, že by s finančnými prostriedkami práve v uvedenej výške disponoval až do dňa 01.01.2009, v ktorý deň uskutočnil konverziu zo slovenských korún na eurá, všetko pri pravidelnom behu vecí. Súd prvej inštancie z týchto dôvodov žalobu zamietol v časti prevyšujúcej sumu 46.666,67 eur, t. j. v časti sumy 17.109,25 eur (63.775,92 - 46.666,67 = 17.109,25 eur). O povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., v spojení s § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. s tým, že úroky z omeškania priznal od 03.03.2010 a v časti úrokov z omeškania za obdobie od 16.12.2003 do 02.03.2010 žalobu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. 3. Proti tomu rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a výrok o úrokoch z omeškania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedol, že v čase predaja predmetného domu a prevzatia jeho podielu na kúpnej cene bol kurz 1 euro: 1 slovenská koruna 1 : 41,171. Majetková hodnota, o ktorú sa žalovaná obohatila v čase vzniku bezdôvodného obohatenia predstavovala sumu 1.921.313,47 Sk (46.666,67 eur x 41,171 = 1.921.313,47 Sk). V zmysle § 458 ods. 1 Obč. zák. musí žalovaná žalobcovi vydať všetko, o čo sa bezdôvodne obohatila, teda sumu 1.921.313,47 Sk. Po prepočte tejto sumy na konverzný kurz 1 euro = 30,1260 Sk / 63.775,92 eur (1.921.313,47 : 30,1260 = 63.775,92 eur). Pokiaľ ide o výrok o úrokoch z omeškania žalobca uviedol, že žalovaná sa do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia dostala dňa 16.12.2003, keďže sa na úkor žalobcu obohatila úmyselne a plnú moc získala vydieraním žalobcu. 4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie i žalovaná a napadla ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobu zamietne, alebo aby ho v napadnutom výroku zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca podpísal predmetnú plnú moc pod nátlakom. V tejto súvislosti poukázala na to, že je prinajmenšom čudné, že ak žalobca podpísal plnú moc pod nátlakom, za obdobie 1,5 roka nevykonal žiadny úkon, ktorým by žalovanej zamedzil s dispozíciou s jeho podielom na kúpnej cene. Samotný žalobca v predmetnom dome viac ako pol roka po udelení plnej moci býval a po opustení domu celý ďalší rok nevykonal úkon, ktorý by smeroval k odvolaniu plnej moci. Ďalej žalovaná v odvolaní uviedla, že svedok U.. A. vo svojej výpovedi použil výraz nátlak. Súd prvej inštancie však neskúmal hlbšie súvislosti tohto vyjadrenia. Uvedený svedok tvrdil, že žalobca ostatných spoluvlastníkov neustále klamal, obral ich o peniaze, ktoré mu dali na kúpu domu a na realizáciu nadstavby. Je logické, že ak je niekto dlžný finančné prostriedky a veriteľ sa domáha ich vrátenia, snahu o vrátenie peňazí a urgencie možno považovať za určitý druh tlaku. Svedok A. nikdy netvrdil, že by spoluvlastníci tlačili na žalobcu iným ako legálnym spôsobom. Podanie trestného oznámenia v prípade, ak je podozrenie zo spáchania trestného činu, je legálnym spôsobom domáhania sa svojich práv. Žalovaná v ďalšom poukázala na to, že spolu s manželom zaplatili žalobcovi na kúpu domu 12.126.031 pesiet, pričom ich podiel na kúpe predstavoval 3.333.333 pesiet. Teda iba z kúpy domu vyplýva pohľadávka proti žalobcovi vo výške 8.792.698 pesiet, ktoré mali byť určené na realizáciu nadstavby, ktorá však realizovaná nebola. Táto suma predstavuje 52.845,17 eur a ide teda o sumu prevyšujúcu pohľadávku žalobcu. Žalobca sa snažil preukázať, že kúpna cena predmetného domu bola 26.000.000 pesiet. Je však nepochybné, že kúpna cena domu bola 10.000.000 pesiet. Táto suma je uvedená v kúpnej zmluve a potvrdili ju aj svedkovia D. W. A.. Iba žalobca a svedok Č. tvrdili, že kúpna cena predstavovala sumu 26.000.000 pesiet. Svedok Č. vypovedal nielen v rozpore so žalovanou a svedkami D. W. A., ale aj v rozpore so samotným žalobcom, keďže podľa tohto svedka pri vyplatení kúpnej ceny bol prítomný aj A., čo vylúčil samotný žalobca. Pokiaľ súd prvej inštancie žalovanej vytýkal, že predložila rôzne výšky pohľadávok, táto rozpornosť bola spôsobená použitím nesprávnych prepočtových kurzov. Pohľadávka bola v pesetách vyčíslená presne a určite. Je zrejmé, že dohoda o započítaní bola širšieho rázu a že sa strany dohodli, že „ukončia všetky vzájomné práva a pohľadávky“, o čom svedčí následné správanie sa žalovanej a ostatných spoluvlastníkov domu, ktorí od žalobcu nepožadovali ďalšie plnenie, i keď ich pohľadávka bola oveľa vyššia. Napokon žalovaná v odvolaní namietla, že napadnutý rozsudok je príkladom formalistického rozhodnutia bez snahy nájsť spravodlivosť. 5. Odvolací súd vo veci rozhodol rozsudkom zo 07.12.2015, č. k. 6Co/535/2013- 553. Ním odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku zmenil tak, že žalobu zamietol, napadnutý rozsudok potvrdil vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, zrušil výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok 2.799,50 eur a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej k rukám jej právneho zástupcu trovy konania 13.178,54 eur. Tento rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním žalobca. Najvyšší súd SR uznesením z 24.04.2017, sp. zn. 4Cdo/115/2016 odmietol dovolanie smerujúce proti výroku uvedeného rozsudku odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, zrušil výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku tak, že žalobu zamietol a v súvisiacich výrokoch o súdnom poplatku a o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Z toho je zrejmé, že predmetom konania zostala suma 46.666,67 eur s prísl. 6. Odvolací súd zistil, že žalobca dňa 15.06.2017 zomrel. Dedičstvo po ňom prejednával Okresný súd Bratislava III, ktorý uznesením z 05.09.2017, č. k. 30D/1142/2017, Dnot 53/2017 konanie o dedičstve zastavil z dôvodu, že poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty. 7. Podaním z 15.11.2017 (č.l. 635) spoločnosť FM Facility, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je syn pôvodného žalobcu - poručiteľa L. A., navrhla, aby vstúpila do konania na miesto pôvodného žalobcu U.. L.D. A. (§ 80 C.s.p.). Tento návrh odôvodnila tým, že dňa 10.05.2017 uzavrela s U.. L. A. zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou jej U.. L. A. postúpil pohľadávku proti žalovanej, ktorá je predmetom sporu. 8. Subjektom disponujúcim procesnou aktivitou pri zmene strán sporu je podľa § 80 ods. 1 C.s.p. výlučne žalobca. To znamená, že iba žalobca je oprávneným subjektom navrhnúť zmenu strán sporu. V prejednávanej veci žalobca U.. L. A. dňa XX.XX.XXXX zomrel, prestal teda existovať ako subjekt práva a teda aj ako subjekt procesu. Žalobca za svojho života zmenu strany sporu - žalobcu nenavrhol. Spoločnosť FM Facility, s.r.o. nemá podľa súčasnej právnej úpravy oprávnenie navrhnúť zmenu žalobcu. Táto spoločnosť tak urobila dňa 20.11.2017, keď bolo súdu prvej inštancie doručené jej podanie z 15.11.2017 (č.l. 635) a zmenu žalobcu teda navrhla za účinnosti Civilného sporového poriadku. Na tom nič nemení skutočnosť, že žalobca U.. L.Š. A. tejto spoločnosti postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom sporu. 9. Keďže spoločnosť FM Facility, s.r.o. nebola oprávnená navrhnúť zmenu žalobcu, odvolací súd nepripustil, aby táto spoločnosť vstúpila do konania na miesto žalobcu U.. L. A.. 10. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava III z 05.09.2017, č. k. 30D/1142/2017, Dnot 53/2017 vyplýva, že poručiteľ U.. L.Š. A. nezanechal závet a ani listinu o vydedení, bol rozvedený, pričom ako dedičia zo zákona prichádzali do úvahy jeho deti a to L. A., Ľ. A., Z. A. W. L. A.. Vzhľadom na to, že poručiteľ zmluvou o postúpení pohľadávok z 10.05.2017 (č.l. 637) postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom sporu spoločnosti FM Facility, s.r.o., túto pohľadávku ku dňu svojej smrti nevlastnil a táto preto nebola predmetom dedičstva. Konanie o dedičstve bolo zastavené, keďže poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty. Preto treba urobiť záver, že v konaní nemožno pokračovať s dedičmi poručiteľa. Pohľadávka, ktorá je predmetom konania, totiž nebola prededená a teda ani na jedného z dedičov neprešlo právo, o ktoré v konaní ide. 11. Žalobca smrťou stratil procesnú subjektivitu, pričom - ako je to uvedené v ods. 10 - v konaní nemožno pokračovať s jeho dedičmi, keďže predmetná pohľadávka nebola predmetom dedičského konania (v čase svojej smrti žalobca už predmetnú pohľadávku nevlastnil). Z toho je zrejmé, že konaniu vo veci bráni neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania a to nedostatok procesnej subjektivity (spôsobilosti byť sporovou stranou) na strane žalobcu. Preto odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. a/ C.s.p. zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a v zmysle § 391 ods. 1, v spojení s § 161 ods. 2 a s § 63 ods. 1 C.s.p. konanie zastavil. 12. Spoločnosť FM Facility, s.r.o. podaním z 15.01.2018 (č.l. 646) vstúpila z vlastného podnetu do konania popri žalobcovi ako intervient do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude pripustený jej vstup do konania na miesto žalobcu. Uviedla, že má právny záujem na výsledku sporu, teda má záujem, aby spor vyhrala strana, ktorú intervient v spore podporuje. V tejto súvislosti poukázala na to, že je veriteľom žalovanej, keďže žalobca jej postúpil predmetnú pohľadávku. 13. Vzhľadom na to, že žalobca zomrel a stratil tak procesnú subjektivitu, pričom v konaní nemožno pokračovať s jeho dedičmi, neexistuje tu na strane žalobcu žiadny subjekt, na strane ktorého by spoločnosť FM Facility, s.r.o. mohla vystupovať ako intervient a ktorého by teda táto spoločnosť mohla v konaní podporovať. Žalobca U.. L. A. spor nemôže vyhrať, pretože je mŕtvy a vzhľadom na to neprichádza do úvahy právny záujem spoločnosti FM Facility, s.r.o. na tom, aby spor vyhral. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti odvolací súd neprihliadol na podanie spoločnosti FM Facility, s.r.o. z 15.01.2018, ktorým táto spoločnosť vstúpila do konania ako intervient na strane nebohého žalobcu. Z uvedených dôvodov teda odvolací súd nemusel postupovať podľa § 83 C.s.p. a teda rozhodnúť o prípustnosti vstupu intervienta do konania. 14. Smrť žalobcu nemožno pripísať na ťarchu žalovanej, ktorá sa v konaní iba bránila. Treba preto vychádzať z toho, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca a žalovanej teda vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p. Odvolací súd však žalovanej nemohol priznať nárok na náhradu trov konania. Na strane žalobcu totiž neexistuje osoba s procesnou subjektivitou a v dôsledku toho žalovaná nemá voči komu uplatniť nárok na náhradu trov konania, ak by jej tento nárok bol priznaný. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, že žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. 15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).