Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/150/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107239828 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1107239828.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom predsedníčky JUDr. Janky Richterovej a členov JUDr. Juraja Považana a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: 1/ Y. M., O.. XX.X.XXXX, V. V., G. Č.. XX, 2/ V. M., O.. XX.X.XXX, V. X. V., M. Č.. XX a 3/ U. M., O.. XX.X.XXXX, V. X. V., G. Č.. XX, všetci zastúpení JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom so sídlom v Bratislave, Riečna č. 2, proti žalovanému: Fond ochrany vkladov, so sídlom v Bratislave, Kapitulská č. 12, IČO: 357 070 0564, o zaplatenie úrokov z omeškania, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 08. 11.2017 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti povinnosti zaplatiť každému zo žalobcov 3.267,37 € m e n í tak, že žalovaný je povinný z a p l a t i ť každému zo žalobcov osobitne 3.267,37 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcom p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou žalobcovia (po skoršom rozhodnutí súdu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalovanú istinu) uplatňovali i úrok z omeškania u každého žalobcu 15,5 % ročne z judikovanej pohľadávky 100.170,80 Sk odo dňa 25.02.20002 do 04.08.2002 vo výške, spolu vo výške 9.954,66 €. 2. V odôvodnení uviedol, že žalovaný sa do omeškania s požadovanou náhradou za nedostupný vklad právneho predchodcu žalobcov L.. L. M.Í., zomrelého pred vyhlásením nedostupnosti vkladov v Devín banka, a.s., nedostal do omeškania. Dospel k záveru, že až do právoplatného rozhodnutia súdu podľa § 10 ods. 11 zák. č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov žalovaný nemohol poskytnúť náhradu výplaty za nedostupný vklad, keďže v Devín banka, a. s. boli vedené zákonom vyžadované identifikačné údaje (meno, priezvisko, dátum narodenia alebo rodné číslo, adresa trvalého pobytu, § 3 ods. 2 písm. a) a § 3 ods. 4 písm. a) bod 1 zákona), na osobu od žalobcov rozdielnu (na ich predchodcu) a žalovaný nemohol vyplácať vklady žalobcom ako dedičom. Vkladateľom bol podľa zákona o ochrane vkladov iba poručiteľ, avšak tento už nežil v čase vyplácania náhrad. Dedičom bol vyplatený limitovaný nedostupný vklad v sume 355.000 Sk a až na základe súdneho rozhodnutia bolo možné vyplatiť rozdiel medzi náhradou za nedostupný vklad a plnú výšku vkladu vkladateľa. Postavenie spoločných majiteľov majú len osoby, ktorých vklad bol zriadený pred vznikom neschopnosti banky vyplácať vklady. 3. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonu súdu od právnych záverov dovolacieho súdu v uznesení zo dňa 19.06.207 sp. zn. 3Cdo/332/06, v zmysle ktorého žalobcovia ku dňu vzniku nedostupnosti vkladu boli v rovnakom právnom postavení ako spoloční majitelia vkladu podľa § 3 ods. 2 a § 9 ods. 3 veta druhá zákona o ochrane vkladov. Vyhlásením Devín banky, a.s. za neschopnú vyplácať vklady preto každý zo žalobcov v 1. až 3. rade samostatne nadobudol právo na náhradu za nedostupný vklad. Zastávali názor, že v zmysle ustanovenia § 9 ods. 3 zákona pri spoločnom vklade platí nielen to, že každý z majiteľov má rovnaký podiel, ak sa nepreukáže inak, ale tiež to, že pri výpočte náhrady sa podiel spoločného majiteľa na spoločnom vklade považuje za samostatný vklad. Žalobcom, ako preukázali z osvedčenia o dedičstve, potom každému samostatne vzniklo právo na náhradu za nedostupný vklad. Pri výpočte náhrady bolo preto potrebné vychádzať z toho, že vklad každého z nich samostatne predstavoval 1/3 zo sumy, ktorá tvorila ich spoločný vklad. Za nesprávny preto považovali názor súdu prvej inštancie, že žalovaný sa nedostal do omeškania s výplatou náhrady. Zo žiadneho ustanovenia zákona o ochrane vkladov, vrátane § 9 ods. 10 nevyplýva nemožnosť žalovaného správne právne posúdiť uplatnený nárok žiadateľmi náhrady alebo jeho povinnosť čakať na rozsudok súdu. 4. Žalovaný žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Namietal premlčanie nároku na úroky z omeškania z dôvodu neplatnosti právneho úkonu, ktorým žalobcovia mienili úroky z omeškania uplatniť. Zastával tiež názor, že kým v spletitej spornej veci nebolo právoplatne rozhodnuté, nemal objektívne právny titul na plnenie. Poukázal na náležitosti zmluvy o terminovanom vklade i zmluvy o vklade, pri ktorých sa vyžadujú osobné údaje ako meno, priezvisko, dátum narodenia alebo rodné číslo každého vkladateľa, ktorý je fyzickou osobou. Dedičia sa nestali zákonom chránenými vkladateľmi banky ale iba poručiteľ, v dôsledku smrti ktorého nadobudli len peňažnú pohľadávku voči banke na výplatu zostatku vkladu. Dedičia ako tri osoby nemohli ďalej komplexne naskočiť do pozície poručiteľa (jednej osoby) ako zákonom chráneného vkladateľa. 5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je opodstatnené. 6. Súd prvej inštancie považoval žalobu v časti úrokov z omeškania za neopodstatnenú, stotožniac sa s argumentáciou žalovaného, že dedičia po poručiteľovi chráneného vkladu nezískali postavenie spoločných majiteľov vkladu z dôvodu, že v údajoch v banke v rozpore so zákonom neboli uvedené ich identifikačné údaje. Stotožnil sa tiež s názorom žalovaného, že až do rozhodnutia súdu žalovaný teda nemohol náhradu za nedostupný vklad poskytnúť. 7. Uvedené závery súdu prvej inštancie neobstoja, sú v rozpore so závermi dovolacieho súdu v tejto veci, ktoré sú pre súd prvej inštancie záväzné. Pokiaľ sa súd prvej inštancie (pri zmene skutkového stavu) od nich odklonil, bol povinný sa v odôvodnení rozhodnutia s preň záväznými názormi súdov vyššej inštancie vyporiadať, čo však neurobil. 8. Ako správne poukázali odvolatelia, dovolací súd v uznesení zo dňa 19.09.2007 sp. zn. 3Cdo/332/06 dospel k jednoznačnému záveru, že neanonymný vklad právneho predchodcu žalobcu L.. L. M. spĺňa všetky náležitosti požadované pri takomto vklade a po celý čas nevykazoval znaky vkladu, za ktorý sa náhrada neposkytuje. Smrťou L.. L. M., ktorá nastala ešte pred nedostupnosťou vkladu, predmetný záväzkový vzťah ako taký nezanikol, zmenili sa len jeho subjekty na strane veriteľa. Z hľadiska vedenia záznamov o vklade bankou sa smrťou L.. L. M. z neanonymného vkladu nestal vklad anonymný, alebo vklad, pri ktorom by neboli vedené zákonom vyžadované údaje. V čase vyhlásenia Devín banky, a.s. za neschopnú vyplácať vklady, sa neanonymný vklad stal nedostupným. Žalobcovia 1/ až 3/ do predmetného záväzkového právneho vzťahu vstúpili už skôr, smrťou svojho právneho predchodcu a mali v ňom už v čase vyhlásenia nedostupnosti vkladov právne postavenie spoločných veriteľov. V deň svojej smrti L.. L. M. nemal právo na náhradu za nedostupný vklad, smrťou nemohli nadobudnúť neexistujúce právo tohto poručiteľa. Právo žalobcov na náhradu sa však neodvodzuje od práv poručiteľa, ale sa vyvodzuje z priamo im patriacich práv majiteľov vkladu, ktoré im vznikli vyhlásením Devín banky, a.s. za neschopnú vyplácať vklady. Žalobcovia boli majiteľmi vkladu aj v čase, keď sa stal vklad nedostupný; pritom podľa záverov dovolacieho súdu nie je právne významné, že táto skutočnosť nebola zaznamenaná v technickoevidenčných nástrojoch banky. Každý zo žalobcov 1/ až 3/ ako spoluveriteľov mal čo do svojho podielu rovnaké právne postavenie, ako keby bol samostatným veriteľom podľa § 512 OZ. V prípade, že na jednu vkladnú knižku uložia peňažné prostriedky viacerí vkladatelia, pôjde o spoločný vklad, pri ktorom každý z majiteľov má rovnaký podiel, ak sa nepreukáže opak (§ 39 ods. 3 veta druhá zákona). Medzi ochranou, ktorá je poskytovaná jedinému vkladateľovi a ochranou, ktorá je poskytovaná namiesto vkladateľovi inej osobe, ktorej právo na nedostupný vklad vzniklo napr. podľa osvedčenia notára o dedičstve, nemôže byť rozdiel. Podľa záverov dovolacieho súdu rovnako nemožno robiť rozdiely medzi ochranou viacerých vkladateľov a ochranou viacerých „iných osôb“, ktoré sa smrťou poručiteľa stali spoločne majiteľmi vkladu. Vyhlásením Devín banky, a.s. za neschopnú vyplácať vklady preto každý zo žalobcov 1/ až 3/ samostatne nadobudol právo na náhradu za nedostupný vklad. V danom prípade treba aplikovať § 9 ods. 3. Pri výpočte náhrady sa podiel spoločného majiteľa na spoločnom vklade považuje za samostatný vklad. Vklad každého z nich samostatne predstavoval 1/3 zo sumy, ktorá tvorila ich spoločný vklad ku dňu vyhlásenia banky za neschopnú vyplácať vklady. 9. Pokiaľ teda žalovaný na výzvu žalobcov, resp. po doručení žaloby neposkytol plnenie v judikovanej výške, dostal sa do omeškania. Zo zákona o ochrane vkladov nevyplýva, že v prípade „inej osoby“ je žalovaný oprávnený poskytnúť plnenie až na základe rozhodnutia súdu. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v neprávoplatnej časti úrokov z omeškania zmenil a priznal úrok z omeškania zo sumy 100.170,80 Sk, čo predstavuje 3.325,03 €, odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy žalovanému na plnenie, v ktorej bola pohľadávka jednoznačne špecifikovaná (03.04.2002). Za 2314 dní omeškania (úhrada istiny dňa 4.8.2008) pri úrokovej sadzbe 15,5 % úrok z omeškania potom predstavuje 3.267,37 €. 11. Za prvý deň omeškania odvolací súd v súlade s § 563 OZ považoval deň 04.04.2002, keďže výzva bez stanovenej lehoty na plnenie bola žalovanému doručená dňa 03.04.2002. 12. Vo zvyšnej časti (požadovaný úrok z omeškania už odo dňa 25.02.) odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 13. V odvolacom i prvoinštančnom konaní úspešným žalobcom (neúspešní len v nepatrnej časti) súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (§ 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).