Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/181/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109219760 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1109219760.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu: E. J. AG Market, so sídlom Rumunská 10, 040 01 Košice - Juh, IČO: 17 226 589, v zastúpení: JUDr. Ladislav Csákó, Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava proti žalovanému: ČSOB Leasing, a.s. Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, v zastúpení: JUDr. Jozef Mészáros, advokát s.r.o., Jesenského 2, 811 02 Bratislava o zaplatenie 11.900,74 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 27Cb/55/2009-172 zo dňa 3.4.2017, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 27Cb/55/2009-172 zo dňa 3.4.2017 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol voči žalovanému. Zároveň žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 29.05.2009 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia 11.900,74 EUR s príslušenstvom. Žalobný návrh zdôvodnila tým, že účastníci tohto konania sa dostali do právneho vzťahu pri svojej podnikateľskej činnosti s obchodnou spoločnosťou EKO - AGRO, spol. s r.o., 086 12 Kurima, IČO: 36 481 181. Spoločnosť EKO - AGRO, spol. s r.o. uzatvorila s leasingovou spoločnosťou zmluvu, ktorej predmetom bolo úžitkové motorové vozidlo BMW X3, ŠPZ BJ 116 AT. Následne sa žalobkyňa a konateľ spoločnosti EKO - AGRO, spol. s r.o., 086 12 Kurima, IČO: 36 481 181 dohodli, že spoločnosť EKO - AGRO, spol. s r.o odstúpi leasing vozidla žalobkyni. Stalo sa tak na základe Dohody o odstúpení leasingu osobného motorového vozidla zo dňa 27.02.2008. Okrem iného sa dohodli aj na tom, že tento právny úkon sa uskutoční odplatne, a to za sumu 300.000,- Sk, ktorú sumu žalobkyňa aj vyplatila v deň uzatvorenia predmetnej dohody spoločnosti EKO - AGRO, spol. s r.o., oproti príjmovému pokladničnému dokladu v plnej výške. Na základe tejto dohody žalobkyňa začala uhrádzať za spoločnosť EKO - AGRO, spol. s r.o. jednotlivé lízingové splátky, pričom ich splatila v celom rozsahu, za predmetnú spoločnosť zaplatila aj zostatkovú hodnotu vozidla v zmysle pôvodne uzavretej leasingovej zmluvy v celkovej výške. Takto došlo aj k ukončeniu leasingu napriek tomu, že medzičasom žalobkyňa požiadala o súhlas žalovaného na odstúpenie leasingu. Žalovaný jej ho však odoprel dať. Žalobkyňa splnila všetky záväzky voči žalovanému, i keď je nepochybné, že táto dohoda nikdy nemohla nadobudnúť účinnosť pre absenciu tohto súhlasu žalovaným a tým žalobkyňa plnila bez právneho dôvodu, čím sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil o sumu, ktorá mu bola vyplatená žalobkyňou. Žalobkyňa bola v presvedčení, že vozidlo nadobudne do svojho vlastníctva, nakoľko o tejto skutočnosti ju ubezpečil aj konateľ spoločnosti EKO - AGRO, spol. s r.o., pán Q., ktorý jej túto skutočnosť aj viac ráz prisľúbil, a to aj po odopretí súhlasu potom, čo žalobkyňa uhradila zostatkovú hodnotu vozidla. Žalobkyňa sa s konateľom spoločnosti EKO - AGRO, spol. s r.o. dohodla na tom, že sa stretnú pred OR PZ v Bardejove za účelom uskutočnenia jeho prepisu motorového vozidla na žalobkyňu, a to dňa 05.05.2009. Žalobkyňa sa v uvedený deň aj stretla s konateľom vyššie uvedenej spoločnosti, ktorý ju požiadal o doklady od motorového vozidla s tým, že tieto je potrebné mať k dispozícii za účelom realizácie prepisu motorového vozidla, a preto mu všetky doklady odovzdala, a to najmä technický preukaz, potvrdenie o ukončení leasingu a „doklad o povinnom zmluvnom ručení“, s tým, že pán Q. odišiel do budovy polície za účelom uskutočnenia predmetného prepisu motorového vozidla a vrátil sa s tým, že to vybaviť nemohol, ale že si všetky doklady nechá u seba a následne prepis uskutoční bez prítomnosti žalobkyne. Od toho času sa však konateľ spoločnosti EKO - AGRO, spol. s r.o. žalobkyni neohlásil, nebral jej telefón. V žalobnom návrhu ďalej uviedla, že tento návrh podala iba z opatrnosti, hlavne preto, aby sa nepremlčali jej nároky voči žalovanému a na predmetnom žalobnom návrhu bude trvať len vtedy, pokiaľ nebude mať z akýchkoľvek dôvodov úspech v konaní na Okresnom súde v Bardejove, v ktorom sa domáha uloženia povinnosti prepísať motorové vozidlo na žalobkyňu. 3. Žalovaný uviedol, že Všetky platby, ktoré prijal žalovaný, boli vykonané žalobkyňou, žalovaným však boli prijaté riadne na základe existujúceho právneho dôvodu, ktorým bola leasingová zmluva uzatvorená medzi žalovaným a spoločnosťou EKO - AGRO, spol. s r.o.. Žalovaný je spoločnosťou, ktorá poskytuje finančné služby veľkému množstvu klientov. Pri výkone svojej podnikateľskej činnosti prijíma od týchto klientov pravidelne peňažné platby, pričom na správne započítanie a rozlíšenie účelu, resp. dôvodu jednotlivých platieb slúži určitý variabilný symbol, ktorým je v prevažnej miere číslo uzatvorenej leasingovej zmluvy. Pri prijímaní platieb od svojich klientov žalovaný nezisťuje majiteľa účtu, z ktorého bola prijatá platba pod správnym variabilným symbolom. Vyplýva to jednak zo skutočnosti, že takáto činnosť by bola finančne, časovo a aj personálne náročná a nerentabilná, ďalej zo skutočnosti, že jednotliví klienti môžu v priebehu trvania zmluvného vzťahu aj niekoľkokrát zmeniť svoju banku a tým aj číslo účtu, ale hlavne zo skutočnosti, že slovenský právny poriadok, resp. dohoda medzi žalovaným a klientom umožňuje úhradu záväzkov klienta aj prostredníctvom tretích osôb, ktoré nemusia byť v priamom zmluvnom vzťahu alebo obdobnom vzťahu so žalovaným. Podľa názoru žalovaného k obdobnej situácii došlo aj v tomto prípade. Platby, ktoré opakovane vykonala žalobkyňa uskutočnila vždy za použitia správneho variabilného symbolu (550112) a v súlade s VZP žalovaného. Všetky platby boli vykonané v správne dohodnutej výške. Z uvedeného je evidentné, že žalobkyňa si musela byť vedomá skutočnosti, že plní cudzí dlh, tento dlh plnila dobrovoľne a v súlade s podmienkami dohodnutými medzi žalovaným a spoločnosťou EKO - AGRO, spol. s r.o. Skutočnosť, že si žalobkyňa bola vedomá, že plní na základe konkrétneho existujúceho právneho vzťahu (leasingovej zmluvy) nepochybne vyplýva už zo skutočnosti, že so spoločnosťou EKO - AGRO, spol. s r.o. uzatvorila predmetnú dohodu o postúpení leasingu. Žalovaný v súvislosti s predmetným motorovým vozidlom vždy postupoval v súlade s leasingovou zmluvou. Nakoľko k písomnej zmene leasingovej zmluvy nedošlo, žalobkyňa sa nestala zmluvnou stranou leasingovej zmluvy a žalovaný bol povinný plniť si svoje zmluvné záväzky výlučne vo vzťahu k spoločnosti EKO - AGRO, spol. s r.o.. Zo strany tejto spoločnosti boli všetky podmienky leasingovej zmluvy splnené ku dňu 26.03.2009 a v zmysle leasingovej zmluvy týmto dňom prešlo právo vlastnícke právo k motorovému vozidlu na spoločnosť EKO - AGRO, spol. s r.o.. Žalobkyňa nepostupuje správne, keď si svoj nárok uplatňuje proti žalovanému. Akýkoľvek prípadný nárok je oprávnená vzniesť iba voči spoločnosti EKO - AGRO, spol. s r.o.. Žalovaný so žalobkyňou nie je v žiadnom právnom vzťahu. V danom prípade neboli naplnené zákonom stanovené podmienky na vznik bezdôvodného obohatenia žalovaného, žalobkyňa mala vedomosť, že plní cudzí dlh, toto plnenie poskytla žalovanému dobrovoľne, opakovane, v správnej výške, preto nárok žalobkyne na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 11.900,74 EUR s príslušenstvom je nedôvodný. 4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol na základe vykonaného dokazovania rozsudkom sp. zn. 27 Cb 55/2009 - 98 zo dňa 05.05.2014 tak, že žalobný návrh v celom rozsahu zamietol a žalobkyňu zaviazal na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalovaného. 5. Voči rozsudku tunajšieho súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Uviedla, že spoločnosti EKO - AGRO s.r.o. zaplatila za odstúpenie leasingu predmetného motorového vozidla čiastku 300.000, - Sk v presvedčení, že sa stane novým leasingovým nájomcom, preto by za túto spoločnosť nemala už platiť už nič iné. Uviedla, že je proti logike, aby bol ktokoľvek ochotný plniť za iného to, čo nemusí. 6. Uznesením sp. zn. 3Cob/203/2014-131 zo dňa 27.01.2016 Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava i v Bratislave sp. zn. 27Cb/55/2009 - 98 zo dňa 05.05.2014 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd sa stotožnil s názorom odvolateľky, že skutočnosť, že platby realizované žalobkyňou boli označené variabilným symbolom, ktorý bol totožný s číslom leasingovej zmluvy samé o sebe nie je dôkazom preukazujúcim, že jej úmyslom bolo splatiť dlh za leasingového nájomcu. Tak, ako to uviedol súd prvého stupňa žalobkyňa a žalovaný nie sú v žiadnom právnom vzťahu a žalovanému sa podľa názoru odvolacieho súdu nepodarilo preukázať, že žalobkyňa plnila v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka za spoločnosť EKO - AGRO s.r.o. Odvolací súd preto tu prejednávanú vec zrušil a vrátil súdu prvého stupňa za účelom preukázania výšky žalovaným nadobudnutého bezdôvodného obohatenia, ktorou otázkou sa súd prvej inštancie vzhľadom na odlišný právny názor nezaoberal. 7. Súd prvej inštancie posudzoval vec podľa ustanovení zákona: Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka je naplnená za predpokladu že ten, kto plnil inému túto povinnosť nemal a plnil namiesto toho, kto bol na toto plnenie povinný (teda namiesto dlžníka), pričom následkom tohto plnenia zanikol dlh osoby za ktorú sa plnilo. Takéto plnenie však nesmie byť realizované proti vôli dlžníka. Ten kto plnil za iného (za dlžníka) má právo požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia od toho, za koho plnil a nie od toho komu plnil. 8. V zmysle vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu , súd prvej inštancie dospel k záveru, že akýkoľvek nárok žalobkyne ohľadom bezdôvodného obohatenia s súvislosti s plnením leasingových splátok je voči žalovanému bezdôvodný a mal byť žalobkyňou vznesený výlučne voči spoločnosti EKO - AGRO spol. s r. o., za ktorú spoločnosť žalobkyňa vedome plnila. Žalovaný nie je so žalobkyňou v žiadnom právnom vzťahu, čo vyplýva aj z Dohody o odstúpení leasingu osobného motorového vozidla zo dňa 27.02.2008. Žalobkyni muselo byť po odopretí súhlasu žalovaného zrejmé, že plní dlh za iného, nakoľko si bola dobre vedomá, že leasingová zmluva je uzavretá medzi spoločnosťou EKO AGRO spol. s r.o. a žalovaným. Vyššie zmienená Dohoda z 27.02.2008 je stále platná, nenadobudla iba účinky voči spoločnosti ČSOB Leasing, a.s., nakoľko táto nevyslovila svoj súhlas zo vstupom nadobúdateľa (žalobkyňa) na prevodcove miesto. Žalobkyňa si v predmetnej Dohode pre prípad nesúhlasu so zmenou leasingovej zmluvy dohodla s prevodcom aj právne odstúpenie od Dohody, ktoré však nevyužila. Napriek tejto skutočnosti aj po 26.05.2008 kedy jej bolo zo strany žalovaného oznámené, že so zmenou subjektu pre zákonnú prekážku súhlasiť nebude, naďalej dobrovoľne plnila na účet ČSOB Leasing, a.s. hoci si musela byť vedomá, že so žalovaným nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu a predmetná leasingová zmluva je uzavretá medzi spol. EKO AGRO spol. s r.o. a žalovaným. Aj zo správania spoločnosti EKO AGRO spol. s r.o. je zrejmé, že plnenie žalobkyne nebolo proti jeho vôli, žiadal o zaslanie všetkej dokumentácie priamo žalobkyni, pričom prijatím plnenia zo strany žalobkyne dlh voči žalovanej zanikol, o čom bola upovedomená aj žalobkyňa ukončením leasingovej zmluvy. Všetky skutkové okolností daného prípadu vylučujú na strane žalobkyne omyl, že by sa táto domnievala, že plní svoj vlastný dlh a nie dlh spoločnosti EKO - AGRO spol. s r. o.. Zo strany žalovaného nebol nikdy udelený súhlas na užívanie treťou osobou. Nemožno súhlasiť ani s tvrdeniami žalobkyne v tom smere, že vzhľadom na skutočnosť, že vozidlo leasovala spoločnosť EKO - AGRO spol. s.r.o., žalobkyňa zaň nemohla uhrádzať poistné. V tom čase bolo motorové vozidlo v držbe leasingového nájomcu - žalovaného a zákonné a havarijné poistenie bolo plne platné, keďže ho hradil žalovaný. Súd prvej inštancie uviedol právny názor, že ak by nedošlo k prevodu vlastníckeho práva z leasingového nájomcu na žalobkyňu, mala si žalobkyňa uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči leasingovému nájomcovi a nie voči žalovanému. Žalobkyňa vedome plnila záväzok leasingového nájomcu a práve na neho bolo v konečnom dôsledku prevedené vlastnícke právo k predmetu leasingu v zmysle platne uzavretej leasingovej zmluvy. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 01.12.2016 uviedol, že v prípade, ak žalobkyňa javí o predmetné motorové vozidlo stále záujem, je možné motorové vozidlo prepísať na žalobkyňu pretože spoločnosť EKO AGRO spol. s r.o. bola vymazaná z obchodného registra, a práve táto skutočnosť zakladá dôvod prepisu motorového vozidla na žalobkyňu. Žalobkyňa požiadala o poskytnutie lehoty, súd prvej inštancie žalobkyni vyhovel. Keďže žalobkyňa neprejavila záujem o prepis motorového vozidla a nekontaktovala žalovaného, súd prvej inštancie vytýčil vo veci ďalší termín pojednávania na deň 03.04.2017, na ktorom vo veci meritórne rozhodol. Súd prvej inštancie poukazujúc na ust. § 454 Občianskeho zákonníka, zastával názor, že je vylúčené, aby v prejednávanej veci žalobkyňa plnila v domnení, že plní svoj vlastný dlh, keďže plnenie poskytovala v čase, kedy vedela, že nie je leasingovým nájomcom, a preto súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania (vrátane trov odvolacieho konania) súd rozhodol v zmysle § 369 odsek 3 CSP v spojení § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd z týchto dôvodov priznal plnú náhradu trov konania. 9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov, že v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/,f/,h/ Civilného sporového poriadku je názoru, že vydaniu napadnutého rozsudku predchádzala v konaní taká iná vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V posudzovanej veci sa súd prvej inštancie neriadil dôsledne právnym názorom vysloveným odvolacím súdom a arbitrárne znovu rozhodol tak, ako tomu bolo jeho skorším rozhodnutím. Odignorovaním právneho názoru odvolacieho súdu podľa jej názoru súd prvej inštancie konanie zaťažil takou tzv. inou vadou, ktorá nielen mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ďalšie pochybenie súdu prvej inštancie vidí v tom, že na pojednávaní dňa 1. 12. 2016 vykonal dôkaz výsluchom svedka N. L., ktorého nepredvolal a ktorého účasť na pojednávaní zabezpečila (prekvapivo, v rozpore so zákonom) žalovaná strana; prekvapivosť tohto postupu vidí v tom, že hoci z § 197/1 CSP vyplýva, že ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní, má o tejto skutočnosti vopred upovedomiť nielen súd, ale aj protistranu, čo sa ale nestalo. Toto pochybenie bolo o to intenzívnejšie, že sa uvedeného pojednávania nezúčastnil jej právny zástupca, ale len jeho substitút, ktorý síce výsluch svedka namietal, ale bezvýsledne. Rovnako bola márna jej snaha o opätovný výsluch svedka . To že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym právnym záverom, vyplýva nielen z jej skorších tvrdení, ale aj zo zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu a z dôvodov v ňom uvedených. Z tohto rovnako vyplýva nesprávne právne posúdenie. Na tieto skutočnosti , keďže sa už nachádzajú v súdom spise v celom rozsahu odkazuje. Požiadala odvolací súd aby napadnutý rozsudok zrušil a priznal jej náhradu trov konania. 10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že má za to, že konanie na súde prvého stupňa nemalo podľa jeho názoru vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a ďalej, že rozhodnutie súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v doterajšom konaní žalobkyňa tvrdila, že platby smerovali k tomu, aby získala predmet lízingu (konkrétne vozidlo BMW X3). Aj v samotnej žalobe žalobkyňa uviedla, že túto podáva iba z opatrnosti a primárne pre ňu bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu po skončení leasingovej zmluvy. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že po tom čo v roku 2010 došlo k zatopeniu motorového vozidla v držbe žalobkyne pri povodni, postoj žalobkyne sa zmenil a o predmetné motorové vozidlo už prestala mať záujem. Žalobu o prepis vlastníctva vedenú na Okresnom súde v Bardejove, sp. zn. 3Cb/76/2009 zobrala späť. Napriek skutočnosti, že predmetné vozidlo má stále v držbe, nereagovala ani na ponuku žalovaného , že za súčasnej situácie, po výmaze spoločnosti EKO - AGRO spol. s r. o. z obchodného registra vystaví pre ňu nové doklady, na základe ktorých môže evidenčný zápis vlastníctva vo svoj prospech. Skutočnosť, že žalobkyňa plnila za spoločnosť EKO - AGRO spol. s r. o. s jej súhlasom potvrdzuje aj fakt, že spoločnosť EKO - AGRO spol. s r. o. sa voči žalobkyni nikdy nedomáhala vydania predmetného motorového vozidla. Žalobkyňa má dané motorové vozidlo v nepretržitej držbe od februára 2008 a žiadna iná osoba si k nemu vlastnícke právo neuplatňuje. Je faktom, že sama žalobkyňa v žalobe podanej 26.05.2009 na OS v Bardejove proti spoločnosti EKO-AGRO, spol. s r.o. o uloženie povinnosti prepísať predmetné motorové vozidlo na ňu vyslovene uviedla „Následne na základe tejto dohody (rozumej Dohody o postúpení leasingu zo dňa 27.02.2008) žalobkyňa začala uhrádzať za žalovanú jednotlivé leasingové splátky, pričom ich splatila v celom rozsahu, ba dokonca zaplatila aj zostatkovú hodnotu vozidla . Žalobkyňa teda za žalovanú (rozumej EKO-AGRO, spol. s r.o.) plnila všetky jej záväzky tak, ako na tom boli pôvodne dohodnutí. “ Po vytopení vozidla žalobkyňa účelovo tvrdí iné. Žalobkyňa zjavne vedome a dobrovoľne na základe dohody so spol. EKO-AGRO, spol. s r.o. posielala platby za túto spoločnosť na plnenie záväzkov tejto spoločnosti z leasingovej zmluvy a aj po tom, čo jej žalovaný mienil ňou do 8.7.2008 zaplatené splátky vrátiť. Sama zamestnancovi žalovaného uviedla, že nežiada platby vrátiť, ale ich žiada preúčtovať na úhradu leasingových splátok. V tomto smere žalobkyňa aj spoločnosť EKO- AGRO, spol. s r.o. vystupovali voči žalovanému v zhode a zhodne mu aj oznámili, že má všetky doklady súvisiace s ukončením LZ a nadobudnutím predmetu leasingu do vlastníctva zaslať žalobkyni, čím jasne deklarovali úmysel, vozidlo po skončení leasingu vlastnícky vysporiadať v prospech žalobkyne. Žalovaný v súlade s danými pokynmi postupoval, platby prijal na plnenie dlhu leasingového nájomcu, potvrdil jeho splnenie, skonštatoval riadne ukončenie leasingovej zmluvy a všetky doklady súvisiace s ukončením leasingovej zmluvy zaslal žalobkyni, čo medzi účastníkmi nie je sporné. Taktiež nie je sporné, že žalobkyňa počas doby, kedy za predmet leasingu platila leasingové splátky, predmet leasingu užívala a má ho dodnes v držbe. Sama Žalobkyňa poukázala v konaní na existenciu svojho obligačno-právneho nároku z existujúcej Dohody s leasingovým nájomcom. Žalobkyňa teda mohla nadobudnúť vlastnícke právo a to tak prostredníctvom pôvodného leasingového nájomcu, po riadnom splnení jeho záväzku voči žalovanému a následnom prevode vlastníckeho práva k predmetu leasingu, čím mala žalobkyňa zjavný a zrejmý dôvod, pre ktorý plnila za iného žalovanému. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 11. Podľa § 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. O odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p. 12. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 13. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne relevantné námietky, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť a zákonnosť záverov súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v súlade s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku. K tvrdeniam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd na doplnenie správnosti napadnutého rozsudku len dodáva, k odvolaciemu dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a za inú vadu považuje žalobkyňa skutočnosť, že súd prvej inštancie sa v rozpore s ust. § 391 ods. 2 CSP neriadil právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v jeho predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí, že daný právny názor súdu sa vyslovene v zmysle odôvodnenia uznesenia KS v Bratislave sp. zn.3Cob/203/2014 zo dňa 27.1.2016 viazal na obsah spisu ku dňu vydania tohto rozhodnutia. Na strane 5 odôvodnenia uznesenia odvolací súd uviedol, že k danému názoru dospel „Nakoľko medzi účastníkmi nebolo sporné tak, ako to uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku aj súd prvého stupňa, že žalobkyňa a žalovaný nie sú v žiadnom právnom vzťahu a žalovanému sa podľa názoru odvolacieho súdu nepodarilo spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť preukázať, že žalobkyňa plnila v zmysle § 454 Obč. zák. za spoločnosť EKO AGRO s.r.o. “ Po doplnení dokazovania na súde prvej inštancie bola však dôkazná situácia iná, keď žalovaný výpoveďou svedka N. L. a poznámkami z interného systému žalovaného preukázal, že žalobkyňa plnila za spoločnosť EKO AGRO spol. s r.o., keď až na základe jej pokynu boli peniaze z interného účtu 32410 preúčtované na plnenie splátok leasingovej zmluvy LZF/05/50112, ktorej leasingový nájomca bola spoločnosť EKO AGRO spol. s r.o. Svedok vyslovene na pojednávaní zo dňa 01.12.2016 uviedol: „Peniaze na účet k nám nejaké prišli, s tým, že sme ich viedli na samostatnom účte, z toho dôvodu bola kontaktovaná spol. EKO AGRO, že musí doplatiť neuhradené splátky, keďže tie peniaze, ktoré boli u nás na účte patrili p. J. a chystali sme sa jej ich vrátiť. Následne k nám volala p. J., že je dohodnutá so spol. EKO AGRO, že motorové vozidlo chce užívať ďalej a že tieto peniaze máme použiť na úhradu nezaplatených leasingových splátok. Tieto skutočnosti boli overené aj so spol. EKO AGRO, ktorá ich potvrdila. “ Rovnako uviedol, že platby od pani J. žalovaný pôvodne neevidoval ako platby na úhradu splátok podľa leasingovej zmluvy, ale na osobitnom účte. Potvrdil tiež, že nebyť výslovného pokynu pani J.I., aby platby boli použité na úhradu leasingových splátok leasingového nájomcu EKO AGRO spol. s r.o., tieto platby by boli žalobkyni vrátené a žalobca by odobral predmet leasingu a svoje pohľadávky by uspokojoval štandardným postupom z jeho predaja. Na otázku PZ žalovaného „Ako by ste postupovali, ak by sa p. J. vyjadrila inak čo sa týka postupu preúčtovania na účte č. 32410“ svedok uviedol: „Odobrali by sme auto a pohľadávku by sme si uspokojovali predajom auta, peniaze na účte č. 32410 by sme vrátili platiteľovi. Tento postup je bežný. “ 15. Pokiaľ ide o námietku k výsluchu svedka Libora Szabó, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podľa ust. § 191 ods. 2 CSP môže byť spochybnená vierohodnosť každého dôkazu, avšak strana musí na spochybnení dôkazu trvať. Na pojednávaní dňa 1.12.2016 žalobkyňa ani substitučná právna zástupkyňa výsluch svedka pred začiatkom jeho výsluchu nenamietali. Námietku vzniesli až po tom, čo svedok vypovedal. Následne mu však právna zástupkyňa žalobkyne kládla otázky a netrvala na jeho vypočutí na následnom pojednávaní z dôvodu potreby prípravy na jeho výsluch. V konaní žalobkyňa nenavrhla výsluch zopakovať, naopak, jej právny zástupca na pojednávaní dňa 3.4.2017 vyslovene uviedol: „... nespochybňuje ani dokazovanie po zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu, pokiaľ ide o svedka vypočutého na minulom pojednávaní, poukazujem na tú skutočnosť, že aj tento svedok potvrdil fakt, že peniaze, ktoré p. J.Á. zaplatila leasingovej spoločnosti boli evidované ako peniaze jej patriace a je možné dospieť k záveru, že plnila v prospech spoločnosti vo vlastnom mene a nie za akúkoľvek spoločnosť.“ Žalobkyňa teda tento výsluch vrámci vyjadrenia sa k dokazovaniu a právnej stránke veci nespochybňovala, naopak tohto výsluchu sa vyslovene dovolávala s tým, že ním boli potvrdené skutočnosti v jej prospech. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody a to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia odvolací uvádza, že sa stotožňuje so závermi, ktoré súd prvej inštancie uviedol v bodoch 12. až 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku. So zreteľom na uvedené závery možno zhrnúť, že nárok žalobkyne ohľadom bezdôvodného obohatenia v súvislosti s plnením leasingových splátok je voči žalovanému nedôvodný . 16. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania, bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, a to v súlade s § 262 ods. 2, C.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné podať odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).