Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/233/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109238743 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1109238743.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcov: 1/ B. S. O. F., T. I. Č.. Xa, XXXXX T., F. S., zastúpená právnym zástupcom: JUDr. Roman Jurík, advokát, Jazerná č. 19, Nové Zámky, 2/ D. S. F., T. T. Č.. XX, XXXXX L., F. S., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: B. S. O. F., T. I. Č.. Xa, XXXXX T., F. S. (žalobkyňa 1/), proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava, o zaplatenie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22. marca 2016 č.k. 8C 285/2009-319 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov 1/ a 2/, pôvodne žalobcu 1/ D. I. F. (nar. X.X.XXXX, zomrel počas konania dňa X.X.XXXX) zastúpený pôvodnou žalobkyňou 2/, jeho dcérou B. S. O. F. (nar. XX.XX.XXXX) a pôvodná žalobkyňa 2/ B. S. O. F., ktorí sa žalobou zo dňa 19.10.2009 domáhali uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť pôvodnému žalobcovi 1/ sumu vo výške 99 950,54 eur titulom náhrady škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom a sumu vo výške 9 958, 18 eur titulom nemajetkovej ujmy a pôvodnej žalobkyne 2/ sumu vo výške 6 638, 78 eur titulom nemajetkovej ujmy. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2. Konštatoval, že pôvodný žalobca 1/ D. I. F. počas konania dňa X.X.XXXX zomrel v A. v Nemecku. Z úradne overeného prekladu dedičského listu vyplýva, že dedičmi sú jeho dve deti B. S. O. F. (pôvodná žalobkyňa 2/) a D. S. F., F.. X.XX.XXXX. Keďže pôvodný žalobca 1/ zomrel počas konania, podľa ust. § 107 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku pokračoval (bez akéhokoľvek procesného návrhu a následného procesného rozhodnutia) ďalej v konaní s jeho dedičmi, jeho deťmi dcérou B. S. O. F. (táto bola tiež pôvodnou žalobkyňou 2/, ktorá i pôvodného žalobcu 1/ ako splnomocnená zástupkyňa zastupovala) a synom D. S. F., s ktorými tak začal konať ako so žalobcami 1/ a 2/. Návrh právneho zástupcu pôvodnej žalobkyne 2/ na rozšírenie okruhu účastníkov konania na strane žalobcov (právny zástupca žalobkyne 2/ uviedol dva spôsoby zmena podľa ustanovenia § 92 ods. 2, 3 Občianskeho súdneho priadku a vstup podľa ustanovenia § 92 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) doručený súdu dňa 17.2.2011, považoval za irelevantný a o tomto návrhu nerozhodoval, keďže v konaní s navrhovanými subjektmi (dedičmi po zomrelom pôvodnom žalobcovi 1/ pokračoval ex offo podľa ustanovenia § 107 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku s pôvodnou žalobkyňou 2/ ako so žalobkyňou 1/ (ďalej len "žalobkyňa 1/") a D. S. F., T. T. Č.. XX, XXXXX L., F. S., ako navrhovateľom 2 (ďalej len "žalobca 2/"). 3. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby tým, že medzi zomrelým pôvodným žalobcom 1/ D. I. F. a jeho manželkou L. V. F. (nar. XX.X.XXXX, zomrela XX.X.XXXX), ako dlžníkmi, a veriteľom spoločnosťou TRIFIN s. r. o., Nám. SNP č. 7, Trenčín, bola dňa 8.7.2005 uzatvorená Zmluva o úvere č. Q., na základe ktorej bol veriteľ povinný poskytnúť dlžníkom úver vo výške 700 000 Sk. Úver boli dlžníci povinní zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 35 000 Sk. Podľa čl. IV bod I tejto zmluvy návratnosť úveru bola zabezpečená Zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (rodinný dom č. XXX a v jeho okolí nachádzajúce sa záhrady) zapísaným na LV č. XXX (v súčasnej dobe LV č. XXXX), k. ú. R. A., obec Prievidza, uzatvorená dňa 8.7.2005. Dlžníci boli v tom čase podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností na základe darovacej zmluvy zo dňa 29.4.2005 a určitý čas úver splácali. V priebehu roku 2006 prestali úver splácať, pretože úroky úveru boli veľmi vysoké. Veriteľ sa na základe Zmluvy o zabezpečení záväzku zo dňa 8.7.2005 stal vlastníkom nehnuteľností a po nesplácaní úveru dlžníkmi ako nový vlastník všetky nehnuteľnosti predal kúpnou zmluvou zo dňa 20.1.2006 E. C.. E. C. ako nový vlastník nehnuteľností podal na Okresný súd v Prievidzi návrh na vypratanie predmetných nehnuteľností. Toto konanie vedené na Okresnom súde v Prievidzi pod č.k. 5C 193/2006 bolo uznesením zo dňa 11.1.2007 zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh. Následne E. C. predal nehnuteľnosti ďalšej vlastníčke L. T., rodenej K.. Dňa 12.7. 2007 sa Š. T., manžel L. T., chcel bez exekučného titulu dostať do rodinného domu č. XXX na U. K. R. H.. Š. T. vošiel do rodinného domu násilne. V ten deň sa v rodinnom dome nenachádzali žalobcovia- zomrelý pôvodný žalobca 1/ sa v tom čase z vážnych zdravotných dôvodov nachádzal v Nemecku, žalobkyňa 1/ sa k rodinnému domu ihneď dostavila, pri dome už bola policajná hliadka. Hnuteľné veci nachádzajúce sa v rodinnom dome, ktoré patrili zomrelému pôvodnému žalobcovi 1/ a jeho dcére žalobkyni 1/, nechcel Š. T. žalobkyni 1/ vrátiť. Tieto veci jej chcel predať za sumu 25 000 Sk a nakoniec jej ich ani nevrátil, tieto už následne nikdy nevideli. Dôvodili tým, že tomuto všetkému sa prizerala privolaná hliadka polície, ktorá nijako nezasiahla, nezabránila neoprávnenému (nemal žiadny exekučný titul) konaniu Š. T.. Žalobcovia mali za to, že polícia bola povinná podľa ustanovenia § 2 písm. s/ zákona č. 171/1993 Z.z. chrániť ich záujmy a práva, čo však v tejto veci dňa 12.7.2007 neurobili. Prítomná hliadka polície nezakročila proti Š. T., ktorý násilne vnikol do rodinného domu, pričom nemal žiadne právoplatné súdne rozhodnutie o uložení jej povinnosti vypratať rodinný dom i veci v ňom. Týmto konaním Š. T. neoprávnene obsadil rodinný dom a zmocnil sa hnuteľných vecí, ktoré boli v ich vlastníctve. Policajná hliadka mala podľa nich chrániť ich záujmy a nie záujmy Š. T., ktorý konal svojpomocne. Svoj nárok odôvodňujú žalobcovia tým, že nečinnosťou a nevykonaním služobného zákroku proti Š. T., ktorý neoprávnene vnikol do rodinného domu, im polícia spôsobila škodu. Skutočná škoda, ktorej sa domáhajú predstavuje hodnotu hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzali v predmetnom čase v rodinnom dome, a ktoré patrili žalobcom a uviedli menný zoznam týchto hnuteľných vecí, vrátane nimi určenej ich hodnoty na základe ich vlastnej úvahy. Keďže od 12.7.2007 nemohol zomrelý pôvodný žalobca 1/ už v rodinnom dome bývať, musel bývať v podnájme v Nemecku za mesačné nájomné 360 eur, spolu zaplatil za nájomné (nie je uvedené za akú dobu) vo výške 4 320, 00 eur. Žalobkyňa 1/ od 1.9.2007 do 31.5.2008 bývala v nájme v Bošanoch za mesačné nájomné 248,95 eur. Spolu za nájomné až do júna 2008 si uplatňuje náhradu škody vo výške 2 596, 14 eur. Vyššie uvedená skutočná škoda (hodnota hnuteľných vecí, ktoré ostali v rodinnom dome) a škoda na nájomnom zaplatenom za náhradné bývanie predstavuje podľa žalobcov sumu 99 950,54 eur. Pôvodný žalobca 1/ si uplatňoval okrem škody vo výške 99 950,54 eur i náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 9 958,18 eur a pôvodná žalobkyňa 2/ (teraz žalobkyňa 1/) náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 6 638,78 eur. Dňa 30.7.2008 bola žalovanému doručená žiadosť zo dňa 20.6.2008 o predbežné prerokovanie predmetného nároku na náhradu škody spôsobenej žalobcom nečinnosťou polície vo výške 3 511 110 Sk. Žalovaný reagoval na túto žiadosť listom zo dňa 25.11.2008 tak, že tejto žiadosti nevyhovel, pretože zo strany príslušnej polície nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, čo skonštatovala i dozorujúca príslušná Okresná prokuratúra v Prievidzi. 4. Z vyjadrenia žalovaného súd prvej inštancie zistil, že dňa 13.7.2007 bolo na Okresnú prokuratúru v Prievidzi doručené (1Pn 460/2007) trestné oznámenie žalobkyne 1/, ktoré bolo odstúpené na ďalšie riešenie príslušnej polícii. Dňa 16. 8.2007 podľa ustanovenia § 199 ods. 1 Trestného poriadku bolo vyšetrovateľom PZ začaté trestné stíhanie pre prečin porušovania domovej slobody podľa ustanovenia § 194 ods. 1, 2 písm. a/, b/, d/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť páchateľ tým, že dňa 12.7.2007 v presne nezistenom čase okolo obeda v Prievidzi na U. K. neoprávnene vnikol do priestorov rodinného domu pop. č. XXX/X tým spôsobom, že vylomil okná na terase a následne vošiel do domu a v dome neoprávnene zotrval. Páchateľom bol Š.Q. T., partner vlastníčky rodinného domu L. K., neskôr T., ktorý tak mal konať na základe jej splnomocnenia, a ktorý v tomto rodinnom dome od 21.6.2007 mal trvalý pobyt. V tomto trestnom konaní bol vykonaný výsluch žalobkyne 1/ ako poškodenej, ktorá v tom čase už v rodinnom dome nemala trvalý pobyt. Trestné stíhanie vo veci samej bolo uznesením zo dňa 26.6.2008 podľa ustanovenia § 215 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku zastavené, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V priebehu vyšetrovania tejto trestnej veci podala žalobkyňa 1/ sťažnosť na postup príslušného vyšetrovateľa, ktorá bola príslušným prokurátorom vybavená ako nedôvodná, pretože prokurátor vo vyšetrovaní nezistil v postupe vyšetrovateľa žiadne nedostatky. Žalovaný zaujal stanovisko, že v postupe polície v tejto veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Naopak, príslušná polícia postupovala zákonne, čo potvrdila i príslušná prokuratúra pri vybavovaní sťažnosti žalobkyne 1/ na postup vyšetrovateľa. Vzniesol i námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko žalovaného, označeného v žalobe ako Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava, nepovažoval za hmotnoprávne zodpovedný subjekt za prípadnú škodu spôsobenú žalobcom príslušníkmi polície dňa 12.7.2007 nezabránením vniknutiu Š.Q. T. do predmetného domu. Zodpovedným subjektom podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z.z. je podľa neho štát, ktorý žalovaný iba zastupuje. Mal tiež za to, že v danej veci nebol príslušnými orgánmi (napr. Inšpekciou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky alebo príslušnou prokuratúrou) žiadnym spôsobom skonštatovaný nesprávny úradný postup, prieťahy v konaní alebo akákoľvek nečinnosť, nezákonnosť v postupe príslušnej polície. 5. Po právnej stránke vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. 6. Vykonal vo veci dokazovanie oboznámením so všetkými listinnými dôkazmi predloženými žalobcami a žalovaným počas celého konania, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa vo vyšetrovacom spise Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi, Úrad justičnej a kriminálnej polície, 971 66 Prievidza ČVS: ORP-895/OVK-PD-07, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v predmetnom spise. 7. Na základe vykonaného dokazovania rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 8C 285/2009-116 zo dňa 17.5.2011 a žalobu žalobcov zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný počas konania namietal nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore, pretože zodpovedným subjektom je podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát a podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z.z. ho žalovaný iba zastupuje. Túto námietku žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie vyhodnotil ako dôvodnú. Uviedol, že podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nositeľom zodpovednosti za uplatnený nárok nie je žalovaný, ale štát, ktorý v tejto veci by žalovaný ako príslušné ministerstvo podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z.z. Slovenskú republiku - štát iba zastupoval. Žalobu žalobcov tak zamietol so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a nezaoberal sa už následne meritom veci - opodstatnenosťou samotného nároku, jeho dôvodnosťou, dôkaznou preukázanosťou. 8. Na základe odvolania žalobkyne 1/ Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 27.6.2013 č.k. 4Co 482/2011-144 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že nesprávne ustálil nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vychádzajúc z nesprávneho ustálenia označenia žalovaného v tejto veci súdom ako Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava, keď z podania žalobcov zo dňa 17.2.2011, je Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava, subjekt, ktorý je pasívne vecne legitimovaný a že je potrebné zvážiť potrebu doplnenia dokazovania výsluchom žalobkyne 1/ dožiadaným súdom v Nemeckej republike. 9. Súd prvej inštancie po zrušení uvedeného napadnutého rozsudku a vrátení mu veci na ďalšie konanie doplnil dokazovanie vypočutím žalobkyne 1/ dožiadaným súdom Amtsgericht Leverkusen v Nemeckej republike dňa 13.3.2015. 10. V ďalšom konaní vychádzal aj podania žalovaného zo dňa 2.9.2014, v ktorom uviedol, že Prezident Policajného zboru SR pokynom zo dňa 7.3.2008 týkajúcim sa postupu príslušníkov Policajného zboru pri riešení problematiky vypratávania bytov alebo domov novými vlastníkmi, v časti I. ako prílohu č. 1 vydal Usmernenie odboru poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru k činnosti príslušníkov Policajného zboru pri riešení problémov týkajúcich sa vypratávania bytov alebo domov novými vlastníkmi a ako prílohu č. 2 Stanovisko k postupu príslušníkov Policajného zboru pri riešení problémov týkajúcich sa vypratávania bytov alebo domov novými vlastníkmi. Tento pokyn v časti II. je záväzný pre podriadené subjekty. Pokyn v časti I. majú pre príslušníkov Policajného zboru metodický a odporúčajúci charakter. Ich cieľom je poskytnúť príslušníkom polície metodickú pomôcku pri plnení úloh v súvislosti s riešením problematiky vypratávania bytov alebo domov novými vlastníkmi, napomáhať v právnej orientácii v tejto problematike a čo najviac zjednotiť činnosť polície v riešení jednotlivých prípadov vypratávania bytov alebo domov novými vlastníkmi. V spornom čase dňa 12.7.2007 uvedený pokyn ešte nebol a do jeho vydania bolo bežnou praxou, že v rámci služby poriadkovej polície, sa vysielali policajné hliadky na miesto vypratávania bytov novými vlastníkmi aj v prípade, že nešlo o výkon exekúcie. Vtedy sa vykonával iba dohľad nad dodržiavaním zásad občianskeho spolunažívania a zabezpečovala sa ochrana verejného poriadku a nijakým spôsobom sa do vypratávania bytu nezasahovalo, ak bolo preukázané vlastnícke právo nového majiteľa. Uviedol, že v čase, keď došlo k vyprataniu nehnuteľnosti žalobcov, postupovali policajti príslušného obvodného oddelenia v zmysle platných právnych predpisov, nariadení a interných pokynov. Príslušníci polície svoju činnosť na mieste preverenia oznámenia vykonali bez porušenia svojich povinností a bez prekročenia zákonných oprávnení. V písomnom podaní zo dňa 211.2015 uviedol, že v deň vypratania rodinného domu 12.7.2007 neboli žalobcovia vlastníkmi predmetného rodinného domu, žalobkyňa 1/v uvedený deň nemala na tejto adrese ani trvalý pobyt. V uvedenom čase bola vlastníčkou rodinného domu L. K., ktorá písomne splnomocnila na vypratanie vtedy ešte svojho partnera Š. T.. Š. T. mal na uvedenej adrese v tento deň prechodný pobyt. Uviedol tiež, že v tejto veci bolo vykonávané preverenie oznámenia žalobkyne 1/ dňa 12.7.2007 v čase od 13.00 hod. do 14.30 hod. Z úradného záznamu hliadky vyplývalo, že žalobkyňa 1 sa domáhala vydania veci z rodinného domu, konkrétne psa, pričom tento jej bol aj odovzdaný. Žalobkyňa 1/ v trestnom oznámení, ktoré podala dňa 13.7.2007 postup policajnej hliadky nenamietala. Na základe tohto trestného oznámenia bolo vo veci dňa 16.8.2007 začaté trestné stíhanie pre prečin porušovania domovej slobody, ktoré bolo uznesením zo dňa 26.6.2008 ukončené s tým, že skutok nie je trestný čin a nie je dôvod na postúpenie veci. Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa 1/ nepodala opravný prostriedok. Žalovaný mal za to, že v danej veci nedošlo v postupe policajnej hliadky k nesprávnemu úradnému postupu, naopak hliadka postupovala v súlade so zákonom. Povinnosťou príslušníkov hliadky nebolo v danom okamihu a za krátky čas právne posudzovať vzniknutú situáciu. Pôvodný žalobca 1/ prestal byť vlastníkom rodinného domu legitímne, na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, pretože prestal s manželkou platiť úver. Žalobcovia tak podľa neho vlastným rozhodnutím prišli o vlastnícke právo k rodinnému domu, vlastným rozhodnutím a neplnením si úverovej zmluvy prišli o bývanie. Ďalej namietal, že ak by aj utrpeli žalobcovia nejakú škodu, tak nie na základe jeho nesprávneho úradného rozhodnutia, ale na základe ich vlastných rozhodnutí. Preto namietal, že v danej veci neboli naplnené ďalšie zákonné predpoklady a to existencia príčinnej súvislosti medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Namietal tiež i premlčanie nároku, pretože ku škode malo dôjsť 12.7.2007 a že žalobcovia upresnili označenie žalovaného až podaním doručeným súdu dňa 17.2.2011. 11. Žalobcovia nesúhlasili s námietkou premlčania vznesenou žalovaným. Poukazovali na to, že nesprávne označenie žalovaného v žalobe zo dňa 19.10.2009 je iba formálnou chybou, ktorá bola práve podaním doručeným súdu dňa 17.2.2011 odstránená. Preto považovali žalobu voči žalovanému za podanú včas v zákonnej trojročnej lehote. Boli toho názoru, že nesprávnym úradným postupom príslušníkov polície, ktorí sa dňa 12.7.2007 dostavili k rodinnému domu, bolo že polícia nekonala a mala konať, mala zabrániť novému vlastníkovi, aby vypratal nehnuteľnosť. Polícia bola podľa nich povinná chrániť záujmy fyzických osôb, ktoré sa v rodinnom dome nachádzali alebo ktoré tam mali veci, chrániť nedotknuteľnosť obydlia napr. predvedením narušiteľa Š. T. na príslušný útvar polície, mohli ho zaistiť alebo použitie iné prostriedky. Príslušníci polície však nevyužili žiadne prostriedky, aby zabránili Š. T. vypratať rodinný doma a neochránili tak obydlie navrhovateľov. 12. Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prievidzi, M. Miška č. 11, Prievidza č.k. ORP-501/PP-2009 zo dňa 1.12.2009 súd prvej inštancie zistil, že dňa 12.7.2007 v čase medzi 13.00 hod. do 14.30 hod. na základe oznámenia žalobkyne 1/ na danom mieste hliadka OO PZ (nstržm. S. P., nstržm. D. H.) nevykonávala služobný zákrok, pretože na danom mieste nebolo možné rozhodnúť o protiprávnosti konania účastníkov sporu. Zúčastnené osoby boli na danom mieste kontrolované, ich totožnosť bola vyznačená v úradnom zázname. Z tohto úradného záznamu vyplýva, že žalobkyňa 1/ na mieste požadovala vydanie psa z rodinného domu, ktorý jej bol aj vydaný. Ostatné skutočnosti mala žalobkyňa 1 v úmysle riešiť prostredníctvom kriminálnej polície a procesných úkonov v trestnom konaní, čo sama navrhla. 13. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobcovia sa v danom čase v rodinnom dome nenachádzali, príslušníkom hliadky OOPZ sa nevedela žalobkyňa na ich vyzvanie preukázať listom vlastníctva týchto nehnuteľností, nevedela preukázať žiadny právny vzťah k nehnuteľnostiam. Š. T. sa nachádzal priamo v rodinnom dome a na vyzvanie príslušníkov hliadky im predložil kúpnu zmluvu, potvrdenie o jeho pobyte na tejto adrese. Žalobkyňa 1/ v danom čase nenamietala postup príslušníkov hliadky, namietala postup Š. T., na ktorého i dňa 13.7.2007 podala na Okresnej prokuratúre v Prievidzi (Pn 460/2007) trestné oznámenie. Zistil, že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ SR, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Prievidza, uznesením č.k. ČVS: ORP - 895/ OVK-PD-2007 zo dňa 16.8.2007 podľa ustanovenia § 199 ods. 1 Trestného poriadku začal trestné stíhanie pre prečin porušovania domovej slobody podľa ustanovenia § 194 ods. 1, 2 písm. a/, b/, d/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť páchateľ tým, že dňa 12.7.2007 v presne nezistenom čase okolo obeda v Prievidzi na U. K. neoprávnene vnikol do priestorov rodinného domu pop. č. XXX/X tým spôsobom, že vylomil okná na terase a následne vošiel do domu a v dome neoprávnene zotrval. Podozrivým páchateľom bol Š. T., partner vlastníčky rodinného domu L. K., neskôr T., ktorý tak mal konať na základe jej splnomocnenia zo dňa 11.6.2007, a ktorý v tomto rodinnom dome mal odo dňa 21.6.2007 do 21.6.2012 prechodný pobyt. Pôvodný žalobca 1/ ani žalobkyňa 1/ nemali na tejto adrese trvalý pobyt, ako to vyplýva z potvrdenia Mestského úradu v Prievidzi zo dňa 21.6.2007. Po vykonanom vyšetrovaní, vrátane výsluchu žalobkyne 1/ ako poškodenej, bolo trestné stíhanie vo veci samej uznesením č.k. ČVS: ORP - 895/OVK-PD-2007 zo dňa 26.6.2008, právoplatné dňa 29.7.2008, podľa ustanovenia § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavené, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že dňa 12.7.2007 bola vlastníčkou predmetných nehnuteľností L. T., rodená K., ktorá ich kúpila od E. C. kúpnou zmluvou zo dňa 1.6.2007. Vlastníčka nehnuteľností písomným splnomocnením zo dňa 11.6.2007 splnomocnila svojho manžela Š. T. na zastupovanie pri všetkých úkonoch týkajúcich sa predmetných nehnuteľností. Š. T. vnikol do predmetného rodinného domu na základe tohto písomného splnomocnenia ako zástupca vlastníčky nehnuteľností. 14. Súd prvej inštancie skonštatoval, že skôr ako sa zaoberal právnym vyhodnotením zákonných podmienok, kumulatívne splnenie ktorých je potrebné pre prípadné úspešné priznanie vymáhaných nárokov (existencia nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím), musel sa zaoberať a ustáliť, aj s poukazom na námietku žalovaného, ktorý namietal premlčanie nároku a ktorú námietku odôvodňoval tým, že ku škode malo dôjsť dňa 12.7.2007 a žalobcovia upresnili označenie žalovaného až podaním doručeným súdu dňa 17.2.2011, teda po trojročnej zákonnej premlčacej lehote. Pri ustálení tejto námietky vychádzal z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co 482/2011-144 zo dňa 27.6.2013, podľa ktorého je žalovaným vychádzajúc zo žaloby a podania žalobcov zo dňa 17.2.2011, je Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava, subjekt, ktorý je pasívne vecne legitimovaný, s tým, že právnym názorom odvolacieho súdu o pasívnej legitimácii aktuálneho žalovaného bol tak podľa ust. § 226 O.s.p. viazaný a s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti uvedené v zrušujúcom odvolacom uznesení, ustálil, že námietka premlčania je nedôvodná, pretože žalobcovia si uplatnili svoj nárok včas t.j. dňom 19.10.2009, kedy doručili svoju žalobu na súd. 15. Po vyhodnotení vyššie uvedenej skutočnosti, sa súd prvej inštancie následne zaoberal právnym vyhodnotením zákonných podmienok, kumulatívne splnenie ktorých je potrebné pre prípadné úspešné priznanie vymáhaných nárokov a vyvodil, že v danej veci žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenia o existencii nesprávneho úradného postupu. Uviedol, že keďže pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa vyššie uvedených ustanovení zákona je potrebné súčasné (kumulatívne) splnenie všetkých zákonných podmienok - nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nezákonným rozhodnutím, a v tejto veci nie je splnená už prvá podstatná a základná podmienka - existencia nesprávneho úradného postupu, nie je daný v tejto veci už samotný prvotný právny základ. Na základe vykonaného dokazovania a následného právneho zhodnotenia veci dospel k záveru, že neexistuje právny titul (právny základ) pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., t.j. neexistuje nesprávny úradný postup, a preto žalobu ako právne nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, s tým, že už ďalej vo svojom rozhodnutí sa nezaoberal a nevyhodnocoval ďalšie zákonné podmienky. 16. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade so zásadou úspešnosti. podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, úspešnému v konaní, nepriznal náhradu trov konania s odôvodnením, že mu žiadne trovy nevznikli. 17. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia a žiadali ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie dôvodiac tým, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil skutkový stav a nesprávne ho právne kvalifikoval, keď podľa jeho názoru bol postup polície spočívajúci v nekonaní správny, pretože nebolo úlohou polície rozhodovať spor o vlastnícke právo, ale chrániť sporných vlastníkov a ich právo na užívanie ich veci. Uviedli, že nesprávny úradný postup nevideli len v tom, že polícia neochránila ich vlastníctvo, ale že neochránila predovšetkým ich obydlie a svojim nekonaním porušila ústavou im zaručené právo na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 Ústavy SR. Vytýkali súdu prvej inštancie, že sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že ich právny predchodca sa vlastným pričinením pripravil o vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Tento argument podľa nich neobstojí, pretože odkedy došlo zabezpečovaciemu prevodu vlastníckeho práva, musel zákonodarca novelizovať Občiansky zákonník a zakázať zabezpečovanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečovacím prevodom práva k nehnuteľnosti práve preto, lebo dochádzalo k systematickému a veľmi brutálnemu zneužívaniu tohto právneho inštitútu. Za nemiestne považovali klásť im, resp. ich právnemu predchodcovi za vinu že podpísali zmluvu ktorej ani nemohli celkom rozumieť a legitímne očakávali už v čase podpisu zmluvy, že požívajú ochranu štátu, na ktorú boli zvyknutí z ich domovskej krajiny. Napadnutý rozsudok je podľa nich aj porušením ich ústavou zaručeného práva na náhradu škody podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR a že samotný ústavodarca týmto ustanovením ústavy dal štátu osobitnú povinnosť aktívne chrániť práva fyzických a právnických osôb a v prípade, že túto povinnosť nahradiť škodu tým vzniknutú. Podľa ich názoru neobstoja skutkové zistenia z vykonaného dokazovania, ani právna kvalifikácia súdu prvej inštancie. Vytýkali mu tiež, že v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal len splnením jednej z hľadiska kauzality len prvej podmienky pre priznanie náhrady škody spôsobenej výkonom verejnej moci, a to existencie nesprávneho úradného postupu. Jeho záver o tom, že polícia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu, považovali za nesprávny, a nakoľko sa súd prvej inštancie nezaoberal aj ďalšími okolnosťami, považovali napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. 18. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a dostatočne odôvodnený potvrdiť považujúc odvolacie námietky ohľadom nesprávneho posúdenia skutkového stavu a jeho nesprávnej právnej kvalifikácie za irelevantné a neodôvodnené. Konštatoval, že súd prvej inštancie sa v konaní správne vysporiadal so všetkými tvrdeniami strán sporu, pričom vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom objasnenia skutkového a právneho stavu v danej veci a správne vo veci aplikoval aj príslušné právne normy. Uviedol, že základnou podmienkou úspechu žaloby na priznanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy je preukázanie vzniku nároku v prospech žalobcov v príčinnej súvislosti a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Za správny považoval záver súdu prvej inštancie, že žalobcovia v konaní nepreukázali kumulatívne splnenie všetkých podmienok zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu poverených príslušníkov Obvodného oddelenia Policajného zboru v Prievidzi, čím nebola splnená prvá podmienka zodpovednosti za škodu. Mal za nepochybné, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. môže nastať iba v prípade, ak sú kumulatívne splnené všetky podmienky dané zákonom a dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý má povinnosť preukázať existenciu škody a nesprávny úradný postup, ako aj príčinnú súvislosť medzi nimi. K odvolacej námietke že rozhodnutie je porušením aj ústavou zaručeného práva na náhradu škody podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, uviedol, že to platí za predpokladu, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu orgánu verejnej moci, ku ktorému nesprávnemu postupu nedošlo, čo potvrdzuje nenamietanie postupu poverených príslušníkov Policajného zboru žalobkyňou 1/ v trestnom oznámení zo dňa 13.7.2007, vybavenie jej sťažnosti na postup vyšetrovateľa ako nedôvodnej prokurátorom a v konečnom dôsledku aj konštatovanie súdu prvej inštancie, že k nesprávnemu úradnému postupu nedošlo. 19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.) a vychádzajúc zo skutkového stavu súdom prvej inštancie, ktorý nebolo potrebné doplniť, postupom podľa §378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. 20. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 21. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 22. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 23. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 24. Podstata základného práva na náhradu škody podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR spočíva v oprávnení každého domáhať sa náhrady škody spôsobenej v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola označenému právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na náhradu škody vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy). 25. Predmetom právneho nároku žalobcov 1/ a 2/ (a predtým ich právneho predchodcu ako pôvodného žalobcu 1/ a žalobkyne 1/ ako pôvodnej žalobkyne 2/) je náhrada škody uplatňovaná nimi voči žalovanému z titulu nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo podľa nich dôjsť nečinnosťou Policajnej hliadky OOPZ v dôsledku toho, že dňa 12.7.2007 Prítomná hliadka polície nezakročila proti Š. T., ktorý násilne vnikol do rodinného domu v Prievidzi na U. ulici popisné č. XXX/X pričom nemal žiadne právoplatné súdne rozhodnutie o uložení povinnosti vypratať rodinný dom i veci v ňom. Týmto konaním Š. T. neoprávnene obsadil rodinný dom a zmocnil sa hnuteľných vecí, ktoré boli v ich vlastníctve. Policajná hliadka mala podľa nich chrániť ich záujmy a nie záujmy Š. T., ktorý konal svojpomocne. Svoj nárok odôvodňovali nečinnosťou a nevykonaním služobného zákroku proti Š. T., ktorý neoprávnene vnikol do rodinného domu, čím im polícia spôsobila škodu. Skutočná škoda, ktorej sa domáhajú predstavuje hodnotu hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzali v predmetnom čase v rodinnom dome, a ktoré patrili žalobcom a uviedli menný zoznam týchto hnuteľných vecí, vrátane nimi určenej ich hodnoty na základe ich vlastnej úvahy. Keďže od 12.7.2007 nemohol zomrelý pôvodný žalobca 1/ už v rodinnom dome bývať, musel bývať v podnájme v Nemecku za mesačné nájomné 360 eur, spolu zaplatil za nájomné (nie je uvedené za akú dobu) vo výške 4 320, 00 eur. Žalobkyňa 1/ od 1.9.2007 do 31.5.2008 bývala v nájme v Bošanoch za mesačné nájomné 248,95 eur. Spolu za nájomné až do júna 2008 si uplatňuje náhradu škody vo výške 2 596, 14 eur. Vyššie uvedená skutočná škoda (hodnota hnuteľných vecí, ktoré ostali v rodinnom dome) a škoda na nájomnom zaplatenom za náhradné bývanie predstavuje podľa žalobcov sumu 99 950,54 eur. Pôvodný žalobca 1/ si uplatňoval okrem škody vo výške 99 950,54 eur i náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 9 958,18 eur a pôvodná žalobkyňa 2/ (teraz žalobkyňa 1/) náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 6 638,78 eur. 26. Zákon č.514/2003 Z.z. upravuje zodpovednosť štátu za činnosť súdu, orgánu štátnej správy, orgánu územnej samosprávy v prípadoch, keď na orgán územnej samosprávy je prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, upravuje aj zodpovednosť štátu za činnosť fyzických a právnických osôb v niektorých prípadoch pri výkone štátnej správy a zodpovednosť orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávnych funkcií v samostatnej pôsobnosti orgánu územnej samosprávy. Úprava sa týka zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy a tiež predbežného prerokovania nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu. 27. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť, a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok, ktorými sú existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, pričom splnenie týchto podmienok je navrhovateľ, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, povinný tvrdiť a aj preukázať. 28. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 29. Nesprávnym úradným postupom je taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s právnou úpravou, ide o úradný postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti), ale aj ak poruší povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne ak je nečinnosť pri výkone verejnej moci, ak má zbytočné prieťahy v konaní, alebo či spôsobí iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Zákonodarca v snahe postihnúť čo možno najväčší okruh pochybení štátu pri výkone verejnej moci nepristúpil k definícii nesprávneho postupu orgánu štátu a ponechal a v § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. sú príkladom uvedené pochybenia orgánu štátu spadajúce pod nesprávny úradný postup. 30. V danom prípade žalobcovia vyvodzovali nesprávny úradný postup z nečinnosti príslušníkov Policajnej hliadky OOPZ, ktorí podľa nich nezakročili proti Š.Q. T., ktorý násilne dňa 12.7.2007 vnikol do rodinného domu v Prievidzi na U. ulici popisné č. XXX/X, pričom nemal žiadne právoplatné súdne rozhodnutie o uložení povinnosti vypratať rodinný dom i veci v ňom, ktorým konaním Š. T. neoprávnene obsadil rodinný dom a zmocnil sa hnuteľných vecí, ktoré boli v ich vlastníctve a Policajná hliadka nechránila ich záujmy. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v danom prípade nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Žalobcovia nemali v danom čase vlastnícke právo k predmetnému rodinnému domu, ktorým by sa mohli príslušníkom Policajnej hliadky preukázať, naopak toto vlastnícke právo k nemu vedel preukázať Š. T. za vlastníčku tejto nehnuteľnosti L. T. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 1.6.2007 uzavretej s E. C., ako ňou splnomocnený ako jej manžel na zastupovanie pri všetkých úkonoch týkajúcich sa predmetnej nehnuteľnosti a ktorý tak na základe toho vnikol do predmetného rodinného domu ako zástupca vlastníčky nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní uviedli, že nesprávny úradný postup nevideli len v tom, že polícia neochránila ich vlastníctvo, ale že neochránila predovšetkým ich obydlie a svojim nekonaním porušila ústavou im zaručené právo na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 Ústavy SR, táto ich odvolacia námietka nebola dôvodná, nakoľko im v tom čase ani atribút obydlia nesvedčil. Predmetný rodinný dom nebol už v tom čase obydlím, keďže pôvodný žalobca 1/ D. I. F. býval v tom čase v Nemecku a žalobkyňa 1/ v nájme v Bošanoch a ani túto skutočnosť, že v danom čase je rodinný dom ich obydlím (bez prípadného preukazovania vlastníckeho práva) nemohli Príslušníkom Policajnej hliadky preukázať, takže Policajnej hliadke nemožno vyčítať, že nechránila ich obydlie. V čase, keď došlo k vyprataniu nehnuteľnosti žalobcov, postupovali policajti príslušného obvodného oddelenia v zmysle platných právnych predpisov, nariadení a interných pokynov. Príslušníci polície svoju činnosť na mieste preverenia oznámenia vykonali bez porušenia svojich povinností a bez prekročenia zákonných oprávnení. Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prievidzi, M. Miška č. 11, Prievidza č.k. ORP-501/PP-2009 zo dňa 1.12.2009vyplýva, že dňa 12.7. 2007 v čase medzi 13.00 hod. do 14.30 hod. na základe oznámenia žalobkyne 1/ na danom mieste hliadka OO PZ (nstržm. S. P., nstržm. D. H.) nevykonávala služobný zákrok, pretože na danom mieste nebolo možné rozhodnúť o protiprávnosti konania účastníkov sporu. Zúčastnené osoby boli na danom mieste kontrolované, ich totožnosť bola vyznačená v úradnom zázname. Z tohto úradného záznamu vyplýva, že žalobkyňa 1/ na mieste požadovala vydanie psa z rodinného domu, ktorý jej bol aj vydaný. Ostatné skutočnosti mala žalobkyňa 1 v úmysle riešiť prostredníctvom kriminálnej polície a procesných úkonov v trestnom konaní, čo sama navrhla. Preto nebol preukázaný nesprávny úradný postup, tak ako tvrdili žalobcovia. Žalobkyňa1/ v trestnom oznámení, ktoré podala dňa 13.7. 2007 postup policajnej hliadky nenamietala. Nemožno sa stotožniť s námietkou žalobcov, že neobstoja skutkové zistenia z vykonaného dokazovania ani právna kvalifikácia súdu prvej inštancie a odvolací súd považoval za nedôvodnú aj ich námietku, že v odôvodnení napadnutého rozsudku sa zaoberal len splnením jednej z hľadiska kauzality prvej podmienky pre priznanie náhrady škody spôsobenej výkonom verejnej moci, a to existencie nesprávneho úradného postupu, dôsledku čoho považovali napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. Pri nároku na náhradu škody uplatňovanej žalobcami musia byť totiž splnené kumulatívne všetky podmienky, a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutom škodou a pokiaľ nebol v danom prípade splnený už prvý predpoklad tohto nároku, nebolo potrebné sa zaoberať už ďalšími predpokladmi a preto odôvodnenie napadnutého rozsudku je náležité a dostatočné. Odvolací súd naviac len poznamenáva, že po právnom predchodcovi žalobcov ani nebolo možné uplatňovať si naďalej po jeho smrti nárok na nám predtým uplatňovanú nemajetkovú ujmu, ktorá bola viazaná len na jeho osobu a nejde o prevoditeľný nárok. 31. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 453 ods. 3 C.s.p., a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. 33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 C.s.p.).