Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/54/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110200754 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1110200754.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcu: Z. Š., H.. XX.XX.XXXX, C. C. XXXX/XX, R., T.: A.. P. Š., H.. XX.XX.XXXX, C. C. XXXX/XX, R., proti žalovanému: Slovenská republika - zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25. apríla 2014 č.k. 21C 7/2010-210 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19. novembra 2014 č.k. 21C 7/2010-225 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 19. novembra 2014 č.k. 21C 7/2010-225 p o t v r d z u j e. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 60.457,554 eur titulom nároku na náhradu škody podľa zákonov č. 58/1969 Zb. a č. 514/2003 Z.z., pričom suma 457,544 mala predstavovať majetkovú škodu spočívajúcu v trovách trestného konania vedeného proti žalobcovi, cestovnom a strate na zárobku žalobcu a suma 60.000,- eur nemajetkovú ujmu v súvislosti s prebehnuvším trestným konaním vedeným pred Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 1T 16/2005. Zároveň žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2. Rozhodol tak právne vec posúdiac podľa ust. § 1 ods. 1, 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, §§ 2, 3, 9 ods. 1, 10, 20 a 21 citovaného zákona, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že uznesením ORPZ, oddelenie ekonomickej kriminality Bratislava II, Č.:X.-XXX/XXXX E. zo dňa 12.06.2003 bolo začaté trestné stíhanie žalobcu a Z. S. ako obvinených pre trestný čin podplácania podľa § 9 ods. 2, § 161a ods. 1, 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 26.04.2003 o 00,50 hod. v Bratislave na Q. V. počas kontrolovania osobného motorového vozidla zn. TATRA G. R. XXX B., ktorého bol Z. Š. vodičom a ako spolujazdci N. E. a Z. S., boli vo vozidle nájdené CD nosiče v počte 275 ks, 4 ks DVD a 4 ks MG kaziet a iné, po čom N. E. a Z. Š. požiadali hliadku, aby z toho nič nerobili, že sa finančne vyrovnajú, po čom N. E. podal hliadke 4.000,-Sk v hotovosti. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 1T 16/05 ďalej zistil, že žalobca podal proti tomuto uzneseniu dňa 24.06.2003 sťažnosť, ktorú Okresná prokuratúra Bratislava II uznesením zo dňa 03.06.2003 zamietla pre jej nedôvodnosť a obdobne rozhodla aj Krajská prokuratúra Bratislava uznesením zo dňa 06.08.2003. Dňa 06.08.2003 udelil žalobca splnomocnenie na jeho právne zastupovanie vo veci OR PZ Bratislava P. Č.:X.-XXX/XXXX E. advokátovi JUDr. Jozefovi Holičovi. Zo zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody mal za preukázané, že v tom čase podozrivý žalobca bola dňa 26.04.2003 o 01.00 hod. zadržaný na OR PZ Bratislava II, kde bola vykonaná jeho osobná prehliadka, k prepusteniu zo zadržania došlo dňa 26.04.2003 o 09.55 hod. Podľa zápisnice o výsluchu obvineného žalobcu spísanej na OR PZ Bratislava II dňa 19.06.2003 bol žalobca v tom čase bez pracovného pomeru a bez príjmu. Dňa 13.10.2003 bola Okresnou prokuratúrou Bratislava II na osobu žalobcu podaná obžaloba, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 1T 16/05 zo dňa 27.08.2007 boli obžalovaní vr. žalobcu uznaní za vinných, že dňa 26.04.2003 o 00.50 hod. v Bratislave na Q. V. potom, čo počas kontroly policajnou hliadkou PMJ Bratislava osobného motorového vozidla zn. TATRA G. R. XXX B., ktorého vodičom bol žalobca a spolujazdci N. E. a Z. S.Á. a kontroly vedľa odparkovaného osobného motorového vozidla Z. S. zn. Opel Omega, G. L. XXX B., boli vo vozidlách nájdené väčšie množstvo CD nosičov, DVD nosičov a MG kaziet a reproduktory neznámej značky spolu s autorádiom neznámej značky, obžalovaní N. E., Z. Š. a Z. S. pristúpili k hliadke a poskytli jej úplatok vo výške 4.000,-Sk, teda spoločným konaním v súvislosti s obstaraním veci všeobecného záujmu priamo poskytli úplatok a čin spáchali voči verejnému činiteľovi, čím spáchali trestný čin podplácania spolupáchateľstvom podľa ust. § 9 ods. 2 k § 161a ods. 1, 2 TZ účinného v čase spáchania skutku. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To 124/2007 zo dňa 31.01.2008 bol predmetný rozsudok zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na prejednanie a rozhodnutie. Následným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 1T 16/2005 zo dňa 31.07.2008 boli obžalovaní vr. žalobcu pre trestný čin podplácania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 161a ods. 1, 2 TZ účinného v čase spáchania skutku spod obžaloby oslobodení, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.06.2009. 3. Súd prvej inštancie mal tiež za preukázané, že listom zo dňa 30.06.2009 podal žalobca u žalovaného žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., v ktorej v súvislosti s oslobodzujúcim rozsudkom uplatnil škodu celkom vo výške 60.457,554 eur, z toho 270,84 eur cestovné, 186,714 eur ako strata príjmu a 60.000,- eur titulom nemajetkovej ujmy. Z výpisu zo živnostenského registra Obvodného úradu v Topoľčanoch č. 406-10682 vystaveného dňa 11.03.2009 zistil, že žalobcovi vzniklo ku dňu 01.10.2003 živnostenské oprávnenie na maloobchod, veľkoobchod, sprostredkovanie obchodu, služieb a výroby, predaj tepelne rýchlo upravovaných mäsových výrobkov, oprava a údržba elektrického zariadenia pre motory a vozidlá, realitná činnosť. Taktiež mu bolo vydané oprávnenie na prekladateľské a tlmočnícke služby, výrobu rozhlasových a TV prijímačov, výroba elektronickej techniky a elektronických zariadení, fotografické služby, producentská činnosť v oblasti videotvorby a na ďalších 29 činností vr. diskotékarskej činnosti, finančného leasingu, upratovacích prác, správy trhových miest atď. Následne z daňových priznaní za roky 2003 až 2008 zistil, že v roku 2003 mal žalobca deklarované príjmy vo výške 75.565,-Sk, výdavky 123.539,-Sk a majetok vykázal vo výške 13.431,-Sk. V roku 2004 mal príjmy zo živnosti 305.646,-Sk, výdavky 334.345,-Sk,majetok v sume 66.171,-Sk, nulový základ dane. V roku 2005 mal žalobca príjmy zo živnosti 261.426,-Sk, výdavky 224.327,-Sk, jeho zisk činil 37.099,-Sk, majetok v sume 70.708,-Sk, nulový základ dane. Za rok 2006 mal príjmy zo živnosti 411.470,-Sk, výdavky 280.189,-Sk, zisk 131.281,-Sk, majetok 95.426,77 Sk, základ dane 91.707,-Sk. Za rok 2007 mal príjmy zo živnosti 271.627,-Sk, výdavky 153.224 Sk, majetok vykázal v sume 253.096,- Sk, základ dane 118.403,- Sk. Podľa daňového priznania za rok 2008 mal žalobca v zdaňovacom období 2008 príjmy zo živnosti 239.004,-Sk, výdavky 168.852,-Sk, majetok vykázal v sume 661.109,-Sk, základ dane bol 70.152,-Sk. 4. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že z pohľadu zisteného skutkového stavu sa jedná o prípadnú zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, pretože za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Z pripojeného spisu mal za preukázané, že trestné konanie bolo voči žalobcovi vedené od 12.06.2003, kedy bolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania, do 09.06.2009, kedy nadobudol právoplatnosť oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Bratislava II. Právoplatnosťou oslobodzujúceho rozsudku podľa súdu prvej inštancie zanikli účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Vo všeobecnosti tak podľa súdu prvej inštancie štát nesie objektívnu zodpovednosť za škodu vzniknutú poškodenému v príčinnej súvislosti s uvedeným trestným konaním. 5. Vyvodil záver o nutnosti aplikácie zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, nakoľko uznesenie, ktorým bolo začaté trestné stíhanie voči žalobcovi pre trestný čin podplácania spolupáchateľstvom, bolo vydané dňa 12.06.2003, t.j. pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2004. V tomto kontexte mal za bezpredmetné, že oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 1T 16/2005-320 nadobudol právoplatnosť dňa 09.06.2009 a s poukazom na ust. § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. ustálil, že v danej veci za štát koná Ministerstvo spravodlivosti SR. 6. Súd prvej inštancie uviedol, že zákon č. 58/1969 Zb. náhradu nemajetkovej ujmy neupravuje, keď výnimku by predstavoval len prípad, keď by bolo v trestnom konaní vydané a realizované rozhodnutie o väzbe (zatknutie, zadržanie alebo iné nezákonné pozbavenie osobnej slobody), kedy je podľa neho potrebné aplikovať postup podľa čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd s podporným použitím ust. § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z.. Mal za to, že prípad žalobcu však uvedené podmienky nespĺňa, nakoľko nebol počas trestného konania pozbavený osobnej slobody, nebol vo výkone väzby, bol stíhaný na slobode, preto mu nárok na nemajetkovú ujmu nevznikol. 7. Vyhodnotil, že žalobca v konaní preukázal existenciu nezákonného rozhodnutia vydaného orgánom činným v trestnom konaní, keď konkrétne ide o uznesenie OR PZ, oddelenie ekonomickej kriminality Bratislava II, Č. X. XXX/XXXX o začatí trestného stíhania zo dňa 12.06.2003, pričom podľa súdu prvej inštancie sa nejedná o žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup. Uplatnený nárok posudzoval v rozsahu úpravy danej zákonom č. 58/1969 Zb., a to pokiaľ ide o nárok na majetkovú škodu vo výške 457,544 eur spočívajúcu v cestovnom za účelom účasti na vyšetrovacích úkonoch a v účasti pred trestným súdom a v strate na zárobku. Zhrnul, že oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti vzniklo žalobcovi až po začatí trestného stíhania dňom 01.10.2003. Ustálil, že ku dňu rozhodnutia žalobca nepreukázal zníženie jeho majetkového stavu v súvislosti s vedením trestného konania, keď v konaní neprodukoval žiaden dôkaz preukazujúci opodstatnenosť nároku na náhradu majetkovej škody v žalovanej výške. Argumentoval, že cestovné vo výške 270,84 eur žalobca nepreukázal žiadnym listinným dôkazom, taktiež nepreukázal stratu na zárobku v žalovanej výške, keď takúto škodu nemožno podľa súdu prvej inštancie z predložených daňových priznaní a výkazov o majetku za roky 2003 až 2008 vyvodiť. Podľa súdu prvej inštancie nemožno vyvodiť ani príčinnú súvislosť medzi účasťou žalobcu na vyšetrovacích úkonoch a v konaní pred súdom po 01.10.2003 a uplatnenou stratou na zárobku. Konštatoval, že žalobca ako živnostník nemá stanovenú pevnú pracovnú dobu a z predložených listinných dôkazov naopak vyplýva stúpajúca tendencia príjmov žalobcu. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov obhajoby vyhodnotil, že žalobca nepreukázal ich vznik, nakoľko sám na súdnom pojednávaní konanom dňa 25.04.2014 uviedol, že právne služby advokáta JUDr. Holiča hradil spoluobvinený S., s ktorým doposiaľ nie je finančne vysporiadaný. Nárok na nemajetkovú ujmu zamietol i z dôvodu nepreukázania sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu a poškodenia jeho dobrého mena v príčinnej súvislosti s vedením trestného konania, keď vykonaným dokazovaním bolo zistené, že ku dňu 19.06.2003 bol bez pracovného pomeru a bez príjmu a následne mala hodnota jeho majetku stúpajúcu tendenciu. 8. Ohľadom náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“), ktorých náhradu však v konaní plne úspešnému žalovanému nepriznal, keďže si tento náhradu trov konania neuplatnil. 9. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca a žiadal ho v zmysle jeho doplňujúceho písomného podania doručeného súdu prvej inštancie dňa 10.11.2014 zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, majúc za to, že ak súd nerozhodol vo veci do skončenia účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., bolo potrebné podľa neho nárok prejednať podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Ohľadom cestovného uviedol, že použil motorové vozidlo a cestovné si uplatňuje vo výške cestovného autobusom. V priloženom spisovom dokumente sú dôkazy o jeho účasti na vyšetrovacích úkonoch. Do skončenia trestného konania pracoval a v súvislosti s jeho vedením mu vznikli ďalšie náklady a aj jeho právnemu zástupcovi. Bol poškodený štátom, ktorý je povinný ho odškodniť. Namietol správnosť procesného postupu súdu prvej inštancie, keď ho čítaním vyrozumel s obsahom vyjadrenia žalovaného k veci. Súd prvej inštancie podľa neho nevyužil všetky možnosti, ktoré má k jeho odškodneniu a jeho škodu mu ešte navýšil. Svoju úspešnosť v konaní považoval za nutnú, keď podľa jeho názoru konanie vedené na základe zákona č. 514/2003 Z.z. nemá byť striktne vedené podľa OSP. 10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu realizovanom písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave žiadal odvolanie žalobcu odmietnuť, prípadne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Podľa neho vada odvolania žalobcu spočíva v neuvedení dôvodov, pre ktoré žalobca považuje napadnutý rozsudok alebo postup súdu prvej inštancie za nesprávny. Pre prípad neodmietnutia odvolania žalobcu argumentoval, že na rozhodnutie vo veci je nutná aplikácia zákona č. 58/1969 Zb., a to vzhľadom na prechodné ustanovenie § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko nezákonným rozhodnutím, od ktorého sa nárok uplatnený žalobou odvíja, je uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 12.06.2003. Závery súdu prvej inštancie ohľadom dôvodov nepriznania nemajetkovej ujmy ako aj majetkovej škody označil za správne a stotožnil sa s nimi, keď poukázal na vyjadrenie samotného žalobcu, že majetkovú škodu nevie listinnými dôkazmi preukázať. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú výnimočnosť daného konania, v ktorom musí byť úspešný, uviedol, že ide o sporové konanie ovládané zásadou unesenia dôkazného bremena a princípom rovnosti zbraní. 11. V odvolacej duplike realizovanej písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 16.11.2017 žalobca opätovne argumentoval tým, že predmetom konania nie je bežný občianskoprávny spor, keďže bol neprávom poškodený štátom, majúcim za uvedené objektívnu zodpovednosť. Povinnosťou štátu je preto podľa neho postarať sa o jeho odškodnenie, keď konanie žalovaného tomu nenasvedčuje a dochádza tak k hrubému porušeniu zákona v jeho neprospech. Mal za to, že žalovaný nemôže navádzať súd na odmietnutie odvolania. K náhrade majetkovej škody uviedol, že bližšie sa k tejto časti nároku bude môcť vyjadriť po nahliadnutí do príslušného spisu. K časti uplatneného nároku týkajúceho sa nemajetkovej ujmy uviedol, že táto má byť nahradená podľa aktuálnych zákonov. K cestovnému opätovne uviedol, že na vyšetrovacie úkony sa dostavoval motorovým vozidlom. Pokiaľ ide o stratu na zárobku mal za to, že živnostník pracuje neustále a musí pracovať pokojne. Nerozumel odôvodneniu napadnutého rozsudku pokiaľ ide nepriznanie náhrady trov obhajoby. Mal za to, že jeho škoda pokračuje požiadavkami žalovaného a súdu. Poukázal na prvoradú povinnosť žalovaného odškodniť ho za protiprávne zaobchádzanie a manipulovanie s jeho osobou. V danom konaní podľa neho nie je daný princíp rovnosti zbraní. 12. Žalovaný sa k duplike žalobcu nevyjadril. 13. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 15. Vzhľadom na dikciu príslušného prechodného ustanovenia CSP o priamej a okamžitej aplikabilite nového procesného poriadku účinného od 1.7.2016 (zákon č. 160/2015 Z.z.) podaním odvolania žalobcu proti preskúmavanému rozsudku tento nenadobudol právoplatnosť a je potrebné ho odvolacím súdom prejednať za použitia príslušných ustanovení CSP a v zmysle nich i o odvolaní rozhodnúť. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby o zaplatenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy za nezákonné trestné stíhanie, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), náležite sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán sporu. Odvolací súd sa s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce, preto si nežiada ani doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko by došlo len k opakovaniu vecných a právnych záverov súdu prvej inštancie. V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o neexistencii zákonných predpokladov pre vznik uplatneného nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd vyjadruje len k odvolacím námietkam žalobcu. 17. Predmetom konania v zmysle žaloby a konania súdu prvej inštancie vychádzajúceho z nej bol nárok žalobcu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Súd prvej inštancie správne postupoval, ak tento zákon aplikoval pre účely rozhodnutia vo veci a na vec neaplikoval zákon č. 514/2003 Z.z., nakoľko podľa prechodného ustanovenia § 27 ods. 1 uvedeného zákona zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona (01. júla 2004). Podľa prechodného ust. § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi, t.j. zákonom č. 58/1969 Zb., napriek jeho zrušeniu prijatím zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy sa odvíja od nezákonného rozhodnutia - uznesenia o začatí trestného stíhania žalobcu ako obvineného vydaného dňa 12.06.2003, t.j. pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., a preto je odvolacia námietka žalobcu v tomto smere neopodstatnená. 18. Rovnako neopodstatnené je i jeho tvrdenie o jeho nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy titulom nesprávneho úradného postupu orgánov štátu (orgány PZ) pred a po začatí trestného stíhania žalobcu, nakoľko pokiaľ štátny orgán zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za tým účelom zhromažďuje podklady, hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia, prípadné nesprávnosti či vady pri zisťovaní podkladov a ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu byť hodnotené len podľa ustanovení zákona upravujúcich nezákonnosť rozhodnutia a teda náhradu škody za nezákonné rozhodnutie. Za nesprávny úradný postup teda nie je možné považovať prípadné pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania, nesprávne posúdil vec, dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a pod. a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne malo byť vydané v inej podobe či za iných okolností (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 115/2010 zo dňa 31.05.2011). Žalobcom namietaný nesprávny úradný postup polície pred vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania preto nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup, pretože tento postup bezprostredne viedol k vydaniu daného rozhodnutia a bol v ňom obsiahnutý. 19. Ako už uviedol odvolací súd vyššie, vzhľadom na skutočnosť, že k vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia a začatí trestného stíhania vo vzťahu k žalobcovi, od ktorého sa nárok odvíja, keďže bol spod obžaloby oslobodený, a z tohto dôvodu sa na dané uznesenie vzťahuje podmienka nezákonnosti rozhodnutia, bolo vydané v čase účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., podmienky zodpovednosti štátu za nemajetkovú ujmu sú dané len v prípade tejto ujmy spôsobenej rozhodnutím o väzbe, resp. v dôsledku zatknutia alebo zadržania fyzickej osoby, keďže v zmysle čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd musí ísť o pozbavenie osobnej slobody, a nie len o trestné stíhanie ako také. Je pravdou, že v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR z 18.10.2010 sp. zn. 4MCdo 15/2009 i zastavené trestné stíhanie, resp. trestné stíhanie, po ktorom došlo k oslobodeniu stíhaného spod obžaloby, je trestným stíhaním nezákonným, zakladajúcim nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., s ktorým právnym záverom sa súd prvej inštancie a taktiež i súd odvolací súd stotožnil, s tým však, že podľa danej hmotnoprávnej normy je možné odškodniť len škodu, avšak nemajetkovú ujmu nie. Pokiaľ by malo ísť o nárok na nemajetkovú ujmu za nezákonné zadržanie žalobcu dňa 26.04.2003 v čase od 01.00 hod. do 09.55 hod., ide o zadržanie realizované pred vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania zo dňa 12.06.2003, čím je priama príčinná súvislosť s ním vylúčená a mohlo by sa jednať jedine o nárok titulom nesprávneho úradného postupu orgánov PZ, ktorý však je vylúčený s poukazom na už vyššie uvedenú judikatúru NS SR. 20. Sporové konanie, o ktoré ide i v posudzovanej veci, je ovládané zásadou dispozičnou a prejednacou. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá strana sporu. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má žalobca, žalovaný nenesie bremeno tvrdenia a ani bremeno dôkazné prioritne, jeho dôkazná povinnosť sa odvíja len od úrovne splnenia dôkaznej povinnosti žalobcom. 21. V danej veci má odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, ktorými odôvodňoval svoj nárok v časti o náhradu majetkovej škody. Pokiaľ ide o žalobcom požadovanú náhradu za cestovné, neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení o tejto škode, nakoľko neprodukoval žiaden dôkaz (listinný, výsluch svedka a pod.), ktorým by svoje tvrdenie o tom, že na úkony vykonané v rámci trestného konania sa dostavil osobným motorovým vozidlom, do ktorého tankoval palivo, preukázal. Cestovanie žalobcu na jednotlivé úkony realizované v rámci trestného konania použitím vlastného motorového vozidla a tankovaním paliva jeho osobou tak ostalo len v rovine jeho tvrdenia, keď nepredložil súdu prvej inštancie žiaden doklad o platení za palivo a ani technický preukaz k použitému motorovému vozidlu, a tak na základe dôkazov produkovaných žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno mať za jednoznačné, že ho na úkony v rámci trestného konania neviezol príbuzný alebo známy nežiadajúci finančné plnenie od neho, prípade že necestoval „stopom“. Taktiež je potrebné konštatovať, že v rámci prvoinštančného konania neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení o uhradení fakturovanej sumy za právnu pomoc poskytnutú mu JUDr. Holičom, t.j. o zmenšení svojho majetku ako hmotnoprávneho determinantu nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď sám uviedol, že advokátovi hradil odmenu spoluobvinený p. S., s ktorým nie je finančne vyrovnaný. Na základe uvedeného potom žalobca neuniesol dokonca ani bremeno tvrdenia o jeho škode (zmenšení jeho majetku) v tejto časti uplatneného nároku. Pokiaľ ide o stratu na zárobku je potrebné taktiež prisvedčiť súdu prvej inštancie, že správne ustálil, že žalobcom produkované dôkazy (daňové priznania) nie sú spôsobilé preukázať jeho tvrdenie, že práve v priamej príčinnej súvislosti s jeho trestným stíhaním bol jeho príjem z podnikateľskej činnosti nižší než by bol za bežného chodu udalostí, keď jedine táto skutočnosť v prípade jej preukázania by mohla byť dôvodom pre úspešnosť žalobcu v tejto časti uplatneného nároku na náhradu škody titulom ušlého zisku žalobcu. 22. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. Nestotožnil sa pritom s argumentáciou žalovaného o nutnosti odmietnutia odvolania žalobcu, ktoré vykazovalo zákonné náležitosti v zmysle ust. § 205 ods. 1 v spojení s ust. § 42 ods. 3 OSP platných v čase začatia odvolacieho konania. 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalovaného v odvolacom konaní, ktorému však tento nárok nepriznal, keďže mu v rámci odvolacieho konania žiadne trovy nevznikli. 24. Predmetom odvolacieho konania bolo aj uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 19.11.2014 č.k. 21C 7/2010-225, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť na jeho účet sumu 20 eur titulom súdneho poplatku za podané odvolanie proti rozsudku zo dňa 25.04.2014 č.k. 21C 7/2010-210, a to podľa položky 7a/ Sadzobníka tvoriaceho prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení. 25. Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca a žiadal ho zrejme zrušiť, dôvodiac, že uvedená položka zákona o súdnych poplatkoch bola dňom 1.7.2007 zrušená. Vymáhanie súdneho poplatku podľa neho odporuje aj pravidlám Medzinárodného súdu pre ľudské práva, nakoľko ho poškodili orgány štátu a štát má zjednať nápravu. 26. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.) platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 27. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 28. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a noviel, súdne poplatky (ďalej len „poplatky“) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. 29. Podľa § 2 ods. 4 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. v odvolacom konaní je poplatníkom odvolateľ, v konaní o žalobe na obnovu konania je poplatníkom ten, kto podal žalobu na obnovu konania, v dovolacom konaní je poplatníkom dovolateľ, v konaní o kasačnej sťažnosti je poplatníkom ten, kto podal kasačnú sťažnosť. 30. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť. 31. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednej inštancii. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie a kasačnú sťažnosť sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku. 32. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. poplatok za odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa vyrubuje vo výške určenej týmto zákonom. 33. Podľa § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2012) z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. 34. Podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení, sa zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom platí súdny poplatok vo výške 20 eur. 35. Podľa poznámky 3 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení, poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej. 36. Položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb., bola do Sadzobníka vložená novelou zákona č. 71/1992 Zb. vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.10.2012. Súčasne bol touto novelou do zákona č. 71/1992 Zb. vložený § 18ca, podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.9.2012. Do 30.9.2012 konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nebolo uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a v ust. § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 30.9.2012 bolo výslovne uvedené, že toto konanie je vecne oslobodené od súdnych poplatkov. S účinnosťou od 1.10.2012 však bolo uvedené ustanovenie zo zákona č. 71/1992 Zb. vypustené zákonom č. 286/2012 Z.z. Tento typ konania tak od 1.10.2012 už nie je vecne oslobodený od súdnych poplatkov. 37. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom na začatie konania (dnes žaloba) podaným na súd prvej inštancie dňa 08.01.2010, voči žalovanému domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy titulom nezákonného rozhodnutia podľa zákona č. 58/1969 Zb, Z.z. Vo veci samej rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom tak, že jeho žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca dňa 02.07.2014 (v zákonom stanovenej lehote) odvolanie. Zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd zastáva názor, že podaním odvolania tak žalobcovi v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. vznikla poplatková povinnosť. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ teda súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie zo dňa 02.07.2014 voči predmetnému rozsudku v sume 20 eur v lehote 10 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia, jeho postup bol vecne správny a zákonný. 38. Po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku, aplikoval správny právny predpis a správne ho aj vyložil, správne označil položku Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej súdny poplatok vyrubil, pričom súdny poplatok bol vyrubený aj v správnej výške. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považoval odvolací súd za dostatočné a samotné uznesenie za preskúmateľné, nakoľko z neho všetky vyššie uvedené skutočnosti jednoznačne vyplývajú. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu považoval odvolací súd odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné. 39. Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že vzhľadom na znenie ust. § 6 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni, by žalobcovi v súvislosti s § 18ca zákona č. 71/1992 Zb. nebolo možné uložiť povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie iba v prípade, ak by ho podal pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z., ktorým bola zavedená položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, t.j. pred 1.10.2012. Nakoľko však žalobca podal proti relevantnému rozsudku odvolanie dňa 02.07.2014, je s poukazom na uvedené zrejmé, že v prejednávanej veci sa odvolacie konanie začalo za účinnosti zákona č. 71/1992 Zb. v znení zákona č. 286/2012 Z.z. Preto žalobcovi s poukazom na položku 7a Sadzobníka súdnych poplatkov (v znení účinnom v čase podania odvolania) v spojení s § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť za podané odvolanie vznikla, a to vo výške 20 eur. Na uvedené nemá vplyv, že žalobca podal návrh na začatie konania (žalobu) na súd pred 1.10.2012. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z ust. § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. priamo vyplýva, že v odvolacom konaní vo veci samej sa vyberá poplatok podľa rovnakej sadzby ako poplatok za návrh vo veci samej. Pokiaľ teda v položke 7a Sadzobníka súdnych poplatkov je stanovená výška poplatku zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom 20 eur, je v spojení s § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. potrebné v predmetnej právnej veci v odvolacom konaní vybrať súdny poplatok vo výške 20 eur. 40. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).