Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/810/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110210648 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1110210648.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: DOPRAVA A SLUŽBY K & T, spol. s r. o. so sídlom Horelica 13, Čadca, IČO: 36008184, zastúpený JUDr. Jozef Varmus, advokát Stilo s. r. o., Čadca, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR so sídlom v konaní o náhradu škody na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 17.03.2014, č. k. 26C/50/2010 - 116 , takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 17.03.2014, č. k. 26C/50/2010 - 116 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 50 282,15 eur. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaná škoda mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Čadca ako aj Krajského súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 13Er 321/05 a 8CoE 109/06 tým, že tieto súdy v uvedených konaniach pri rozhodovaní o schválení rozvrhu výťažku z dražby nekonali bez zbytočných prieťahov, čím spôsobili navrhovateľovi, ktorý bol oprávnený v predmetnom exekučnom konaní, škodu. Žalovaný uviedol, že podľa zákona č. 514/2003 Z. z. musia byť splnené základné zákonné podmienky, a to musí byť preukázaný nesprávny úradný postup, vznik a výška škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Žalovaný mal za to, že v danom prípade nemožno konštatovať nečinnosť Okresného súdu Čadca ako aj KS Žilina v konaní s poukazom na chronológiu úkonov, ktoré tieto súdy vykonali. Zdôraznil, že podľa vtedy platného exekučného poriadku súdy nemali stanovenú lehotu na rozhodnutie o schválení výťažku z dražby. Žalovaný mal aj pochybnosť o reálnom prevzatí sumy 16. 450 000 Sk žalobcom a tiež považoval za účelové konanie podpísanie Dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke a to v deň, ktorý nasledoval po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o schválení výťažku z dražby, t. j. v deň, kedy mal súdny exekútor možnosť vyplatiť výťažok dražby žalobcovi. 2. Súd prvej inštancie uviedol, že o návrhu navrhovateľa bolo vedené na OS Čadca exekučné konanie proti povinnému Ing. T. W. pod sp. zn. 13 Er 321/2005. Exekúciu vykonával súdny exekútor JUDr. Jozef Rišian. OS Čadca uznesením zo dňa 8.11.2005, sp. zn. 13Er 321/2005 schválil príklep udelený vydražiteľovi - navrhovateľovi na dražbe konanej dňa 27.10.2005 na nehnuteľnosti v k. u. F. zapísané na LV č. XXX, ktoré boli vo vlastníctve povinného na najvyššie podanie v sume 16 450 000 Sk. Dňa 29.12.2005 bol exekútorom spísaný návrh na schválenie rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností, ktorý bol OS Čadca doručený 30.12.2005. Uznesením zo dňa 30.5.2006 OS Čadca schválil rozvrh výťažku dražby nehnuteľností, proti ktorému uzneseniu podal povinný odvolanie a spis bol dňa 07.08.2006 doručený na KS Žilina. Uznesením zo dňa 24.04.2007 KS Žilina uznesenie OS Čadca zo dňa 30.05.2006 potvrdil a spis bol 06.06.2007 vrátený OS Čadca. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.6.2007. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1, 2, § 4, § 5 a § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. 4. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca svoj nárok odvodzoval od skutočnosti, že na OS Čadca bol doručený návrh na vykonanie exekúcie dňa 08.06.2005. Okresný súd Čadca uznesením z 08.11.2005 schválil príklep vydražiteľovi - žalobcovi. Súdny exekútor podal na exekučný súd dňa 30.12.2005 návrh na schválenie rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností, o ktorom exekučný súd rozhodol na pojednávaní dňa 30.05.2006. Proti uzneseniu exekučného súdu podal povinný odvolanie, o ktorom Krajský súd v Žiline rozhodol 27.04.2007, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a 18.06.2007 doručil žalobcovi. Žalobca mal za to, že súdy nekonali bez zbytočných prieťahov, boli nečinné a spôsobil žalobcovi škodu tým, že žalobca nemal dostatok finančných prostriedkov, aby sa mohol zúčastniť dražby, a preto bol nútený uzavrieť ako dlžník dňa 26.10.2005 zmluvu o pôžičke s veriteľom H.. H. N., ktorý bol v konaní súdnym exekútorom. Zmluvné strany si dohodli v Dodatku č. 1 úrok z pôžičky 7,88 % ročne od 26.10.2005 do zaplatenia, t. j. za obdobie od 26.10.2005 do 19.06.2007, kedy bola exekútorom poukázaná navrhovateľovi prikázaná suma. Keďže žalobcovi bola prikázaná suma až 19.06.2007, žalobca musel platiť veriteľovi úroky z pôžičky za obdobie 20 mesiacov a tým mu vznikla škoda vo výške 50 282,15 eur. 5. Súd prvej inštancie konštatoval, že predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom je podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci súčasné splnenie troch základných predpokladov: 1. nesprávny úradný postup, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Mal za to, že aj keď došlo k schváleniu príklepu s časovým oneskorením, súd je toho názoru že navrhovateľ nepreukázal vznik škody následkom nesprávneho úradného postupu súdu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že navrhovateľ nepreukázal, že by existencia prieťahov bola konštatovaná. Záver o tom, že konanie je poznačené prieťahmi, môže podľa názoru súdu konštatovať Ústavný súd SR. K obdobnému záveru podľa súdu prvej inštancie dospel aj Krajský súd v Nitre v rozhodnutí 9Co/285/2011. Žalobca nesprávny úradný postup musí na úspešné vyvodenie zodpovednosti štátu za škodu preukázať, čo sa však v danom prípade nestalo. Záver žalobcu o nesprávnom úradnom postupe súdu v konaní sp. zn. 13Er 321/2005 a 8CoE 109/2006 vo forme nečinnosti je iba jeho subjektívnym názorom, ktorého existenciu v tomto konaní nepreukázal. 6. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v zákone č. 514/2003 Z. z. nie je definovaný pojem škody a ani tento zákon neupravuje rozsah jej náhrady. Škoda musí však vzniknúť v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu a musí byť príčinná súvislosť medzi nimi. Musí tu byť vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda. 7. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca dobrovoľne pristúpil k uzavretiu zmluvy o pôžičke a dobrovoľne pristúpil aj na dojednanie úroku z omeškania. V tejto súvislosti súd zastáva názor, že štát nemôže zodpovedať za záväzky navrhovateľa, ku ktorým pristúpil v súvislosti so zmluvu o pôžičke. Vzhľadom na to, že nemožno vyvodiť príčinnú súvislosť medzi prípadnou škodou navrhovateľa a ním uvedeným nesprávnym úradným postupom súdu, dospel súd k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní, že ním uvedeným nesprávnym postupom mu vznikla škoda. 8. Keďže súd prvej inštancie nepovažoval danú existenciu nesprávneho úradného postupu, ktorý spočíval v prieťahoch v konaní, za následný vzniku škody, žalobu zamietol. 9. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP. 10. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a to tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu vrátane úroku z omeškania, ako i nahradiť trovy prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 3 456,29 eur. 11. Žalobca uviedol, že na Okresnom súde v Čadci pod sp. zn 13Er/321/2005 sa vedie exekučné konanie oprávneného DOPRAVA A SLUŽBY K & T spol. s r. o. so sídlom v Čadci proti povinnému Z., T. W.. Exekúciu vykonáva súdny exekútor JUDr. Jozef Rišian pod č. Ex 336/2005. Okresný súd v Čadci 08.11.2005 schválil príklep udelený vydražiteľovi a to navrhovateľovi na dražbe, ktorá sa konala 27.10.2005 na nehnuteľnosti v katastrálnom území F., ktoré boli vo vlastníctve povinného a to na najvyššie podanie vo výške 16 .450 000 Sk. 12. Dňa 02.12.2005 bola spísaná súdnym exekútorom H.. H. N. pod číslom Ex 336/2005 zápisnica o rozvrhovom pojednávaní, kde sa uskutočnil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností a súdny exekútor požiadal 30.12.2005 OS v Čadci o schválenie rozvrhu výťažku, keďže podľa § 164 ods. 1 Exekučného poriadku rozvrh výťažku podliehal schváleniu súdom. Žalobca mal za to, že exekučný súd - Okresný súd v Čadci riadne nekonal a v primeranej lehote nerozhodol. Keďže exekučný súd nekonal, žalobca podaním zo dňa 01.09.2006 a podaním z 15.05.2006 žiadal exekučný súd o urýchlené rozhodnutie podľa § 164 ods. 1 Exekučného poriadku (schválenie rozvrhu výťažku súdom.) Okresný súd v Čadci až 30.05.2006 schválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností. Voči uzneseniu exekučného súdu o schválenie rozvrhu výťažku z dražby podal odvolanie povinný. Odvolací súd Krajský súd v Žiline opätovne vo veci nekonal a až dňa 27.04.2007 pod sp. zn. 8Coe/109/2006 - 167 vydal uznesenie, ktorým uznesenie súdu prvej inštancie z 30.05.2006 sp. zn. 13Er/321/2005 - 113 potvrdil. Uznesenie odvolacieho súdu bolo doručené súdu prvej inštancie 06.06.2007, ktorý ho následne dňa 18.06.2007 doručil žalobcovi. Po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu súdny exekútor dňa 19.06.2007 poukázal prikázané sumy oprávneným osobám podľa § 165 ods. 1 Exekučného poriadku. Žalobca poukázal na § 3, 4, 9 a 15 zákona č. 514/2003 Z. z. Mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci až po pol roku od rozvrhového pojednávania a odvolací súd rozhodol o odvolaní povinného skoro až po roku od odvolania povinného. Navrhovateľ ako oprávnená osoba v exekučnom konaní sa prihlásil do dražby ako záujemca a keďže nemal dostatok finančných prostriedkov, aby mohol dražiť, uzatvoril dňa 26.10.2005 ako dlžník s veriteľom H.. H. N. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej veriteľ poskytol žalobcovi, ako dlžníkovi pôžičku vo výške 16 miliónov 450 tisíc Sk (veriteľ JUDr. H. N.). V zmluve o pôžičke bol prijatý dodatok, kde bol dohodnutý úrok z pôžičky vo výške 7,88 % ročne za obdobie od poskytnutia pôžičky, t. j. od 26.10.2005 do zaplatenia. Za obdobie od 26.10.2005 do 19.06.2007 (v tento deň bola súdnym exekútorom poukázaná žalobcovi prikázaná suma podľa schváleného rozvrhu výťažku) zaplatil žalobca veriteľovi na úrokoch čiastku 2 milióny 164 tisíc Sk. Podľa tvrdenia žalobcu dohodnutý úrok bol vyplatený veriteľovi z účtu navrhovateľa dňa 26.06.2007. Žalobca mal za to, že ak by exekučné súdy vo veci rozhodovania o schválení rozvrhu výťažku riadne a bez prieťahov konali, bola by žalobcovi ako oprávnenému vyplatená priznaná suma podľa rozvrhovaného pojednávania včas, najneskôr v lehote do štyroch mesiacov od rozvrhového pojednávania a žalobca by vyplatil veriteľovi úroky z pôžičky len za obdobie 6 mesiacov od poskytnutia pôžičky. Vzhľadom na prieťahy súdov musel žalobca vyplatiť veriteľovi úroky z pôžičky za obdobie 20 mesiacov, čím žalobcovi vznikla škoda vo výške 1.514.800 Sk (50 282,15 eur) za obdobie 14 mesiacov. 13. Dňa 14.08.2007 požiadal žalovaný o predbežné prerokovanie nároku. 14. Žalobca mal za to, že exekučný súd aj odvolací súd v exekúcii konali so zbytočnými prieťahmi. Nie nadarmo vsunul do ustanovenia § 164 ods. 1 Exekučného poriadku zákonnú 60 dňovú lehotu, dokedy má exekučný súd rozhodnúť o schválení rozvrhu výťažku. Síce táto zákonná lehota bola prijatá až po začatí exekučného konania v spornej veci, ale to neznamená, že exekučný súd nemá vo veci konať včas a bez prieťahov. Právo na spravodlivé a včasné konanie vyplýva pre účastníka z Ústavy SR. Z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom v čase podania žaloby nevyplýva, že prieťahy v konaní môže konštatovať len Ústavný súd SR. Takáto zákonná úprava bola prijatá až v neskoršom období. Keďže nebolo zákonom upravené, že prieťahy v konaní musí konštatovať Ústavný súd, má účastník, ktorému vznikla škoda v dôsledku prieťahov v konaní orgánov verejnej moci právo na náhradu škody, aj keď prieťahy v konaní neboli uplatnené pred Ústavným súdom. Opačný výklad nemá oporu v zákone, takéto rozhodnutie súdu je arbitrárne. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k právnemu názoru, že žalobca nepreukázal prieťahy v konaní, ktoré neboli konštatované Ústavným súdom SR, takéto rozhodnutie nemá oporu v zákone a je nesprávne. 15. Žalobca pokiaľ uzatvoril zmluvu o pôžičke, vrátane Dodatku č. 1, vychádzal z toho, že súdy v exekučnom konaní budú rozhodovať včas a bez zbytočných prieťahov, a preto v podnikateľskom zámere mal za to, že vyplatí veriteľovi dohodnutý úrok z pôžičky maximálne za obdobie 6 mesiacov. Nemohol predpokladať, že súdy budú rozhodovať s prieťahmi a právoplatne rozhodnú o schválení rozvrhu výťažku až po 20-tich mesiacoch. Keďže súdy po dobu 14 mesiacov konali s prieťahmi, vznikla žalobcovi škoda tým, že na úrokoch musel zaplatiť ďaleko viac, ako keby sa rozhodlo bez prieťahov. Argumentácia súdu prvej inštancie, že štát nemôže zodpovedať za záväzky žalobcu, ku ktorým pristúpil v súvislosti so zmluvou o pôžičke, je nesprávna a takýto výklad nemá oporu v právnych predpisoch. 16. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 26.08.2014. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 17. K nesprávnemu úradnému postupu poukázala na zákon č. 514/2003 Z. z. s tým, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo jeho nesprávnym úradným postupom, nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam. Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia zákonných podmienok (existencia škody, nezákonný úradný postup, príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným úradným postupom). Existencia týchto podmienok musí byť v konaní bezpečne preukázaná. Žalovaná uviedla, že súd prvej inštancie vo svojom zamietajúcom rozsudku konštatoval nesplnenie už prvej z podmienok, a to existenciu nesprávneho úradného postupu, keď žalobca nepreukázal existenciu prieťahov v konaní konštatovanú príslušným orgánom a žalobcom označovaná nečinnosť je iba jeho subjektívnym názorom. Žalobca namietal, že rozhodnutie súdu v časti potreby konštatovania prieťahov nemá oporu v zákone. 18. Žalovaná poukázala na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu, ktorý spočíva v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, v ktorom sa rozhodlo o tom , že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie vec bez zbytočných prieťahov. Napriek tomu, že takáto úprava vošla do platnosti počas súdneho konania novelizáciou zákona č. 514/2003 Z. z s účinnosťou od 01.01.2013, nedošlo k úprave prechodných ustanovení, to znamená citované zákonné ustanovenie bolo potrebné aplikovať bez ďalšieho aj na predmetnú vec. Žalovaná preto poukázala na dôvodovú správu v predmetnej novele zákona, ktorá uvádza, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR), je kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä podľa týchto troch základných kritérií - zložitosť veci, správanie účastníka, postup súdu, napr. I. ÚS41/02. Súdne konanie nie je kompetentný preskúmať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z, ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody v prvom stupni sú zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie vec bez zbytočných prieťahov môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov. dopustil napríklad Najvyšší súd SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. na okresný súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a uvedené len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený Ústavný súd. 19. Žalovaná uviedla, že všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady podľa zákona č. 514/2003 Z. z. až v prípade, ak o existencii prieťahov bol rozhodnuté týmto oprávneným orgánom. Vo vzťahu k posudzovaniu nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní žalovaná poukázala aj na podrobnú chronológiu úkonov v predmetnej veci, z ktorej by aj bez existencie vyššie uvedenej právnej úpravy nepochybne vyplývalo, že súdy sa žiadnych prieťahov v konaní alebo nečinnosti nedopustili. Žalobca v konaní neuniesol ani bremeno tvrdenia v časti existencie nesprávneho úradného postupu, nakoľko nekonkretizoval obdobie namietanej nečinnosti súdov. Vymedzenie prieťahu spôsobom 14 mesiacov alebo „po dlhú dobu“ považuje žalovaná za neprípustné aj z dôvodu chronológie úkonov vykonaných súdmi v predmetnej veci, z ktorej vyplýva, že súdy vo veci konali v pravidelných časových intervaloch. 20. Žalovaná zdôraznila, že na predmetnú vec nebolo možné aplikovať ustanovenie § 164 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré bolo účinné od 01.09.2005, ktoré upravuje povinnosť súdu rozhodnúť o rozvrhu výťažku z dražby do 60 dní, nakoľko sa týkalo výlučne exekučných konaní začatých po 01.09.2005. Túto skutočnosť žalobca v konaní ani nepopieral. Poukázala na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02, ktorá konštatuje, že Ústavný súd pri prerokovaní veci bez zbytočných prieťahov prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie základného práva, pretože v týchto prípadoch sú rozhodujúce okolnosti v danej veci. Pojem“zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 63/00). 21. Možnosť aplikácie ustanovenia Exekučného poriadku by teda rovnako neznamenala povinnosť súdu konštatovať existenciu prieťahov v konaní. Preto je možné dospieť k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti posúdenia existencie nesprávneho úradného postupu vecne správne a zákonné, pričom súd sa nesplnením ďalšej podmienky už nemusel zaoberať. 22. K existencii škody a príčinnej súvislosti žalovaná uviedla, že súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, nemožnosť vyvodenia príčinnej súvislosti medzi prípadnou škodou žalobcu a ním uvedeným nesprávnym úradným postupom a teda neunesenie dôkazného bremena žalobcom v tejto časti. Sám žalobca v odvolaní uviedol, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu vychádzal z toho, že súdy budú konať včas a bez prieťahov, a preto v podnikateľskom zámere mal za to, že vyplatí úrok z pôžičky maximálne za obdobie 6 mesiacov. Žalovaná uviedla, že nesplnením ďalších podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody, sa súd vo svojom rozhodnutí už nemusel vôbec venovať, a preto podľa názoru žalovanej postačuje v danej veci, že neexistuje namietaný nesprávny úradný postup. Avšak k námietke žalobcu žalovaná uvádza, že podľa ustálenej súdnej praxe, príčinná súvislosť ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Preto sa žalovaná stotožnila so záverom súdu prvej inštancie, že neexistuje priama bezprostredná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a to z dôvodu, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup z dôvodu, že v zmysle zásady „alteri stipulari nemo potest“, právny úkon medzi dvoma v zásade nemôže založiť povinnosť osoby tretej, v tomto prípade založiť zodpovednosť štátu a tiež z dôvodu, že právny úkon žalobcu, ktorým sa zaviazal na zmluvné plnenie ešte predtým, ako vôbec k namietanému konaniu súdov došlo, nesie zodpovednosť v plnom rozsahu žalobca. 23. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej písomne nevyjadril, vyjadrenie žalovanej právny zástupca žalobcu prevzal dňa 29.09.2014. 24. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP. 25. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 26. Správne súd prvej inštancie vec právne posúdil v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., § 5 ods. 1 a § 9 ods. 1 citovaného zákona. Žalobca sa predmetnou domáhal náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Čadca a Krajského súdu Žilina (konania vedené pod sp. zn. 13Er/321/2005 a 8Coe/109/2006), ktorý odôvodnil tým, že ako oprávnená osoba v exekučnom konaní sa prihlásil do dražby ako záujemca a keďže nemal dostatok finančných prostriedkov, aby mohol dražiť, uzatvoril 26.10.2005 s JUDr. Jozefom Rišianom zmluvu o pôžičke vo výške 16. 450 000 Sk v úrokom vo výške 7,88 % ročne. Žalobca uviedol, že keby exekučný súd a odvolací súd vo veci rozhodovania o schválení rozvrhu výťažku bez prieťahov konali, bola by žalobcovi ako oprávnenému vyplatená prikázaná suma podľa rozvrhového pojednávania včas najneskôr v lehote štyroch mesiacov od rozvrhového pojednávania a žalobca by vyplatil veriteľovi úroky z pôžičky len za obdobie 6 mesiacov. Vzhľadom na prieťahy v konaní však žalobca musel zaplatiť veriteľovi úroky za obdobie 14 mesiacov. 27. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, súčasné splnenie troch základných predpokladov: 1. nesprávny úradný postup 2. vznik škody 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Pokiaľ však súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal vznik škody následkom nesprávneho úradného postupu, ktorý videl v tom, že záver, že konanie je poznačené prieťahmi, môže podľa súdu prvej inštancie konštatoval len Ústavný súd SR, odvolací súd udáva nasledovné. Žalobca ohraničil prieťahy v konaní za obdobie od 26,10.2005 do 19.06.2007. V tomto období bolo platné ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v znení platnom do 31.12.2012, ktoré umožňovalo všeobecným súdom skúmať správny úradný postup aj v konaniach iných súdov bez splnenia ďalšej podmienky. Až novela zavedená zákonom č. 412/2012 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2013 stanovila podmienku, že súd pri konštatovaní zbytočných prieťahov musí vychádzať z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní alebo v rozhodnutí ústavného súdu alebo Európskeho súd pre ľudské práva. Na daný prípad sa takáto zákonná podmienka ešte nevzťahovala a súd prvej inštancie preto vyvodil nesprávny záver, keďže na daný prípad sa takáto zákonná podmienka ešte nevzťahovala, a preto bolo povinnosťou súdu skúmať vznik zbytočných prieťahov bez toho, aby mu predchádzalo niektoré z citovaných rozhodnutí. 28. Už žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe žalobcu a to vo vyjadrení, ktoré došlo na súd prvej inštancie dňa 29.09.2010 (č. listu 44), keď podrobne poukázala na uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 30.05.2006 pod č. konania 13Er/321/05 - 113 a zároveň na všetky úkony súdu prvej inštancie z obdobia od 10.01.2006 až do 08.06.2007 - rozhodnutia krajského súdu, ktoré bolo doručené účastníkom konania, pričom uviedla, že s ňou takto citovanej chronológie úkonov, ktoré boli vykonávané v predmetnom konaní súdom prvej inštancie, je zrejmé, že tento súd postupoval v danej veci neodkladne so všetkou zodpovednosťou a starostlivosťou v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku. Okresným súdom neboli spôsobené prieťahy v tomto súdnom konaní, a preto žalobcovi nemohla vzniknúť žiadna škoda. Zároveň žalovaná poukázala i na chronológiu úkonov vykonávaných i krajským súdom v odvolacích konaniach za obdobie od 07.08.2066, od nápadu na krajský súd do senátu 8Co a až do obdobia dňa 05.06.2007, kedy bol expedovaný spis na súd prvej inštancie, pričom žalovaná konštatovala, že krajský súd rozhodoval o ďalších dvoch opravných prostriedkoch a to vedených pod sp. zn. 8Coe/107/06 o námietkach povinného proti exekúcii a sp. zn. 8Coe/108/06 o schválení príklepu, ktoré boli tiež dňa 07.08.2006 doručené odvolaciemu súdu za účelom rozhodovania. Mala za to, že vzhľadom na tieto skutočnosti i odvolací súd rozhodoval v primeranej lehote, a preto nemožno konštatovať nečinnosť krajského súdu v predmetnom konaní. 29. I napriek vyššiemu uvedenému, pokiaľ súd prvej inštancie v súvislosti s nesprávnym úradným postupom vyvodil iný záver a neskúmal a nevyhodnotil, či došlo k vzniku, resp. nedošlo k vzniku prieťahov a bez ďalšieho konštatoval, že žalobca nepreukázal vznik škody následkom nesprávneho úradného postupu z dôvodu, že nepredložil rozhodnutie kompetentného orgánu (predseda súdu, disciplinárny súd, Ústavný súd SR), takýto záver súdu prvej inštancie je nesprávny, tak ako to odvolací súd konštatuje vyššie. Preto ani odvolací súd v odvolacom konaní nemohol bez doplnenia dokazovania v odvolacom konaní vziať za preukázané, že nedošlo k prieťahom v konaní. 30. Správne však súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je súčasné splnenie ďalších základných predpokladov a teda okrem nesprávneho úradného postupu vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. 31. Odvolací súd má za to, že existencia týchto podmienok musí byť v súdnom konaní nielen bezpečne preukázaná a teda nestačí len pravdepodobný záver o splnení niektorej z nich, avšak vyššie citované zákonné podmienky musia byť splnené súčasne. Škoda musí vzniknúť v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu a musí byť príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Podľa názoru odvolacieho súdu nie možné vyvodiť vznik škody a ani príčinnú súvislosť a to tak, ako to konštatoval súd prvej inštancie, že žalobca dobrovoľne pristúpil k uzavretou zmluvy o pôžičke a dobrovoľne pristúpil aj na dojednanie úroku z omeškania v zmysle Dodatku č. 1. Správny je záver súd prvej inštancie, že štát nemôže zodpovedať za záväzky žalobcu, ku ktorým pristúpil v súvislosti so zmluvou o pôžičke, 32. Pokiaľ sa týka vzťahu príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nezákonným rozhodnutím a škodou, zákon ho bližšie nevysvetľuje. Existencia príčinnej súvislosti, t. j. vzťah príčiny a následku medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody je jedným z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu. Vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia a teda, ak je nezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia vznikla, teda musí ísť o priamu (nielen sprostredkovanú) príčinu vzniku škody. Otázka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a konkrétnou škodou je síce otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak záver, či v konkrétnom prípade je, či nie je daná príčinná súvislosť, je súčasne otázkou právnou, pretože súd tak robí záver o existencii jedného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom tento právny záver je závislý na skutkovom zistení. Ak by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane. Musí ísť o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide a to o príčinu podstatnú. 33. Podľa odvolacieho súdu správne súd prvej inštancie uzavrel, že nemožno vyvodiť príčinnú súvislosť medzi škodou žalobcu a ním uvedeným nesprávnym úradným postupom súdu a to z dôvodu, že uzatvorený právny úkon medzi žalobcom a jeho veriteľom H.. H. N. - súdnym exekútorom, v zásade nemôže založiť povinnosť tretej osoby, v danom prípade nemôže založiť zodpovednosť štátu za to, že žalobca pristúpil a uzavrel zmluvu o pôžičke dobrovoľne, navyše dojednal úroky z omeškania. Nejedná sa o priamu škodu v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, t. j. s prieťahmi v konaní, tak ako to bolo vyššie uvedené. 34. Neboli teda splnené všetky podmienky v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. , kedy by štát zodpovedal za škodu. 35. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 36. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerov hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).