Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/396/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110215518 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1110215518.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Kataríny Javorčíkovej, v spore žalobcu: F. W., bytom K. XX, I., zastúpeného advokátom Mgr. Branislavom Jurgom, so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, proti žalovaným: 1. Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, 2. Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu a žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.11.2013, č. k. 26C/55/2010-169, v spojení s opravným uznesením zo dňa 10.01.2014, č. k. 26C/55/2010-187, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.11.2013, č. k. 26C/55/2010-169, v spojení s opravným uznesením zo dňa 10.01.2014, č. k. 26C/55/2010-187, v n a p a d n u t e j č a s t i týkajúcej sa uloženej povinnosti žalovanému v 1. rade zaplatiť žalobcovi 20.339,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.000,- eur od 27.02.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 3.389,38 eur, a týkajúcej sa zamietnutia žaloby voči žalovanému v 2. rade, p o t v r d z u j e . Rozsudok súdu prvej inštancie v n a p a d n u t e j č a s t i, týkajúcej sa uloženej povinnosti žalovanému v 1. rade zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 14.339,77 eur od 11.03.2009 do zaplatenia m e n í tak, že žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 14.339,77 eur od 19.08.2009 do zaplatenia. Vo zvyšnej napadnutej časti úrokov z omeškania žalobu z a m i e t a . Žalobca má voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie. Žalovanému v 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom, v znení opravného uznesenia zo dňa 10.01.2014, č. k. 26C/55/2010-187, posúdiac vec podľa § 27 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 1, § 2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 9 ods. 1, § 10, § 20 zákona č. 58/1969 Zb., § 442 ods. 1, § 420 ods. 2, § 563, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 79b Trestného poriadku a podľa § 142 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP) uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi 20.339,77 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 14.339,77 eur od 11.03.2009 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.000,- eur od 27.02.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 3.389,38 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Návrh voči žalovanému v 2. rade v celom rozsahu zamietol. 2. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ v Nitre, č. k. ČVS: OÚV-899/30-NR-2001 HR zo dňa 28.11.2001 bolo proti žalobcovi vznesené obvinenie z trestného činu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 181c, ods. 2, písm. b), ods. 4, písm. a) Trestného zákona. Žalobca podal proti predmetnému uzneseniu dňa 07.12.2001 sťažnosť, ktorú prokurátor krajskej prokuratúry uznesením zo dňa 03.04.2002, č. k. 2KPt 834/2001-57 zamietol ako nedôvodnú. Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 18.09.2007, č. k. 5T 29/03-750 oslobodil žalobcu spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 181c, ods. 2, písm. b), ods. 4, písm. a) Trestného zákona, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 20.05.2008, sp. zn. 5To 2/2008. V trestnom konaní boli žalobcovi odobraté živočíchy, a to na základe zápisnice zo dňa 22.08.2001 (č.l. 44 a 55 vyšetrovacieho spisu), v spojení s úradnými záznamami (č.l. 46-50), ktoré boli dočasne uschované v ZOO Bojnice (záznam o dočasnej úschove vecí, č.l. 51 vyšetrovacieho spisu) a v SPU v Nitre (č.l. 52 vyšetrovacieho spisu). Dňa 22.01.2002 boli od žalobcu prevzaté ďalšie živočíchy, už zaistené a dočasne umiestnené u žalobcu (potvrdenie o prevzatí už zaistených jedincov, č.l. 61, 63 a 64 vyšetrovacieho spisu). Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 05.08.2008, č. k. 5T 29/03-788 bolo rozhodnuté o vrátení vecí, ktoré nie sú potrebné pre ďalšie konanie. Úradným záznamom zo dňa 10.09.2008 bolo potvrdené, ktoré živočíchy boli žalobcovi vrátené v priestoroch ZOO Bojnice za prítomnosti vyššej súdnej úradníčky Okresného súdu Nitra a zástupcu ZOO Bojnice. Na základe odborného posudku Štátnej ochrany prírody SR zo dňa 12.11.2001 bola stanovená spoločenská hodnota chránených druhov živočíchov na základe žiadosti Okresného úradu vyšetrovania PZ. Na požiadavku Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave bol dňa 20.11.2006 Štátnou ochranou prírody SR vypracovaný znalecký posudok č. 6/2006 pre určenie druhov živočíchov a ich spoločenskej hodnoty. Na žiadosť právneho zástupcu žalobcu podal dňa 01.06.2010 písomné vyjadrenie súdny znalec pre odbor poľnohospodárstvo, odvetvie veterinárstvo W.. L. K. k hodnotám odobraných živočíchov žalobcu. Žalobca podal žiadosť na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u žalovaného v 1. rade dňa 29.01.2009, 24.06.2009 a 11.03.2010 (na sumu 14.339,77 eur) a následne žiadosť dňa 18.08.2010 (na sumu 6.000,- eur) na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že skutkový stav nebol medzi účastníkmi sporný. Sporná bola skutočnosť, či má žalobca nárok na náhradu škody v súvislosti s vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, ako aj z dôvodu nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa, a zároveň aj príčinná súvislosť medzi nimi. 4. Čo sa týka uznesenia o vznesení obvinenia, súd prvej inštancie vychádzal z právneho názoru, že zastavenie trestného stíhania, ako aj oslobodenie spod obžaloby, majú rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, ak k nim došlo z určitých dôvodov, a to v podstate preto, že predpoklad o spáchaní trestného činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený. Súd uzavrel, že v danom prípade nebol žalobca oslobodený spod obžaloby len preto, že nie je za spáchaný trestný čin zodpovedný, alebo že mu bola udelená milosť, alebo že trestný čin bol amnestovaný, a preto má právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. 5. Aj čo sa týka nesprávneho úradného postupu, súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu z neho vyplývajúci ako dôvodný. V danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť, preto orgán verejnej moci, v spojení s ust. § 420 ods. 2 OZ (škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili) nesie zodpovednosť aj vtedy, ak bola škoda spôsobená pri činnosti tých osôb, ktoré vykonali úschovu živočíchov. Škoda vznikla nepochybne v čase úschovy živočíchov, ktorá bola vykonávaná v ZOO Bojnice, kam boli živočíchy umiestnené po ich odobratí vyšetrovateľom. 6. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi postupom orgánov činných v trestnom konaní a vznikom škody, po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že v danom prípade tu je daná príčinná súvislosť. K obrane žalovaného v 1. rade, že zviera, aj keď v právnom význame pokladané za vec, je živým organizmom vyžadujúcim iný stupeň starostlivosti ako v prípade štandardnej úschovy vecí a nemožno ani pri najlepšej starostlivosti garantovať, že nedôjde k zhoršeniu zdravotného stavu zvieraťa alebo k jeho úhynu, resp. že nemožno vylúčiť, že k úhynu zvierat by došlo aj v prípade, ak by neboli umiestnené do úschovy v dôsledku trestného konania, súd prvej inštancie uviedol, že takáto všeobecná argumentácia v danom prípade neobstojí. Žalovaný by mohol byť úspešný iba v prípade preukázaného tvrdenia, že živočíchy, ktoré boli umiestnené do úschovy, boli v takom zdravotnom stave, spôsobenom chorobou alebo vekom, ktorý by odôvodňoval predpoklad ich skorého úhynu. Naopak, v konaní bolo preukázané, že žalobcovi odobraté jedince neboli v zlom zdravotnom stave; pri prevzatí do záchytného centra boli schopné. Živočíchy s nevyhovujúcim zdravotným stavom naďalej zostali u chovateľa (žalobcu), a rovnako tak živočíchy, pre ktoré nebolo vhodné obdobie (hniezdiace páry, kŕmenie mláďat). Tieto boli ponechané u žalobcu, prípadne odobraté neskôr, keď to dovoľoval ich zdravotný stav. Súd zdôraznil, že zo žiadnych listín nevyplýva, že odobraté živočíchy boli v dôsledku choroby alebo veku v takom zdravotnom stave, ktorý by odôvodňoval ich úhyn v čase úschovy. Navyše bolo preukázané, že 1 ks Ara zelenokrídla, ktorá bola odobratá dňa 22.08.2001, uhynula dňa 31.12.2002, 1 ks Kakadu žltohlavý, odobratý dňa 22.08.2001, uhynul dňa 31.12.2002, 1 ks Kakadu goffinov, odobratý dňa 22.08.2001, uhynul v r. 2006, 1 ks Tamarín pinčí, odobratý dňa 22.01.2002, uhynul v r. 2004. Vzhľadom na dĺžku obdobia, počas ktorého boli tieto v úschove, nie je predpoklad, že k úhynu malo dôjsť vplyvom zlého zdravotného stavu pri ich odobratí. Žalovaný žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol, v konaní nepreukázal svoje tvrdenie a nevyvrátil, že nebyť nesprávneho úradného postupu, nedošlo by k vzniku škody. 7. Skutočnou škodou žalobcu, náhradu ktorej mu súd priznal, bola hodnota živočíchov, ktoré boli žalobcovi odobraté, ale neboli mu vrátené. Hodnota bola stanovená v trestnom konaní odborným posudkom a znaleckým posudkom, a v prípade Tamarína sedlového vyjadrením súdneho znalca. Súd preto žalobcovi priznal náhradu škody, spočívajúcu v hodnote živočíchov nasledovne: 1 ks Ara zelenokrídla - 80.000,- Sk (2.655,51 eur), 1 ks Kakadu žltohlavý - 40.000,- Sk (1.327,76 eur), 1 ks Leguán zelený - 2.000,- Sk (66,39 eur), 2 ks Kakadu goffinov - po 80.000,- Sk (spolu 5.311,02 eur), 1 ks Kakadu molucký - 120.000,- Sk (3.983,27 eur), 2 ks Tamarín sedlový - po 3.000,- eur (spolu 6.000,- eur). 8. Pokiaľ ide o živočíchy - 2 ks Tamarín sedlový, v konaní bolo preukázané tvrdenie žalobcu, že skutočne šlo o uvedený poddruh, pričom pri odobratí živočíchov bol v zázname uvedený názov Tamarín tmavosrstý, pri odovzdaní však už v protokole bol uvedený správny názov - Tamarín sedlový. Žalobcovi bol odobratý chovný pár, ktorý mal počas úschovy 5 potomkov. Počas úschovy došlo k úhynu 1 ks z pôvodného páru a 1 ks odchovaného mláďaťa. 9. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 14.339,77 eur odo dňa nasledujúceho po odstúpení žiadosti žalobcu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a zo sumy 6.000,- eur odo dňa nasledujúceho po uplynutí 6-mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody po podaní žiadosti. Vo zvyšku návrh v časti požadovaného úroku z omeškania zamietol. 10. Voči žalovanému v 2. rade súd návrh v celom rozsahu zamietol s tým, že podľa zákona č. 58/1969 Zb. v prípade zodpovednosti orgánu verejnej moci pri škode vzniknutej v trestnom konaní zastupuje štát Ministerstvo spravodlivosti SR. 11. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 142 ods. 3 OSP, a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia celkom vo výške 3.389,38 eur s tým, že žalobca mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (303,74 eur a 370,14 eur) vychádzal súd z uplatňovanej sumy 14.339,77 eur a od 09.06.2011, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie o zmene návrhu, zo sumy 20.339,77 eur. V danej veci vykonal právny zástupca žalobcu 3 úkony právnej služby podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky po 303,74 eur (3× písomné podanie na súd -návrh na začatie konania, zmena návrhu, vyjadrenie zo dňa 25.08.2010) a 4 úkony po 370,14 eur (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, 3x zastúpenie na pojednávaní dňa 20.05.2013, 09.09.2013 a 07.11.2013 podľa § 14 ods. 5 vyhlášky). Za tieto úkony mu patrí režijný paušál 1 x 6,95 eur, 2x 7,21 eur, 1x 7,41 eur a 3x 7,81 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 20 % DPH (do 08.11.2010). Súd neuznal nárok na trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby predbežného prerokovania nároku, dôvodiac, že súdne konanie začína podaním návrhu, a preto všetky úkony advokáta pred podaním návrhu nie sú trovami súdneho konania podľa § 137 a nasl. OSP. Náhrada trov ďalej spočíva v cestovnom vo výške 146,13 eur + DPH (3x 170 x 0,183 Piešťany - Bratislava a späť, spotreba 7,5 l/100km) a v strate času na ceste na pojednávania, každá cesta 2x 80 minút, za každú aj začatú polhodinu 3 x 6 x 13,02 eur, celkom 234,36 eur + 20 % DPH. 12. Rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 16.12.2013, žalovanému v 1. rade dňa 11.12.2013 a žalovanému v 2. rade dňa 13.12.2013. 13. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žalovaný v 1. rade. 14. Žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že proti rozsudku v časti, ktorým súd návrh voči žalovanému v 2. rade v celom rozsahu zamietol, podáva odvolanie z dôvodu právnej istoty. Ak je pasívne vecne legitimovaným žalovaný v 2. rade, potom súd vec v napadnutej časti nesprávne právne posúdil. Ak žalovaný v 1. rade nepodá odvolanie voči rozsudku v časti, ktorou ho súd zaviazal k náhrade škody s príslušenstvom, potom bude namieste zobrať toto odvolanie späť v priebehu odvolacieho konania. Ak by odvolací súd dospel k právnemu záveru, že pasívne vecne legitimovaným je žalovaný v 2. rade, žalobca navrhuje, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok zmenil tak, že žalovaného v 2. rade zaviaže na splnenie povinnosti v súlade s podanou žalobou. Žalobca v odvolaní zároveň požiadal o vydanie opravného uznesenia, ktorým súd vykoná opravu zrejmej nesprávnosti v prvom výroku rozsudku, v ktorej chýba priznaná suma 3.389,38 eur náhrady trov konania, hoci z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd žalobcovi priznal v tejto výške náhradu trov konania. 15. Žalovaný v 1. rade odvolaním napadol výroky rozsudku, ktorými mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody s príslušenstvom a nahradiť žalobcovi trovy konania. Namietol, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, a postupom súdu bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie v časti, v ktorej uviedol, že žalobca si nezavinil trestné stíhanie, nedostatočne odôvodnil a žalovanému v 1. rade odňal možnosť konať pred súdom. Súd nesprávne právne vec posúdil, keď konštatoval, že žalobca si nezavinil vznesenie obvinenia, a má nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím - uznesením o vznesení obvinenia. Žalobca si vznesenie obvinenia zavinil sám. Rozsudkom Okresného súdu Nitra, č. k. 5T/29/03-750, zo dňa 18.09.2007, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre, č. k. 5To/2/2008-770, zo dňa 20.05.2008, bol žalobca spod obžaloby oslobodený, nakoľko skutok nie je trestným činom. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Nitre vyplýva, že „odvolací súd sa aj z vyššie uvedených dôvodov stotožňuje s právnou úvahou súdu prvého stupňa, obsahom ktorej je skutkovými zisteniami opodstatnený a zákonu zodpovedajúci záver, že toto protiprávne konanie každého z obžalovaných tvoriace zažalovaný skutok, by mohol iný orgán štátnej správy pôsobiaci na úseku ochrany prírody prejednať, nie však ako priestupok podľa § 66 ods. 4 Zákona, ale ako správny delikt, za ktorý mohol podľa § 64 ods. 1 písm. i) eventuálne aj písm. n) Zákona (zákon č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny) každému z obžalovaných uložiť pokutu do 1,000.000,- Sk“. Ďalej žalovaný v 1. rade poukázal na ust. § 3 ods. 1 a § 415 OZ s tým, že z nich vyplýva potreba vyhodnotiť aj samotné konanie žalobcu v smere vzniku jeho zodpovednosti za vzniknutú škodu. Z právoplatného rozhodnutia súdu vydaného v trestnom konaní, ktorým je konajúci súd viazaný v zmysle § 135 ods. 2 OSP, totiž jednoznačne vyplýva, že žalobca sa skutočne dopustil protiprávneho konania, v dôsledku čoho mu bolo neskôr vznesené obvinenie. Priznaná náhrada škody vo výške 20.339,77 eur s príslušenstvom je tak celkom zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný v 1. rade v priebehu konania namietal, že v prípade žalobcu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Predmetné živočíchy boli odovzdané zariadeniam určeným na chov a starostlivosť o zvieratá, a zabezpečujúcim odbornú starostlivosť o ne. ZOO Bojnice je poverená funkciou záchytného strediska pre zhabané živočíchy. Má chovné priestory zodpovedajúce biologickým, fyziologickým a etiologickým potrebám živočíchov a zabezpečuje adekvátnu veterinárnu starostlivosť. Rovnako zabezpečujú starostlivosť o živočíchy ostatné zariadenia, v ktorých boli tieto umiestnené. Ak teda orgán činný v trestnom konaní rozhodol o umiestení zvierat v týchto zariadeniach, postupoval tak správne a v súlade s ust. § 79b Trestného poriadku. Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/29/03, zo dňa 05.08.2008, súd rozhodol o vrátení vecí, ktoré nie sú na ďalšie konanie potrebné, žalobcovi. Následne boli v krátkom čase žalobcovi vrátené živočíchy, ktoré boli umiestnené v ZOO Bojnice, SPU Nitra a v ZOO Bratislava, pričom ani v tomto prípade sa nemohlo jednať o nesprávny úradný postup. Prvostupňový súd však v odôvodení svojho rozsudku v tejto časti uvádza, že čo sa týka nesprávneho úradného postupu, posúdil nárok z neho vyplývajúci ako dôvodný. Žalovaný v 1. rade s takýmto záverom súdu nemôže súhlasiť. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, čo konkrétne predstavuje v predmetnej veci nesprávny úradný postup, a ktorý orgán sa ho mal dopustiť. Vo vzťahu k postupu OČTK poukázal žalovaný v 1. rade na to, že občianskoprávny súd nie je oprávnený ustáliť a posúdiť, či v trestnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, pretože súd nemá oprávnenie v občianskom súdnom konaní zasahovať do trestného konania tým, že by napr. aproboval postup OČTK z hľadiska správnosti a účelnosti konania (rozsudok NS ČR zo dňa 31.10.2005, sp. zn. 30Cdo 57/05 a uznesenie ÚS ČR zo dňa 02.02.2004, sp. zn. II. ÚS 299/03). Aj túto časť rozhodnutia považuje žalovaný v 1. rade za nepreskúmateľnú a nedostatočne odôvodnenú. Prvostupňový súd tým, že sa v odôvodení rozsudku nedostatočne, resp. vôbec, nevysporiadal s odôvodnením záveru, že v predmetnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ako aj s argumentáciou žalovaného v 1. rade ohľadom nesprávneho úradného postupu OČTK a súdu, odňal žalovanému 1. rade možnosť konať pred súdom. Aj celú časť odôvodnenia rozsudku, týkajúcu sa výšky náhrady škody, možno považovať za nepreskúmateľnú, čím bola žalovanému v 1. rade odňatá možnosť konať pred súdom. Súd priznal žalobcovi náhradu škody v celkovej výške 20.339,77 eur, ktorá spočíva v hodnote živočíchov uvedenej v rozsudku. Hodnota týchto živočíchov však nie je 20.339,77 eur, ale 19.343,95 eur. Nie je potom zrejmé, ako súd dospel práve k hodnote 20.339,77 eur. Jednou zo zložiek náhrady škody bola aj hodnota živočíchov - Tamarínov sedlových - t.j. 3.000,- eur za kus, pričom sa jednalo o dva uhynuté jedince, a to samca, ktorý bol vzatý do úschovy v ZOO Bojnice a mláďa, ktoré sa narodilo v ZOO Bojnice. Súd si v tejto časti odporuje, keď na jednej strane uvádza, že v konaní považoval za skutočnú škodu len hodnotou živočíchov, ktoré boli žalobcovi odobraté, a ktoré mu neboli vrátené, čo však v žiadnom prípade nemohol byť prípad mláďaťa tamarína sedlového, ktoré žalobcovi nikdy nebolo odobraté. Narodilo sa počas úschovy v ZOO Bojnice, a teda tento čiastkový nárok nemožno považovať za škodu, za ktorú by mal zodpovedať žalovaný v 1. rade. Súd tak na základe vykonaných dôkazov dospel k neprávnym skutkovým zisteniam, keď považoval za dôvodný nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 3.000,- eur za mláďa Tamarína sedlového. Z dôvodu opatrnosti poukázal žalovaný v 1. rade na ďalší rozpor medzi dôkazom, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal súd, a samotným odôvodnením rozsudku. V odborom posudku Štátnej ochrany prírody SR zo dňa 12.11.2001 je uvedený názov živočícha Kakadu žltochochlý (Cacatua sulphurea) zo stanovenou spoločenskou hodnotou vo výške 40.000,- Sk (1.327,76 eur), v samotnom odôvodení rozsudku už je uvádzaný Kakadu žltohlavý s obdobnou spoločenskou hodnotou. Žalovaný v 1. rade sa tak domnieva, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k neprávnym skutkovým zisteniam, keď v odôvodení rozsudku uviedol iný názov živočícha, než je uvedený v odbornom posudku, z ktorého v konaní vychádzal. Medzi žalobcom tvrdeným nesprávnym úradným postupom OČTK a súdu a vznikom škody na jeho strane nie je preukázaná príčinná súvislosť. Z hľadiska príčinnej súvislosti v danom prípade je významné, či označený nesprávny úradný postup a označené nezákonné rozhodnutie boli podstatnou, rozhodujúcou a hlavnou príčinou toho, že žalobcovi vznikla ním uplatnená škoda. Medzi postupom OČTK a úhynom zvierat nebola preukázaná priama príčinná súvislosť a súd sa v odôvodnení rozhodnutia nijakým spôsobom nevysporiadal s tým, v čom vidí priamu a bezprostrednú súvislosť medzi smrťou toho ktorého živočícha a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, t.j. ako nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci priamo zapríčinil smrť živočíchov, keď z vykonaného dokazovania nie je možné považovať za zistenú ani príčinu smrti u jednotlivých živočíchov. Žalovaný v 1. rade nesúhlasí s tvrdením súdu, že v konaní nepreukázal svoje tvrdenie a nevyvrátil, že nebyť nesprávneho úradného postupu, nedošlo by k vzniku škody. Pri manipulácii a úschove zvierat ani pri vynaložení najlepšej starostlivosti nemožno zabezpečiť, že zdravotný stav jednotlivých zvierat sa počas úschovy nezhorší, resp. nedôjde k jeho úhynu. Aj v priebehu konania bolo preukázané, že žalobcovi neboli pôvodne odobraté niektoré živočíchy z dôvodu ich zlého zdravotného stavu. Uvedené len potvrdzuje skutočnosť, že v prípade zvierat ako takých nemožno ani zo strany chovateľa, ani iného zariadenia určeného na chov zvierat, zabezpečiť také podmienky, aby u žiadneho zvieraťa nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu, prípadne k jeho úhynu. V tejto súvislosti žalovaný v 1. rade poukázal aj na celkovú dobu, počas ktorej boli zvieratá odobraté, t.j. cca 7 rokov s tým, že počas nej nemožno vylúčiť, že k úhynu zvierat by došlo aj v prípade, ak by tie zostali umiestnené u žalobcu. V prípade žalobcu nemožno hovoriť o tom, že by bol vzťah príčiny - odobratie zvierat a následku - úhyn niektorých zvierat, priamy, bezprostredný a neprerušený. Navyše, súd v rozsudku nikde neuvádza, že by mal v konaní za preukázané, čo bolo bezprostrednou a priamou príčinou uhynutia zvierat. Mohlo ísť o vrodenú chorobu alebo vek, na čo by nemala žiaden vplyv skutočnosť, že došlo k úschove zvierat. Čo sa týka možnej príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím - uznesením o vznesení obvinenia a škodou, touto sa súd v odôvodnení nijakým spôsobom nezaoberá. V súvislosti s priznanými úrokmi z omeškania žalovaný v 1. rade poukázal na ust. § 10 zákona. č. 58/1969 Zb. s tým, že v zmysle tohto ustanovenia je štát povinný nahradiť škodu najneskôr do 6 mesiacov odo dňa, kedy si poškodený nárok riadne uplatnil postupom podľa § 9 zákona č. 58/1969 Zb.. Až márnym uplynutím tejto lehoty sa štát môže dostať do pozície dlžníka zo zodpovednostného záväzkového právneho vzťahu, a až odo dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty mu vzniká povinnosť zaplatiť poškodenému aj úrok z omeškania. Preto má žalovaný v 1. rade za to, že v tejto časti súd uplatnený nárok na príslušenstvo nesprávne právne posúdil, keďže tento záver súdu je v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami, ako aj s ustálenou judikatúrou v tejto oblasti (napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 2060/2001, rozsudok Obvodního soudu pro Prahu 4, sp. zn. 24C 531/92, publikovaný pod č. 33 v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, ročník 1996). Žiadal preto odvolací súd, aby zmenil rozsudok tak, že žalobu v odvolaním napadnutej časti zamietne a žalobcovi neprizná náhradu trov konania, alternatívne, aby tento rozsudok zrušil v napadnutej časti a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konania a rozhodnutie. 16. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému v 1. rade dňa 17.01.2014 a žalovanému v 2. rade dňa 21.01.2014. Odvolanie žalovaného v 1. rade bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 22.01.2014. 17. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 2. rade, podaným doručeným súdu dňa 29.01.2014. Žiadal odvolací súd, aby v celom rozsahu potvrdil rozsudok vo výroku, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý, a vo výroku, ktorým súd návrh voči žalovanému v 2. rade zamietol. Poukázal na to, že okresný súd sa v odôvodení svojho rozsudku zaoberal otázkou zodpovedného orgánu, ktorý má zastupovať Slovenskú republiku v tomto konaní, a zamietnutie žalobného návrhu voči žalovanému v 2. rade odôvodnil skutočnosťou, že na daný prípad aplikoval zákon č. 58/1969 Zb., nakoľko k vydaniu žalobcom napadnutého rozhodnutia došlo za účinnosti tohto zákona, v zmysle ktorého v prípadne zodpovednosti orgánu verejnej moci pri škode vzniknutej v trestnom konaní zastupuje štát Ministerstvo spravodlivosti SR. S uvedeným právnym posúdením prvostupňového súdu, čo do otázky orgánu príslušného konať v uvedenej veci v mene Slovenskej republiky, sa v plnom rozsahu stotožňuje. 18. K odvolaniu žalovaného v 1. rade sa písomne vyjadril žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podaním doručeným súdu dňa 17.02.2014. Navrhol odvolaciemu súdu, aby spravodlivo a v súlade s článkom 46 ods. 3 Ústavy SR potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, a zabezpečil tak súdnu ochranu porušených práv žalobcu. S dôvodmi odvolania žalovaného v 1. rade žalobca nesúhlasí, nakoľko rozsudok je vecne správny a dôvody uvedené súdom vyčerpávajúco zdôvodňujú zistený skutkový stav, a tiež právne posúdenie veci. V priebehu konania bolo nepochybne preukázané, že v trestnom konaní vedenom voči žalobcovi mu boli odňaté konkrétne živočíchy, a tieto mu po právoplatnom oslobodení spod obžaloby neboli vrátené. Bolo zistené, že počas úschovy zabezpečenej OČTK, viaceré z odňatých živočíchov uhynuli. Tým v trestnom konaní vznikla škoda na majetku žalobcu a štát sa spod svojej zodpovednosti nemôže vyviniť, ani sa jej zbaviť. Štát v konaní nepreukázal, že by k úhynu živočíchov došlo i v prípade, ak by ich ponechal u žalobcu. Zdôraznil, že žalobca si trestné stíhanie nijako nezavinil. Pokiaľ žalovaný v 1. rade namieta, že z rozsudku nevie zistiť, prečo ku takému záveru súd dospel, vysvetlenie je jednoznačné. Negatívne skutočnosti nemožno preukazovať, preto ani súd nemohol dospieť k inému záveru. Žalovaný v celom konaní ani netvrdil, že by si žalobca nejako zavinil trestné stíhanie vedené voči nemu. Nebolo ani možné, aby si žalobca niečo také sám zavinil. Žalobca bol oslobodený spod obžaloby, lebo čin nie je trestným činom. Teda žiadne zavinenie trestného stíhania neprichádza do úvahy. Žalovaný v 1. rade svojimi úvahami a citáciami z oslobodzujúcich rozsudkov dosvedčuje, že čin nebol trestným činom, avšak ani priestupkom, pretože za priestupok nebol žalobca stíhaný. Ak by správny orgán stíhal žalobcu za priestupok, nemohli by mu byť nezákonne odňaté živočíchy orgánom činným v trestnom konaní. Úvahy žalovaného v 1. rade o možnom priestupku sú právne bezvýznamné, pretože žalobca nebol odstíhaný za žiadny priestupok. Nie je preto možné súhlasiť s argumentáciou žalovaného 1. rade. Vznesenie obvinenia si žalobca skutočne nezavinil, a úvahy žalovaného v 1. rade smerujú k absurdnému tvrdeniu, že ak bolo konanie priestupkom, tak mohlo byť vznesené žalobcovi obvinenie za trestný čin. Takéto úvahy žalovaného v 1. rade žalobca odmieta, lebo nemajú miesto v právnom štáte. Ďalej uviedol, že nesprávny je taký úradný postup, keď nie je tak zabezpečená úschova odňatých živočíchov, aby tieto neuhynuli. Správna úschova musí byť zabezpečená nielen po formálno-právnej stránke, teda nielen formálnym odovzdaním živočíchov uschovávateľovi, ale aj po stránke materiálnej, teda aby živočíchy skutočne neuhynuli. Štát tu zodpovedá objektívne za výsledok, teda ak živočíchy uhynuli u uschovávateľa, tak štát nezabezpečil úschovu, a teda úradný postup nie je možné označiť za správny. Argumenty žalovaného v 1. rade opätovne nemajú miesto v právnom štáte, nakoľko fyzická osoba požíva ochranu svojich vlastníckych práv aj voči štátu a štát, ktorý do vlastníckeho práva zasiahol, je povinný škodu nahradiť. Čo sa týka údajnej vhodnosti chovných priestorov v ZOO Bojnice, takúto obranu žalovaný v 1. rade pred súdom prvého stupňa neprezentoval a nepreukazoval. Uvedené tvrdenia sú právne nepodstatné, pretože nemôžu mať vplyv na výsledok konania. Naopak, žalobca preukázal ich nevhodnosť a falšovanie pitevných správ zo strany veterinára v ZOO Bojnice. Žalobca ma tiež za to, že súd prvého stupňa vo vzťahu k uzneseniu Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/29/03, ktorým súd rozhodol o vrátení vecí, správne ustálil, že v tej časti, v ktorej neboli v uznesení uvedené živočíchy vrátené, nebolo toto uznesenie vykonané, čo je súčasť nesprávneho úradného postupu, avšak vykonané nebolo z dôvodu úhynu živočíchov, ktorý sa zistil až v čase, keď na základe tohto uznesenia mali byť živočíchy žalobcovi odovzdané. Námietky žalovaného v 1. rade v tomto smere preto neobstoja. Súd prvého stupňa sa dostatočne a v súlade s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 399/08 vysporiadal s tým, že nezákonné a zrušené je už prvotné rozhodnutie o vznesení obvinenia žalobcovi, a preto škoda, ktorá vznikla uhynutím v trestom konaní odňatých živočíchov, je spôsobená nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia žalobcovi. Na tom sa nedá nič zmeniť a postačuje to na náhradu skutočnej škody žalobcovi. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v tomto smere dostatočne odôvodnil, a žalovanému v 1. rade neodňal možnosť konať pred súdom. Čo sa týka výšky škody, súd prvého stupňa vykonal dokazovanie na celú sumu 20.339,77 eur. Rozdiel, ktorý súd v odôvodnení rozsudku zdôvodnil vyčíslením škody len ohľadom 19.343,95 eur, bol spôsobený tým, že súd zrejme nedopatrením neuviedol na str. 7 odôvodnenia rozsudku aj živočícha 1 ks Tamarín pinčí v hodnote 995,82 eur. Táto suma tvorí rozdiel medzi 20.339,77 eur a 19.343,95 eur. Náhrada škody za tohto živočícha je v žalobe zo dňa 25.03.2010 riadne uplatnená. Súd prvého stupňa tak správne priznal sumu náhrady škody, aj vykonal dokazovanie k tejto sume. Na str. 6 v odôvodení rozsudku súd uviedol aj presné dátumy uhynutia nevrátených živočíchov, medzi nimi aj „Tamarín pinčí, odobratý dňa 22.01.2002, uhynul v roku 2004“. Súd tak vykonal dokazovanie aj k úhynu tohto živočícha, ako aj k jeho hodnote, ktorá je stanovená tým istým odborným posudkom Štátnej ochrany prírody SR zo dňa 12.11.2001, ako hodnota aj ostatných uhynutých živočíchov. Voči ich hodnote žalovaný v 1. rade v konaní nenamietal. Úhyn aj jedného ks jedinca Tamarín pinčí a jeho hodnota 995,82 eur boli v konaní preukázané. Žalobca preto žiadal odvolací súd, aby túto zistenú hodnotu konštatoval v potvrdzujúcom rozsudku, čím sa v tomto zmysle doplní rozsudok súdu prvého stupňa. Žalovanému v 1. rade tak nebola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže dôkazy k celej škode súd riadne vykonal. Čo sa týka namietaného údajného rozporu v skutkových zisteniach pri hodnote živočícha Kakadu žltohlavý, ktorého hodnotu určila Štátna ochrana prírody SR na 1.327,76 eur (40.000,- Sk), avšak tohto označila ako Kakadu žltochocholý, považuje žalobca za podstatné, že Štátna ochrana prírody určila hodnotu žalobcovi odňatých živočíchov, či už tieto boli označené ako Kakadu žltohlavý (tak označené v zázname o prevzatí a odovzdaní živočíchov zo dňa 22.01.2002, a tiež v uznesení Okresného súdu Nitra o vrátení vecí zo dňa 05.08.2008). Čiastočná zmena názvu v odborom posudku na Kakadu žltochocholý nemení nič na hodnote tohto živočícha, a to z dôvodu, že z odborného posudku zo dňa 12.11.2011 je jednoznačné, že boli ohodnocované živočíchy reálne odobraté žalobcovi, a preto prípadné odlišné názvoslovie nemá dopad na zmenu hodnoty. Na str. 7 rozsudku v 3. odseku súd prvého stupňa riadne vysvetlil, ako dospel k dôvodnosti nároku na náhradu škody za dva uhynuté jedince Tamarína sedlového. Súd sa tomu dostatočne venoval a vykonal k tomu potrebné dokazovanie. Čo sa týka príčinnej súvislosti, žalovaný v 1. rade namieta jej údajnú neexistenciu, avšak v konaní nepreukázal ani nepoukázal na žiadnu okolnosť, ktorá by preukázanú príčinnú súvislosť pretrhla. V konaní bolo preukázané, že orgán činný v trestnom konaní odňal žalobcovi živočíchy vo vyhovujúcom zdravotnom stave (boli zdravé, čo určil veterinár) a boli v chovnom produktívnom veku (dospelé, ale mladé živočíchy), ktoré uhynuli v úschove postupne po viac ako 18-tich mesiacoch, avšak v zajatí sa bežne dožívajú niekoľko desiatok rokov. Žalobca má za to, že štát na seba odňatím živočíchov prevzal objektívnu zodpovednosť za škodu, keď tieto uhynú. Žalobca nemusí poznať dôvod úhynu, lebo štát sa zodpovednosti nemôže zbaviť. Keď štát odňal živočíchy, prevzal za ich život a zdravie plnú zodpovednosť. Príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia voči následku je daná skutočným úhynom týchto živočíchov počas trestného konania v nedostatočne materiálne zabezpečenej úschove. Ak by úschova bola dostatočne materiálne zabezpečená, nebol iný dôvod na úhyn živočíchov. Negatívnu skutočnosť, teda neexistenciu iného dôvodu úhynu, logicky nemožno dokazovať, keďže neexistuje. Žalovaný v 1. rade nepreukázal, že dôvodom úhynu bola iná skutočnosť, ktorá by nastala aj u žalobcu. Dôkazom nesprávnej opatery je úhyn živočíchov v úschove počas trestného konania, a zodpovednosti za to sa štát nemôže zbaviť. Súd prvého stupňa príčinnú súvislosť dostatočne zistil, a odôvodnil na str. 6 rozsudku, kde vyvrátil aj obranu žalovaného v 1. rade. Nesprávny úradný postup súd správne posúdil a zistil tak, že orgán činný v trestnom konaní, aj keď zabezpečil úschovu inou právnickou osobou, nesie objektívnu zodpovednosť aj vtedy, keď škoda bola spôsobná pri činnosti tých osôb, ktoré vykonali úschovu živočíchov. Žalovaný v 1. rade špekuluje o bezprostrednej príčine úhynu živočíchov, čo však v konaní vôbec nenamietal, ide tak o tvrdenia a obranu nedovolenú v odvolacom konaní. Táto je zjavné účelová, keďže žalovaný v 1. rade v konaní neprodukoval žiadne také dôkazy, ktoré by mohli čo i len poukazovať na to, že nebyť úschovy, živočíchy by i tak uhynuli. Všetky živočíchy uhynuli počas ich odňatia v trestnom konaní, a nie je možné prenášať na žalobcu povinnosť zistiť dôvod úmrtia živočíchov, ktoré žalobca nemal k dispozícií, naviac, ak nik nezisťoval bezprostredne po ich úmrtí dôvod úmrtia, a žalobca niekoľko rokov ani nevedel o úmrtí živočíchov. 19. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému v 2. rade dňa 28.03.2014, a spolu s vyjadrením žalovaného v 2. rade aj žalovanému v 1. rade dňa 26.03.2014. K vzájomným vyjadreniam sa protistrany už nevyjadrili. 20. Vec s opravnými prostriedkami žalobcu a žalovaného v 1. rade bola predložená odvolaciemu súdu dňa 25.06.2014. 21. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 22. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti OSP, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupoval v zmysle vyššie citovaného ust. § 470 ods. 2 CSP. Viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu a žalovaného v 1. rade, dospel k záveru, že je dôvod na zmenu rozsudku len v časti priznaného úroku z omeškania. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal obe odvolania bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3, v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 27.02.2018. 23. Rozsudok súdu prvej inštancie jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku žalobcu na náhradu škody voči štátu a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré stručne a jasne objasnilo skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strán sporu na spravodlivý proces a účastníkom nebola odňatá možnosť konať pred súdom. 24. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal v prvom rade s otázkou aplikácie právneho predpisu na daný prípad, pričom správne vychádzal z toho, že ak uznesenie o vznesení obvinenia, ako aj úradný postup, spočívajúci v odobratí a úschove živočíchov, nastali za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., na daný prípad je potrebné aplikovať zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. 25. Následne sa zaoberal otázkou pasívnej legitimácie žalovaného, keďže žalobca síce správne označil za žalovaného Slovenskú republiku, sporným bolo, ktorý žalobcom označený orgán v mene Slovenskej republiky má v danom prípade konať, t.j. či v mene Slovenskej republiky má vystupovať Ministerstvo spravodlivosti SR alebo Ministerstvo vnútra SR. 26. S námietkou žalobcu uvedenou v jeho odvolaní (podanom „z opatrnosti“) sa súd prvej inštancie vysporiadal už v dôvodoch svojho rozhodnutia a dospel k správnemu záveru, keď na zistený skutkový stav aplikoval správne ustanovenie zákona č. 58/1969 Zb., určujúce príslušnosť ministerstva spravodlivosti na konanie v mene štátu, v dôsledku čoho vec správne právne posúdil (§ 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.). Neobstojí preto námietka žalobcu o nesprávnom právnom posúdení v otázke orgánu štátu, ktorý je oprávnený konať v jeho mene. 27. Po preskúmaní odvolacích námietok žalovaného v 1. rade, týkajúcich sa nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k základu nároku žalobcu na náhradu škody, dospel odvolací súd k záveru, že tieto nemôžu obstáť. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom podal výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody svojho rozhodnutia a zaoberal sa aj námietkami žalovaných a na tieto odpovedal. Všetky jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnosti nároku žalobcu, ktorý preukázal splnenie zákonných podmienok na úspešné uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. (nezákonné rozhodnutie/nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom a vznikom škody). Vykonaným dokazovaním dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu v obsahu spisového materiálu. Dokazovanie vo veci vykonal v dostatočnom rozsahu a výsledky vykonaného dokazovania zhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v súlade s ust. § 132 OSP. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení pritom neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Svoj právny záver súd prvej inštancie aj dostatočným spôsobom odôvodnil a v súlade s § 157 ods. 2 OSP (platným do 30.06.2016) podal zrozumiteľný výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku, ktorým žalobe žalobcu čo do priznania náhrady škody vyhovel. Aj o náhrade trov konania rozhodol súd aplikujúc správne zákonné ustanovenie (§ 142 ods. 3 OSP) vzhľadom na nepatrný neúspech žalobcu v spore. 28. Neobstojí námietka žalovaného v 1. rade, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. že sa vôbec nezaoberal otázkou, či si žalobca trestné stíhanie nezavinil sám, a z toho dôvodu by nemal mať právo na náhradu škody, prípadne že sa dostatočne nezaoberal konaním žalobcu, ktorý sa dopustil protiprávneho konania, o čom svedčia samotné trestné rozsudky. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že súd prvej inštancie nebol povinný dopĺňať dokazovanie, pretože žalovaní v tomto smere ani nemali žiadne návrhy, tieto otázky neboli v konaní vôbec sporné. Podľa predchádzajúceho procesného predpisu (OSP), bol súd prvej inštancie povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli, len vo veciach, v ktorých konanie bolo možné začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 120 ods. 2 OSP). Prejednávaná vec takýmto konaním nebola. 29. Súdom prvej inštancie zistený skutkový stav umožňoval jeho právny záver o preukázaní existencie nezákonného rozhodnutia ako základného predpokladu zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb.. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). Nezákonným rozhodnutím je uznesenie vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ v Nitre, č. k. ČVS: OÚV-899/30-NR-2001 HR, zo dňa 28.11.2001, ktorým bolo proti žalobcovi vznesené obvinenie z trestného činu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 181c, ods. 2, písm. b), ods. 4, písm. a) Trestného zákona. Právne účinky zrušenia tohto rozhodnutia pre nezákonnosť nastali právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 18.09.2007, č. k. 5T 29/03-750, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby, pretože tento skutok nie je trestným činom, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 20.05.2008, sp. zn. 5To 2/2008. Z tohto hľadiska bola preto splnená podmienka zrušenia nezákonného rozhodnutia príslušným orgánom pre nezákonnosť (§ 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.), ako aj podmienka bezvýsledného vyčerpania riadneho opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu ( § 3 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.), nakoľko žalobca podal proti uzneseniu o vznesení obvinenia dňa 07.12.2001 sťažnosť, ktorú prokurátor krajskej prokuratúry uznesením zo dňa 03.04.2002, č. k. 2KPt 834/2001-57 zamietol ako nedôvodnú. 30. Podľa názoru odvolacieho súdu nebol súd prvej inštancie viazaný odôvodneniami rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 18.09.2007, č. k. 5T 29/03-750, a uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 20.05.2008, sp. zn. 5To 2/2008, v ktorých tieto vyslovili svoj názor, že sa žalobca dopustil priestupku podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, resp. správneho deliktu. O údajnom priestupku žalobcu nerozhodol príslušný orgán životného prostredia a pre toto konanie o náhradu škody bol rozhodujúci výsledok trestného konania, v ktorom bol žalobca oslobodený spod obžaloby. Aj podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 15/2009 zo dňa 18.08.2010 rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. 31. Zo strany orgánov činných v trestnom konaní došlo jednoznačne k vydaniu nezákonného rozhodnutia, a v príčinnej súvislosti s týmto k vzniku škody, ktorú si žalobca nárokuje. Nezákonné rozhodnutie a vznik škody sú v logickom slede, protiprávne konanie (nezákonné rozhodnutie) bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Zjavne tak existuje priama a bezprostredná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou na strane žalobcu. Žalovaný (štát) tak musí niesť objektívnu zodpovednosť za majetkovú ujmu žalobcu. 32. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie, v majetkovej sfére žalobcu došlo k ujme (zmenšeniu jeho majetku), ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Výšku škody spôsobenej žalobcovi v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím (uznesením o vznesení obvinenia z trestného činu porušovania ochrany rastlín a živočíchov) stanovil súd prvej inštancie správne, vychádzajúc z hodnoty živočíchov, ktoré boli žalobcovi v súvislosti s trestným konaním odobraté ako veci potrebné pre trestné konanie, ale (spolu s prírastkami) mu neboli vrátené. 33. Žalobca na strane 4 svojho žalobného návrhu vyšpecifikoval všetky uhynuté nevrátené živočíchy, ktorých hodnota bola stanovená odborným a znaleckým posudkom, resp. aj vyjadrením súdneho znalca, na celkovú sumu 14.339,77 eur a tieto skutočnosti boli žalovanému v 1. rade známe. Išlo o 1 ks Ara zelenokrídla - 80.000,- Sk (2.655,51 eur), 1 ks Kakadu žltohlavý - zlatochocholý - 40.000,- Sk (1.327,76 eur), 1 ks Tamarin pinčí - 30.000,- Sk (995,82 eur), 1 ks Leguán zelený - 2.000,- Sk (66,39 eur), 2 ks Kakadu goffinov - po 80.000,- Sk (spolu 5.311,02 eur) a 1 ks Kakadu molucký - 120.000,- Sk (3.983,27 eur). Podaním doručeným súdu dňa 12.05.2011 žalobca rozšíril návrh o náhradu škody vo výške 6.000,- eur spolu s úrokom z omeškania za nevrátené 2 ks Tamarina sedlového, a súd prvej inštancie pripustil túto zmenu (rozšírenie návrhu) uznesením zo dňa 27.05.2011, č. k. 26C/55/2010-131. Predmetom konania tak bola náhrada škody vo výške celkom 20.339,77 eur s príslušenstvom. Úhyn všetkých týchto živočíchov (vrátane prírastku - mláďaťa Tamarina sedlového), resp. ich nevrátenie žalobcovi, a ich hodnota boli aj predmetom riadneho dokazovania na súde prvej inštancie. Len zjavným nedopatrením súd prvej inštancie opomenul v odôvodnení svojho rozhodnutia na strane 7 rozsudku uviesť aj 1 ks Tamarína pinčieho v hodnote 995,82 eur, ktorú však žalobcovi titulom náhrady škody priznal. Nemožno sa preto stotožniť ani s odvolacími námietkami žalovaného v 1. rade, že celú časť odôvodnenia rozsudku, týkajúca sa výšky náhrady škody možno považovať za nepreskúmateľnú, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. 35. Súd prvej inštancie nedospel na základe vykonaných dôkazov ani k nesprávnym skutkovým zisteniam čo do hodnoty živočíchov. Odborným a znaleckým posudkom boli v rámci trestného konania stanovené hodnoty živočíchov reálne odobratých žalobcovi, a preto nepresné názvoslovie nemalo vplyv na stanovení ich hodnoty. 36. Priznanie uplatneného nároku na náhradu škody žalobcovi vo výške 20.339,77 eur nie je ani v rozpore s dobrými mravmi. Listina základných práv a slobôd, ktorá bola do nášho právneho poriadku začlenená ústavným zákonom č. 23/1991 Z. z. s účinnosťou od 08.02.1991, v čl. 36 ods. 3 priznáva každému právo na ochranu pred následkami nezákonného rozhodnutia súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Cieľom tohto ustanovenia je poskytnutie náhrady škody tým, ktorým bola nezákonným či nesprávnym postupom orgánov štátu škoda spôsobená. Ustanovenie všeobecne vychádza zo skutočnosti, že štát funguje aj preto, aby ako svojich občanov, tak aj osoby zdržujúce sa na jeho území, chránil, aby im poskytoval záruky, že ich práva budú chránené, a aby im v prípade ich porušenia umožnil domáhať sa nápravy. Odsek 4 čl. 36 Listiny potom odkazuje na (zvláštny) zákon, ktorý podmienky i podrobnosti práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, či nesprávnym úradným postupom zakotví. Týmto zvláštnym zákonom je pre prejednávanú vec zákon č. 58/1969 Zb. (neskôr zákon č. 514/2003 Z. z.). 37. Pretože obsah odvolaní žalobcu a žalovaného v 1. rade nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska tvrdených odvolacích dôvodov, a súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 20.339,77 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.000,- eur od 27.02.2011 do zaplatenia, vecne správne, a rovnako vecne správne rozhodol aj o náhrade trov prvoinštančného konania a o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 2. rade, odvolací súd rozsudok v týchto napadnutých častiach podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 38. Ako dôvodnú vyhodnotil odvolací súd iba námietku žalovaného v 1. rade o nesprávnom právnom posúdení veci vo vzťahu k povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 14.339,77 eur od 11.03.2009 do zaplatenia. 39. Podľa § 10 zákona č. 58/1969 Zb., ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. 40. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že štát ako osoba, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, sa do omeškania dostal až v prípade, ak by svoju povinnosť nahradiť škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím nesplnil včas, t.j. do 6 mesiacov odo dňa podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. 41. V konaní bolo preukázané, že žalobca sa podaním zo dňa 29.01.2009, doručeným žalovanému v 1. rade dňa 18.02.2009, domáhal na príslušnom ústrednom orgáne uspokojenia nároku v rámci predbežného prerokovania nároku, avšak jeho žiadosti nebolo vyhovené a jeho žiadosť bola odstúpená Ministerstvu vnútra SR. Až dňom 19.08.2009 sa tak štát dostal do omeškania s náhradou škody žalobcovi v sume 14.339,77 eur. 42. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok v napadnutej (vyhovujúcej) časti, týkajúcej sa uloženej povinnosti žalovanému v 1. rade zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 14.339,77 eur od 11.03.2009 do zaplatenia podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne (vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.) zo sumy 14.339,77 eur až od 19.08.2009 do zaplatenia, a vo zvyšnej odvolaním žalovaného v 1. rade napadnutej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol. 43. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 44. Hlavnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o trovách konania, je zásada úspechu vo veci. Zmena rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti úrokov z omeškania, na prvý pohľad navodzuje dojem, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný len čiastočne a úspešným bol žalovaný v 1. rade. Z hľadiska materiálnej spravodlivosti mal však žalobca v odvolacom konaní v podstate plný úspech, pretože zmenená a zamietnutá bola odvolacím súdom len časť príslušenstva k žalovanej náhrade škody voči štátu, ktorá mu bola priznaná v plnej výške. 45. Z uvedeného dôvodu dospel odvolací súd k záveru, že je spravodlivé, aby mal žalobca voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie podľa 262 ods. 2 CSP. 46. Aj keď bol žalovaný v 2. rade v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 47. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).