Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/449/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110216728 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1110216728.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: CREDIT - CENTER, s.r.o, so sídlom Župná 14, Komárno, IČO 36 545 023, zastúpeného: Mgr. Danielou Oravczovou, advokátkou, so sídlom Nám. M.R.Štefánika 6, Komárno, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06. júna 2016 č.k. 5C/17/2010 - 220, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 7.144,52 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, a to notárky JUDr. Marty Pavlovičovej, ktorého sa mala dopustiť pri rozdelení výťažku dražby tým, že v rozpore s ustanovením § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka posúdila poradie vzniku záložných práv na zálohu a následne z toho dôvodu nesprávne rozdelila výťažok dražby. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 03.11.2005 bol v Správe katastra Komárno doručený Exekučný príkaz č. EX 474/2005-28, vydaný súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Szabóom, so sídlom exekútorského úradu Komárno, Palatínova 41, na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť, vedenú na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. W., X. Č.. XX, P. XX, X.L.., L. P. Q. V. vo výške 1/1 za účelom exekúcie na uspokojenie pohľadávky oprávneného CREDIT - CENTER, s.r.o. Komárno (žalobca); exekučné záložné právo na nehnuteľnosť bolo zapísané správou katastra do katastra nehnuteľností a vyznačené na LV č. XXXX dňa 07.11.2015 pod č. 3106/05. Súdny exekútor v exekučnej veci, vedenej pod zn. EX 474/2005 - 108, listom adresovaným Dražobnej spoločnosti a.s. zo dňa 19.06.2008 prihlásil pohľadávku žalobcu spolu s príslušenstvom v sume 285.496,40 Sk (9.476,77 eur) do dražby nehnuteľnosti povinnej Q. V.. Z návrhu na vykonanie záznamu doručeného Alternatíva, s.r.o. so sídlom Komárno, doručeného Správe katastra Komárno dňa 10. 5. 2007 zistil, že uvedená spoločnosť ako splnomocnený zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov na základe plnej moci uvedenej v zmluve o výkone správy domu navrhla zápis záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti záznamom do katastra nehnuteľností, ktorému bolo vyhovené dňa 20.6.2007, č. záznamu 191207. Z odpisu notárskej zápisnice notárky JUDr. Marty Pavlovičovej zo dňa 16.07.2008 mal preukázané, že predmetom dražby, ktorej priebeh svojím podpisom osvedčila, boli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, správa katastra Komárno, byt. Č.. XX, na X. L., P. XX P. C. J., navrhovateľom dražby bola Všeobecná úverová banka, a.s., záložné právo navrhovateľa dražby bolo zapísané na LV č. XXXX ako prvé v poradí, oprávneným dražobníkom k vykonaniu dražby bola spoločnosť Dražobná spoločnosť, a.s. a vydražiteľom predmetu dražby sa stal účastník pod číslom XX - P. V.. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 05.09.2008 sa k notárke JUDr. Marte Pavlovičovej dostavil účastník - Dražobná spoločnosť a.s. a požiadal ju, aby do notárskej úschovy prijala peniaze v sume 220.375,70 Sk ako zostatok z dražby konajúcej sa dňa 16.7.2008, peniaze boli určené v prospech ostatných záložných veriteľov zapísaných ku dňu dražby 16.07.2008 na LV č. XXXX, správa katastra Komárno, následne na to vyzvala ostatných záložných veriteľov, aby svoje pohľadávky s vyčíslením výšky voči záložcovi Q. V., existujúce ku dňu dražby, prihlásili na notárskom úrade JUDr. Marty Pavlovičovej. Dňa 02.02.2009 bola časť výťažku dražby v sume 7.144,52 eur poukázaná spoločnosti ALTERNATÍVA s.r.o., zvyšná časť výťažku dražby v sume 170,61 eur bola poukázaná JUDr. Ladislavovi Szabóovi. Ostatní záložní veritelia boli upovedomení, že všetky prostriedky zložené do notárskej úschovy boli poukázané v prospech záložných veriteľov zapísaných na LV č. XXXX ku dňu konania dražby ako prvého a druhého v poradí, s čím nesúhlasil JUDr. Ladislav Szabó. Žiadal o vysvetlenie prečo nebol z výťažku z dražby zloženého do notárskej úschovy uspokojený ako veriteľ prvý v poradí, keďže na príslušnom liste vlastníctva bol zapísaný ako v poradí po navrhovateľovi dražby. Na základe toho požiadala JUDr. Marta Pavlovičová Prezídium Notárskej komory SR o zaujatie stanoviska k poradiu uspokojovania záložných veriteľov pri vyplácaní zostatku dražby prijatého do notárskej úschovy, následne na základe stanoviska požiadala príslušnú správu katastra, aby zápis v liste vlastníctva zosúladila so skutočným právnym stavom, príslušná správa katastra však k zosúladeniu skutočného právneho stavu so zápisom v katastri nehnuteľností nepristúpila. K uvedenému postupu sa svojím podaním zo dňa 27.7.2009 vyjadrilo Prezídium Notárskej komory Slovenskej republiky, ktoré v opísanom postupe nezistilo pochybenie a svoje zistenie ako i ďalší postup oznámilo podaním z toho istého dňa aj oprávnenému v exekučnom konaní Ex 474/2005. Zo stanoviska Notárskej komory Slovenskej republiky zo dňa 27.07.2011 vyplynulo, že v postupe notárky JUDr. Marty Pavlovičovej Notárska komora Slovenskej republiky nezistila žiadne pochybenie a postupovala v súlade so zákonom. Zo správy o stave exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ladislava Szabóa zo dňa 04.11.2015 vyplynulo, že aktuálna výška pohľadávky oprávneného a trov exekúcie ku dňu 23.11.2015 je zostatok pohľadávky oprávneného 3.433, 32 eur s príslušenstvom vo výške 6.310, 25 eur s tým, že exekútor uviedol, že podľa súčasných majetkových pomerov povinného nie je reálny predpoklad, že pohľadávka žalobcu sa stane v blízkej budúcnosti vymožiteľnou. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 3, ods. 2, § 9 ods. 1,4, § 15 ods. 1, § 16 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., § 422, ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že vzhľadom na to, že exekučné konanie Ex. 474/2005; v ktorom žalobca vystupuje ako oprávnený, a ktorého predmetom je vymoženie pohľadávky, o ktorú žalobca opiera vznik majetkovej škody; podľa správy o stave exekúcie predloženej žalobcom stále prebieha, v čase rozhodnutia súdu, ktorý je v zmysle § 154 O.s.p. pre rozsudok rozhodujúci, nie je možné ustáliť, že pohľadávka je nevymožiteľná, a teda záver o vzniku majetkovej škody na strane žalobcu je predčasný. Vzhľadom na to, že pre súd je rozhodujúci skutkový stav v čase vyhlásenia rozsudku v zmysle § 154 O.s.p., a nie stav, ktorý s väčšou alebo menšou pravdepodobnosťou nastane, posúdil tvrdenie žalobcu o vysokom predpoklade, že vzhľadom na súčasné pomery povinnej pohľadávka uspokojená nebude, ako irelevantné. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že si ich náhradu neuplatnil a trovy mu ani nevznikli. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a uplatnil si náhradu trov konania. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že škodu, ktorej náhradu si uplatňuje v tomto konaní, mu spôsobila notárka JUDr. Marta Pavlovičová nesprávnym úradným postupom pri rozdelení zostatku z výťažku dražby nehnuteľnosti z notárskej úschovy tým, že nerešpektovala poradie zápisu v predmetnom liste vlastníctva a pred spoločnosťou žalobcu, ktoré záložné právo k zálohu bolo zapísané ako druhé v poradí, uprednostnila správcu bytov, spoločnosť Alternatíva s.r.o. Komárno, v prospech ktorého bolo záložné právo zapísané na liste vlastníctva neskôr ako záložné právo žalobcu a porušila tak zásadu "časovo skorší, právne silnejší" a poradie záložných práv tak, ako boli zapísané na predmetnom liste vlastníctva. Zostatok z výťažku z dražby rozdelila tak, že prvý v poradí bol v plnej výške uspokojený správca bytov, spoločnosť Alternatíva s.r.o. Komárno, ktorý prihlásil svoju pohľadávku v sume 7.144,52 eur a ako druhý v poradí bol čiastočne, a to sumou 170,61 eur uspokojený žalobca z prihlásenej pohľadávky v sume 11.684,43 eur. Škoda uplatnená v tomto konaní spočíva v sume 7.144,52 eur, ktorá bola nesprávne uhradená spoločnosti Alternatíva s.r.o. namiesto žalobcu. Namietal, že stav predmetnej exekúcie je pre rozhodnutie súdu a záver o vzniku škody nepodstatný. Škoda vznikla a záver exekútora, že zostatok pohľadávky oprávneného s príslušenstvom je podľa súčasných majetkových pomerov povinného bez reálneho predpokladu na uspokojenie, je iba podporným dôkazom o tom, že žalobca inak ako na základe výsledku tohto súdneho konania náhradu, jemu spôsobenej škody, nesprávnym úradným postupom notárky, nevie dosiahnuť. Uviedol, že nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie a taktiež nie je dôvod pre podanie návrhu na zastavenie exekúcie z jeho strany ako oprávneného. Medzi vznikom škody a tým, že exekúcia stále prebieha, neexistuje žiaden súvis, škoda predsa nevznikne okamihom zastavenia exekúcie, ako predpokladá súd. Nevymožiteľnosť pohľadávky, resp. nízky predpoklad jej vymožiteľnosti, nie je v zmysle exekučného poriadku dôvodom na zastavenie exekúcie, a aj preto je právny záver súdu nesprávny. Poukázal aj na obsah svojho písomného vyjadrenia zo dňa 11. 11. 2015, v ktorom sa vyjadril najmä k nesprávnemu úradnému postupu a príčinnej súvislosti medzi ním a vznikom škody, ktorého vyjadrenia sa pridržiava vzhľadom na to, že súd po vyhlásení rozsudku na pojednávaní tento stručne odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup, a to s poukazom na stanovisko Prezídia Notárskej komory SR na vyžiadanie notárky JUDr. Marty Pavlovičovej. Namietal, že uvedené stanovisko je právne nesprávne, keďže vychádza z nesprávneho predpokladu, že práva k nehnuteľnostiam sa zapisujú podľa poradia ich vzniku, pričom podľa § 41 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa zapisujú v poradí, v akom sa doručili návrhy na zápis do katastra. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že škoda, ktorú si žalobca v konaní uplatnil, predstavuje v skutočnosti pohľadávku, ktorú má žalobca voči svojmu dlžníkovi a voči ktorému sa domáha jej uspokojenia v exekučnom konaní. Existencia prebiehajúceho exekučného konania, ktoré vedie žalobca proti dlžníkovi, a v ktorom sa domáha úhrady nároku totožného ako v tomto konaní, musí brániť tomu, aby mohol byť vznik škody konštatovaný. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k situácii, za ktorej by bola žalobcovi priznaná náhrada škody v tomto konaní a zároveň by tú istú sumu uplatňoval naďalej proti svojmu dlžníkovi, čo by mohlo vyvrcholiť až bezdôvodným obohatením žalobcu. Preto podľa jeho názoru medzi vznikom škody a prebiehajúcou exekúciou existuje podstatný súvis, a to ten, že kým sa žalobca môže domáhať uhradenia pohľadávky od svojho dlžníka, nemohla mu vzniknúť škoda, za ktorú by mal žalovaný zodpovedať. Zotrval aj na svojich predchádzajúcich písomných a ústnych vyjadreniach. Zdôraznil, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup notárky, a ani existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a uplatňovanou škodou. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods.1,2 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku ("C.s.p."), účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorým je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom notárky JUDr. Marty Pavlovičovej pri rozdelení zostatku z výťažku z dražby nehnuteľnosti z notárskej úschovy, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré žalovaný uviedol na svoju obranu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ustanovením § 132 O.s.p., účinným v čase vydania napadnutého rozsudku, dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že žalobca nepreukázal v konaní vznik škody, existencia ktorej je jednou zo zákonom stanovených podmienok vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci. Vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobe nevyhovel, aj riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania. 6. Základnými zákonom stanovenými predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je existencia nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia, vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím a škodou. Tieto predpoklady zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené súčasne. V zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona sa uhrádza v zásade skutočná škoda a ušlý zisk. Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Charakter náhrady škody má i majetková ujma spočívajúca v strate majetkového prínosu v hodnote uplatnenej pohľadávky, lebo tým, že nebola táto dlžníkom zaplatená, nezväčšil sa majetkový stav, hoci by to bolo možné dôvodne očakávať. Vznik škody na strane veriteľa predpokladá v takomto prípade, že jeho právo na plnenie voči dlžníkovi nie je uspokojené. 7. Škoda, ktorej náhrady sa žalobca v konaní domáha, predstavuje pohľadávku žalobcu voči jeho dlžníkovi, ktorá nebola uspokojená z výťažku z dražby nehnuteľnosti dlžníka, a to v dôsledku žalobcom tvrdeného nesprávneho úradného postupu notárky JUDr. Marty Pavlovičovej pri rozdelení zostatku z výťažku z dražby nehnuteľnosti, z notárskej úschovy. Nesporné je, že prebieha exekučné konanie, predmetom ktorého je vymáhanie tejto pohľadávky žalobcu voči jeho dlžníkovi, ako povinnému v exekučnom konaní. I keď podľa správy exekútora JUDr. Ladislava Szabóa vzhľadom na súčasné majetkové pomery povinného nie je reálny predpoklad vymožiteľnosti tejto pohľadávky žalobcu v blízkej budúcnosti, exekučné konanie doposiaľ nie je ukončené. Vzhľadom na uvedený skutkový stav v čase vydania napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie, k zmene ktorého nedošlo ani do vydania rozhodnutia odvolacím súdom, správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že nemožno ustáliť, že pohľadávka je nevymožiteľná, a že žalobcovi vznikla škoda. 8. Pokiaľ si žalobca uplatnil pohľadávku v exekučnom konaní, ktoré ešte prebieha, je vylúčené kvalifikovať túto ako škodu, pretože ešte môže byť v rámci exekúcie uspokojená. Totiž uplatnenie a vymáhanie pohľadávky voči dlžníkovi a zároveň jej uplatnenie ako náhrady škody sa vzájomne vylučujú a podmieňujú, a až výsledok uplatnenia pohľadávky môže privodiť vznik škody. Z tohto pohľadu je žaloba podaná predčasne, pretože žalobcovi škoda (v podobe nevymožiteľnosti pohľadávky) ešte nevznikla a môže mu vzniknúť až po skončení exekučného konania. V prvom rade si žalobca musí vysporiadať svoje nároky so subjektmi zmluvných vzťahov a vo vzťahu k iným subjektom si môže uplatňovať mimozáväzkovú zodpovednosť za vznik majetkovej ujmy až potom, čo táto ujma zo záväzkových vzťahov vznikla, teda až vtedy, ak právo žalobcu na plnenie nebolo a už nemôže byť uspokojené. Náhrady za plnenie, na ktoré je povinný priamy dlžník, sa preto nemôže úspešne domáhať na ďalších subjektoch z titulu ich zodpovednosti za škodu skôr, než vôbec majetková ujma veriteľovi vznikla, teda pred vyporiadaním pohľadávky žalobcu voči jeho dlžníkovi v prebiehajúcom exekučnom konaní. Zodpovednosť štátu za škodu titulom nesprávneho úradného postupu je subsidiárna a nastupuje až po vyčerpaní všetkých zákonných možností veriteľa vo vzťahu k priamemu dlžníkovi, na uspokojenie jeho nárokov z ich vzájomného právneho vzťahu. Existencia pohľadávky veriteľa voči priamemu dlžníkovi mu automaticky nezakladá vznik majetkovej škody, táto vzniká až v prípade, ak sa stalo právo veriteľa na plnenie voči priamemu dlžníkovi nevymáhateľným. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu, že bola podaná predčasne, pretože vzhľadom na prebiehajúce exekučné konanie, vedené žalobcom ako oprávneným proti jeho dlžníkovi ako povinnému, nemožno konštatovať vznik škody na strane žalobcu. 9. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).