Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/134/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110231328 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1110231328.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: Lawyer Partners, a.s., IČO: 35 944 471, so sídlom: Prievozská 37, Bratislava, v zast.: advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom: Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom: Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 15C/62/2010-355 zo dňa 18.12.2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Nárok na náhradu trov konania žalovanej nepriznal. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 1 písm. a/, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a/, § 27b ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, § 18 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z., § 8 ods. 1, 2, 3, § 9 ods. 1, 2, 3 zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch a vecne tým, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 14.07.2010 sa žalobca domáhal voči žalovanej vydania medzitýmneho rozsudku, ktorým mal súd určiť, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Ružomberok, pretože tento neprijal návrhy žalobcu na začatie občianskeho súdneho konania podané elektronickou formou dňa 19.10.2006 sa domáhal, po čiastočnom späťvzatí žaloby a pripustením zmeny petitu uznesením tunajšieho súdu zo dňa 15.05.2015 č. k. 15C/62/2010-234, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu spolu vo výške 10.081.189,27 Eur, titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy. 3. Uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 15.05.2015 č. k. 15C/62/2010 súd rozhodol o zastavení konania v časti uplatňovanej sumy 16.899.538,30 Eur. Taktiež pripustil zmenu petitu v tomto v znení: Slovenská republika, jej menom: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla spoločnosti Lawyer Partners a.s., IČO: 35 944 471, so sídlom Prievozská 37, Bratislava 821 09 nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Ružomberok, pretože tento neprijal návrhy spoločnosti na začatie občianskeho súdneho konania podané elektronickou formou dňa 19.10.2006. Slovenská republika, jej menom: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, je povinná zaplatiť navrhovateľovi: 1) na istine tvorenej sumou koncesionárskych poplatkov: 3.766,18 Eur, 2) na príslušenstve tvorenom sumou poplatkov z omeškania: 9.310.894,24 Eur, 3) na príslušenstve tvorenom sumou nákladov spojených s uplatnením istiny: 68.908,85 Eur. Žalovaný je zároveň povinný v rovnakej lehote zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu: 697.620,- Eur a nahradiť žalobcovi trovy súdneho konania tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku, to všetko k rukám jeho právneho zástupcu. Po tomto rozhodnutí, už teda súd nerozhodoval o náhrade ušlého zisku vo výške 1.248.257,- Eur, náhrade úročenia finančného kapitálu vo výške 373,15 Eur a na náhrade trov právneho zastúpenia za právne služby poskytnuté žalobcovi v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vo výške 69.336,36 Eur. Žalobcom uplatnená náhrada škody a nemajetkovej ujmy tak predstavuje po spresnení petitu spolu sumu 10.081.189,27 Eur (3.766,18 Eur + 9.310.894,24 Eur + 68.908,85 Eur + 697.620,- Eur). 4. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi strán sporu, oboznámením listinných dôkazov - Nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.10.2008 sp.zn. IV.ÚS 34/08, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 05.11.2009 doručená Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 02.12.2009, rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 7C 144/2006-326 zo dňa 20.10.2008, právoplatný dňa 05.11.2008, realizačná zmluva č. 2 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 15.07.2005 zo dňa 27.01.2008, realizačná zmluva č. 2 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 15.07.2005 zo dňa 20.09.2005, Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.07.2005 uzavretá medzi postupcom Slovenský rozhlas a postupníkom BSP Lawyer Partners a.s., úradný záznam napísaný na Okresnom súde v Čadci dňa 26.03.2008, DVD obsahujúce komplexnú identifikáciu pohľadávok žalobcu, ktoré boli uplatnené návrhmi na začatie súdneho konania, úradný záznam z obsahu DVD nosiča zo dňa 10.01.2011 na CD nosiči sa nachádzajú 4 súbory so zoznamom právnických a fyzických osôb, adresy a počet mesiacov a poplatky z omeškania, znalecký posudok číslo XX/XXXX zo dňa 17.02.2009 vypracovaný znalcom I.. L. B., znalec z odboru elektrotechnika, odvetvie Elektronika, Riadiaca technika, výpočtová technika (hardvér), Odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky, Počítačové programy (softvér) elektronika, kópia faktúry 3/2006 z 04.04.2006 na sumu 145.638.452,- Sk, č.l. 278-294 - výpisy z účtu v banke a príjmové pokladničné doklady, poštové podmienky s účinnosťou od 01.07.2009, stanovisko I.. T. B., riaditeľ správy súdu Najvyšší súd SR Spr 213/2012 zo dňa 01.03.2012, kópia zápisnice o pojednávaní Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 16C/163/2011 zo dňa 26.10.2015, zápisnicou 18Cd/1/2012 obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav: 5. Žalobca dňa 19.10.2006 doručil Okresnému súdu Ružomberok návrhy na začatie konania - vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, pričom podanie urobil elektronickými prostriedkami obsahujúcimi elektronické dokumenty, návrhy podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Spolu s návrhmi na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh žalobca Okresnému súdu Ružomberok zároveň doručil Sprievodný list k návrhu, v ktorom súd informoval o urobenom podaní, zvolenej forme a obsahu optického nosiča DVD. 6. Na podanie žalobcu reagoval Okresný súd Ružomberok listom v ktorom uviedol, že v prílohe žalobcovi vracia DVD nosič obsahujúci elektronické dokumenty podpísané zaručeným elektronickým podpisom, keďže Okresný súd Ružomberok nemá k dispozícií elektronickú podateľňu a teda nie sú vytvorené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou formou, prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov. 7. Na základe sťažnosti žalobcu vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom zo dňa 14.10.2008 sp.zn. IV.ÚS 34/08 rozhodol tak, že Okresný súd Ružomberok porušil základné právo žalobcu rade na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprijatím jeho podania z 19. októbra 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom. Ústavný súd Slovenskej republiky prikázal Okresnému súdu Ružomberok konať vo veci podania žalobcu z 19. októbra 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a Okresnému súdu Ružomberok uložil povinnosť uhradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 14379,96 Sk (893,44 Eur) a sťažnosti žalobcu vo zvyšnej časti nevyhovel. 8. Z odôvodnenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v danom prípade došlo postupom okresného súdu vo veci neprijatia podania sťažovateľa - žalobcu z 19. októbra 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom k takej interpretácii a aplikácii dotknutých právnych predpisov, ktorá nie je zlučiteľná s ústavou t.j. je z ústavného hľadiska neospravedlniteľná a neudržateľná. V dôsledku tohto postupu okresný súd podľa záveru ústavného súdu porušil základné právo žalobcu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a rovnako právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd vzhľadom k tomu, že vyslovil porušenie základného práva žalobcu bolo v záujme ochrany jeho práv, aby sa v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. d) zákona o ústavnom súde obnovil stav pred porušením označených práv žalobcu v 1. rade a preto ústavný súd vydal príkaz okresnému súdu, aby vo veci podania žalobcu z 19. októbra 2006 opätovne konal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Povinnosťou okresného súdu bolo opätovne sa zaoberať podaním žalobcu 19. októbra 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných ustanovené Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Ústavný súd tiež uviedol, že na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie žalobcu zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia. Vo veci žalobcom uplatneného nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd uviedol, že zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípade považoval samotné deklarovanie porušenia označených práv ako aj príkaz, aby okresný súd opätovne v danej veci konal, ktorým sa garantuje, že práva uplatnené podaním z 19.10. 2006 zostanú žalobcovi zachované, za dostatočné na zabezpečenie ochrany označených práv žalobcom. Opierajúc sa o skutočnosť, že týmto spôsobom sa obnoví stav pred porušením označených práv žalobcu, čo mu umožní zákonom ustanoveným spôsobom domáhať sa práv uvedených v žalobnom návrhu - podaní z 19.10 2006, čím sa zároveň naplní účel, ktorý žalobca sledoval podaním ústavnej sťažnosti, ústavný súd dospel k záveru, že v danej veci nie je v záujme dovŕšenia ochrany porušených práv žalobcu potrebné priznať aj finančné zadosťučinenie a preto v tejto časti návrhu nevyhovel. 9. Žalobca predložil znalecký posudok číslo 01/2009 zo dňa 17.02.2009 vypracovaný znalcom I.. L. B., znalec z odboru elektrotechnika, odvetvie Elektronika, Riadiaca technika, výpočtová technika (hardvér), Odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky, Počítačové programy (softvér) elektronika, ktorý bol vypracovaný na základe objednávky žalobcu. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že nie je možné z databázového systému, ktorý žalobcovi slúži ako dátový sklad vyhotoviť identickú kópiu pôvodných (originálnych) DVD nosičov, ktoré obsahovali identické dokumenty podpísané identickým zaručeným elektronickým podpisom a potvrdené identickou časovou pečiatkou. 10. Z kópie faktúry č. 3/2006 zo dňa 04.04.2006 vystavenej T.. L. U., advokát vyplýva, že T.. L. U., advokát vyfakturoval žalobcovi dohodnutú odmenu advokáta za poskytnutie právnej pomoci vo veci vymáhania nedoplatkov na koncesionárskych poplatkov podľa uzavretej mandátnej zmluvy zo dňa 20.09.2005 spolu vo výške 145.638.456,- Sk (4.834.311,09 Eur). Odmena je za vypracovanie návrhov na vydanie platobných rozkazov vrátane ďalších právnych úkonov v celkovom počte 74.154 prípadov. 17. Zo stanoviska I.. T. B., riaditeľa správy súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky zn. Spr 213/2012 zo dňa 1. marca 2012 vydaného na základe žiadosti žalobcu vyplýva aj to, že systém elektronickej podateľne prideľuje dátum prijatia konkrétneho návrhu súdom zo systémového dátumu servera elektronickej podateľne, ktorý je synchronizovaný s časovými servermi. Systém elektronickej podateľne je uzavretým a zabezpečeným systémom a nie je v ňom možné ľubovoľne určovať, či meniť dátum prijatia návrhu na začatie súdneho konania súdom. Spätné prijatie návrhu na začatie konania k ľubovoľnému dátumu z minulosti v systéme elektronickej podateľne nie je možné, zmena alebo úprava dátumu prijatia návrhu na začatie konania v systéme elektronickej podateľne nie je možná. 11. Po vykonanom dokazovaní, vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobca v konaní nepreukázal vznik škody a príčinnú súvislosti medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a ním uplatnenou škodou. 12. Podľa citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1. nesprávny úradný postup orgánu štátu 2. existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch 3. príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. 20. V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. 13. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že zo strany Okresného súdu Ružomberok došlo neprijatím návrhov žalobcov uskutočnených elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom dňa 24.07.2006 k neprávnemu úradnému postupu. Túto skutočnosť mal preto súd za preukázanú. 14. Druhou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu je preukázanie vzniku škody a jej výšky. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia škody resp. nemajetkovej ujmy a skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a majetková či nemajetková ujma už vznikla. Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné, nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. 15. V prejednávanom prípade súd dospel k záveru, že žalobca nemohol byť v konaní o náhradu škody v dôsledku ním uvádzaného nesprávneho úradného postupu úspešný z dôvodu, že neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním vzniku ním uplatnenej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy ktorej sa domáhal. 16. Žalobca si uplatnil náhradu majetkovej škody v dôsledku zániku majetkových práv, keď tvrdil, že z viny Okresného súdu Ružomberok a v priamej príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním došlo k premlčaniu práv na zaplatenie súdne uplatnených pohľadávok a ich príslušenstva. Uplatnená náhrada škody predstavovala súčet majetkovej škody na istine pohľadávok v sume 3766,18 Eur a na príslušenstve pohľadávok - poplatku z omeškania v sume 9.310.984,24 Eur nákladmi spojenými s uplatnením istiny v sume 68.908,85 Eur. Žalobca odôvodňoval škodu vo výške 8.953,06 Eur ako sumu vyčíslenú istinami pohľadávok, teda ako sumu, ktorá predstavovala spolu sumu jednotlivých pohľadávok, ktoré boli uplatnené návrhmi na začatie konania podané súdu dňa 19.10.2006. Podľa žalobcu neprijatím návrhov okresný súd vylúčil účinok § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka čím spôsobil plynutie premlčacej doby vo vzťahu k majetkovým právam žalobcu a bezdôvodne vystavil žalobcu reálnemu riziku zamietnutia podaných návrhov v prípadoch, ak by jednotliví žalobcom označení žalovaní uplatnili námietku premlčania. 17. Súd sa s tvrdením žalobcu nestotožnil a mal za to, že žalobca nepreukázal, že došlo k zániku majetkových práv z dôvodu premlčania. Žalobca ani v jednom prípade nepreukázal, že by čo i len jeden z ním podaných návrhov na začatie konania na Okresnom súde Ružomberok bol z dôvodu vznesenej námietky premlčania v tom ktorom konaní zamietnutý. 18. Návrhmi podanými žalobcom elektronickou formou dňa 19.10.2006 na Okresný súd Ružomberok boli začaté konania dňom doručenia týchto podaní bez ohľadu na to, či ich okresný súd prijal alebo nie. Pre posúdenie včasnosti uplatneného nároku je rozhodujúci okamih podania návrhu na súd k čomu došlo dňa 19.10.2006, a to odkazujúc na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV.ÚS 34/08, z ktorého vyplýva, že povinnosťou okresného súdu je opätovne sa zaoberať podaním žalobcu v 1. rade z 19.10 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Ústavný súd tiež uviedol, že na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie žalobcu zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia, lebo i tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia. Z uvedeného je zrejmé, že doručením podaní dňa 19.10.2006 došlo k spočívaniu premlčacej doby a nároky uplatnené týmito návrhmi by mohli byť v dôsledku vznesenej námietky premlčania zamietnuté len v prípadoch ak došlo k premlčaniu nárokov už pred podaním návrhov na súd dňa 19.10.2006. Zo strany žalobcu došlo k uplatneniu nároku ním predpokladanej škody, ktorá by mu mohla vzniknúť, ale len v prípade ak by zo strany súdu boli všetky návrhy na začatie konania o zaplatenie koncesionárskych poplatkov zo strany súdu zamietnuté z dôvodu, že súd ich posúdil ako premlčané. K tomu však nedošlo, žalobca to nepreukázal napokon ani v konaní to netvrdil. Škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť súd preto vyhodnotil ako hypotetickú. K argumentácii žalobcu týkajúcej sa premlčania nárokov žalobcu v podobe koncesionárskych poplatkov, v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. účinného od 01.05.2014 súd uvádza, že už v žalobe žalobca tvrdil, že "K dnešnému dňu (teda k 14.07.2010) sú premlčané všetky práva na zaplatenie pohľadávok, ktoré si žalobca ako žalobca uplatnil elektronickým podaním na okresnom súde." Z tohto dôvodu poukazovanie na právnu úpravu premlčania účinnú od roku 2014 nemá pre rozhodnutie súdu o tejto otázke váhu. 19. Škodu vo výške 9.310.894,24 Eur žalobca odôvodňoval tým, že táto mu vznikla na príslušenstve pohľadávok - poplatku z omeškania, nakoľko, aby žalobca mohol vymáhať poplatky z omeškania musel uplatniť postup upravený v § 9 zákona č. 212/1995 Z.z. v účinnom znení a preto musel žalobca aby mohol pristúpiť k uplatneniu práva na poplatok z omeškania, uplatniť právo na úhradu pohľadávky z koncesionárskeho poplatku na súde. Okresný súd návrhy, ktorými uplatňoval právo na úhradu pohľadávky z koncesionárskych poplatkov neprijal a tým spôsobil premlčanie práva na zaplatenie pohľadávky z koncesionárskeho poplatku a tak zamedzil uplatňovanie súvisiaceho práva na poplatok z omeškania a spôsobil materiálnu škodu vo výške poplatku z omeškania. 20. K uplatnenému nároku na náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku znemožnenia uplatnenia príslušenstva - poplatku z omeškania v jednotlivých veciach súd uvádza, že žalobca nepreukázal dôvodnosť ním uplatnenej sumy, nepreukázal, že by si návrhmi na zaplatenie koncesionárskych poplatkov uplatňoval i príslušenstvo - poplatky z omeškania a nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť, že zo strany súdu došlo k zamietnutiu jednotlivých návrhov na začatie konania v dôsledku vznesenej námietky premlčania. Zo strany žalobcu i v tomto prípade došlo k uplatneniu nároku náhrady hypotetickej škody, ktorá žalobcovi ale nevznikla. 21. Náhradu škody vo výške 69.336,36 Eur si žalobca uplatňoval titulom náhrady vynaložených finančných prostriedkov na ochranu legitímnych práv žalobcu t.j. na úhradu poplatkov, trov právneho zastúpenia, nákladov na telekomunikačné, poštovné, administratívne a tlmočnícke výdaje. Žalobca uvádzal, že k vynaloženiu nákladov došlo z viny okresného súdu a v priamej príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním keď bez akejkoľvek náhrady žalobca musel vynaložiť náklady na ochranu svojho práva na prístup k súdu a na ochranu majetkových práv. Išlo o náklady a výdavky vynaložené na vnútroštátnej úrovni spočívajúce v náhrade nákladov za zastupovanie pred okresným súdom ako trov právneho zastúpenia zaplatené právnemu zástupcovi T.. L. U., advokátovi za podanie 1057 žalôb á 1.964,- Sk = 2.075.948 Sk. Suma 1.964,- Sk predstavuje náhradu za 3 úkony právnej služby á 500,- Sk, 2 x režijný paušál á 150,- Sk, 1 x režijný paušál 164,- Sk. 22. Podľa súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku, nakoľko ide o náhradu trov právneho zastúpenia týkajúcich sa jednotlivých konaní, na náhradu, ktorých by mal žalobca v prípade úspechu v tom ktorom konaní nárok od neúspešného žalovaného. Nie je teda zrejmé z akých dôvodov by mal náhradu trov konania (trov právneho zastúpenia) znášať štát ako náhradu škody - viď argumentácia žalovanej s ktorou sa súd plne stotožňuje. 23. Žalobca si v konaní uplatnil i náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 697.620,- Eur ako satisfakciu pretože z viny okresného súdu a v priamej príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním utrpel masívny a mnohokrát sa opakujúci zásah do základných práv, najmä práva na prístup k súdu a práva vlastniť majetok. 32. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladá, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Pre priznanie nemajetkovej ujmy však sama závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je jediným a výlučným faktorom pre určenie zadosťučinenia v peniazoch. Právne relevantná len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda existencie skutočnosti, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že zásah do práv mal skutočne tvrdený následok. Preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje poškodeného. Žalobca uplatnenú nemajetkovú ujmu nijakým spôsobom neodôvodnil, neuviedol žiadne skutočnosti na preukázanie, že by ním vytýkaným nesprávnym úradným postupom zo strany okresného súdu došlo k negatívnym následkom v dôsledku, ktorých by mu bola spôsobená nemajetková ujma nepreukázal, žeby nemajetková ujma v špecifikovanej výške vznikla práva postupom Okresného súdu Ružomberok, keď sporné nebolo že rovnakého neprávneho úradného postupu sa voči žalobcovi dopustili aj iné súdy. Rovnako ma súd za to, že ochrana nemajetkových práv žalobcu už takto bola zavŕšená v rozhodnutím sp.zn. IV.ÚS 34/08 zo dňa 14.10.2008. 24. Poslednou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody resp. náhradu nemajetkovej ujmy je preukázanie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom majetkovej a nemajetkovej ujmy. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi škodnou udalosťou (nezákonným úradným postupom či nezákonným rozhodnutím) a vzniknutou ujmou. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda - majetková resp. nemajetková ujma vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani majetková či nemajetková ujma. V prejednávanej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku majetkovej a ani nemajetkovej ujmy v dôsledku ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu. Žalobca preukazoval príčinnú súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy skutočnosťou, že v prípade, že by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany okresného súdu tak by k vzniku škody nedošlo. Žalobcom uvádzaná príčinná súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a uplatnenou náhradou škody a nemajetkovej ujmy neobstojí nakoľko nejde o priamu príčinnú súvislosť, keďže nesprávny úradný postup zo strany Okresného súdu Ružomberok nebol v príčinnej súvislosti s žalobcom uplatnenou náhradou škody. 25. Žalobca v konaní nepreukázal, že škoda, ktorej náhradu si uplatnil mu vznikla. Podľa názoru súdu bol návrh žalobcu podaný predčasne, nakoľko žalobcovi škoda ešte nevznikla a môže im vzniknúť až po skončení občianskeho súdneho konania, kedy budú vedieť aj v akej výške a odkedy im vlastne aj začne plynúť premlčacia lehota (§ 19 zákona č. 514/2003 Z.z.). Žalobca si nevysporiadal svoje nároky so subjektmi zmluvných vzťahov a vo vzťahu k iným subjektom si môžu uplatňovať mimozáväzkovú zodpovednosť za vznik majetkovej ujmy až po tom, čo táto ujma zo záväzkových vzťahov vznikla, teda až vtedy ak právo navrhovateľov na plnenie nebolo a už nemôže ani byť uspokojené. Náhrady za plnenie, na ktoré je povinný priamy dlžník, sa preto nemožno úspešne domáhať na ďalších subjektoch z titulu ich zodpovednosti za škodu skôr, než vôbec majetková ujma vznikla. Ústavný súd Slovenskej republiky Nález 14.10.2008 sp.zn. IV.ÚS 34/08 prikázal Okresnému súdu Ružomberok vo veci podania žalobcu z 19.10.2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku s tým, že povinnosťou okresného súdu bolo opätovne sa zaoberať podaním žalobcu z 19.10 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných ustanovené Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Naplnenie tohto príkazu vyžadovalo, aby žalobcom opätovne predložil okresnému súdu pôvodné podanie nakoľko pôvodné nosiče DVD boli zo strany súdu žalobcovi vrátené. Žalobca bol teda povinný doručiť okresnému súdu podanie pôvodne doručené 19.10.2006, ktoré malo obsahovať návrhy na začatie konania - vydanie platobných rozkazov, keď bolo zrejmé, že bez doručenia týchto návrhov súd vo veci nemá ako konať. Nakoľko k premlčaniu pohľadávok konaním súdu nedošlo, nemohla mu z tohto titulu ani vniknúť žiadna škoda. 26. Vo vzťahu žalovanou vznesenej námietky premlčania súd uvádza, že nárok žalobcu na náhradu škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu nie je premlčaný. Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008 právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Žalovaný premlčanie odvodzoval odo dňa 19.10.2006, teda odo dňa kedy došlo k odmietnutiu prijatia návrhov podaných navrhovateľom na Okresný súd Ružomberok. O vzniku škody sa však žalobca tohto dňa nedozvedel dozvedel, pričom najskôr po právoplatnom rozhodnutí /Ústavného súdu SR mohol mať túto vedomosť. 27. Pokiaľ ide o navrhované dokazovanie súd upustil od vykonania dokazovania navrhnutého žalobcom vykonania znaleckého dokazovania znaleckým ústavom Ekonomická univerzita v Bratislave pre odbor Ekonómia a manažment, odvetvie Kontroling vo vzťahu k účtovnej hodnote istiny koncesionárskych poplatkov a účtovnej hodnote príslušenstva koncesionárskych poplatkov z dôvodu, že žalobcom súd uzavrel, že škoda ktorej sa žalobca domáha je len hypotetická, keď nie je zrejmé či bol žalobca jednotlivých konaniach úspešný a v akej sume, súd dospel preto k záveru, že škoda žalobcovi nevznikla. Taktiež pokiaľ ide o posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku v časti poplatkov z omeškania, je relevantné primárne vyhodnotenie dôvodnosti nároku na náhradu škody v podobe samotných koncesionárskych poplatkov, nakoľko všetky ďalšie zložky uplatňovanej náhrady škody priamo závisia od vzniku škody v podobe samotných koncesionárskych poplatkov. Keďže žalobca vznik škody v podobe "premlčaných" koncesionárskych poplatkov nepreukázal, posudzovanie vzniku škody v podobe vyčíslených poplatkov z omeškania, je zbytočné a týmto smerom súd dokazovanie preto neuskutočnil. Rovnako nevykonal dokazovanie výsluchom štatutárov žalobcu, nakoľko na pojednávaní 18.12.2017 žalobca o tohto dôkazu upustil. Zápisnica sp. zn. 18Cd 1/2012 z výsluchu svedka T.. L. B., ktorý sa vyjadruje k postupu Okresného súdu Humenné pri prijatí resp. neprijatí elektronických podaní žalobcu, taktiež nebola pre toto konanie relevantná. 28. Súd na základe právnych záverov mal po vyhodnotení vykonaného dokazovania za to, že žalobca nepreukázal všetky zákonom predpokladané podmienky pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., keď v konaní nepreukázal vznik majetkovej a nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Ružomberok a vznikom majetkovej a nemajetkovej ujmy a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. 29. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalobca právne odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. d/, b/, e/, f/ a h/ C.s.p. Žalobca má za to, že majetkovú škodu vyčíslil v rámci svojej žaloby podľa jednotlivých zložiek a zároveň predložil súdu dátový nosič, ktorý obsahoval komplexnú identifikáciu pohľadávok žalobcu, ktoré boli uplatnené návrhmi na začatie konania. Dátový nosič považuje žalobca za dôkaz potvrdzujúci výšku uplatňovanej materiálnej škody a legitimizuje žalobcom vznesené nároky. V tejto súvislosti žalobca namieta, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalobca má taktiež za to, že existoval dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, pričom neprerušením konania, bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Podľa názoru žalobcu žalovaný spôsobil žalobcovi škodu, keď v dôsledku nesprávneho úradného postupu, boli žalobcove pohľadávky premlčané. Žalobca v rámci svojho odvolania má za to, že právo na náhradu škody nebolo doposiaľ premlčané a žaloba bola podaná súdu pred uplynutím lehoty ust. v § 19 ods. 1 ZOZŠ. Vo vzťahu k materiálnej škode, ktorá bola podľa žalobcu mu spôsobená porušením práva na prístup k súdu začala premlčacia lehota plynúť dňom, keď sa žalobca dozvedel, že došlo k premlčaniu, čo mohlo byť najskôr dňa 13.11.2009. Vo vzťahu k materiálnej škode, ktorá je sumou ušlého zisku poškodeného začala premlčacia lehota podľa žalobcu plynúť najskôr odo dňa 13.11.2009. Vo vzťahu k materiálnej škode, ktorá predstavuje žalobcove skutočne a nevyhnutne vynaložené náklady a výdavky začala premlčacia lehota plynúť najskôr odo dňa 13.11.2009. Odvolateľ taktiež uvádza, že neprijatím žalobcovho návrhu súd prvej inštancie pretrhol postup, ktorý je nevyhnutný pre vznik oprávnenia na ďalšie vymáhanie poplatkov z omeškania, teda príslušenstva koncesionárskych poplatkov. Preto v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu prvej inštancie prišlo k vzniku škody aj v podobe zániku práva na vymáhanie príslušenstva koncesionárskych poplatkov. Žalobca taktiež namieta nesprávne vyhodnotenie znaleckého posudku súdom, nakoľko má za to, že súd nie je kompetentný vytvoriť si vlastný úsudok, nakoľko údaje v znaleckom posudku sa týkajú špecifík technologického riešenia duplifikácie DVD nosiča. Žalobca taktiež nesúhlasí s námietkou žalovaného o res iudicata a tvrdí, že v konaní nenastali také skutočnosti brániace súdu priznať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Podľa názoru žalobcu primerané finančné zadosťučinenie o ktorom fakultatívne rozhodol Ústavný súd SR nemožno stotožňovať s odškodným ako úhradou nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. 30. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uvádza, že žalobca nerozoznáva medzi tým, čo je pohľadávka voči koncesionárom a medzi tým, čo predstavuje škodu, za ktorú by mala niesť zodpovednosť žalovaná v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Podľa žalovanej skutočnosť, že žalobca rozčlenil uplatňovaný nárok na náhradu škody na sumu tvorenú istinou koncesionárskych poplatkov, poplatkov z omeškania atď., neznamená, že vznik škody ako aj jej výšku v konaní preukázal. Žalovaná upozorňuje na to, že súd bol vo vzťahu k podaniam žalobcu zo dňa 19.10.2016 viazaný nálezom ÚS SR, sp. zn. IV. ÚS 34/08. Žalovaná má za to, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu ani jednej právoplatne nepriznanej pohľadávky od koncesionára z dôvodu vznesenej námietky premlčania. Žalovaná nepovažuje za potrebné reagovať na námietku premlčania uplatneného nároku na náhradu škody. Žalovaná v rámci svojho vyjadrenia poukazuje na to, že žalobca voči nej inicioval na totožnom skutkovom a právnom základe 40 súdnych konaní. Vzhľadom na uvedené žalovaná žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 31. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 32. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie nie je opodstatnené. 33. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 34. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 35. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím a názorom súdu prvej inštancie. 36. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s §255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).