Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/68/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110239198 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1110239198.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: F. U., J.. XX.XX.XXXX, G.: Y. H. XXX, Y. H.M., proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, so sídlom: Chlumeckého 2, P.O.BOX 57, 820 12 Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 26C/171/2010-107 zo dňa 21.11.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moc a vecne tým, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 20.7.2009 sa žalobca (ďalej aj ako „navrhovateľ“) proti žalovanému (ďalej aj ako „odporcovi“) domáhal zaplatenia sumy 5.446,80 €. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uplatnená škoda mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu Správy katastra v S., ktorý na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 13.6.2007 vyhotovil list vlastníctva na pozemok predávajúci navrhovateľom a jeho bratom tvoriaci podklad k uzavretiu kúpnej zmluvy. Predmetná kúpna zmluva bola následne odvkladovaná Správou katastra v S. pod č, I. XXXX/XXXX správnym účinkom vkladu dňa 28.8.2007. 3. V priebehu konania navrhovateľ svoj návrh rozšíril tak, že si v konaní uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v sume 5.000.- Eur. 4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov listinnými dôkazmi - žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 zák.č. 514/2003 Z.z. v platnom znení, odpoveďou na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody kúpnou zmluvou zo dňa 25.7.2007, vytyčovacím náčrtom zo dňa 10.1.2008, protokolom o vytýčení hranice pozemku, zápisnicou zo dňa 13.6.2008 na a Správe katastra S., výpisom z katastra nehnuteľností X. Č..XXX, kópiou katastrálnej mapy, dodatkom kúpnej zmluvy zo dňa 25.2.2008 dal poučenie podľa § 120 ods.4 O.s.p a mal preukázaný nasledovný skutkový stav. 5. Dňa 26.7.2007 došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorou navrhovateľ so svojim bratom odpredal kupujúcim H. H. a jeho manželke pozemok K.. Č.. XXXX/X trvalý trávnatý porast o výmere 1929 m2 v kat. území Y. H.M., Q. Y. H. L. na X. Č.. XXX. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 1.427.460.-Sk z čoho podiel navrhovateľa predstavoval 713.730.-Sk. Pred uzatvorením kúpnej zmluvy požiadal navrhovateľ o vyhotovenie príslušného listu vlastníctva, dňa 13.06.2007 a na predmetnom liste vlastníctva bol uvedený pozemok vo výmere 1929 m2. Tento LV tvoril podklad pre vypracovanie kúpnej zmluvy. Vklad do katastra nehnuteľností bol pod č. I. s účinkom dňa 28.8.2007. 6. V roku 2008 kontaktoval navrhovateľa kupujúci H. H., že na odpredanom pozemku nie je správne uvedená výmera. Následne bolo zistené, že výmera pozemku uvedená na X. Č.. XXX , z ktorej sa vychádzalo pri uzatváraní kúpnej zmluvy nie je správna a správna výmera pozemku je o 437 m2 menšia. Dňa 25.2.2008 bol vypracovaný dodatok ku kúpnej zmluve v zmysle ktorého predávajúci dňa 6.5.2008 vrátili kupujúcim časť kúpnej ceny v sume 323.380.- Sk z čoho navrhovateľ vrátil 161.690.- Sk. 7. Dňa 28.1.2008 vydala Správa katastra S. rozhodnutie č. X 14/2008 na základe ktorého sa na X. Č.. XXX I. H.. Ú. Y. H.M. opravila výmera pozemku parc. č. XXXX/X z výmery 1929m2 na výmeru 1492m2. Podľa tvrdenia navrhovateľa nesprávnym úradným postupom Správy katastra v S. došlo k vydaniu listu vlastníctva na pozemok parc. č. XXXX/X I. H.. Ú.Í. Y. H. ktorý bol podkladom pre vyhotovenie kúpnej zmluvy čím navrhovateľovi vznikla škoda pozostávajúca z vrátenej časti kúpnej ceny za nehnuteľnosť v sume 161.690.-Sk a časti nákladov spojených s vyhotovením vytyčovacieho náčrtu zo dňa 10.1.2008 vo výške 2.400,- Sk. Vzniknutú škodu si navrhovateľ vyčíslil sumou 5.446,80 Eur. Zároveň si navrhovateľ počas výsluchu pred dožiadaným súdom uplatnil aj nemajetkovú ujmu, ktorú bližšie nešpecifikoval. 8. Odporca v konaní poukázal na to, že navrhovateľ ničím nepreukázal vznik skutočnej škody, ani ušlého zisku, nakoľko uplatnená škoda predstavujúca vrátenú časť kúpnej ceny nehnuteľnosti nevznikla ani nemohla vzniknúť. Zároveň odporca poukázal aj na to, že navrhovateľ nepreukázal ani v čom mala spočívať nemajetková ujma. Odporca v konaní namietol aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko navrhovateľ si uplatňuje svoj nárok podľa zák. 514/2003, v zmysle ktorého za škodu nezodpovedá ústredný orgán štátnej správy, ale štát. V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať medzi štátom ako právnickou osobou spôsobilou byť účastníkom konania, a štátnym orgánom, ktorý je tiež právnickou osobou spôsobilou byť účastníkom konania, pričom v oboch prípadoch ide o rozdielne subjekty. 9. Predmetom konania je náhrada škody zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. 10. Jednou zo základných podmienok konania je civilno-procesná subjektivita, ktorej predpokladom je hmotno-právna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, je potenciálnym subjektom práva, či povinností. Aby sa však stal subjektom určitého konkrétneho oprávnenia, nositeľom povinnosti, je potrebné právne relevantné správanie, t. j. také správanie subjektu s ktorým objektívne právo spája vznik určitého práva alebo povinnosti a je potrebné s týmto subjektom konať. 11. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou odporcom namietaného nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu v konaní. Z návrhu navrhovateľa je zrejmé, že navrhovateľ za odporcu označil Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Navrhovateľ svoje nároky odvodzuje zo zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. 12. Predmetný zákon rieši situácie, kedy štát nesie zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobil fyzickej alebo právnickej osobe pri výkone verejnej moci a to nezákonným rozhodnutím alebo v dôsledku nesprávneho úradného postupu. V zmysle § 1 ods. 1 zákona č. č. 514/2003 Z.z. nositeľom zodpovednosti za škodu, a teda aj pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaniach o náhradu škody, je štát, ako subjekt právnych vzťahov, ako samostatná právnická osoba. V mene štátu následne v súdnych konaniach vystupujú jednotlivé ministerstvá prípadne ústredné orgány štátnej správy do pôsobnosti ktorých, patria oblasti, v ktorých nastala poškodenému subjektu ujma. Uvedené však neznamená, že tieto orgány konajúce v mene štátu sú zároveň nositeľmi zodpovednosti za škodu resp. že sú v konaní pasívne vecne legitimované subjekty. Takýmto subjektom je výlučne štát - Slovenská republika. Keďže navrhovateľ v žalobe označil ako žalovaný subjekt Úrad geodézie, kartografie a katastra SR a nie štát (Slovenskú republiku) zastúpený týmto subjektom (pričom ide o dva rozdielne právne subjekty, každý so samostatnou právnou subjektivitou), je zrejmé, že takto navrhovateľom označený subjekt nie je nositeľom povinnosti uhradiť navrhovateľovi škodu (nie je nositeľom zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom) a teda nie je v konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom. Z tohto dôvodu súd bez ďalšieho, návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Vzhľadom k nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu, sa súd v ďalšom už nezaoberal existenciou prípadne neexistenciou jednotlivých predpokladov vzniku nároku na náhradu škody podľa citovaného zákona (nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi). 13. Náhradu trov konania súd žalovanému nepriznal, nakoľko so ich žalovaný neuplatnil. 14. Uznesením súdu prvej inštancie č.k.: 26C/171/2010-121 zo dňa 04.07.2017 súd rozhodol, že v konaní pokračuje namiesto pôvodného žalobcu, ktorý zomrel dňa 18.112015, s F. U.. 15. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a/, f/, a § 221 písm. h/ O.s.p. V rámci svojho odvolania žalobca trvá na tom, že žalovaný nepostupoval správne, nakoľko žalobca bol nútený vrátiť časť kúpnej ceny a to konkrétne 161.690 Sk a časť nákladov spojených s vyhotovením vytyčovacieho náčrtu zo dňa 10.01.2008 vo výške 2.400 Sk. Žalobca taktiež namieta, že sa súd nezaoberal otázkou nemajetkovej ujmy, len konštatoval, že nebola bližšie špecifikovaná. Žalobca nesúhlasí s tým, že žalovaný subjekt Úrad geodézie, kartografie a katastra SR nie je legitimovaný subjekt, nakoľko pokiaľ by sa tento považoval za nepríslušného, tak by v rámci jednania postúpil vec štátu. 16. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok potvrdil. V súvislosti so žalobcovým odvolaním, žalovaný poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/87/1998, uznesenie sp. zn. 3Cdo/309/2008 zo dňa 24.09.2009, rozsudok sp. zn. 4Cdo/185/2007 zo dňa 21.08.2008, rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 16C/133/1998 zo dňa 22.02.2007 a ďalšie. Žalovaný uvádza, že Občianske súdne konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánom štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom je sporové konanie, ktoré sa môže začať len na návrh, vzhľadom k čomu za stranu sporu takéhoto konania nemožno považovať subjekty, ktoré žalobca neoznačil ako žalovaných v žalobe. Žalovaný taktiež zdôrazňuje, že žaloba nebola podaná na všeobecnom súde štátu. 17. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 18. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. 19. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C.s.p.). 20. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 21. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím a názorom súdu prvej inštancie. 22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 23. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.). 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).