KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Bratislava23. 10. 2018plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/56/2018 z 23. 10. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. októbra 2018, sp. zn. 4Co/56/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1110239725.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/56/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110239725
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1110239725.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: H.
X., L. R. X, G. P., zastúpený: Mgr. Rastislav Otruba, advokát, so sídlom Kvačalova 1227/55, Žilina,
proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 8,
Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 3.897,38 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25. septembra 2017 č.k. 7C 206/2010-420 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3.897,38 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.897,38 Eur od 1.4.2010 do
zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. žalovanému tiež uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
trovy konania podľa miery úspechu vo výške 100 % (žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %) v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady
trov konania.

2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobcom, domáhajúceho sa od žalovaného zaplatenia
sumy 3.897,38 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.897,38 Eur od 01.04.2010
do zaplatenia, z titulu poistného plnenia ako rozdielu medzi skutočnou škodou a poistným plnením,
keďže mal so žalovaným uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na havarijné poistenie vozidla
Nissan Murano R. XWD, EČV: ZA XXXDH poistené na poistnú sumu 60.047,79 Eur s účinnosťou od
8.10.2007.a dňa 23.9.2009 došlo následkom dopravnej nehody k spôsobeniu škody na tomto jeho
motorovom vozidle vo výške 11.071,00 Eur. Vznik poistnej udalosti oznámil žalovanému riadne a včas.
Žalovaný listom zo dňa 28.10.2009 rozhodol o vybavení poistnej udalosti tak, že poistnú udalosť
zlikvidoval ako totálnu škodu a priznal mu poistné plnenie vo výške 7.173,62 Eur. Rozdiel medzi
skutočnou škodou a poistným plnením žalovaný žalobcovi do dnešného dňa nenahradil.

3. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 08.03.2011 žalovaný uviedol, že poskytol žalobcovi poistné plnenie
vo výške 6.814,94 Eur za škodu, sumu 45,43 Eur za odťah a sumu 385,68 Eur za spoluúčasť. Namietol
znalecký posudok predložený žalobcom z dôvodu, že vzorka použitých motorových vozidiel v znaleckom
posudku, ktorý predložil žalobca nereprezentuje ponuku a dopyt z dôvodu, že znalec použil vzorku
troch automobilov v európskej verzii predávaných na Slovensku, pričom v prípade automobilu žalobcu
sa jednalo o americkú verziu. Žalovaný predložil súdu vlastný výpočet všeobecnej hodnoty vozidla zo
dňa 1.10.2009, považoval za správnejšiu ním použitú vzorku štyroch automobilov, z čoho jedna vzorka



bola v americkej verzii a tri v európskej, napriek tomu, že jeden z automobilov bol predávaný v V.
a zvyšné tri v X.. Na pojednávaní dňa 16.5.2011 žalovaný navrhol ustanovenie znalca a vykonanie
znaleckého dokazovania z dôvodu, že považoval vzorku motorových vozidiel použitú v znaleckom
posudku predloženom žalobcom za neporovnateľnú.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami: poistná zmluva č. XXXXXXXXXX, oznámenie o
poistnom plnení zo dňa 28.10.2009, znalecký posudok č.32/2009, stanovisko žalovaného k žiadosti
o prehodnotenie poistného plnenia zo dňa 23.11.2009, stanovisko žalovaného k opätovnej žiadosti
o prehodnotenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.12.2009, zmluvné dojednania pre
havarijné poistenie, všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel,
výpočet všeobecnej hodnoty vozidla ku dňu 23.09.2009, žiadosť o prehodnotenie poistnej udalosti č.
XXXXXXXXXX zo dňa 10.11.2009, druhá žiadosť o prehodnotenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo
dňa 08.12.2009, osvedčenie o evidencii vozidla, kalkulácia opravy č. XXXXXXXXXX, znalecký posudok
č. 03/2011, doplnený znaleckým posudkom č. 02/2012, znalecký posudok č. 16/2014, znalecký posudok
č. 1/2017, odborné vyjadrenie č. 5/2017.

5. Zo zmluvy č. XXXXXXXXXX mal preukázané, že strany sporu dňa 05.10.2007 uzatvorili poistnú
zmluvu pre havarijné poistenie motorového vozidla značky Nissan, typ Murano R. XWD, EČV: B.
so začiatkom poistenia dňa 8.10.2007, ročným poistným 983,60 Eur a so spoluúčasťou žalobcu vo
výške 5%. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 28.10.2009 má súd za preukázané, že šetrenie
poistnej udalosti bolo ukončené dňa 27.10.2009 a poistná udalosť bola zlikvidovaná v zmysle poistnej
zmluvy ako totálna škoda. Žalobcovi bolo priznané poistné plnenie vo výške 6.860,37 Eur. Znaleckým
posudkom č. 32/2009 zo dňa 10.11.2009, vypracovaným znalcom A.. S.C., bola určená všeobecná
hodnota skúmaného motorového vozidla na 14.088,00 Eur a hodnota predajných zvyškov 3.017,45 Eur.
Pri určovaní všeobecnej hodnoty vozidla vychádzal porovnaním vozidiel: NISSAN Murano X,X Y. I.,
4x4, najazdených 102.000 km, zdroj vzorky ADD, NISSAN Murano X,X Y. -XWD, najazdených 97.000
km, zdroj vzorky autobazar.eu, NISSAN Murano X,X Y. -4x4, najazdených 66.000 km, zdroj vzorky
autobazar.eu, NISSAN Murano X,X Y. I., 4x4, najazdených 56.500 km, zdroj vzorky autobazar.eu. Vzorky
zo zdroja autobazar.eu boli z obdobia 9-11/2009 a pri každom automobile je uvedená výbava vozidla.

6. Zo zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie mal za preukázané, že podľa čl. IX (plnenie poisťovne)
bod 1 za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A alebo B, poisťovňa poskytne poistné
plnenie v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného motorového
vozidla do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie
zničeného alebo odcudzeného motorového vozidla, so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne
však vo výške všeobecnej hodnoty motorového vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou.
Podľa čl. IX (plnenie poisťovne) bod 5 prvá veta zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie, pokiaľ
bolo motorové vozidlo zničené alebo poškodené v takom rozsahu, že náklady na opravu presiahnu
90% všeobecnej ceny motorového vozidla, poisťovňa bude považovať takúto škodu za totálnu škodu a
výškou plnenia bude všeobecná cena motorového vozidla znížená o hodnotu použiteľných zvyškov z
motorového vozidla. Zo všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel
zistil, že podľa čl. X (plnenie poisťovne) bod 3 za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu
poistenia, poisťovňa poskytne poistné plnenie v rozsahu nákladov v danom miestne na uvedenie
poškodeného alebo zničeného motorového vozidla do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou,
alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného motorového vozidla, so
zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty motorového vozidla
v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou. Podľa čl. X (plnenie poisťovne) bod 4 prvá veta
všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel, pokiaľ bolo motorové
vozidlo zničené alebo poškodené v takom rozsahu, že náklady na opravu presiahnu 90% všeobecnej
ceny motorového vozidla, poisťovňa bude považovať túto škodu za totálnu škodu a výškou plnenia bude
všeobecná cena motorového vozidla znížená o hodnotu použiteľných zvyškov z motorového vozidla.

7. Z výpočtu všeobecnej hodnoty vozidla zo dňa 1.10.2009 zistil, že žalovaný stanovil všeobecnú
hodnotu vozidla na sumu 9.328,50 Eur. V texte výpočtu sú špecifikované nasledovné vzorky
vozidiel, ktoré boli použité pri výpočte všeobecnej hodnoty: najazdených 90.000 km, zdroj M..C..G..A.
najazdených 92.000 km, zdroj H..G., najazdených 93.000 km, zdroj H..G., najazdených 90.000 km,
zdroj H..G.. Z označených vzoriek nie je zrejmá ďalšia špecifikácia použitých vzoriek okrem predajnej
ceny. Následne žalovaný predložil samostatnú špecifikáciu vyššie uvedených vzoriek, z ktorej je možné



čiastočne zistiť výbavu vozidiel ako aj to, že sa jednalo o inzeráty vozidiel, inzerovaných v X. a V.. Pri
uvedených vzorkách sa vzhľadom na nastavenie tlače príslušnej stránky javí, že vzorky boli získané
1.10.2009.

8. Z kalkulácie opravy č. XXXXXXXXXX súd zistil, že náklady na opravu motorového vozidla predstavujú
sumu 10.915,25 Eur.

9. Zo znaleckého posudku č. 03/2011 zo dňa 19.8.2011 doplneného znaleckým posudkom č. 02/2012
zo dňa 19.7.2012, vypracovaného znalcom A.. X., zistil, že podľa znalca rozdiel vo všeobecnej hodnote
motorového vozidla stanovenej znalcom A.. S.Č.A.C. a žalovaným je spôsobený rozdielnym počtom
najazdených kilometrov a hodnotou koeficientu dopytu, ktoré boli v jednotlivých znaleckých posudkoch
použité. Znalec ďalej uviedol (v doplnení ZP), že jeho výpočty vychádzajú z troch vzoriek, použitých
znalcom S. a zo štyroch vzoriek použitých na výpočet žalovaným. Rozdiel vo všeobecnej hodnote
vozidla uvedenej v porovnávaných znaleckých posudkoch bol podľa znalca spôsobený tým, že v
znaleckom posudku preloženom žalovaným malo motorové vozidlo najazdených 127.389 km, no v
znaleckom posudku predloženom žalobcom to bolo 205.013 km a taktiež v koeficiente dopytu trhu.
Počet najazdených kilometrov zodpovedá prepočtu z míľ. Z tohto dôvodu znalec určil všeobecnú
hodnotu vozidla pre obe tieto hodnoty tak, že všeobecná hodnota motorového vozidla v prípade, ak má
najazdených 205.013 km je 8.640,00 Eur a v prípade, ak má najazdených 127.389 km je 11.146,00 Eur.
Pri stanovovaní všeobecnej hodnoty motorového vozidla znalec zohľadňoval aj náklady na zaobstaranie
vozidla, ktoré predstavujú cca. 1.200,00 Eur.

10. Znaleckým posudkom č. 16/2014, vypracovaným znalcom A.. J. bola určená všeobecná hodnota
vozidla na sumu 9.328,50 Eur. Znalec pri určení ceny vychádzal z nasledovných vzoriek: 3,5i V6
4x4, 56.500 km, 172 kw, zdroj - oznámenie portálu autobazar.eu, 3,5i V6, 59.000 km, 172 kw, zdroj -
oznámenie portálu autobazar.eu, 3,5i V6, 123.000 km, 172 kw, zdroj - oznámenie portálu autobazar.eu,
3,5 V6 Xtronic, 4x4, 123.000 km, 172 kw, zdroj - oznámenie portálu autobazar.eu, 4x4, LPG, 36.000
km, automat, zdroj avizo. Uvedené vzorky nemali v popise žiadne resp. takmer žiadne údaje o výbave
a počte predchádzajúcich majiteľov.

11. V znaleckom posudku č. 1/2017 znalec uviedol, že v znaleckých posudkoch, vypracovaných v
konaní sú rozdiely v nasledujúcich vstupných hodnotách výpočtu (tabuľka na strane 12 ZP, najmä vo
výške technickej hodnoty vozidla, koeficiente dopytu trhu K5, koeficiente počtu držiteľov vozidla K3,
koeficiente predajnosti Kp, ktoré boli jednotlivými znalcami určené rôzne. Uvedené hodnoty boli znalcami
určené rôzne z dôvodu použitých vzoriek vozidiel. Vo vzťahu k použitým vzorkám vozidiel uviedol, že
vzorky z nemeckého internetového portálu sú cenovo nižšie ako na Slovensku. Vo vzťahu k určeniu
technickej hodnoty vozidla uviedol, že táto je v znaleckom posudku A.. S. ako aj v ZP A.. X. vypočítaná
správne a rozdiel je spôsobený odhadom v hodnote pneumatík. Ďalšou spornou hodnotou bol počet
držiteľov vozidla - niektorí vychádzali z neznámeho počtu, niektorí vychádzali z tvrdenia žalobcu, že bol
druhým vlastníkom. Vo vzťahu k znaleckému posudku č. 3/2011 uviedol, znalec sa správne vysporiadal s
príplatkom k cene vozidla za dovoz a prihlásenie na Slovensko vo výške 1.200 Eur, avšak on by cenu ešte
navýšil o primeraný zisk obchodníka, čo činí rozdiel v cene vozidla predávaného v X. a na Slovensku.

12. V odbornom vyjadrení č. 5/2017 znalec A.. S.A.C. uviedol, že znalec v posudku č. 32/2009 nepočítal s
nákladmi spojenými s dovozom a registráciou vozidla na území Slovenskej republiky len pri tretej použitej
vzorke. V prípade započítania týchto nákladov by sa všeobecná hodnota motorového vozidla zvýšila o
238,00 Eur. Ak by znalec nezohľadnil neznámy počet vlastníkov motorového vozidla, ale počítal by s
dvomi vlastníkmi, všeobecná hodnota motorového vozidla by sa zvýšila o 593,00 Eur. Ak by hodnotené
vozidlo malo v čase škodovej udalosti nové pneumatiky, jeho všeobecná hodnota by sa zvýšila o 788,00
Eur. Pri zohľadnení všetkých týchto údajov by všeobecná hodnota motorového vozidla bola 15.502
Eur, čo predstavuje zvýšenie o 1.414 Eur oproti všeobecnej hodnoty motorového vozidla stanovenej v
pôvodnom znaleckom posudku, ktorý vypracoval A.. S.A.C..

13. Súd prvej inštancie skonštatoval, že medzi procesnými stranami nebolo sporné, že predmetné
motorové vozidlo malo nové pneumatiky a že všeobecná hodnota zvyškov vozidla bola 2.154 Eur.
Tvrdenie žalobcu o tom, že bol druhým vlastníkom tohto vozidla nepovažoval za preukázané, pretože
žalovaný túto skutočnosť namietol, a žalobca v tomto smere nepredložil žiadne relevantné dôkazy.
V konaní vykonal všetky navrhnuté dôkazy, na ktorých procesné strany trvali s výnimkou dôkazu



navrhnutého žalovaným v písomnom podaní zo dňa 17.7.2017, ktorým navrhoval doplnenie dokazovania
A.. J., ktorý by upravil skôr vypracovaný ZP tak, že neprihliadne na vzorku č. 4. Toto doplnenie by
bolo podľa neho nedostatočné z dôvodu spornosti aj použitej vzorky č.1, ako aj z dôvodu, že ani takto
doplnený znalecký posudok by neobsahoval vzorky vozidiel so špecifikácie výbavy vozidiel.

14. Po právnej stránke súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovení § 788 ods. 1, § 797 ods. 2 a 3,
§ 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády ´č. 87/1995 Z.z.

15. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca so žalovaným platne uzatvorili poistnú
zmluvu podľa § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo sporné, že dňa 23.9.2009 došlo k
poistnej udalosti ani skutočnosť, že žalovanému vznikla povinnosť poskytnúť žalobcovi poistné plnenie,
čo napokon aj žalovaný urobil, keď mu poskytol poistné plnenie vo výške 7.173,62 Eur (z toho suma
6.814,69 Eur titulom škody na vozidle). Žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v ním uplatnenej
výške z dôvodu, že ho považoval za opodstatnené, z dôvodu nesprávnej výšky všeobecnej hodnoty
motorového vozidla, z ktorej žalobca vychádzal. Medzi procesnými stranami nebolo sporné, že žalovaný
mal pri likvidácii poistnej udalosti vychádzať z ustanovení poistnej zmluvy/poistných podmienok o totálnej
škode.

16. V konaní posudzoval, či výška poistného plnenia, žiadaná žalobcom je správna a oprávnená,
ktorý pri určení výšky požadovanej istiny vychádzal zo znaleckého posudku A.. S., ktorý určil výšku
škody na sumu 11.07 Eur. Po odpočítaní poskytnutého poistného plnenia si v konaní uplatnil istinu vo
výške 3897,38 Eur spolu s úrokom z omeškania. Konštatoval, že v konaní bolo vyhotovených niekoľko
znaleckých posudkov a ich doplnení v dôsledku opakovaných námietok procesných strán k vyhotoveným
znaleckým posudkom, pričom všeobecná hodnota motorového vozidla bola v každom z nich určená
na inú sumu. Pretože ani po vykonaní viacnásobného znaleckého dokazovania sa súdnym znalcom
nepodarilo dospieť k jednoznačnému určeniu výšky všeobecnej hodnoty vozidla, všetky vykonané
znalecké posudky vyhodnotil s prihliadnutím na vznesené námietky procesných strán a dospel k záveru,
že v danom prípade bolo skutkovo náročné určiť všeobecnú hodnotu vozidla z dôvodu, že išlo o
automobil, ktorý sa na našom území bežne nepredával, resp. konkrétny typ a verzia motorového vozidla
bola určená pre americký trh. Z tohto dôvodu bolo ťažké nájsť aspoň porovnateľné vzorky vozidiel, z
ktorých by bolo možné určiť všeobecnú cenu motorového vozidla.

17. Vychádzal z ust. § 2 písm. g/ vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku, v zmysle ktorého na účely tejto vyhlášky sa rozumie všeobecnou hodnotou majetku
výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny
hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na
trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s
patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou
pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. Z vyhlášky č. 492/2004 Z.z. mal za nepochybné,
že všeobecná hodnota majetku, v danom prípade vozidla je odhadom najpravdepodobnejšej ceny ku
dňu ohodnotenia v danom mieste a čase. S prihliadnutím na § 2 písm. g/ vyhlášky MS SR č. 492/2004
Z.z., ako aj s prihliadnutím na vyjadrenie znalca, že ceny vzoriek inzerované v Nemecku sú cenovo
nižšie ako na Slovensku, dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie je možné prihliadať na výpočet
všeobecnej hodnoty vozidla uskutočnený žalovaným dňa 1.10.2009 z dôvodov, že v tomto prípade ani
nejde o znalecký posudok, výpočet v tomto prípade vychádza výlučne zo vzoriek vozidiel, inzerovaných
v zahraničí a napokon aj z dôvodu, že výpočet nezohľadňuje náklady na dovoz vozidiel v SR, ich
prihlásenie a obchodnú maržu, čo ostatní znalci považovali za dôležité pre určenie všeobecnej hodnoty
vozidla. Rovnako sa rozhodol neprihliadať na znalecký posudok č. 3/2011 vrátane doplnenia, pretože v
tomto posudku znalec rovnako vychádzal zo vzoriek vozidiel, inzerovaných v zahraničí (z 10 použitých
vzoriek bolo 6 vozidiel inzerovaných v Nemecku, jedna v Taliansku) a teda podľa neho použité vzorky s
prihliadnutím na § 2 písm. g/ vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. dostatočne neodzrkadľovali cenu, za ktorú
by sa vozidlo mohlo predávať v SR. Na základe týchto dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že na
účely určenia čo najpresnejšej všeobecnej hodnoty vozidla je možné vychádzať zo znaleckých posudkov
A.. S. a A.. J., ktorí obaja vychádzali iba zo vzoriek vozidiel predávaných v SR, pričom špecifikácia
použitých vzoriek je súčasťou znaleckých posudkov. Vychádzal tiež z bodu 36 prílohy č. 6 vyhlášky č.
492/2004 Z.z., v zmysle ktorého všeobecná hodnota vozidla je hodnota vozidla v danom mieste a čase
v eurách, pri ktorej stanovení sú okrem vplyvu opotrebenia zahrnuté aj vplyvy trhu (predajnosť typu
vozidla). Vyjadruje hodnotu vozidla pri jeho predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu k rozhodnému



dátumu. Podľa bodu 28 prílohy č. 6 vyhlášky č. 492/2004 Z.z., technická hodnota vozidla - TH - je
to zvyšok technickej životnosti vozidla vyjadrený v eurách. TH = (TSVxVHV)/100 + THMV (Eur), keď:
TSV - technický stav vozidla [%],VHV - východisková hodnota vozidla (Eur),THMV - technická hodnota
mimoriadnej výbavy (Eur). Z prílohy č. 6 k vyhláške č. 492/2004 Z.z. vyplýva, že technická hodnota
vozidla vo všeobecnosti zahŕňa aj hodnotu mimoriadnej výbavy vozidla a teda pre určenie všeobecnej
hodnoty vozidla je potrebné ohodnotiť aj mimoriadnu výbavu vozidla (VŠH = TH. kp (Eur), kde kp je
koeficient predajnosti).

18. Ako dôvodné námietky žalobcu súd prvej inštancie vyhodnotil, že znalecký posudok A.. J. neurčil
správne všeobecnú hodnotu vozidla, pretože z použitých vzoriek nebolo možné určiť hodnotu výbavy
vozidiel. Konštatoval, že údaje o použitých vzorkách vozidiel v ZP A.. J. sú v tomto smere nedostatočné,
pretože v popise použitých vzoriek údaje o výbave použitých vzoriek absentujú (pravdepodobne z
dôvodu, že inzeráty použitých vzoriek takéto údaje jednoducho obsiahnuté nemali, a teda ich znalec
pravdepodobne aj pre odstup času nemal odkiaľ čerpať). Preto na účely určenia všeobecnej hodnoty
vozidla vychádzal z posudku A.. S., ktorý vychádzal výlučne zo vzoriek vozidiel zo slovenskej inzercie a
pri ktorých inzeráty uvádzali aj výbavu vozidla, ktorá zodpovedala výbave vozidla žalobcu. Pri rozhodnutí
o tom, cena ktorého znalca bola určená presnejšie prihliadol aj na námietku žalobcu, že jedna zo
vzoriek, použitá A.. J. (príloha č. 4 posudku A.. J. nemá uvedené žiadne km), žalovaný s vylúčením
tejto vzorky súhlasil. Vzal do úvahy, že podľa tvrdenia žalovaného v znaleckom posudku A.. J. malo
ísť o vzorky vozidiel inzerované portálom autobazar.eu v septembri 2009 (príloha č. 3 k ZP A.. J.,
vyjadrenie žalovaného zo dňa 17.7.2017) a mali určitú špecifikáciu, ktorej zjavne zodpovedá aj vzorka
na strane 20 a 21 znaleckého posudku A.. S.. Podľa celého inzerátu sa malo jednať o vozidlo predávané
za cenu 16.590 Eur s najazdeným počtom km 66.000, pričom išlo o inzerát s portálu autobazar.eu z
20.9.2009, t.j. z obdobia na ktoré sa vzťahuje potvrdenie v znaleckom posudku A.. J.. V potvrdení tohto
portálu, ktorý je obsiahnutý v znaleckom posudku A.. J., je uvedené vozidlo v rovnakej cene z tohto
obdobia s iným počtom najazdených km. Porovnaním týchto dvoch vzoriek súd dospel k záveru, že sa
jedná s najväčšou pravdepodobnosťou o totožné vozidlo a potvrdenie vystavené portálom autobazar.eu
má uvedený nesprávny počet km, čo by sa malo odraziť pri určovaní všeobecnej hodnoty vozidla. K
námietkam žalovaného voči znaleckému posudku A.. S. uviedol, že je pravdou, že použité vzorky úplne
nezodpovedajú vozidlu, za ktoré si žalobca uplatňuje poistné plnenie, avšak podľa vyjadrení znalcov sa
presná verzia a typ vozidla ako mal žalobca u nás v rozhodujúcom čase neinzerovali a tento nedostatok
sa odráža vo všetkých vyhotovených znaleckých posudkoch. Preto vyhodnotil, že znalec postupoval
správne, keď na výpočet všeobecnej hodnoty vozidla použil vzorky, ktoré v danom mieste a čase boli k
dispozícii a v najvyššej možnej miere, akú náš trh poskytoval, zodpovedali oceňovanému vozidlu a jeho
výbave. Vzhľadom na námietky žalovaného k počtu držiteľov vozidla bolo podľa súdu prvej inštancie na
účely určenia všeobecnej hodnoty vozidla potrebné podľa bodu 16.3 prílohy č. 6 k vyhláške č. 492/2004
Z.z. vychádzať z toho, že počet držiteľov vozidla je neznámy, t.j. že koeficient počtu držiteľov vozidla k3
je 0,95. Vzhľadom na to, že podľa nesporných tvrdení procesných strán malo vozidlo nové pneumatiky,
vzal do úvahy všeobecnú hodnotu, ktorá vychádza z tejto skutočnosti. Podľa bodu 16.3 prílohy č. 6 k
vyhláške č. 492/2004 Z.z., v prípade, že nie je možné hodnoverne preukázať skutočný počet držiteľov
(neuskutočnené prepisy, krádež vozidla a podobne), k3 (koeficient počtu držiteľov vozidla)= 0,95 [-]. S
prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzal zo
znaleckého posudku A.. S. a jeho následného odborného vyjadrenia a ustálil, že všeobecná hodnota
vozidla, za ktoré si žalobca v konaní uplatňuje nezaplatenú časť poistného plnenia bola 14.876 Eur (ako
pôvodne určená cena znaleckým posudkom č. 32/2009), v ktorom bola určená cena vychádzajúca zo
vzoriek vozidiel inzerovaných v SR, počet km bol určený správne, počet vlastníkov vozidla bol neznámy
so zvýšením podľa odborného vyjadrenia znalca A.. S. o cenu zohľadňujúcu skutočnosť, že vozidlo malo
nové pneumatiky. Pri nespornej hodnote zvyškov vo výške 2.154 Eur a nespornej výške poskytnutého
poistného plnenia titulom škody na vozidle vo výške 6.814,94 Eur by mal žalovaný poskytnúť poistné
plnenie vo výške 5.907,06 Eur, krátené o spoluúčasť vo výške 5 % zo sumy 14.876 Eur (= 743,80 Eur), t.j.
5.163,26 Eur. Pretože žalobca si v konaní uplatnil sumu nižšiu, súd jeho nárok vyhodnotil ako dôvodný
v celom rozsahu.

19. Súd prvej inštancie vzhľadom na žalobcom uplatnený nárok žalobcom na úroky z omeškania vo
výške 9 % ročne z uplatnenej istiny od 1.4.2010 do zaplatenia, konštatoval, že pri havarijnom poistení je
splatnosť poistného plnenia upravená v ustanovení § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu
povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť



do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť
poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Uviedol, že podľa oznámenia o poistnom plnení zo
dňa 28.10.2009 žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 27.10.2009, preto bol povinný poskytnúť
žalovanému poistné plnenie v správnej výške podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka do 15 dní od
ukončenia šetrenia poistnej udalosti, dňa 11.11.2009. Nasledujúcim dňom po lehote splatnosti poistného
plnenia, teda 12.11.2009 sa žalovaný v časti nevyplateného poistného plnenia podľa neho dostal do
omeškania. Keďže výška úroku z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods.
1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. k prvému dňu omeškania bola 9 % a žalobca si uplatnil úrok z
omeškania vo výške ustanovenej skôr citovanými zákonnými ustanoveniami a za kratšie obdobie ako
mu patrí, žalobu v časti úroku z omeškania vyhodnotil v celom rozsahu ako dôvodnú.

20. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP.“) a priznal žalobcovi, úspešnému v konaní, nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

21. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesúhlasil so
skutkovými zisteniami súdom prvej inštancie a tieto považoval nesprávne, ako aj právne posúdenie veci.
Uviedol, že po končení šetrenia poistnej udalosti poskytol žalobcovi poistné plnenie v celkovej výške
6 814,94 Eur na základe všeobecnej hodnoty motorového vozidla, ktorú stanovil na sumu 9 328,50
Eur, z ktorej sumy odpočítal sumu 2 154,88 Eur titulom hodnoty zvyškov vraku, keď predmetnú poistnú
udalosť likvidoval ako totálnu škodu. Žiadosti žalobcu o prehodnotenie jeho stanoviska nevyhovel a
vo svojom stanovisku zo dňa 23.11.2009 uviedol, že svoj výpočet všeobecnej hodnoty motorového
vozidla považuje za správny, v súlade s vyhláškou a znalecký posudok predložený žalobcom pre
neho za neakceptovateľný. Svoje stanovisko odôvodnil tým, že pri výpočte koeficientu dopytu trhu v
predloženom znaleckom posudku znalec použil neporovnateľné vzorky motorového vozidla, predmetné
vozidlo predstavuje americkú verziu motorového vozidla NISSAN Murano a v znaleckom posudku
sú ako porovnateľné vzorky použité európske verzie s iným motorickým a kilometrovým výkonom.
Uviedol, že pri výpočte všeobecnej hodnoty motorového vozidla postupoval v súlade s vyhláškou a
jej prílohy č. 6, v zmysle ktorej sa neskúmajú porovnateľné vozidlá daného typu vozidla. Preto pri
výpočte všeobecnej hodnoty predmetného motorového vozidla NISSAN Murano s výkonom motora
180 kW (typické pre americkú verziu) a s jazdným výkonom cca 127 389 km ku dňu poistnej udalosti)
nemôžu byť podľa neho použité vzorky v znaleckom posudku, t.j. s výkonom motora/ otáčok 172 kW
(typické pre európske verzie) a s jazdným výkonom pri jednej použitej vzorke o jednu tretinu, pri dvoch
použitých vzorkách o polovicu nižšom. Takto použité vzorky nereprezentujú ponuku a dopyt motorového
vozidla pre určenie všeobecnej hodnoty vozidla a takto určenú všeobecnú hodnotu vozidla nemožno
podľa neho považovať za najpravdepodobnejšiu cenu hodnoteného vozidla ku dňu ohodnotenia v
danom mieste a čase a preto nie je v súlade s ust. § 2 písm. g /vyhlášky. V čase, ku ktorému bola
stanovená všeobecná hodnota motorového vozidla, bolo možné motorové vozidlo rovnakej značky
a typu zakúpiť či už v americkej verzii alebo na európskom trhu za oveľa nižšiu cenu ako cenu
stanovenú znaleckým posudkom znalca a cenu oveľa nižšiu ako znalcom použité vzorky, ktoré podľa
názoru žalobcu reprezentujú ponuku a dopyt. Preto znalecký posudok predložený žalobcom, podľa
ktorého bola všeobecná hodnota motorového vozidla určená vo výške 16 509 Eur (po odpočítaní
použiteľných zvyškov) určená vo výške 11 071 Eur, bol podľa neho pre účely určenia výšky poistného
plnenia neakceptovateľný. Poukázal na to, že v rámci súdneho konania došlo k vypracovaniu viacerých
znaleckých posudkov, v ktorých súdom ustanovení znalci určili všeobecnú hodnotu motorového vozidla
rozdielne. Nakoľko v posudzovanom prípade išlo o motorové vozidlo, ktoré sa na našom území
nepredávalo, bolo pre znalcov zložité nájsť porovnateľné vzorky motorových vozidiel, ktoré by slúžili
ako podklad pri výpočte všeobecnej hodnoty motorového vozidla, pričom vyhodnotením všetkých
znaleckých posudkov (výpočtov všeobecnej hodnoty motorového vozidla) súd prvej inštancie považoval
za najpresnejší výpočet znalca A.. S. C. A.. J.. Nesúhlasil s výpočtom znalca A.. J., ktorý stanovil
všeobecnú hodnotu motorového vozidla sumou 10 418 Eur z dôvodu, že nebolo preukázané, že by
žalobca bol skutočne druhým držiteľom predmetného motorového vozidla, preto aj žiadal, aby znalec
preukázal, na základe akých skutočností dospel k tomuto záveru a v prípade, že to nepreukáže,
aby pri výpočte koeficientu K3 bol počet držiteľov motorového vozidla stanovený ako neznámy a aby
znalec pristúpil k prepočtu všeobecnej hodnoty motorového vozidla pri dosadení koeficienta k3-0,95 a
z ktorého dôvodu, a aj vzhľadom na námietku žalobcu, súd prvej inštancie nariadil doplnenie znalcom
na ním zadané otázky. Uviedol, že následne v nadväznosti na závery znalca opätovne poukázal na



skutočnosť, že v odpovedi na otázku č. 6 ohľadom uvedenia skutočnosti, na základe čoho znalec
dospel k záveru, že žalobca je v poradí druhým držiteľom motorového vozidla, znalec uviedol len svoje
predpoklady v otázke počtu držiteľov motorového vozidla bez preukázania počtu držiteľov. Vytýkal súdu
prvej inštancie, že nevykonal ním navrhnuté doplnenie znaleckého dokazovania a že vychádzal zo
znaleckého posudku znalca A.. S., ktorý vychádzal výlučne zo vzoriek vozidiel zo slovenskej inzercie a
pri ktorých inzeráty uvádzali aj výbavu vozidla, ktorá zodpovedala výbave vozidla žalobcu, a to aj napriek
tomu, že v odôvodnení rozsudku potvrdil opodstatnenosť jeho námietok k znaleckému posudku A.. S..
Poukázal na ust. § 207 ods. 1, § 209 ods. 1 a 2 CSP s tým, že žalobcom predložený znalecký posudok
znalca A.. S. nemožno považovať za znalecký posudok nemožno považovať ani za súkromný znalecký
posudok z dôvodu absencie doložky o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého
znaleckého posudku a je nevyhnutné ho hodnotiť len ako listinný dôkaz v zmysle § 204 CSP. Uviedol,
že súd napriek tomu, že účastník (sporová strana) predloží posudok posudzujúci odborné otázky (ktorý
bude listinným dôkazom), ustanoví na vyriešenie odborných otázok znalca. Mal preto za to, že súd
prvej inštancie mal vychádzať zo znaleckého posudku vypracovaného súdom ustanoveným znalcom.
Namietal aj nevykonanie ním navrhnutého dôkazu - doplnenia znaleckého posudku znalca A.. J.Á.F.
ohľadom prepočtu všeobecnej hodnoty motorového vozidla s použitím koeficienta K3-0,95.

22. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť V súvislosti s povinnosťami žalovaného poukázal na čl. X bod 3
VPP a že žalovaným poskytnuté poistné plnenie nezodpovedalo tejto jeho povinnosti. Vzhľadom na ust.
§ 2 písm. g/ vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku súd prvej inštancie
podľa neho správne neprihliadol pri svojom rozhodovaní na posudky žalovaného ako i na znalecký
posudok A.. X. z dôvodu, že tieto vychádzali zo vzoriek, ktoré vykazovali zásadné nedostatky (nesprávny
počet najazdených km) a obsahovali aj ponuky zo zahraničných portálov (najmä z Nemecka, kde je
cena vzhľadom na veľkosť trhu nižšia). Bol toho názoru, že v zmysle cit. vyhlášky je zrejmé, že pre
určenie všeobecnej hodnoty motorového vozidla je rozhodujúca najpravdepodobnejšia cena mu dňu
oceňovania v danom mieste a čase a že súd prvej inštancie správne vychádzal zo znaleckých posudkov
A.. J. C. A.. S.. Uviedol, že znalecký posudok č. 16/2014 a č. 1/2017 vypracovaný znalcom A.. J.
vychádzal zo vzoriek, ktoré boli získané z oznámenia portálu autiobazar.eu ako i z interných novín avízo.
V súvislosti s uvedenými vzorkami poukázal na to, že tieto vzorky nemali v popise takmer žiadne bližšie
údaje rozhodné pre vypracovanie znaleckého posudku, ako napr. výbava, počet majiteľov a pod. A..
J. vychádzal pri určovaní všeobecnej hodnoty z piatich vzoriek, avšak vzorky uvedené v prílohe č. 3
nemajú uvedenú výbavu vozidla, dátum uvedenia do prevádzky, skutočnosť, či sa jedná o benzínový
pohon, resp. dieselový, skutočnosť, či uvedené vozidlá majú nadštandardnú výbavu a pod. Následne
vzorka opísaná v bode č. 4 neobsahuje údaj o počte najazdených km Za objektívny posudok považoval
posudok A.. S., vypracovaný bezprostredne po škodovej udalosti, kedy mal znalec najreálnejšiu možnosť
zistiť všeobecnú hodnotu motorového vozidla ku dňu škodovej udalosti. Vzhľadom na uvedené súd prvej
inštancie podľa neho správne pri určení všeobecnej hodnoty vychádzal zo znaleckého posudku A.. S..
K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy, uviedol, že žalovaný
i napriek poučeniu netrval na doplnení znaleckého posudku A.. J. tak ako uviedol v podaní zo dňa
17.7.2017. Vykonanie uvedeného dôkazu by podľa neho bolo nadbytočné. K námietke žalovaného, že
použité vzorky nezodpovedajú motorovému vozidlu, uviedol, že jeho vozidlo bolo určené pre americký
trh s vyššou výbavou, vyšším výkonom, ako boli použité vzorky v znaleckých posudkoch, čo bolo
skôr v jeho neprospech, že sa na Slovensku nenachádzalo porovnateľné vzorky. Preto aj znalci vo
svojich posudkoch pri určovaní všeobecnej hodnoty motorového vozidla vychádzali zo vzoriek, ktoré
sa najviac podobali jeho vozidlu. K námietke žalovaného, že znalecký posudok A.. S.A. mal súd prvej
inštancie posudzovať len ako listinný dôkaz, uviedol, že tento bol vypracovaný v roku 2009, kedy ešte
nebol účinný Civilný sporový poriadok a spĺňa všetky náležitosti znaleckého posudku a mal za to, že
súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov postupoval v súlade s čl. 15 a § 191 CSP. Uviedol tiež, že
súd prvej inštancie navyše neprihliadol len na tento znalecký posudok, ale aj na ďalšie ním vykonané
dôkazy, posudzoval všetky znalecké posudky z hľadiska ich úplnosti, logického odôvodnenia a súladu
s ostatnými dôkazmi a faktami, ktoré vyšli počas konania najavo.

23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379, § 380 CSP) a skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, ktorý nebolo potrebné doplniť,
ani zopakovať dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP), bez pojednávania postupom podľa § 378 ods. 1 CSP v
spojení s § 219 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.



24. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

25. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

26. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

27. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

28. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa
poistenie vzťahuje.

29. Súd prvej inštancie pri žalobcom uplatnenom nároku pri ustálení skutkového stavu správne
vychádzal z poistnej zmluvy uzavretej dňa 5.10.2007 medzi žalobcom ako poisteným a žalovaným ako
poisťovateľom pre havarijné poistenie motorového vozidla značky Nissan, typ Murano R. XWD, EČV:
B., zo zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie, ako aj ďalších listinných dôkazov, na ktorý správne
aplikoval vyššie uvedené zákonné ustanovenia na danú vec sa vzťahujúce, správne vyhodnotil aj
znalecké posudky, vysporiadajúc sa pritom aj s námietkami sporových strán, a vyvodil vo veci aj správny
záver, s ktorým ako aj s odôvodnením jeho rozhodnutia sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožnil
Preto sa odvolací súd obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP a na odvolacie
námietky žalovaného.

30. Poisťovňa pri určení spôsobu likvidácie škodovej udalosti vychádza z rozsahu poškodenia vozidla,
z hodnoty vozidla a predpokladaných nákladov na opravu. Prichádza do úvahy totálna škoda, likvidácia
na základe faktúry, alebo likvidácia na základe rozpočtu. Totálna škoda prichádza do úvahy, ak náklady
na opravu motorového vozidla presiahnu všeobecnú hodnotu motorového vozidla pred dopravnou
nehodou. Totálna škoda sa určuje tak, že od časovej ceny motorového vozidla sa odpočíta hodnota
tzv. použiteľných (predajných) zvyškov poškodeného vozidla. Pre výpočet časovej ceny vozidla je
nevyhnutné zistiť všeobecnú hodnotu vozidla, teda cenu veci toho istého druhu a tej istej akosti v
čase vzniku poistnej udalosti. Súdna prax ustálila, že pre určenie východiskovej ceny vozidla nie je
rozhodujúce, za akú cenu nadobudol vozidlo jeho majiteľ. Jediným základným ukazovateľom bola cena
novej veci v čase vzniku poistnej udalosti. Všeobecná hodnota vozidla je hodnota vozidla v danom
mieste a čase v eurách pri, ktorej stanovení sú okrem vplyvu opotrebenia zahrnuté aj vplyvy trhu
(predajnosť vozidla). Vyjadruje hodnotu vozidla pri jeho predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu k
rozhodnutému dátumu. Na všeobecnú hodnotu vozidla vplývajú viaceré faktory (technický stav vozidla,
výbava vozidla, poškodenie vozidla, aktuálny stav na trhu s autami). Od určenia výšky všeobecnej
hodnoty motorového vozidla bude závisieť výška poistného plnenia. Všeobecnú hodnotu vozidla určuje
poisťovňa. Poškodený sa nemusí stotožniť s všeobecnou hodnotou vozidla určenou poisťovňou. V takom
prípade si poškodený môže nechať vypracovať znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty
vozidla. Znalecký posudok je oprávnený spracovať znalec z odboru cestná doprava.

31. Nakoľko v danej veci došlo k vzniku totálnej škody na vozidle, pri výpočte výšky škody je rozhodná
všeobecná cena veci v čase poškodenia motorového vozidla (§ 443 O.z.), ktorá je ovplyvnená ponukou
a dopytom na trhu. Podľa definície obsiahnutej v prílohe č. 6 písm. A bod 36 vyhlášky MS SR č.
492/2004 Z.z. predstavuje všeobecná cena vozidla hodnotu vozidla v danom mieste a čase v eurách,
pri stanovení ktorej sú okrem vplyvu opotrebenia zahrnuté aj vplyvy trhu (predajnosť typu vozidla).
Vyjadruje hodnotu vozidla pri jeho predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu k rozhodnému dátumu.
Je súčinom technickej hodnoty vozidla (jeho časovej ceny) s koeficientom predajnosti. Uvedené je v
súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a rozhodovacou činnosťou súdov, ktorá v zodpovedaní
tejto otázky zaujíma jednotné stanovisko.



32. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne ustálil, že pri stanovení výšky totálnej škody
spôsobenej na motorovom vozidle poškodeného je potrebné vychádzať zo všeobecnej (trhovej) hodnoty
motorového vozidla, ktorá zohľadňuje aj koeficient predajnosti vozidla v rozhodnom čase. Porovnaním
znaleckých posudkov vypracovaných v konaní aj s ohľadom na námietky sporových strán odvolací
súd konštatuje, že bolo potrebné v danej veci vychádzať zo znaleckého posudku, ktorý pri výpočte
všeobecnej ceny motorového vozidla vychádzal porovnávaním hodnoty motorových vozidiel v danom
mieste a čase zo vzoriek vozidiel predávaných v SR, pričom špecifikácia použitých vzoriek je súčasťou
znaleckých posudkov. Vychádzajúc tiež z bodu 36 prílohy č. 6 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. všeobecná
hodnota vozidla je hodnota vozidla v danom mieste a čase v eurách, pri ktorej stanovení sú okrem
vplyvu opotrebenia zahrnuté aj vplyvy trhu (predajnosť typu vozidla). Vyjadruje hodnotu vozidla pri jeho
predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu k rozhodnému dátumu. Odvolacia námietka v tomto smere
nebola dôvodná a odvolací súd neprihliadol ani na jeho námietku, že pri výpočte koeficientu K3 bol
počet držiteľov motorového vozidla stanovený ako neznámy a aby znalec pristúpil k prepočtu všeobecnej
hodnoty motorového vozidla pri dosadení koeficienta k3-0,95 a z ktorého dôvodu, a aj vzhľadom na
námietku žalobcu, súd prvej inštancie nariadil doplnenie znalcom na ním zadané otázky, následne
v odpovedi na otázku č. 6 ohľadom uvedenia skutočnosti, na základe čoho znalec dospel k záveru,
že žalobca je v poradí druhým držiteľom motorového vozidla, znalec uviedol len svoje predpoklady
v otázke počtu držiteľov motorového vozidla bez preukázania počtu držiteľov. Pokiaľ ide o koeficient
K3, znalec v znaleckom posudku stanovil uvedený koeficient počtu držiteľov vozidla, pričom znalec pri
vypracovaní znaleckého posudku nemal za preukázaný počet predchádzajúcich držiteľov vozidla, tento
počet majiteľov vozidla však nemal za preukázaný ani žalovaný. Za nedôvodnú námietku považoval
odvolací súd aj námietku žalovaného, že súd prvej inštancie vychádzal aj zo žalobcom predloženého
znaleckého posudku znalca A.. S. s odôvodnením, že ho nemožno považovať za znalecký posudok ani
za súkromný znalecký posudok z dôvodu absencie doložky o tom, že znalec si je vedomý následkov
vedome nepravdivého znaleckého posudku a je nevyhnutné ho hodnotiť len ako listinný dôkaz v zmysle
§ 204 CSP a že súd napriek tomu, že účastník (sporová strana) predloží posudok posudzujúci odborné
otázky (ktorý bude listinným dôkazom), ustanoví na vyriešenie odborných otázok znalca. Mal preto za
to, že súd prvej inštancie mal vychádzať zo znaleckého posudku vypracovaného súdom ustanoveným
znalcom. Súd prvej inštancie napriek tomu, že bol žalobcom doložený posudok znalca A.. S.A., nariadil
vo veci znalecké dokazovanie, a to ustanovením znalca A.. X., ako aj znalca A.. J. a v odôvodnení
svojho rozhodnutia aj dostatočne odôvodnil, z akých dôvodov k výsledkom ktorých znalcov sa pri
rozhodovaní priklonil a v čom sa znalci zhodovali. Problematika použitia znaleckého dokazovania a
znaleckého posudku ako dôkazného prostriedku nie je upravená len v Civilnom sporovom poriadku,
predtým Občianskom súdnom poriadku, ale aj (a vlastne primárne) v zákone č. 382/2004 Z.z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o znalcoch“) ktorý tiež nie
je možné pri výklade tejto problematiky opomínať. V zmysle zákona o znalcoch boli strany oprávnené
aj počas predošlej procesnej právnej úpravy využívať právo na vyhotovenie „súkromného“ znaleckého
posudku, na ktorý sa hľadelo ako na listinný dôkazný prostriedok.3) Od tejto koncepcie bolo prijatím
Civilného sporového poriadku upustené z dôvodu zmeny v nazeraní na samotný civilný proces, ktorý
ako primárnu vyžaduje aktivitu sporových strán. Zmena doterajšej koncepcie súčasne vychádza aj zo
skutočnosti, že v minulosti, predovšetkým bezprostredne po prijatí Občianskeho súdneho poriadku sa
favorizoval znalecký posudok, ktorý bol podávaný ústne do zápisnice.4) V zmysle Civilného sporového
poriadku sa uprednostňuje písomný znalecký posudok, a súd v zmysle § 208 ods. 3 CSP môže (ale
nemusí) znalca vypočuť.5) Vďaka tejto zmene môže mať úprava súkromného znaleckého posudku za
splnenia stanovených podmienok rovnocenné postavenie so znaleckým posudkom nariadeným súdom.
K námietke žalovaného, že znalecký posudok A.. S.A. mal súd prvej inštancie posudzovať len ako listinný
dôkaz, a možno tiež prisvedčiť žalobcovi, že tento bol vypracovaný v roku 2009, kedy ešte nebol účinný
Civilný sporový poriadok a že súd prvej inštancie navyše neprihliadol len na tento znalecký posudok,
ale aj na ďalšie ním vykonané dôkazy, posudzoval všetky znalecké posudky z hľadiska ich úplnosti,
logického odôvodnenia a súladu s s ostatnými dôkazmi a faktami, ktoré vyšli počas konania najavo.

33. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255
ods. 1 CSP a žalobcovi, úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.



35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1110239725

  1. 25. 9. 2017Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 7C/206/2010 z 25. 9. 2017potvrdené
  2. 23. 10. 2018Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/56/2018 z 23. 10. 2018 (toto rozhodnutie)