Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/232/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110245601 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1110245601.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členov JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobkyne: B. C. - X., H. slobody XXX/X, S., zastúpená: JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r. o. so sídlom Šoltésovej 346/1 Považská Bystrica, proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody 172.556,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. konania 21C/211/2010 - 127 zo dňa 16.10.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava 1 v Bratislave, č. konania 21C/211/210 - 127 zo dňa 16.10.2014 p o t v r d z u j e . Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu vo veci zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobou doručenou súdu dňa 22.11.2010 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 172.556,43 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Nárok odôvodnila tým, že žiadala, aby žalovaný predbežne prerokoval jej návrh na náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava II v Bratislave v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 37Er 5817/2006. Žalovaný na jej nárok do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti do dnešného dňa vôbec nereagoval. Prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyňa dňa 20.09.2006 podala ako oprávnená návrh na vykonanie exekúcie na sumu 71.737,04 eur proti povinným: 1) A. E., 2) Q. E., 3) A. Z., 4) P. A. a 5) B. Z.. Súdna exekútorka JUDr. Marcela Šujanová so sídlom v Považskej Bystrici podala v zmysle § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. v zákonnej lehote dňa 21.09.2006 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Okresnému súdu Bratislava II. Žiadosť bola súdu doručená dňa 25.09.2006. Súd však poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie až dňa 21.12.2006, pričom toto poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené až dňa 01.02.2007. Žalobkyňa poukázala na nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v prieťahoch v konaní v súvislosti s nedodržaním 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, ktorý vydal toto poverenie až po viac ako 5 mesiacoch. V dôsledku toho nemohol byť naplnený účel exekučného konania, nakoľko povinní v 1. až v 5. rade získali dostatok času na to, aby svoje majetky previedli a pohľadávka je v súčasnosti nedobytná. Súdna exekútorka zistila, že ani jeden z povinných už nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky. Taktiež lustráciou držiteľa motorového vozidla na Dopravnom inšpektoráte v Bratislave zistila, že povinní neprechádzajú evidenciou ako držitelia motorového vozidla. Daňový úrad Bratislava V v rámci súčinnosti oznámil, že daňový subjekt Q. E. nemá v registri M. úradu evidovaný žiadny podnikateľský účet a rovnako ja to aj v prípade ostatných povinných. Povinný v 5. rade mal v období, kedy žalobkyňa podala návrh na vykonanie exekúcie, majetok, z ktorého mohol byť uspokojený jej nárok. Okresný súd Bratislava II tak konal v rozpore s § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. a je daná zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci bez zreteľa na zavinenie, ktorej sa nemožno sa zbaviť. 3. Žalovaný k žalobe uviedol, že je neopodstatnená a navrhol ju zamietnuť. Nerozporoval, že Okresný súd Bratislava II nedodržal zákonnú lehotu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech žalobkyne, ale nesúhlasí s jej tvrdeniami o vzniku škody a že sa pohľadávka sa nestala nevymožiteľnou. Neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Namietol nedostatok svojej pasívnej legitimácie, pretože žaloba o náhradu škody je na sumu 172.556,43 eura, ale nárok žalobkyne bol predbežne prerokovaný u žalovaného len do výšky 79.333,67 eura. Vo zvyšnej časti preto nie je splnená základná procesná podmienka. Taktiež vzniesol vo veci námietku premlčania. Poukázal na to, že o prevode nehnuteľnosti, z ktorých mala byť uspokojená pohľadávka žalobkyne v exekučnom konaní, sa žalobkyňa dozvedela najneskôr dňa 09.03.2007, čo vyplýva z priložených výpisov z katastra nehnuteľnosti. Žalobkyňa tvrdí, že škoda jej mala vzniknúť práve v dôsledku prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, z predaja ktorých mala byť v exekučnom konaní uspokojená celá jej pohľadávka. Keďže uplynula premlčacia doba, vrátane 6-mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, najneskôr 09.09.2010, a žaloba bola podaná až 22.11.2010, je žalovaný nárok premlčaný. Ak by sa súd nestotožnil s námietkou premlčania poukázal na to, že exekučné konanie je neustále vedené, a nárok žalobkyne je vymožiteľný 10 rokov. Pokiaľ neuplynie táto lehota nemožno hovoriť o nevymožiteľnosti nároku. 4. Po vykonanom dokazovaní súd poukázal na ustanovenia § 1 ods. 1; 4 ods. 1,3; 5 ods. 1; 6 ods. 1; 15 ods. 1,2; 17 ods. 1,2; 19 ods. 1,2,3, a 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Konštatoval, že je správny právny názor žalovaného, že v časti o náhradu škody vo výške 93.222,76 eur žalovaný nie je v spore pasívne legitimovaným. Žaloba o náhradu škody bola podaná vo výške 172.556,43 eura, pričom v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku bol uplatnený nárok u žalovaného len do výšky 79.333,67 eur. Vo zvyšnej časti preto nie je splnená základná procesná podmienka podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. K vznesenej námietke premlčania súd uviedol, podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola žalovanému doručená dňa 18.12.2009 a dátum doručenia žaloby na súd je dňa 22.11.2010. Medzi stranami sporu nebol sporný dátum vzniku škody dňa 09.03.2007, kedy sa žalobkyňa dozvedela, že nehnuteľnosti povinného v 5. rade, z ktorých chcela byť uspokojená, už boli prevedené na tretiu osobu. V 6-mesačnej lehote určenej zákonom č. 514/2003 Z.z. na predbežné prerokovanie nároku, plynutie premlčacej lehoty spočívalo. To znamená, že počas predbežného prerokovania premlčacia lehota neplynula a zostávajúci zvyšok premlčacej lehoty začína plynúť až po j uplynutí tejto 6-mesačnej lehoty. V prejednávanej veci premlčacia lehota tak uplynula najneskôr 09.09.2010 (po zohľadnení uvedenej 6-mesačnej lehoty). Keďže žaloba bola podaná na súd až dňa 22.11.2010, bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty. Súd preto žalobu z týchto dôvodov zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli a preto mu ich náhradu nepriznal. 5. Rozsudok napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu, podaním doručeným súdu dňa 2.12.2014. V odvolaní zotrvala na svojich skutkových a právnych tvrdeniach, ktoré uplatnila už v podanej žalobe. K samotnému záveru súdu prvej inštancie, že jej nárok je premlčaný, v odvolaní uviedla, že premlčacia lehote v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je trojročná. Ona sa obrátila na ústredný orgán v trojročnej lehote dňa 14.12.2009, pričom začiatok tejto lehoty vyplýva z poverenia č. 5102027268 zo dňa 21.12.2006, kedy Okresný súd Bratislava II poveril vykonaním exekúcie JUDr. Marcelu Šujanovú. Bolo to po zákonnej lehote, ktorú súd nedodržal ohľadne poverenia exekútorky. Ona sa nemohla dozvedieť o škode ešte dňa 21.9.2006, ale až následne, kedy exekútorka oznámila po prešetrení majetkových pomerov povinných, že B. Z. sa zbavil majetku a tento majetok odpredal tretej osobe, ktorá nebola v príbuzenskom pomere. Preto premlčacia lehota mohla začať plynúť až od tohto zistenia exekútorky. Exekútorka vydala upovedomenie o začatí exekúcie dňa 2.2.2007. Žalobkyňa je toho názoru, že jej nárok v žiadnom prípade nemôže byť premlčaný, keďže ho uplatnila v zákonnej trojročnej lehote v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Až keď ústredný orgán neodpovedal na jej žiadosť, bola nútená podať tento žalobný návrh. Domáhala sa preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal nahradiť jej trovy prvostupňového aj odvolacieho konania. 6. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalobkyne na vedomie žalovanému dňa 20.2.2015. Žalovaný k nemu nepodal písomné vyjadrenie. Dňa 15.5.2015 bola vec predložená na odvolacie konanie. 7. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalobkyne ako súd odvolací podľa § 34 CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 O.s.p.. 8. Na základe výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie a po preskúmaní odvolacích námietok dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci (§ 215 CSP), vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil v súlade ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a poukazuje naň podľa § 387 ods. 2 CSP. 9. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za potrebné uviesť len nasledovné: Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne sčasti z dôvodu, že do sumy 93.222,76 eur na podanie žaloby nebola splnená základná procesná podmienka - prerokovanie predbežného nároku so žalovaným; a sčasti do sumy 79.333,67 eur z dôvodu, že nárok je premlčaný, pretože žalobu podala až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty upravenej v ustanovení § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Začiatok plynutia tejto lehoty súd odvodzoval od dátumu 9.03.2007, kedy sa žalobkyňa mohla dozvedieť, resp. dozvedela sa, že nehnuteľnosti povinného v 5. rade už boli prevedené na tretiu osobu. Premlčacia lehota spočívala počas obdobia, kedy žalobkyňa podľa zákona č. 514/2003 Z. z. požiadala o predbežné prerokovanie nároku Ministerstvo spravodlivosti SR. Túto žiadosť podala žalobkyňa 14.12.2009 a premlčacia lehota spočívala po dobu 6 mesiacov. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že premlčacia lehota uplynula dňa 9.9.2010, pričom žaloba bola podaná až 22.11.2010. V podanom odvolaní žalovaná na tieto závery súdu prvej inštancie priamo nereagovala. Tvrdila, že sa o škode nemohla dozvedieť dňa 21.9.2006, avšak od tohto dátumu súd prvej inštancie premlčaciu lehotu nepočítal. Nepočítal ju ani od dátumu 2.2.2007, kedy bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie, ale až odo dňa 9.3.2007, kedy došlo k odpredaju nehnuteľnosti povinného v 5. rade. Odvolacie námietky žalobkyne tak neboli spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny. 11. Žalovaný bol plne úspešný aj v odvolacom konaní a podľa § 255 ods. 1 CSP by mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, súd mu tento nárok nepriznal. 12. Toto rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).