Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/15/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110247967 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1110247967.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov senátu JUDr. Eugena Palášthyho a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci žalobcu: Ružinovské centrum, a.s., Klincová 35, 821 08 Bratislave, IČO: 35 918 594, zastúpeného: JUDr. Július Jánošík, advokát, Klincová 35, 821 08 Bratislava, intervenient na strane žalobcu: E.. Š. G.P., H.., F.. XX.XX.XXXX, P. XXC, XXX XX T., proti žalovanému: JUDr. Karol Kovár, Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: O.. C. R., B.., H. XX, XXX XX O. H. C., zastúpený: Advokátska kancelária Kovár a partneri, s.r.o., Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, intervenient na strane žalovaného: D. Q., F.. XX.XX.XXXX, Č.L. X, T., v konaní o určenie existencie pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 1Cbi/106/2010-266 zo dňa 17.10.2017, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 1Cbi/106/2010-277 zo dňa 21.11.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 1Cbi/106/2010-266 zo dňa 17.10.2017, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 1Cbi/106/2010-277 zo dňa 21.11.2017, v časti výroku o trovách konania potvrdzuje. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie podľa ust. § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)z dôvodu, že žalobca vzal dňa 09.10.2017 žalobu v celom rozsahu späť. Súd prvej inštancie zároveň priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ust. § 256 ods. 1 CSP. Žalobca tým, že vzal žalobu v celom rozsahu späť, zavinil, že sa konanie zastavilo. 2. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, kde žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žiadnemu účastníkovi neprizná nárok na náhradu trov konania. Namietol, že pre späťvzatie žaloby existujú objektívne dôvody, ktorými sú: porušenie základných práv žalobcu, zánik právneho záujmu na súdnom rozhodnutí vo veci, záujem žalobcu o ochranu pevného zdravia úpadcu, nezhoršovanie jeho ťažkej ekonomickej situácie a zánik záujmu o objasnenie nezrozumiteľného a neurčitého úkonu, a teda zjavne neplatného úkonu intervenienta na strane žalovaného. Žalobca je názoru a tvrdí, že k zmene významu a obsahu objektívnych dôvodov vyvolaných trvaním a neskončením súdneho konania sp. zn. 1Cbi/106/2010, počas rokov 2011 až 2017 by nedošlo ani v budúcnosti, a teda zotrvaním žalobcu v pozícii strany konania, by bolo neefektívne a rozporné so zásadami hospodárnosti. Žalobca je presvedčený o tom, že dôvody späťvzatia žaloby v celom rozsahu sú dôvodmi objektívnymi a vážnymi, ktoré preukazujú neexistenciu procesného zavinenia späťvzatia žaloby, a teda v danom prípade sa vyžaduje postup súdu podľa ust. § 257 CSP. 3. Žalovaný, ani intervenient na strane žalovaného, sa k podanému odvolaniu nevyjadrili, hoci im toto bolo riadne doručené. 4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie je v časti výroku o trovách konania vecne správne. 5. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 8. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami, použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať - čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre - v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania (teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu). (rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 196/2009 zo dňa 10.09.2009) 9. Zavinenie je pritom potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. V opačnom prípade by totiž išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto, ak zobral žalobca žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a je povinný uhradiť žalovanému jeho trovy. 10. V predmetnom konaní sa žalobca žalobou dňa 09.12.2010 domáhal určenia existencie svojej pohľadávky vo výške 11.052,27 eur s príslušenstvom voči žalovanému. Dňa 09.10.2017 vzal žalobca žalobu späť z dôvodu, že pre neprimeranú dĺžku konania zanikol jeho právny záujem na súdnom rozhodnutí vo veci. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Z dôvodu späťvzatia žaloby nebolo možné posúdiť, či žaloba bola žalobcom podaná dôvodne. Odvolací súd mal za to, že k zastaveniu konania v danom prípade nedošlo pre správanie sa žalovaného v tomto konaní (žalovaný v priebehu konania neuznal pohľadávku žalobcu, pohľadávku neuhradil, nebol v konaní nečinný, zúčastňoval sa nariadených pojednávaní). Je nepochybné, že žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenia (§ 256 ods. 1). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a musia tu byť výnimočné okolnosti. 11. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade žalobca svojím dispozitívnym úkonom (späťvzatím žaloby) zavinil zastavenie konania a odvolací súd nezistil v danej veci zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce výnimočný postup súdu pre nepriznanie náhrady trov konania protistrane. Ak bol žalobca toho názoru, že v konaní 1Cbi/106/2010 dochádza k prieťahom, mohol podať sťažnosť podľa ust. § 62 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. 12. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 14. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta zákona CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d), e) CSP).