Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/23/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111201153 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111201153.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu T.. Z.P. E., G.. X.XX. XXXX, K. XX, Q. P. T. U., P., práv. zast. JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom, Pollova 32, Košice, proti žalovanému Roda E.M.B. International s.r.o., Na Hrebienku 1, Bratislava, IČO: 43 819 966, práv. zast. Mgr. Lenkou Laurincovou, advokátkou, Hálkova 32, Bratislava, o zaplatenie 4.146,08 EUR s príslušenstvom a odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/99/2011-88 zo dňa 6.10.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/99/2011-88 zo dňa 6.10.2016 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a súčasne rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 100% trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 17.1.2011 sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 4.146,08 EUR s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 28.12.2007 uzatvorená zmluva o poskytovaní služieb, predmetom ktorej bolo obchodno-technické zabezpečenie zákaziek na stavbách. Ďalej bola uzatvorená konateľská zmluva dňa 7.12.2007 a to z dôvodu, že žalobca bol u žalovaného od 23.11.2007 do 28.2.2010 konateľom. Žalovaný neuhradil žalobcovi za vykonanú prácu a služby v zmysle uvedených zmlúv a ani za vyúčtované cestovné náklady: 2.900,- EUR za faktúru 201002001 splatnú 7.3.2010, 891,- EUR ako odmenu pre konateľa za mesiac 2/2010, sumu 355,08 EUR ako cestovné náklady za obdobie 1.2.2010 až 28.2.2010. 3. Súd vo veci vydal dňa 15.4.2011 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podľa dňa 26.5.2011 odpor s odôvodnením, že mu nie je známa zmluva o poskytovaní služieb a jej platnosť spochybňuje. Zdôraznil, že dňa 15.12.2009 bola uzavretá dohoda o urovnaní, v ktorej žalobca vyhlásil, že prijatím sumy 2.000,- EUR dňa 15.12.2009 a 6.000,- EUR dňa 18.2.2010 sú jeho pohľadávky voči žalovanému vyrovnané. Preto považuje žalobu za nedôvodnú. 4. Súd nariadil vo veci pojednávanie, ktoré 2x odročil z dôvodu ospravedlnenia oboch právnych zástupcov, tiež i z dôvodu, že sporové strany sa pokúsia o mimosúdne vysporiadanie veci. Podaním doručeným súdu 22.3.2016 sa právny zástupca žalobcu vyjadril, že napriek úsiliu nedošlo medzi sporovými stranami k dohode. Na pojednávanie konané dňa 6.10.2016 sa nedostavil právny zástupca žalobcu a žalovaného, doručenie predvolania mali riadne vykázané. Právny zástupca žalobcu sa ospravedlnil podaním doručeným súdu 3.10.2016 s tým, že súhlasí s pojednávaním bez jeho prítomnosti, nemá návrhy na doplnenie dokazovania. 5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a to: písomnými podaniami účastníkov, upomienkou zo dňa 19.5.2010 a 3.6.2010, faktúrou 201002001, zmluvou o poskytovaní služieb zo dňa 28.12.2007, výplatnou páskou, Geschaftsfuhrungsvertrag (konateľskou zmluvou), dohodou o urovnaní, ako i ostatným spisovým materiálom a zistil stav veci zistený s vykonaním týchto dôkazov: Medzi účastníkmi nebolo sporné uzatvorenie konateľskej zmluvy zo dňa 7.12.2007. Žalovaný však rozporoval uzatvorenie Zmluvy o poskytovaní služieb 28.12.2007 - uzatvorenej medzi žalobcom ako poskytovateľom služieb a žalovaným (zastúpeným žalobcom) ako objednávateľom služieb. Uviedol, že o uvedenej zmluve nemá vedomosť. Zároveň žalovaný uviedol, že bola podpísaná medzi účastníkmi dohoda o urovnaní 18.2.2010 a svoje záväzky voči žalobcovi tým považuje za vyrovnané. Po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil najmä podľa ust. § 269 ods. 2 Obch. zák., pričom striktne postupoval podľa §§ 8, 15 ods. 1 a 2, 191 C.s.p. a dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v prejednávanej veci. Súdu nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz, spôsobilý preukázať, že nárok uplatnený v žalobe je dôvodný: žalobca síce predložil faktúru 201002001, avšak nepreukázal jej doručenie žalovanému. Rovnako nepreukázal dôvodnosť uplatnenej sumy 891,- EUR ako odmeny pre konateľa za mesiac február 2010 (podľa konateľskej zmluvy mala byť odmena 1.866,- EUR mesačne). Žalobca súdu nepreukázal, ako dospel k uplatnenej sume 891,- EUR. Čo sa týka uplatnených cestovných nákladov - v zmysle Zmluvy o poskytovaní služieb - článok IV odsek 3 (ktorú však žalovaný spochybňuje) mal žalobca žalovanému predložiť účtovné doklady preukazujúce uvedené náklady. Žalobca však žiadnym dôkazom nepreukázal oprávnenosť nároku v uplatnenej výške. V tejto súvislosti súd uvádza, že každého z účastníkov sporového občianskeho súdneho konania zaťažuje dôkazné bremeno, teda povinnosť preukázať svoje tvrdenia. Žalobca je povinný uviesť skutočnosti o ktoré sa opiera jeho právo, pričom podstatou tejto jeho povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie dôkazného bremena, ak splnenie tejto povinnosti nevedie k preukázaniu jeho tvrdení. Ak teda účastník konania, ktorý splnil povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú navrhnutými i vykonanými dôkazmi nepreukázal nepochybne skutočnosti ním tvrdené, znáša procesnú zodpovednosť za nedokázanie tvrdených skutočností, t j. neunesenie dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno určujú normy hmotného práva. V zásade ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určenej skutočnosti. Procesný neúspech v spore postihuje v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno, teda neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými tvrdeniami nebolo jeho tvrdenie dokázané. Dôkazné bremeno postihuje zásadne vždy toho, kto niečo tvrdí. Spravidla preto postihuje najskôr žalobcu, pokiaľ sa mu nepodarilo navrhnutými dôkazmi preukázať ním tvrdený nárok. Vykonaným dokazovaním preto dospel k záveru, že na základe dôkazov založených v spise nárok žalobcu nie je dostatočne preukázaný a preto žalobcu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 C.s.p. 6. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a preto vec i nesprávne právne posúdil. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu nereagoval na všetky nároky, ktoré boli žalobou uplatnené, na základe čoho navrhol odmietnuť tento odpor, nakoľko nemá odôvodnenie vo veci samej. Poukázal tiež na prevzaté konštatovanie žalovaného v napadnutom rozsudku o tom, že nemá vedomosť o uzatvorení zmluvy zo dňa 28.12.2007, pričom táto zmluva bola k žalobe ako listinný dôkaz pripojená a žalovaný sa s ňou mohol podrobne oboznámiť a uviesť čo v tejto zmluve rozporuje. Čo sa týka dohody o urovnaní zo dňa 15.12.2009, táto mu zo strany súdu predložená nebola a nie je zrejmé, či ju žalovaný súdu predložil. Nesúhlasí s konštatovaním súdu, že neuniesol dôkazné bremeno. 7. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť. Zdôraznil, že má všetky záväzky voči žalobcovi vysporiadané, pretože i keď v odvolaní uviedol, že nemá dohodu o urovnaní zo dňa 15.12.2009 nespochybnil v nej uvedené prijatie súm 2.000,- a 6.000,- EUR, ktoré predstavovali sumu urovnania a vysporiadania všetkých záväzkov žalovaného voči žalobcovi. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza, že má nové skutočnosti a dôkazy o účtovníctve žalobcu, mal tieto skutočnosti preukazovať v konaní pred súdom prvej inštancie alebo navrhnúť súdu vyžiadať predloženie účtovníctva žalovaného súdom. Preto by na tieto uvádzané skutočnosti podľa § 366 C.s.p. odvolací súd nemal prihliadať. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 5. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že predvolanie na pojednávanie spolu s poučením o následkoch vydania rozsudku pre zmeškanie, nariadené na termín 6.9.2017 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 14.8.2017 a túto zásielku aj osobne prevzal. Zásielka bola na pošte uložená od 2.8.2018. Nie je pochybnosť o tom, že túto zásielku právny zástupca žalobcu osobne prevzal, nakoľko podpis na nej sa zhoduje i s prevzatím zásielky, ktorú prevzal 25.9.2017, v ktorej mu bol doručený napadnutý rozsudok. Keďže doklady priložené k odvolaniu potvrdzujú rezerváciu a zaplatenie dovolenkového pobytu v termíne od 31.7.2017 do 12.8.2017, tvrdenie právneho zástupcu žalobcu uvedené v odvolaní spochybňujú a vyvracajú. Na základe uvedených skutočností mal súd prvej inštancie splnené všetky podmienky k vydaniu rozsudku pre zmeškanie. 6. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že predvolanie na pojednávanie mal žalobca a jeho právny zástupca riadne a včas doručené, no napriek tomu sa na pojednávanie nedostavili a ani neospravedlnili. Pokiaľ žalobca nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v odpore proti platobnému rozkazu, mal v rámci procesného útoku navrhnúť súdu prvej inštancie vyžiadať si jeho účtovnú dokumentáciu. Podľa § 366 C.s.p., prostriedky procesného útoku, alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 8. Keďže žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal, že uvedený prostriedok procesného útoku a tým i unesenie dôkazného bremena nemohol použiť v konaní pred súdom prvej inštancie, odvolací súd s poukazom na citované zákonné ustanovenie na takéto dôvody uvedené v odvolaní už nemohol prihliadať. 9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. 10. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 C.s.p.. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).