Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/97/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111208600 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111208600.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Bianky Gelačíkovej v právnej veci Ž.: X/C.. L. V., V. U. X, V., Ž.: X/ P.. R. V., V. U. X, V. obaja zastúpení: Mgr. Peter Mesároš, advokát, so sídlom: Bottova 34, Nitra, proti Ž.: X/ C.. L. F., V. U. X, V. R. Ž.: X/ Ľ. F., V. U. X, V., obaja zastúpení: JUDr. Pavol Erben, advokát, so sídlom: Nám. SNP 22, Bratislava, o zaplatenie 1.017,88 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 12.mája 2016, č. k. 14C/43/2011-478, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 12.mája 2016, č. k. 14C/43/2011-478, p o t v r d z u j e. II. Žalobcovia majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. a v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne sumu vo výške 1.017,88 € s 8,75 % úrokom z omeškania ročne odo dňa 15.03.2013 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali po zmene petitu žaloby, aby súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne sumu vo výške 1.017,88 € s 8,75% úrokom z omeškania odo dňa 27.11.2012 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Žalobcovia sa žalobou domáhali náhrady nákladov na odstránenie škody spôsobenej na ich nehnuteľnosti, ktorá im vznikla v príčinnej súvislosti s neodborne vykonanou rekonštrukciou kúpeľne žalovaných v 1. a v 2. rade v rokoch 2002-2003, pri ktorej nebola použitá správne hydroizolácia sprchového kúta, čo sa pri jeho používaní prejavilo tak, že dochádzalo k úniku vody, ktorý zapríčiňoval vlhnutie stien a tvorbu plesní v byte a v spoločných priestoroch bytového domu. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 04.04.2011 nariadil neodkladné (predtým predbežné) opatrenie, ktorým zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade na povinnosť zdržať sa užívania nehnuteľnosti - V. Č.. X, O. F. na P.Í. X.: U. X, F.. Č. XXXX, P. na P. Č.. XXXX/X, K. na G. Č.. XXXX, M. Ú. F. U., D. V. C.., a ako aj povinnosti zdržať sa prenechať uvedený byt do užívania tretím osobám. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 19.07.2011. Uvedené neodkladné opatrenie súd v priebehu konania na návrh žalovaných so súhlasom žalobcov zrušil uznesením zo dňa 02.05.2013 z dôvodu, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Žalobcovia so zrušením neodkladného opatrenia súhlasili z dôvodu, že počas rekonštrukcie v byte žalovaných v auguste až septembri 2012, realizovanej na podnet žalobcov, bola vyhotovená chýbajúca hydroizolácia. 3. Žalovaní v 1. a v 2. rade žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Nesúhlasili s tvrdením žalobcov, že počas rekonštrukcie v mesiacoch august až september 2012 bola vykonaná chýbajúca hydroizolácia. Trvali na tom, že rekonštrukcia ich bytu spolu s riadnou hydroizoláciou bola v ich byte vykonaná už v roku 2003. Mali za to, že žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázali, že príčinou vlhnutia je chýbajúca hydroizolácia rovnako, ako nijakým spôsobom nepreukázali vykonanie rekonštrukcie v roku 2012. Namietali, že žalobcovia v žalobe uvádzajú, že rekonštrukcia prebehla v rokoch 2002-2003 a následne je uvedené, že od roku 2006 sa začali prejavovať príznaky vlhnutia steny, t.j. až po troch rokoch od vykonania rekonštrukcie. 4. Súd prvej inštancie žalobu považoval za opodstatnenú, keď dospel k záveru, že škoda na nehnuteľnosti žalobcov nastala zavinením žalovaných, ich nedbalostným konaním v súvislosti s poruchou sprchového kúta žalovaných susediaceho s nehnuteľnosťou žalobcov. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázanú príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalovaných, ktorá spočívala v poruche v priestoroch kúpeľne v byte žalovaných, konkrétne v mieste osadenia sprchového kúta. Uvedená príčina bola určená jednak vylúčením všetkých možných ostatných príčin, ktoré prichádzali do úvahy a táto príčina korešpondovala aj svojou lokalizáciou s ohľadom na poškodenia spôsobené vlhnutím v byte žalobcov, na chodbe spoločných priestorov bytového domu a na strope pivničných priestorov bytového domu. Uvedené priestory bezprostredne susedia s kúpeľňou v byte žalovaných, prípadne majú spoločnú stenu s touto kúpeľňou. Taktiež tieto poškodenia korešpondovali aj z pohľadu výšky vzniknutého vlhnutia. Súd prvej inštancie konštatoval, že samotná skutočnosť, že vlhnutie stien v byte žalobcov, ale aj spoločných priestorov v bytovom dome, prestalo a zvlhnuté steny sa začali postupne vysušovať práve v okamihu, kedy sa prestal predmetný byt žalovaných, konkrétne kúpeľňa, užívať, v zmysle súdom nariadeného neodkladného opatrenia, svedčí o tom, že príčiny vlhnutia boli práve v uvedenej kúpeľni v byte žalovaných. V prípade, ak by boli príčinou vlhnutia skutočnosti tvrdené žalovanými (napr. rozvody vody a kúrenia, vzlínavosť zeme a iné), tieto by spôsobovali vlhnutie stien v byte žalobcov, ako aj v spoločných priestoroch bytového domu aj počas neužívania bytu žalovaných, vrátane ich kúpeľne a trvalo by až doposiaľ, napriek vykonanej rekonštrukcii v byte žalovaných realizovanej v auguste a septembri 2012. 5. Súd prvej inštancie v odôvodnení ďalej uviedol, že námietku žalovaných, že v roku 2012 nevykonali žiadnu rekonštrukciu, vyvracia vykonané dokazovanie, a to jednak fotodokumentácia založená v spise, ako aj výpovede svedkov a súčasne aj doklady o nákupe vaničkového sifónu, ako aj potrubí, ktoré predložili žalovaní v rámci svojho podania zo dňa 08.04.2013, ktorým si pôvodne žalovaní protinávrhom uplatňovali náhradu škody, vo vzťahu, ku ktorému v priebehu konania výslovne uviedli, že si náhradu škody neuplatňujú. Rovnako v rozpore s listinnými dôkazmi predloženými žalovanými (najmä dokladom o zaplatení za vaničku sprchovacieho kúta zo dňa 24.01.2012) je aj ich tvrdenie, že nebol demontovaný ich sprchovací kút. Súd prvej inštancie sa napokon nestotožnil ani s argumentáciou žalovaných, že stavebné práce a nákup materiálu špecifikovaný na č.l. 207 spisu boli vykonané v súvislosti s preukázaním správnosti izolácie a tesnosti odpadu a za účelom uvedenia sprchovacieho kúta do pôvodného stavu. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že pôvodný stav sprchovacieho kúta bol taký, že nebola v ňom nainštalovaná vanička sprchovacieho kúta, ale bol to čisto sprchovací kút so stenou a podlahou s keramickým obložením, s odtokom odpadu vody priamo v podlahe (tzv. gulička) a po vybúraní podlahy sprchovacieho kúta v zmysle dokladov založených na č.l. 207 došlo k zmene riešenia odtoku odpadovej vody formou zabudovania vaničky sprchovacieho kúta spolu so sifónom vaničky (doklad o zaplatení č.l. 215). Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie argumentáciu žalovaných, že chceli odmontovaním sprchového kúta deklarovať správnosť vykonaných prác pri pôvodnej rekonštrukcii, považoval za účelovú a v rozpore s inými dokladmi, ktoré žalovaní v rámci svojej obrany predložili. Za účelovú považoval súd prvej inštancie aj obranu žalovaných spočívajúcu v tvrdení, že preukázali, že dôvodom vlhnutia nie je netesnosť rozvodov vody a kúrenia v byte žalovaných. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že tesnosť rozvodov vody a kúrenia, ktorých tesnosť preukázali žalovaní, a ktorých tesnosť nikdy nebola žalobcami spochybňovaná, a rozvody sú neustále pod tlakom vody, resp. v nich voda neustále cirkuluje aj v prípade, že sa v uvedenom byte nebýva, nakoľko tieto rozvody zabezpečujú aj potreby ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Pokiaľ by bola pôvodná príčina vlhnutia stien a vytvárania plesní v byte žalobcov netesnenie rozvodov vody a kúrenia v byte žalovaných, vlhli by steny a tvorili by sa plesne aj v prípade, že by sa v tomto byte žalovaných nebývalo. Odkedy však žalovaní v zmysle vydaného neodkladného opatrenia prestali predmetný byt užívať, konkrétne kúpeľňu a sprchový kút, vlhnutie stien a vytváranie plesní jednoznačne ustúpilo. Znalec Ing. Petrík uviedol, že v čase, keď vykonal obhliadku sprchového kúta, bol na mieste sprchového kúta vyhotovený nový odpad, čo bolo zrejmé zo stavu a miery čistoty predmetného odpadu, nakoľko po znovuobnažení už zabetónovaného odpadu, by boli badateľné kontakty s omietkou, prípadne s betónovým poterom. Taktiež vodorovná tekutá izolácia bola vybúraná spolu so sprchovým kútom. Jednalo sa teda o rekonštrukciu kúpeľne, ktorú vykonali aj v roku 2012, nakoľko vyhotovili nielen nový odpad, ale aj tekutú izoláciu. 6. K námietke žalovaných, že rekonštrukcia kúpeľne prebehla v rokoch 2002-2003 a až od roku 2006 sa začali prejavovať príznaky vlhnutia steny, t. j. až po troch rokoch od vykonania rekonštrukcie, a že prvé meranie Ing. N. vykonal až dňa 21.10.2009, t.j. až po šiestich rokoch od rekonštrukcie, súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním bola preukázaná súvislosť medzi vlhnutím bytu žalobcov a odstavením sprchovacieho kútu v byte žalovaných nariadením neodkladného opatrenia. Po nariadení neodkladného opatrenia postupne prestalo dochádzať k vlhnutiu stien a došlo k postupnému vyschnutiu mokrých stien v byte žalobcov. 7. Pri určení výšky škody vychádzal súd prvej inštancie zo znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa U. U. vyčíslila všeobecnú hodnotu stavebných prác potrebných na odstránenie následkov vlhnutia stien nehnuteľnosti žalobcov, t.j. výšku škody spôsobenej žalovanými, na sumu 1.017,88 €. Vo vzťahu k znaleckému posudku žalovaní namietali iba to, že bol vykonaný po všeobecnej povrchnej obhliadke bytu žalobcov, akýchkoľvek relevantných meraní izolácií, rozvodov v byte žalobcov a spoločných rozvodov domu a znalkyňa vôbec nekontaktovala žalovaných a opomenula vo svojom posudku príčinu vlhnutia. Súd k uvedenej námietke konštatuje, že úlohou znalkyne bolo stanoviť výšku škody vzniknutú po dlhodobom zatekaní z kúpeľne susedného bytu. Na jej stanovenie teda bolo irelevantné vykonanie meraní izolácii, rozvodov v byte žalobcov, ako aj spoločných rozvodov bytového domu, nakoľko jej úlohou nebolo zisťovať príčinu vlhnutia, či k vlhnutiu doposiaľ dochádza a ani jeho príčinu, ale len vyčísliť výšku škody, ktorá vznikla v súvislosti so sanáciou zavlhnutého muriva. Rovnako nedôvodná je aj námietka, že znalkyňa opomenula príčinu vlhnutia. Z obsahu znaleckého posudku C.. U. vyplýva, že podkladmi na vypracovanie posudku boli znalecké posudky, odborné vyjadrenia a technické správy, ktoré stanovovali príčinu vlhnutia a z týchto znalkyňa aj vychádzala. 8. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, nakoľko mal za preukázané všetky štyri atribúty zodpovednosti za škodu a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. V danom prípade bolo plnenie splatné do troch dní, od doručenia podania žalobcov, v ktorom žiadali o pripustenie zmeny petitu žalovaným, preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaných na zaplatenie úroku vo výške 8,75% z dlžnej sumy tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku v súlade s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1997 Z.z. a v ostatnej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. 9. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli žalovaní v zákonnej lehote odvolaním, v ktorom namietajú, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom nevysporiadal so všetkými právnymi a skutkovými okolnosťami v celom konaní a nedostatočne vykonal navrhnuté dokazovanie. Nevysvetlil a dostatočne neodôvodnil najmä, ako sa vysporiadal s kľúčovými skutkovými okolnosťami, keď žalobcovia v žalobe zo dňa 16.03.2011 uviedli, že rekonštrukcia prebehla v rokoch 2002-2003 a následne je uvedené, že od roku 2006 sa začali prejavovať príznaky vlhnutia steny, t. j. až po troch rokoch od vykonania rekonštrukcie, a že prvé meranie Ing. Cebecauer vykonal až dňa 21.10.2009, t.j. až po šiestich rokoch od rekonštrukcie. Žalobca sám vykonal na stenách bez prítomnosti akéhokoľvek odborníka zásahy do stien. Takýto neodborný zásah podľa žalovaných spôsobil skreslenie výsledkov všetkých meraní a objektivitu týchto meraní. Žalovaní poukazujú tiež na skutočnosť, že v konaní nebola žiadnym spôsobom preverená pravdivosť výroku žalobcov, ktorí tvrdia, že k vlhnutiu v ich byte prestalo dochádzať počas výkonu neodkladného opatrenia. Toto tvrdenie nepodložili žiadnym dôkazom. Rozhodnutie preto považujú žalovaní za arbitrárne. Žalovaní zdôrazňujú, že zo zápisníc zo dňa 03.09.2012, 04.09.2012 a 11.09.2012, ktoré sú podpísané aj C.. N. jednoznačne vyplýva, že sprchovací kút bol riadne zaizolovaný, k žiadnemu úniku vody nedochádza a vykonaná izolácia je v súlade so všetkými technickými normami vzťahujúcim sa k predmetnému typu prác. Žalovaní zdôraznili, že posudok vypracovaný C.. P. vykonaný na základe obhliadky zo dňa 03.09.2012 (po potvrdení C.. N., že sprchovací kút bol riadne zaizolovaný, k žiadnemu úniku vody nedochádza a súlad vykonanej izolácie so všetkými normami) obsahuje namerané hodnoty vlhkosti stien od 1,1% do 3,1%, čo indikuje suché steny/murivo (za suché sa považuje murivo do 4%). S uvedeným nespochybniteľným dôkazom sa však súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal. Žalovaní namietajú taktiež nedostatočné vysporiadanie sa so znaleckým posudkom C.. P.Í., ktorého závery považujú za veľmi neobjektívne. Znalec väčšinu času ohliadal v byte žalobcov, a nie je známe, ako tam určoval príčinu vlhnutia. Znalec nemal hodnotiť, či dochádza k vlhnutiu v byte žalobcov, ale určovať príčiny. Závery z posudku sú nejednoznačné a iba pravdepodobné, čo nemožno považovať za jednoznačný dôkaz. Znalec C.O.. Y. P. v znaleckom posudku č. 12/2012 určil iba pravdepodobnú príčinu. Nedostatky určitosti a záverov z posudku znalec neodstránil ani vo svojej ústnej výpovedi. Dňa 12.11.2015 C.. P. označil ako zdroj príčiny zavlhnutia bytu žalobcov vedľajší byt žalovaných ako jediný prípustný. Neuviedol však aké dôkazy podporujú jeho argumenty, okrem vylúčenia niektorých možných príčin/zdrojov spôsobujúcich vlhnutie. Pri zisťovaní príčin vlhkosti bol opäť celý proces koncentrovaný iba na byt žalovaných. Neboli zisťované aj iné možné príčiny vlhnutia, napr. vodovodné rozvody v byte žalobcov, spoločné rozvody v bytovom dome, polohu bytu žalobcov vo vzťahu k podlažiu a. i.. Z tohto je možné vyvodiť neobjektívnosť posudku spracovaného C.. P.. Žalovaní žiadajú, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I. tak, že zamietne žalobu v celom rozsahu a žalovaným v 1. a v 2. rade prizná trovy právneho zastúpenia a žalobcov v 1. a v 2. rade zaviaže spoločne a nerozdielne na zaplatenie žalovaným náhrady trov konania tak ako budú vyčíslené. 10. Žalobcovia k odvolaniu žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení uviedli, že s argumentáciou žalovaných uvedenou v odvolaní sa v žiadnom ohľade nemožno stotožniť. Konajúci súd vykonal všetky dôkazy, ktoré boli nevyhnutné na riadne a náležité zistenie skutkového stavu a okolností predmetu sporu, a na základe takto vykonaných dôkazov dospel logickou úvahou k vecne a aj právne správnemu meritórnemu rozhodnutiu. K námietke žalovaných, rámci ktorej spochybňovali existenciu príčinnej súvislosti medzi vykonanou rekonštrukciou v ich byte v rokoch 2002 - 2003 a následným negatívnym prejavom v byte žalobcov, ktoré nastali v cca roku 2006, žalobcovia uvádzajú, že kauzálny nexus bol v konaní nad mieru všetkých pochybností zo strany žalobcov jednoznačne preukázaný, pričom poukazujú na vykonané dôkazy - znalecké posudky, odborné merania a výsluchy svedkov, ale aj na samotnú skutočnosť, ktorá nastala po nariadení neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého prestali žalovaní predmetný byt užívať, konkrétne kúpeľňu a sprchový kút, a následne vlhnutie stien a vytváranie plesní jednoznačne ustúpilo. Uvedený stav jednoznačne potvrdzuje aj odborný názor C.. N., ktorý ako jednoznačnú príčinu vlhnutia stien a vytvárania plesní určil absenciu hydroizolácie a nie netesnosť rozvodov nachádzajúcich sa v byte žalovaných. Ing. N. X.ykonal niekoľko meraní, ktoré potvrdzujú vysychanie stien práve potom, ako sa predmetný byt žalovaných prestal užívať. Už samotná táto skutočnosť je dostatočným a nespochybniteľným dôkazom o tom, že príčina vlhnutia a poškodenia bytu žalobcov je práve v kúpeľni, resp. v sprchovom kúte bytu žalovaných. K ďalšej odvolacej námietke žalobcovia uvádzajú, že žalobu, ako aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodňovali neodborne vykonanou rekonštrukciou kúpeľne v rokoch 2002 - 2003, pri ktorej nebola použitá správne hydroizolácia sprchového kúta. Nikdy netvrdili, že príčinou vlhnutia stien v ich byte a tvorby plesní je netesnosť rozvodov vody a kúrenia v byte žalovaných. Žalobcovia práve jednoznačne preukázali, že príčinou vlhkosti nie je netesnosť rozvodov vody a kúrenia v byte žalovaných. Netesnosť spoločných rozvodov, ako príčinu vlhnutia vylúčil aj súdny znalec v znaleckom posudku zo dňa 19.03.2012, ktorý predložili samotní žalovaní. Preto argumentácia žalovaných ohľadom nedostatočného vysporiadania sa zo strany konajúceho súdu aj s inými možnými a technicky zdôvodniteľnými príčinami vlhnutia je iracionálna a mierne schizofrenická. Žalobcovia opakovane zdôvodňujú, že predmetné rozvody vody a kúrenia sú neustále pod tlakom vody a v nich cirkuluje neustále voda a to aj v prípade, že sa v uvedenom byte nebýva, nakoľko tieto rozvody zabezpečujú aj potreby ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by bola pôvodná príčina vlhnutia stien a vytvárania plesní v byte žalobcov v netesnosti rozvodov vody a kúrenia nachádzajúcich sa v byte žalovaných, vlhli by steny a tvorili by sa plesne aj v prípade, že by sa v tomto byte žalovaných nebývalo. Žalobcovia argumentujú, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s možnou príčinou vlhnutia, ktorá by mala podľa tvrdenia žalovaných spočívať v prípadnej netesnosti spoločných rozvodov vody, vylúčil ju a dostatočnými spôsobom aj na základe vykonaných dôkazov sa vysporiadal aj s inými možnými technicky zdôvodniteľnými príčinami vlhnutia, ktoré súdny znalec jednoznačne vylúčil a jasne vysvetlil, prečo iné príčiny vlhnutia nie sú technicky možné. Žalobcovia naďalej argumentujú, že je jednoznačné a nespochybniteľné, že už v marci 2012 boli vymenené rozvody, ako aj odtok za nové rozvody a nový odtok, ktoré žalovaní nakúpili začiatkom roka 2012, tak ako to vyplýva z bločkov o nákupoch predloženými žalovanými. Rekonštrukciu potvrdzuje aj fotodokumentácia a vyjadrenia znalca. Až po výmene rozvodov a odtoku prizvali žalovaní C.. N., ako aj žalobcu na obhliadku. Z uvedeného vyplýva, že zápisnice zo dňa 03.09.2012, 04.09.2012 a 11.09.2012 zhodnocujú iba stav, v ktorom sa predmetný sprchový kút nachádzal k uvedeným dátumom, avšak nezhodnocujú a podpísané osoby sa nevyjadrujú k stavu sprchového kúta, v akom sa mal tento sprchový kút nachádzať pred jeho vybúraním, resp. v čase, kedy dochádzalo k neustálemu vlhnutiu stien v byte žalobcov. Preto navodzovanie dojmu zo strany žalovaných o tom, že vyššie uvedené zápisnice zo septembra 2012, zhodnocujú a potvrdzujú stav sprchového kúta z obdobia pred podaním žaloby v tomto konaní, resp. pred vybúraním predmetného sprchového kúta, je zavádzajúci a účelový. Argumentáciu žalovaných, v zmysle ktorej chceli odmontovaním sprchového kúta deklarovať správnosť vykonaných prác pri pôvodnej rekonštrukcii (roky 2002 a 2003) taktiež považujú žalobcovia za účelovú a zavádzajúcu. Žalobcovia žiadajú odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť v plnom rozsahu a priznať žalobcom trovy odvolacieho konania, ktoré si vyčíslili v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb, vo výške 83,99 € (vyjadrenie k odvolaniu 61,41 € +1x režijný paušál 8,85 € + DPH 14,- €). 11. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1.a v 2. rade nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 12.12.2018 (§ 378 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli žalobcovia v 1. a v 2. rade, právny zástupca žalobcov, žalovaní v 1. a v 2. rade, právny zástupca žalovaných upovedomení zákonným spôsobom. 12. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. a v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne sumu vo výške 1.017,88 € s 8,75 % úrokom z omeškania ročne odo dňa 15.03.2013 do zaplatenia potvrdil, pretože je vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s. p.). 13. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí porušením právnej povinnosti. 14. V ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka je zakotvená tzv. všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb sa škodu. V odseku 1 tohto ustanovenia je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (konaním alebo opomenutím konania) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia, ktoré je potrebné v konaní preukázať. 15. Odvolací súd po oboznámení sa s predmetnou vecou zistil, že žalobcovia sa žalobou domáhali náhrady nákladov na odstránenie škody spôsobenej na ich nehnuteľnosti, ktorá im vznikla podľa ich tvrdenia v príčinnej súvislosti s neodborne vykonanou rekonštrukciou kúpeľne žalovaných v 1. a v 2. rade v rokoch 2002-2003, pri ktorej nebola použitá správne hydroizolácia sprchového kúta, čo sa pri jeho používaní prejavilo tak, že dochádzalo k úniku vody, ktorý zapríčiňoval vlhnutie stien a tvorbu plesní v byte a v spoločných priestoroch bytového domu. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že z dvoch znaleckých posudkov predložených v súdnom konaní a to konkrétne zo znaleckého posudku znalca C.. Y. P. bolo preukázané, že poškodenie muriva je spôsobené vodou zo sprchovacieho kúta bytu č. 2. Najpravdepodobnejšou príčinou poškodenia muriva bolo nesprávne napojenie odtoku zo sprchovacieho kúta do rozvodu vnútornej kanalizácie a prenikanie vlhkosti vedením kvapalnej fáze pod úrovňou vodorovnej hydroizolácie sprchového kúta do muriva. Súčasne znalec uviedol, že nakoľko nie sú zhotovené žiadne podklady, fotodokumentácia ani žiadne iné záznamy stavu izolácie a napojenia odtoku na rozvod kanalizácie sprchovacieho kúta pre rekonštrukčné práce, túto príčinu označuje po vylúčení iných dôvodov spôsobujúcich poškodenie povrchu stien za jedinú, ktorá má technicky zdôvodniteľné vysvetlenie. Súčasne znalec C.. C. N. zisťoval posúdenia príčiny zavĺhania stien, pričom zistil, že príčinou nadmerného zavĺhania a postupného zaplesnenia stien v byte C.. V. bola nefunkčná hydroizolácia sprchovacieho kúta v susednom byte. Žalovaní v rámci svojho odvolania namietajú, že súd prvej inštancie nevysvetlil a dostatočne neodôvodnil najmä, ako sa vysporiadal s kľúčovými skutkovými okolnosťami, keď žalobcovia v žalobe zo dňa 16.03.2011 uviedli, že rekonštrukcia prebehla v rokoch 2002-2003 a následne je uvedené, že od roku 2006 sa začali prejavovať príznaky vlhnutia steny, t.j. až po troch rokoch od vykonania rekonštrukcie, a že prvé meranie C.. N. vykonal až dňa 21.10.2009, t.j. až po šiestich rokoch od rekonštrukcie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že je nepochybné, že škoda v byte žalobcov vznikla, súčasne je nepochybné, že vlhnutie v byte žalobcov spôsobila nefunkčná hydroizolácia sprchovacieho kúta v susednom byte t.j. v byte žalovaných, pričom samotná skutočnosť, že toto vlhnutie sa začalo prejavovať až v roku 2006, pričom podľa tvrdení žalovaných rekonštrukcia kúpeľne v ich byte bola realizovaná v rokoch 2002-2003, nie je podľa názoru odvolacieho súdu rozhodujúce, a to z tohto dôvodu, že nejde o príčinnú súvislosť spočívajúcu v rekonštrukcii kúpeľne bytu žalovaných, ale v tomto prípade ide o príčinnú súvislosť spočívajúcu v nefunkčnej hydroizolácii sprchovacieho kúta žalovaných, pričom uvedený problém síce podľa tvrdení žalobcov aj žalovaných vznikol pri rekonštrukcii kúpeľne bytu žalovaných ( v rokoch 2002-2003), avšak kedy presne k uvedenému vzniku problému došlo je podľa názoru odvolacieho súdu bezpredmetné. Dôležité je, že sa zistila príčina vlhnutia bytu žalobcov (nefunkčná hydroizolácia sprchovacieho kúta - t.j. príčinná súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti) a čo, respektíve kedy táto príčina vznikla, nebolo potrebné už podľa názoru odvolacieho súdu zisťovať, nakoľko tieto skutočnosti mohlo ovplyvniť množstvo vedľajších faktorov. Pokiaľ ide o ďalší argument žalovaných, že súd prvej inštancie nezistil aj iné možné príčiny vlhnutia, napr. vodovodné rozvody v byte žalobcov, spoločné rozvody v bytovom dome, polohu bytu žalobcov vo vzťahu k podlažiu a. i., v tomto prípade odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že predmetné rozvody vody a kúrenia sú neustále pod tlakom vody a v nich cirkuluje neustále voda a to aj v prípade, že sa v uvedenom byte nebýva, nakoľko tieto rozvody zabezpečujú aj potreby ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, preto z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by bola príčina vlhnutia stien a vytvárania plesní v byte žalobcov v netesnosti rozvodov vody a kúrenia nachádzajúcich sa v byte žalovaných, vlhli by steny a tvorili by sa plesne aj v prípade, že by sa v tomto byte žalovaných nebývalo, inak povedané nedošlo by k vyschnutiu stien, a v podstate by predmetný problém existoval doteraz. Na základe vyššie uvedeného a s prihliadnutím na závery znaleckých posudkov, ako aj s prihliadnutím na ocenenie prác, ktoré museli žalobcovia vynaložiť za účelom poškodenia predmetných stien odvolací súd udáva, že je nepochybné, že došlo ku škode v byte žalobcov (poškodenie muriva, zvlhnutie stien), ako aj k vynaloženiu nákladov na ich odstránenie, že žalovaní svojím konaním t.j. používaním sprchového kúta, v ktorom bola nefunkčná hydroizolácia spôsobili škodu v byte žalobcov. Inak povedané samotná skutočnosť, že k zatekaniu do bytu žalobcov došlo bola medzi stranami sporu nesporná, avšak odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie prijal záver, že je nepochybné a vyplýva to aj z logického súhrnu dôkazov založených v súdnom spise, t.j. že k tomuto zatekaniu došlo v tej časti bytu žalobcov, ktorá sa nachádza pod bytom žalovaných v časti sprchového kúta, pričom pri zhodnotení všetkých podmienok (vyschnutie muriva počas nariadeného neodkladného opatrenia, rekonštrukčné práce, zisťovanie vlhkosti, stanovenie pravdepodobných príčin znaleckými posudkami) bolo uvedené zatekanie spôsobené v dôsledku nefunkčnej hydroizolácie sprchovacieho kúta v byte žalovaných, ako jediné technicky zdôvodniteľné vysvetlenie a z tohto dôvodu aj príčinou vzniku škody v byte žalobcov. K tomuto logickému záveru prišiel aj súd prvej inštancie, ktorý správne ustálil splnenie podmienok vzniku nároku na náhradu škody, a to škodu, porušenie povinnosti a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne a právne správny potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 CSP). Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalovaných vznesené v rámci odvolania je možné konštatovať, že so všetkými ďalšími námietkami žalovaných sa už riadne v rámci svojho odôvodnenia vysporiadal súd prvej inštancie, a ich zopakovanie by bolo iba zbytočným citovaním a opakovaním dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie. 16. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 17. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolatelia, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.1 C.s.p. a ich náhradu úspešnej žalobkyni náhradu trov konania priznal v rozsahu 100%. 19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podia § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podia § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podia odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podia predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podia § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podia § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).