Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/371/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111209056 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111209056.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00151866, proti žalovanému: B.. D. Ď., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX R., zast. JUDr. Andrea Pristašová, advokát, Vazovova 9/B, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 416,29 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.12.2014, č.k. 9C/45/2011-87, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 416,29 eur (12 541 Sk) titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla výplatou náhrady za bolesť vo výške 8 620 Sk a náhradou služobného platu vo výške 3 921 Sk poškodenému príslušníkovi Policajného zboru a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 100 ods.1, § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 135 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“), § 188 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon o štátnej službe“) a vecne tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 5T 104/04 právoplatným dňa 15.5.2007 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu útoku na verejného činiteľa a v dôsledku protiprávneho konania žalovaného bola poškodenému príslušníkovi Policajného zboru vyplatená žalobcom náhrada za bolesť v sume 8 620 Sk a náhrada služobného platu vo výške 3 921 Sk. Vyplatenú náhradu škody súd prvej inštancie analogicky posúdil v súlade s ust. § 114 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení a mal za to, že jej vyplatením poškodenému príslušníkovi Policajného zboru vznikol žalobcovi nárok na náhradu škody voči žalovanému. Súd prvej inštancie prihliadol aj námietku premlčania, ktorú vzniesol v konaní žalovaný, i napriek tomu, že na tejto námietke žalovaný neskôr netrval. Pri posudzovaní námietky premlčania vychádzal z toho, že o škode sa žalobca dozvedel dňa 11.1.2005, kedy Odbor sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva sekcie personálnych a sociálnych činnosti Ministerstva vnútra SR na základe rozhodnutia č.p. KRP-40-49/PMJ-2004 zo dňa 12.11.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.11.2004, vyplatil žalobca poškodenému policajtovi D.Á.. A. D. náhradu za bolesť vo výške 8 620 Sk. I keď žalobca žalobu podal dňa 22.3.2011, t.j. po uplynutí 6 rokov a 70 dní od vzniku škody, súd prvej inštancie prihliadol na to, že žalobca (v odôvodnení napadnutého rozhodnutia chybou v písaní súd prvej inštancie uviedol namiesto žalobcu žalovaného) si nárok na náhradu škody uplatnil v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 5T 104/04, preto premlčacia lehota neplynula (spočívala) v období od 27.1.2005 do 13.10.2010 (kedy bolo žalobcovi doručené rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3To 23/2007 zo dňa 11.4.2005), t.j. 5 rokov a 259 dní neplynula. Na základe uvedeného ustálil, že nárok bol žalobcom uplatnený v zákonnej trojročnej premlčacej lehote. 3. Ako neúčelný, nadbytočný a nehospodárny posúdil súd prvej inštancie návrh žalovaného na doplnenie dokazovania, a to rekonštrukciu na mieste, nakoľko mal za to, že potrebné dokazovanie skutku bolo vykonané v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 5T 104/2004, ktorým je súd v zmysle § 135 ods. l O.s.p. viazaný. Z rovnakého dôvodu nevykonal aj navrhnutý výsluch súdneho znalca G.. O.. Na základe uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že v konaní bol preukázaný vznik škody, zavinenie žalovaného, ako aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaného, preto žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. 4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v súlade so zásadou úspechu vo veci a úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento si náhradu trov neuplatnil. 5. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu (podanie doručené súdu prvej inštancie dňa 22.1.2015 elektronicky v lehote podľa ust. § 42 ods. 1 O.s.p. doplnené písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.1.2015) odôvodňujúc odvolanie tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 6. Žalovaný poukázal na to, že nárok na náhradu škody, ktorý je predmetom tohto konania nikdy nebol predmetom trestného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 5T/104/2004 . Mal za to, že vyplatenie náhrady za bolesť nie je uvedené medzi titulmi, na základe ktorých má služobný úrad právo na náhradu škody v zmysle § 114 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení a absentuje tu príčinná súvislosť. Uviedol, že navrhol vykonať doplnenie dokazovania rekonštrukciou na mieste a výsluchom policajta, ktoré však súd nevykonal, pričom G.. O. bol v tomto konaní vypočutý dňa 19.6.2014. Vo vzťahu k samotnej výške škody odvolateľ poukázal na judikatúru, a to konkrétne rozhodnutie R 27/1977: „Pokiaľ je v odsudzujúcom trestnom rozsudku uvedená výška škody ako kvalifikačný moment (škoda veľkého rozsahu, škoda nie nepatrná, značná škoda a pod.), aj keď je vo výroku rozsudku škoda, presne vyčíslená, súdy v občianskom súdnom konaní sa touto časťou výroku trestného rozsudku zvyčajne necítia byť viazané. Túto úvahu treba považovať za správnu, pretože nie je v rozpore s požiadavkou vyjadrenou v ustanovení §135 O.s.p..“ R 22/1979 (s. 195 a 196) : „Výrok rozhodnutia o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo delikt, nerieši rozsah a výšku škody ani vtedy, keď je odškodniteľná ujma pojmovým znakom trestného činu. Medzi výškou škody uplatniteľnou v adhéznom konaní a výškou škody rozhodujúcou pre posúdenie trestnej stránky veci môže byť rozdiel. Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný v zmysle § 135 ods. 1, pokiaľ ide o výšku škody. Nebolo by síce správne nevziať do úvahy závery a zistenia urobené v tomto smere v trestnom konaní, avšak v občianskom súdnom konaní musia byť podľa potreby vykonané ďalšie dôkazy zistením skutočného stavu vecí“. Zdôraznil, že ani samotná výška škody v trestnom konaní nebola právoplatne vyriešená, nakoľko Krajský súd v Bratislave výrok o náhrade škody zrušil z dôvodu, že Krajské riaditeľstvo Policajného zboru (ďalej len „KRPZ") uplatnilo uvedený nárok až po ukončení vyšetrovania a teda je zrejmé, že dôvodom zrušenia výroku o náhrade škody boli formálne prekážky na jej priznanie čo znamená, že krajský súd nepreskúmaval oprávnenosť výšky uplatneného nároku ako takého. 7. Odhliadnuc od všetkých ostatných argumentov odvolateľ uviedol, že nárok uplatnený žalobcom je premlčaný a vzniesol námietku premlčania (ktorú v konaní pred súdom prvého stupňa najprv vzniesol a následne vzal späť), nakoľko v napadnutom rozhodnutí námietku premlčania súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil. Náhrada za bolesť vo výške 8 620 Sk bola policajtovi vyplatená na základe rozhodnutia KR PZ v Bratislave zo dňa 12.11.2004 č.p. KRP-40-49-/PMJ-2004 a náhrada služobného platu bola policajtovi vyplatená počas dočasnej neschopnosti na výkon služby. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5T 104/04, právoplatným dňa 15.5.2007, bol uznaný vinným zo spáchania prečinu útoku na verejného činiteľa a bol mu uložený trest a zároveň ho súd zaviazal k náhrade škody vo výške 12 541 Sk voči KR PZ v Bratislave. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp.zn. 3To /23/2007 zo dňa 11.4.2005 zrušil napadnutý výrok o náhrade škody ako nezákonný, nakoľko si KR PZ v Bratislave uplatnilo uvedený nárok až po ukončení vyšetrovania. Mal za to, že v otázke premlčania je potrebné aplikovať osobitné ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka. V zmysle komentáru k cit. ustanoveniu je pri premlčaní práva na náhradu škody ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna, ktorých začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Ak bola škoda spôsobená protiprávnym úkonom, ktorý zároveň naplnil skutkovú podstatu určitého trestného činu, právo zo zodpovednosti za škodu možno uplatniť aj v trestnom (adhéznom) konaní. Riadne uplatnenie nároku v trestnom (adhéznom) konaní predpokladá, že z návrhu je zrejmé, z akých dôvodov sa nárok uplatňuje (stačí spravidla tvrdenie, že skutkom, za ktorý je páchateľ stíhaný, bola poškodenému spôsobená škoda), ale musí byť uvedená aspoň minimálna suma (výška škody), ktorú poškodený žiada nahradiť. Návrh musí byť urobený v čase od začatia trestného konania do skončenia vyšetrovania. 8. Vychádzajúc z toho, že žalobca sa o škode a o tom kto za ňu zodpovedá dozvedel už 11.1.2005 (vedomosť kto za škodu zodpovedá tu bola už skôr, avšak až dňa 11.1.2005 sa dozvedel o škode a o jej špecifikácii) a podal žalobu o náhradu škody dňa 22.3.2011, mal za to, že uvedený nárok je premlčaný, nakoľko uplynula subjektívna premlčacia lehota. Odvolateľ sa nestotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, že plynutie premlčacej lehoty spočívalo v čase od 27.1.2005 do 13.10.2010, poukazujúc na odôvodnenie právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3To 23/2007 zo dňa 15.5.2007, v ktorom je uvedené, že Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave neuplatnilo svoj nárok riadne a včas, čo bolo aj dôvodom pre zrušenie výroku o náhrade škody krajským súdom. 9. Nad rámec uvedenej námietky premlčania, ktorá bola podľa názoru odvolateľa sama osebe dôvodom pre zamietnutie žaloby poukázal ďalej na to, že od začiatku konania uvádzal, že trestné konanie nebolo objektívne a vykazovalo závažné vady (napr. nevysporiadanie sa s kľúčovými dôkazmi) a jeho výsledkom bolo rozhodnutie, ktoré ustálilo priebeh skutku, ktorý sa prieči pravidlám logiky a z tohto pohľadu je absurdný a prakticky nemožný. Na posúdenie príčin mechanizmu, charakteru a povahy poranení policajta boli vypracované dva znalecké posudky, a to Znalecký posudok N.. G.. C. O., D.. č. XX/XX zo dňa 3.6.2005 a Znalecký posudok G.. G. T. Č.. XX/XXXX. V oboch znaleckých posudkoch sa konštatoval rovnaký záver, a síce, že policajt nemohol utrpieť zranenia konštatované v lekárskej správe G.. Q., teda pomliaždenie pravého kolenného zhybu stredne ťažkého stupňa s dobou liečenia od 9.8.2004 do 17.8.2004. V nadväznosti na to odvolateľ apeloval na skutočnosť, že medzi jeho údajným konaním a zranením policajta absentuje príčinná súvislosť, ako jeden zo základných predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody. Svoje tvrdenie riadne zdôvodnil a preukázal predložením vyššie uvedených znaleckých posudkov a pokiaľ žalobca závery týchto posudkov rozporuje, tento nemá kvalifikačné predpoklady pre posudzovanie odborných záverov v nich uvedených. Uvedená skutočnosť nebráni tomu, aby žalobca preukázal svoje tvrdenia vyhotovením nového kontrolného znaleckého posudku. Vo vzťahu k výške uplatneného nároku poukázal na závery znaleckých posudkov, keď podľa znalca mala výška nároku rentiérsky charakter. Policajt nebol podrobený dychovej skúške, a teda nie je zrejmé, či mal nárok na výplatu náhrady za bolesť a náhrady služobného platu, a teda či bol právny predchodca žalobcu vôbec povinný túto sumu policajtovi uhradiť a následne vymáhať. Ani s touto argumentáciou sa však súd prvej inštancie v konaní nevysporiadal. Jedným z oboznamovaných dôkazov bol aj trestný spis sp.zn. 5T 104/2004 a rozsudok, pričom v rozsudku sa ako dôkaz uvádza aj protokol o ohliadke miesta činu, ktorý sa však v trestnom spise nenachádza. Práve z tohto dôvodu žalovaný navrhoval vykonanie rekonštrukcie, nakoľko z obsahu trestného spisu nie je zrejmý (preukázaný) mechanizmus vzniku škody a príčinná súvislosť medzi konaním a vznikom škody, keďže jeden z rozhodujúcich dôkazov v spise chýba, resp. nikdy nebol vykonaný; ani s touto argumentáciou sa súd prvej inštancie nevysporiadal a jeho postupom bolo porušené ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. 10. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je podľa názoru odvolateľa nielen dôvodom pre podanie odvolania a následné zrušenie a vrátenie veci odvolacím súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., ale zakladá aj prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 11. Elektronickým podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.1.2015 podal v celom rozsahu proti rozhodnutiu odvolanie žalovaný, ktoré doplnil v lehote 3 dní (podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.1.2015, podaným na pošte dňa 26.1.2015) tým, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkou absencie príčinnej súvislosti medzi domnelým protiprávnym konaním a uplatňovanou škodou. Rovnako sa nevysporiadal s tým, že vyplatenie náhrady za bolesť nie je uvedené medzi titulmi, na základe ktorých má služobný úrad právo na náhradu škody (ust. § 114 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení) ani s jeho námietkou, že v trestnom konaní nebolo dokazované, že domnelé zranenie policajta možno subsumovať pod služobný úraz podľa ust. § 29 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení alebo pod úraz vzniknutý pri výkone služby alebo v súvislosti s ňou podľa ust. § 29 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení. Poukázal na to, že v súdnoznaleckom posudku D.. G.. C. O., V.. bola výška náhrady škody vypočítaná podľa neúčinného právneho predpisu, a to vyhlášky č. 32/1965 Z.z. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, účinnej do 31.7.2004. Nevykonanie ním navrhnutého dokazovania s ohľadom na to, že v trestnom konaní nebola vykonané ohliadka miesta činu, malo vplyv na právne posúdenie veci. K otázke premlčania uviedol, že námietku premlčania neuplatňuje, nakoľko je presvedčený o tom, že konajúci súd vo veci rozhodne po riadne vykonanom dokazovaní a presvedčivom právnom posúdení veci. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil , vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal mu nárok na náhradu trov konania. 12. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.2.2015 uvádzajúc, že sa s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožňuje. 13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 C.s.p.), a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie odvolateľa nie je podané dôvodne. 14. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p). 15. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 16. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právny predchodca žalobcu si v trestnom konaní vedenom proti žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody, ktorú vyplatil ppráp. A. D. ako náhradu služobného platu za PN od 9.8.2004 do 17.8.2004 v sume 3 921 Sk a náhradu za bolesť vyplatenú D.. D. na základe rozhodnutia riaditeľa odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave zo dňa 12.11.2004 č.p. : KRP-40-49/PMJ-2004 vo výške 8 620 Sk. Okresný súd Bratislava I rozhodnutím zo dňa 11.4.2005, sp.zn. 5T 104/04 uznal žalovaného vinným zo spáchania trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. a), odsek 2 písm. a) Trestného zákona a podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku a žalovaného zaviazal nahradiť poškodenej organizácii Krajského riaditeľstva PZ Bratislava škodu vo výške 12 541 Sk, a to na tom základe, že dňa 8.8.2004 v čase okolo 22:15 hod. v Bratislave, na T. Z., po neuposlúchnutí výzvy hliadky PMJ KR PZ Bratislava na zastavenie vozidla, ktoré viedol, zastavil pred železnou bránou rodinného domu, kde ho dostihlo služobné vozidlo PZ, z ktorého vystúpil člen hliadky PMJ D.. A. D. s cieľom skontrolovať ho a keď pristúpil k jeho dverám, diaľkovým ovládaním si žalovaný otvoril dvere garáže, na čo sa mu D.. D. postavil pred jeho vozidlo dávajúc mu rukami znamenie na zastavenie, čo žalovaný nerešpektoval, hoci mal na vozidle zapnuté predné svetlá, pohol sa s vozidlom dopredu a ľavou prednou časťou vozidla napriek tomu, že D.. D. odskočil, narazil do jeho pravého kolena a pokračoval v jazde až do dvora.....pričom podľa lekárskeho ošetrenia a lekárskej správy D.. D. utrpel pohmoždenie mäkkých tkanív pravého kolena s celkovou dobou PN od 9.8.2004 do 17.8.2004. Zároveň Okresný súd Bratislava I zaviazal žalovaného nahradiť škodu poškodenej organizácii Krajského riaditeľstva PZ Bratislava, nakoľko ju mal za preukázanú v plnej výške. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 15.5.2007, sp.zn. 3 To 23/07 z dôvodu podľa ust. § 258 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.4.2005, sp.zn. 5T 104/04) vo výroku o náhrade škody, inak napadnutý rozsudok zostal nezmenený, a to z dôvodu, že súd pochybil, keď do konania pripustil poškodenú organizáciu Krajské riaditeľstvo PZ Bratislava a zaviazal žalovaného (obžalovaného) uhradiť tejto organizácii škodu v sume 12 541 Sk, nakoľko poškodená organizácia si uplatnila svoj nárok až v súdnom konaní, teda po ukončení vyšetrovania. Z potvrdenia Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave zo dňa 22.9.2004 č.p.: KRP-14-49/P-2004 vyplýva, že ppráp. A. D., U.. XX.X.XXXX, bola za obdobie od 9.8.2004 do 17.8.2004 vyplatená náhrada služobného platu vo výške 3 921 Sk. Z potvrdenia o mzde zo dňa 22.9.2004 za mesiac 08/2004 pracovníka Radoslava Pazdziurka vyplýva, že mu bola vyplatená suma 3 921 Sk, ako dávka DNP. Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave rozhodnutím zo dňa 12.11.2004, č.p.: KRP -40-49/PMJ-2004 rozhodlo, že za poškodenie D.. A. D., ku ktorému došlo dňa 8.8.2004 v čase o 22:20 hod. pri zastavovaní vozidla žalobcu podľa § 174 ods. 1 zákona o štátnej službe, zodpovedá služobný úrad v rozsahu 100% a poškodenému priznal v súlade s ust. § 81 ods. 1 písm. a) a podľa § 20 ods. 1 písm. b), § 22 zákona č. 328/2002 Z.z. a § 173 ods. 3 zákona o štátnej službe, náhradu za bolesť vo výške 8 620 Sk, ktorá bola poškodenému podľa potvrdenia žalobcu vyplatená dňa 11.1.2005. Dňa 22.3.2011 podal právny predchodca žalobcu žalobu na súd. 18. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku a následne ju zobral späť. Uvedeným dispozitívnym úkonom „späťvzatia námietky premlčania“ v konaní pred súdom prvej inštancie, tak žalovaný využil svoje dispozičné práva, ktoré mu umožňujú urobený úkon „námietku premlčania“, vziať späť. Nakoľko námietka premlčania je inštitútom hmotného práva a tento charakter nestráca ani ak bola uplatnená v priebehu súdneho konania vo forme procesného úkonu, nebolo dôvodným v konaní pred súdom prvej inštancie na námietku premlčania prihliadať (rozsudok NS ČR z 27.6.2006, sp.zn. 28Cdo 2893/2005) a v rozhodnutí sa ňou zaoberať tak, ako to urobil v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie. Nakoľko však odvolateľ v odvolacom konaní namietal nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie aj vo vzťahu k súdom prvej inštancie posudzovanej námietke premlčania, opätovne námietku premlčania vzniesol a následne ju zobral späť, mal odvolací súd za to, že je potrebné zaujať stanovisko aj k polemike strán k premlčacej dobe a jej plynutiu, i keď na úkon vznesenia námietky premlčania v odvolacom konaní s poukazom na vyjadrenie žalovaného uvedeného v písomnom podaní zo dňa 26.1.2015 (v ktorom uviedol, že si „v tomto konaní námietku premlčania neuplatňuje„) neprihliadal. V danej veci odvolací súd postupom podľa § 382 C.s.p. majúc za to, že na vec sa vzťahujú ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzval strany, aby sa k možnému použitiu vo výzve citovaných ustanovení vyjadrili. 19. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 19.3.2018 sa k výzve odvolacieho súdu vyjadril žalobca uvádzajúc, že konanie príslušníka PZ D.. A. D. malo znaky služobného zákroku v zmysle ust. zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, preto poškodenie jeho zdravia, bolo správne posúdené podľa ust. § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. ako služobný úraz. Závažnosť zranenia a s ním súvisiace liečenie bolo dôvodom, aby D.. A. D. bol uznaný dočasne práceneschopným výkonu štátnej služby v dobe od 9.8.2004 do 17.8.2004, pričom za uvedené obdobie mu bola vyplatená náhrada služobného platu vo výške 3 921 Sk. Rozhodnutím riaditeľa odboru poriadkovej políciu KR PZ v Bratislave č. KRP-40-49/ PMJ-2004 zo dňa 12.11.2004 bola D.D.. A. D. priznaná náhrada za bolesť, ktorá mu bola dňa 11.1.2005 aj vyplatená. Mal tak za to, že svoj nárok na náhradu škody uplatnil riadne a včas. 20. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 21. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 22. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. 23. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. 24. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. 25. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. 26. Podľa § 20 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/20040701.html> alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/20040701.html>, sa poskytuje a)policajtovi náhrada za stratu na služobnom plate a profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby náhrada za stratu na služobnom príjme, ak 1.bol po skončení dočasnej neschopnosti prevedený alebo preložený zo zdravotných dôvodov na inú funkciu, na ktorej policajt dosahuje nižší služobný plat a profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby nižší služobný príjem, alebo 2. bol zo služobného pomeru prepustený alebo uvoľnený zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem z pracovnej činnosti vrátane výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo dôchodku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je nižší ako služobný plat policajta alebo služobný príjem profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby, ktorý dosahoval pred prepustením alebo uvoľnením zo služobného pomeru, b) náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, c) náhrada za účelne vynaložené náklady spojené s liečením, d) jednorazové mimoriadne odškodnenie. 27. Podľa § 114 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení , služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok sociálneho zabezpečenia, náhrady služobného platu alebo služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti na výkon služby v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku sociálneho zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu. 28. Podľa § 43 ods. 1 zákona č.141/1961 Zb. o Trestnom konaní súdnom (ďalej len „Trestný poriadok“ ), poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch uvedených v tomto zákone sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisu a oboznámiť sa so spisom, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Práva preštudovať spis sa môže poškodený výslovne vzdať. 29. Podľa § 43 ods. 2 Trestného poriadku, poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola trestným činom spôsobená, je oprávnený tiež navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Návrh treba urobiť do skončenia vyšetrovania (§ 166 ods. 1 a 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1961/141/20040801.html>). Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. 30. V záujme komplexného posúdenia veci a s ohľadom na obsah odvolania odvolateľa vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdenie súdom prvej inštancie k uplatnenej a následne späťvzatej námietke premlčania, považoval odvolací súd za potrebné uviesť nasledovné. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe ust. v § 101 až 110 Občianskeho zákonníka, pričom na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak sa jej dovolá. Ust. § 114 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení definuje vyplatené dávky sociálneho zabezpečenia a náhradu služobného platu alebo služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti na výkon služby v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby, ako nárok na náhradu škody, pričom toto právo vznikne až vyplatením plnenia a v rozsahu výšky škody, ktorú je povinný zodpovednostný subjekt uhradiť. V prípade uplatňovania nárokov na náhradu škody Občiansky zákonník stanovuje osobitne premlčaciu dobu v ust. § 106 Občianskeho zákonníka. Právna úprava v ust. § 106 Občianskeho zákonníka obsahuje určenie nielen subjektívnej ale aj objektívnej premlčacej doby. Okolnosť, že na žalobcu prešlo právo poškodeného voči žalovanému na náhradu škody až do výšky výplaty dávky sociálneho zabezpečenia a náhrady služobného platu alebo služobného príjmu, nemá vplyv na právo dlžníka namietať premlčanie a na začiatok plynutia premlčacej doby ( analogicky ust. § 111 Občianskeho zákonníka). Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je daný dňom, kedy sa žalobca dozvedel o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá. Vychádzajúc z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.4.2005 sp.zn. 5T/104/04 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.5.2007 sp.zn. 3 To 23/07 možno konštatovať, že v danom prípade mal žalobca vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá najneskôr dňom doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu. O rozsahu škody titulom výplaty náhrady služobného platu sa žalobca dozvedel najneskôr dňa 22.9.2004, kedy určil výšku náhrady služobného platu poškodeného D.. A. D. (čl. 34 súdneho spisu), a titulom výplaty dávky sociálneho zabezpečenia dňom 11.1.2015, kedy vyplatil poškodenému dávku sociálneho zabezpečenia. Odvolací súd tak ustálil začiatok plynutia premlčacej doby v časti výplaty náhrady služobného platu na deň 23.9.2004 a koniec na deň 23.9.2006 a v časti výplaty dávky sociálneho zabezpečenia začiatok plynutia premlčacej lehoty na dňa 12.1.2005 a koniec na deň 12.1.2007. Objektívna lehota, v danom prípad desaťročná, (nakoľko ku vzniku škody došlo úmyselne) začala plynúť odo dňa kedy došlo k udalosti, t.j. od 8.8.2004 a uplynula dňa 8.8.2014. Nakoľko subjektívna lehota začala plynúť a aj skončila v priebehu objektívnej lehoty, právo sa premlčalo uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty. 31. Odvolací súd odlišne od záverov súdu prvej inštancie konštatuje, že v prejednávanej veci neprichádzala do úvahy aplikácia ust. § 112 Občianskeho zákonníka o zastavení plynutia premlčacej doby. Zastavenie plynutia premlčacej doby upravuje ust. § 112 Občianskeho zákonníka a dochádza k nemu len za kumulatívneho splnenia nasledovných predpokladov a) veriteľ právo uplatnil v premlčacej dobe na príslušnom orgáne a b) v začatom konaní riadne pokračuje. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil v trestnom konaní podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 25.1.2005. Ust. § 43 ods. 2 Trestného poriadku ukladá poškodenému uplatniť si nárok na náhradu škody do skončenia vyšetrovania, čo v danom prípade žalobca nesplnil. K rovnakým záverom dospel v trestnom konaní aj odvolací súd ( Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí zo dňa 15.5.2007 sp.zn. 3To 23/07) v ktorom konštatoval, že poškodený (žalobca) si nárok na náhradu škody uplatnil až v súdnom konaní. Odvolací súd tak konštatuje, že neboli splnené podmienky na zastavenie plynutia premlčacej doby, preto premlčacia doba uplynula dňom 12.1.2007. Uvedené závery odvolacieho súdu však vzhľadom na netrvaní na uplatnenej námietke premlčania zo strany odvolateľa, nemali vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. 32. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h / C.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanej veci je nesporným, že žalobca si voči žalovanému uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla titulom výplaty náhrady mzdy a náhrady služobného platu jeho zamestnancovi D.. A. D.. Žalobca dôvodnosť uplatňovaného nároku na náhradu škody odvodzoval od ust. § 114 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení, pričom odvolateľ v odvolaní namietal, že náhrada škody za bolesť absentuje medzi titulmi uvedenými v ust. § 114 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení. Odvolací súd poukazuje na znenie ust. § 114 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení, ktoré uvádza: „služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok sociálneho zabezpečenia, náhrady služobného platu alebo služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti na výkon služby v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku sociálneho zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu“. V uvedenom ustanovení zákonodarca presne definuje, že nárok na náhradu škody možno uplatniť len za podmienky, že bola vyplatená dávka sociálneho zabezpečenia, náhrada služobného platu alebo služobného príjmu a k ich vyplateniu došlo v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby. Ust. § 1 zákona o sociálnom zabezpečení uvádza: „sociálne zabezpečenie príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov tvorí a)nemocenské zabezpečenie, b) úrazové zabezpečenie, c) výsluhové zabezpečenie, a d) služby sociálneho zabezpečenia. V tretej časti ÚRAZOVÉ ZABEZPEČENIE v ust. § 20 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení uvádza, že profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2002/328/20040701.html> alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/20040701.html>, sa poskytuje aj náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Možno tak uviesť, že náhrada za bolesť je dávkou úrazového zabezpečenia, ktoré tvorí jednu zo zložiek sociálneho zabezpečenia poskytovaného na základe zákona o sociálnom zabezpečení. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobcovi vyplatením nároku na náhradu za bolesť poškodenému policajtovi, ktorý utrpel služobný úraz, vznikol v súlade s ust § 114 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení nárok na náhradu škody voči žalovanému. 33. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatnených nárokov, a jeho výsledky aj náležite v súlade s v čase rozhodovania účinným ust. § 132 O.s.p. zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.6.2016 odôvodil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Podrobne sa zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnosti nároku žalobcu. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie ( vyjmúc jeho právne a skutkové závery vo vzťahu k v rozhodnutí posudzovanej námietke premlčania ) sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadruje sa len k ďalším odvolacím námietkam odvolateľa. 34. Odvolateľ namieta, že trestné konanie nebolo od začiatku objektívne a vykazovalo závažné vady, pričom jeho výsledkom bolo rozhodnutie, ktoré sa priečilo pravidlám logiky. Súd je v súlade s ust. § 193 C.s.p. (do 30.6.2016 § 135 O.s.p.) viazaný rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. V prejednávanej veci bol žalovaný uznaný v trestom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I vinným tým, že dňa 8.8.2004 v čase okolo 22.15 hod. v Bratislave na T. Z., po tom, ako neuposlúchol výzvu hliadky PMJ KR PZ Bratislava na zastavenie osobného motorového vozidla.... narazil do pravého kolena D.. D. a podľa lekárskeho ošetrenia lekárskej správy tak D.. D. utrpel pohmoždenie mäkkých tkanív pravého kolena s celkovou dobou PZ od 9.8.2004 do 17.8.2004, teda použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a takýto čin spáchal so zbraňou, spáchal tak trestný čin úroku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. a), odsek 2 písm. a) Trestného zákona, preto odvolací súd konštatuje splnenie zákonných podmienok zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka, a to porušenie právnej povinnosti na strane žalovaného, vznik škody na strane poškodeného policajta D.. D. ako aj existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením a škodou ako aj zavinené konanie na strane žalovaného. Vo vzťahu k argumentácii odvolateľa, ktorou namietal neexistenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.5.2007, sp.zn. 3To 23/02, ktorý na str. 5 uviedol, že žalovaným v trestnom konaní predkladané znalecké posudky sú právne irelevantné, nakoľko sám pripustil, že mohol D.D.. D. zraziť a dokonca vedel, že jeden z členom hliadky bol zranený. V prejednávanej veci tak bolo nesporným, že k poškodeniu zdravia D.. A. D. došlo dňa 8.8.2004 v súvislosti so služobným úrazom, a to konaním žalovaného. Žalobca v konaní rovnako preukázal, že poškodenému D.. D. titulom náhrady mzdy a náhrady za bolesť vyplatil sumu 416,29 eur, preto v súlade s ust. § 114 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení, prešlo právo na náhradu škody voči žalovanému na žalobcu. 35. Pokiaľ odvolateľ namieta nevykonanie dôkazov, ktoré pred súdom prvej inštancie navrhoval, odvolací súd uvádza, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ust. § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. (od 1.7.2016 § 185 ods.1 C.s.p.) je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil, prečo nepovažoval za potrebné odvolateľom navrhnuté dôkazy vykonať. 36. Vo vzťahu k ostatnej argumentácii odvolateľa odvolací súd uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike/sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 37. Odvolací súd na základe uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. (vrátane závislého výroku o trovách konania) ako vecne a právne správny potvrdil. 38. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).