Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/61/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111212654 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111212654.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: H. U., Q.. XX.X.XXXX, W. U. J. X, X., proti žalovanému: Alianz - Slovenská poisťovňa, a. s., ústredie, ul. Dostojovského rad č. 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 927,40 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 1.10.2015 č.k. 9C/2011-130, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u je. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 427,40 eur titulom bezdôvodného obohatenia a zaplatenia sumy 500 eur titulom náhrady škody spolu s príslušenstvom (výrok I) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok II). 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 420 ods. 1, § 451 ods. 1,2, § 796 ods. 1, § 801 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník") a vecne tým, že v konaní nebolo sporným, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 17.4.2008 poistnú zmluvu na investičné životné poistenie Invest Plus so začiatkom poistenia 18.4.2008. Pri dojednaní zmluvy si žalobca zvolil investičnú stratégiu (Bývanie - Dôchodok), pričom od začiatku poistenia bolo 100% poistného alokovaných (umiestnených) v Akciovom dynamickom fonde, tj. poveril žalovaného, aby v jeho mene investoval jeho finančné prostriedky. Žalobca zaplatil poslednú platbu poistného dňa 22.12.2008 vo výške 71,23 eur, ktorou uhradil poistné do 17.10.2008. Nakoľko žalobca nezaplatil následné poistné, žalovaný ho výzvou zo dňa 2.2.2009 vyzval na doplatenie sumy 142,48 eur, ktorú žalobca prevzal dňa 17.2.2009. Keďže žalobca napriek výzve poistné nezaplatil, poistná zmluva zanikla v zmysle § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka dňa 16.3.2009 do jedného mesiaca od prevzatia výzvy. Následne žalobca požiadal o obnovenie poistnej zmluvy žiadosťou zo dňa 22.6.2009 a žalovaný mu ponúkol možnosť doplatiť dlžné poistné. Vzhľadom k tomu, že žalobca dlžné poistné vo výške 641 eur neuhradil, žalovaný poistnú zmluvu neobnovil. Nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca pri spísaní návrhu na uzavretie poistnej zmluvy potvrdil, že bol náležite poučený o rizikách spojených s investovaním v súvislosti investičným životným poistením a vyhlásil, že bol pred uzavretím poistnej zmluvy oboznámený so všeobecnými poistnými podmienkami pre investičné životné poistenie ako aj so zmluvnými dojednaniami, súd prvej inštancie ustálil, že žalobca v konaní nepreukázal porušenie právnej povinnosti na strane žalovaného, ako základného predpokladu zodpovednosti za škodu, preto žalobu v tejto časti zamietol. Z dôvodu neunesenia dôkazné bremena žalobcom v časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, súd prvej inštancie žalobu aj v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. 3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.") v súlade so zásadou úspechu vo veci a žalovanému náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že tento si náhradu trov konania neuplatnil. 4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, namietajúc jeho nesprávnosť bez náležitého posúdenia sporu a riadneho preukázania skutočností. V podanom odvolaní poukázal na to, že súdu prvej inštancie dňa 25.5.2015 doručil podanie zo dňa 22.5.2015, a to Žiadosť o odročenie pojednávania a Žiadosť o preukaznú dokumentáciu od žalovaného. Mal za to, že doručená dokumentácia od žalovaného cestou súdu prvej inštancie nebola postačujúcou, nakoľko nepreukazovala žiadne ním požadované skutočnosti. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, aké podielové listy žalovaný pre neho zakúpil a čo sa s nimi stalo. Mal tak podozrenie, že žalovaný jeho peniaze spreneveril, teda žiadne podielové listy pre neho nezakúpil. Z uvedeného vyvodil, že súd prvej inštancie vec posúdil bez vykonania riadneho dokazovania, nakoľko netrval na tom, aby mu žalovaný doručil dôkazy o tom, kam investoval jeho peniaze. Správanie žalovaného je zarážajúce a je tu jednoznačné podozrenie, že od začiatku konal s nekalým úmyslom, preto je od začiatku poistná zmluva nezákonná - neplatná. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.12.2015 stotožňujúc sa s názorom prvoinštančného súdu, že žalobca nepreukázal, že mu spôsobil škodu, resp. sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil s poukazom na podmienky investičného poistenia a zvolenú investičnú stratégiu Bývanie- Dôchodok. Poukázal na to, že žalobca s ním uzavrel poistnú zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorá má charakter investičného poistenia, pričom platby poistného sú od začiatku umiestnené a zainvestované v akciovom dynamickom fonde. Ide o poistenie spojené s investovaním, ktoré predpokladá dlhodobú návratnosť finančných prostriedkov spojenú s investičným rizikom. Žalobcu tak zaťažovalo dôkazné bremeno, pričom sa mu v konaní nepodarilo preukázať, že bol pri uzavretí vyššie uvedenej poistnej zmluvy uvedený do omylu. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca nepredložil rozhodnutie Okresného súdu v Košiciach, v ktorom sa mal podľa jeho tvrdenia domáhať určenia neplatnosti predmetnej zmluvy. Ohľadom návratnosti finančných prostriedkov uhradených žalobcom poukázal na stranu 3 poistnej zmluvy, kde je uvedené: „upozornenie na vytváranie kladnej kapitálovej hodnoty až po druhom roku", pričom žalobca platil poistné len necelý rok a poistná zmluva zanikla pre nezaplatenie poistného dňa 16.3.2009, z čoho vyplýva, že žalobca bol na tieto riziká investičného poistenia upozornený. 6. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 8.2.2016 a uviedol, že vyjadrenie žalovaného je zavádzajúce a je tu cítiť odvedenie pozornosti od skutočného problému veci a je jednoznačne utvrdený v tom, že konanie žalovaného bolo od začiatku podvodné. Nekalé úmysly žalovaného od začiatku uzatvorenia poistnej zmluvy boli jednoznačné, dokonca potvrdil to, že kapitálový výnos by mal už po dvoch rokoch, teda všetky platby do dvoch rokov sú darom pre žalovaného. 7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p."), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. 8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 10. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p). 11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 17.4.2008 Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na investičné životné poistenie Z. R., W. XUL-J., so začiatkom poistenia 18.4.2008, s investičnou stratégiou „Cielená investičná stratégia", s dohodnutým poistným vo výške 2000 Sk, splatným mesačne, poštovým peňažným poukazom. Súčasťou poistnej zmluvy bolo poučenie poistníka a poisteného, že bol náležité poučený o rizikách spojených s investičným životným poistením a vyhlásenie, že sa pred uzavretím zmluvy oboznámil so Všeobecnými poistnými podmienkami pre investičné životné poistenie pre tarify 3UL A 3ULJ, Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie - A, Všeobecnými poistnými podmienkami pre úrazové poistenie - A a inými. Nakoľko žalobca neuhradil riadne a včas poistné za ďalšie poistné obdobie, žalovaný listom zo dňa 2.2.2009 zaslal žalobcovi výzvu na doplatenie sumy 142,48 eur. Žalobca výzvu prevzal dňa 17.2.2009, napriek výzve poistné nezaplatil, preto v súlade s ust. § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva zanikla dňa 16.3.2009. Následne žalobca požiadal o obnovenie poistnej zmluvy žiadosťou zo dňa 22.6.2009, dlh na poistnom však neuhradil, preto k obnoveniu poistenia nedošlo. 12. Z odvolania odvolateľa možno vyvodiť uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016 ( t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). Citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. 13. Z podaného odvolania odvolateľa možno vyvodiť aj uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.( súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností). Naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu odvolateľ vyvodzoval z toho, že žalovaný v konaní napriek jeho žiadosti nepredložil podielové listy, ktoré pre neho na základe poistnej zmluvy zakúpil, poukazujúc na podanie zo dňa 22.5.2015. Odvolací súd dáva do pozornosti, že bremeno dôkazu ako aj bremeno tvrdenia zaťažovalo odvolateľa, preto v prvom rade bolo potrebné, aby z tvrdení obsiahnutých v žalobe a vo výpovediach žalobcu vyplývali rozhodujúce skutkové okolnosti odôvodňujúce požadovaný nárok, v opačnom prípade nemožno žalobcovi priznať v spore úspech, pričom dokazovanie možno smerovať iba vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie postačujúce pre meritórne rozhodnutie veci, pričom súd prvej inštancie logickým spôsobom odôvodnil nevykonanie navrhnutých dôkazov s ohľadom na konzistentné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k podmienkam zodpovednosti žalovaného za vznik škody. Odvolací súd poukazuje na to, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia , čo v danom prípade bolo splnené. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces; z tohto pohľadu nemožno považovať napadnuté rozhodnutie za arbitrárne alebo svojvoľné. 14. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 15. S ohľadom na skutkové vymedzenie žaloby a argumentáciu žalobcu v konaní odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne kvalifikoval nárok žalobcu proti žalovanému ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a nárok na náhradu škody. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenie žalobca vyvodzoval z toho, že sa na jeho úkor žalovaný obohatil sumou 427,40 eur tým, že ho ubezpečoval o tom, že o nasporené peniaze nemôže prísť. Odvolací súd dáva do pozornosti, že posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 124/2002). V prejednávanej veci nebolo sporným, že medzi stranami došlo k platnému uzavretiu poistnej zmluvy na investičné životné poistenie č. XXXXXXXXXX. Na strane žalovaného tak vznikla povinnosť plniť v dojednanom rozsahu v prípade vzniku poistnej udalosti a právo na poistné a na strane žalobcu vznikla povinnosť platiť dohodnuté poistné. Rovnako nebolo sporným, že dňa 16.3.2009 došlo k zániku poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, a to z dôvodu neplatenia poistného podľa ust. § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Povinnosť platiť poistné sa vzťahuje na celú dobu trvania poisťovateľa poskytnúť poistné plnenia, a to bez ohľadu na to, či počas platnosti poistnej zmluvy došlo k vzniku poistnej udalosti, je to finančný záväzok poistníka voči poisťovateľovi za poistenie. Preto uhradením dojednaného poistného na základe platne uzavretej poistnej zmluvy, nedošlo na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobca plnil ( uhrádzal poistné) na základe existujúceho právneho dôvodu (poistnej zmluvy). V prejednávanej veci sa nejedná ani o plnenie bez právneho dôvodu, a to plnenie, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, prípadne dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. Odvolací súd tak totožne so súdom prvej inštancie ustálil, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce existenciu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. 16. Vo vzťahu k žalobcom uplatňovanému nároku na náhradu škody vo výške 500 eur, a to titulom neprofesionálneho postupu žalovaného, odvolací súd uvádza. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Z obsahu poistnej zmluvy vyplýva, že medzi stranami bolo dojednané investičné životné poistenie s umiestnením poistného v rozsahu 100% do akciového dynamického fondu. Žalobca pri podpise poistnej zmluvy vyhlásil, že bol náležite poučený v rizikách spojených s investovaním. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že konanie žalovaného, a to investovanie prijatého poistného do fondov určených žalobcom, možno považovať za konanie v súlade s platne uzavretou zmluvou, preto nie je preukázaná už prvá podmienka zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti. Na správnosť týchto záverov nemá vplyv ani argumentácia odvolateľa, že žalovaný v konaní nepredložil podielové listy, do ktorých investoval. Treba zdôrazniť, že investičné životné poistenie je svojim charakterom dlhodobým investovaním, pri ktorom dochádza k zhodnocovaniu vložených prostriedkov v dlhodobých horizontoch, pričom táto podmienka v prejednávanej veci nebola naplnená, nakoľko poistná zmluva zanikla už cca po 10 mesiacoch od jej uzavretia. S poukazom na čl.2 Všeobecných podmienok pre investičné životné poistenie pre tarify 3UL a 3 ULJ, nebola naplnená ani podmienka počiatočnej investície, a to investovanie na dva roky. Nakoľko žalobca nepreukázal už splnenie prvej podmienky, a to porušenie povinnosti na strane žalovaného, bolo nadbytočným zaoberať sa skúmaním výšky uplatňovanej škody (ktorej výšku žalobca ani nezdôvodnil) ani existenciou príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a bolo dôvodným žalobu žalobcu aj v tejto časti zamietnuť. 17. Vzhľadom k uvedenému sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie), ktorými žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ( vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie ) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. vychádzajúc z toho, že v odvolacom konaní mal v plnom rozsahu úspech žalovaný, preto o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že priznal úspešnému žalovanému voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).