Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/774/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111216743 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111216743.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcov: X/ F.. Ľ.J. V., B. Z. Č.. XX, B., X/ P.. P. V., B. U. XX, E., X. Z. po Z.. P.. M. V., I.. XX.XX.XXXX, T. Z.. U. V., I.. XX.XX.XXXX, H. Z. B. R.. Z. Č.. XX, B., proti žalovanému: Bytkomfort - BA a.s., Železničiarska 18, Bratislava, IČO: 35 736 275, zastúpenému: UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Miletičova 23, Bratislava, o zaplatenie 849,37 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10. marca 2014, č.k. 7C/84/2011-117, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 504,82 eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 251,34 eur vo výške 9 % ročne od 01.07.2009 do zaplatenia a zo sumy 253,37 eur vo výške 9 % ročne od 01.07.2010 do zaplatenia, do troch dní. Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 504,82 eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 251,34 eur vo výške 9 % ročne od 01.07.2009 do zaplatenia a zo sumy 253,37 eur vo výške 9 % ročne od 01.07.2010 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách konania si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vychádzal zo zistenia, že pôvodne označení žalobcovia 1/ a 2/ sú vlastníkmi bytu č. XX na X. X. B. L. na I. R. Č.. XX V. B.. Dňa 15.05.1998 uzavreli Zmluvu o výkone správy č. XXX/XX so spoločnosťou Staromestská a.s. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2007 mal preukázané, že skutočný náklad na byt za rok 2007 bol 59.988,- Sk, predpísaná záloha 70.368,- Sk, rozdiel medzi predpísanou zálohou a skutočným nákladom 10.380,- Sk a žalobcovia za tento rok skutočne zaplatili vo forme preddavkov sumu 58.672,- Sk. Rozdiel medzi skutočne zaplatenými preddavkami a skutočným nákladom na byt bol -1.316,- Sk. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2008 mal preukázané, že skutočný náklad na byt za rok 2008 bol 61.426,- Sk, predpísaná záloha 68.998,- Sk, rozdiel medzi predpísanou zálohou a skutočným nákladom 7.572,- Sk a žalobcovia za tento rok skutočne zaplatili vo forme preddavkov sumu 74.432,- Sk. Rozdiel medzi skutočne zaplatenými preddavkami a skutočným nákladom na byt bol +13.006,- Sk. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2009 zistil, že skutočný náklad na byt za rok 2009 bol 1.968,26 eur, predpísaná záloha 2.221,74 eur, rozdiel medzi predpísanou zálohou a skutočným nákladom 253,48 eur a žalobcovia za tento rok skutočne zaplatili vo forme preddavkov sumu 2.221,74 eur. Rozdiel medzi skutočne zaplatenými preddavkami a skutočným nákladom na byt bol +253,48 eur. Konštatoval, že v každej prílohe k vyúčtovaniu, resp. v samotnom vyúčtovaní, za roky 2007- 2009 bolo uvedené, že nedoplatok je splatný do 15 dní od doručenia vyúčtovania, preplatok bude zaslaný po skončení reklamačného obdobia a že "zaslaný preplatok bude kompenzovaný so stavom Vášho konta k 31.5.". Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 24C/79/2006-313 zo dňa 11.05.2012 schválil zmier strán, ktorým sa žalobcovia sa zaviazali zaplatiť žalovanému sumu 809,21 eur, ktorá bola žalovaným uplatnená titulom nedoplatkov na mesačných preddavkových platbách za služby spojené s užívaním bytu za obdobie 2001-2005; žalobcovia pôvodne v rámci procesnej obrany žiadali započítanie preplatkov za obdobie 2007-2010, avšak pred vyhlásením zmieru túto procesnú obranu výslovne zobrali späť. Za nedôvodnú považoval námietku žalovaného, že nie je v konaní pasívne legitimovaným subjektom. V tejto súvislosti poukázal na § 8b zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého je žalovaný ako správca oprávnený konať v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom, ak ide o správu domu a vyplýva z neho aj aktívna legitimácia správcu na vymáhanie nedoplatkov zo správy; a skutočnosť, že žalovaný nemá žiaden vlastný majetok, vyhodnotil bez právneho významu. Konštatoval, že medzi stranami nebola sporná výška predpísaných zálohových platieb, ani výška skutočne zaplatených súm na ich úhradu v rozhodujúcom období a sporné bolo najmä to, či v rokoch 2007- 2009 vznikol žalobcom nedoplatok, resp. preplatok, a či došlo k započítaniu vzniknutého preplatku žalobcov voči pohľadávke žalovaného. Vychádzajúc zo skutočnosti, že preplatok predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú žalobcovia zaplatili na mesačných preddavkoch a skutočnými nákladmi na byt, zistil vo vyúčtovaní za rok 2007 nedoplatok 1.316,- Sk, vo vyúčtovaní za rok 2008 preplatok 431,72 eur/13.006,- Sk, a vo vyúčtovaní za rok 2009 preplatok 253,48 eur. S poukazom na § 580 a § 581 ods. 2 a ods. 3 Obč. zák. za nedôvodnú považoval námietku žalovaného týkajúcu sa započítania preplatku za príslušný rok zo stavom konta žalobcov, t.j. s ich nedoplatkami za predchádzajúce obdobie. Konštatoval, že pohľadávky žalovaného boli vo vyúčtovaní vyjadrené v súhrnnej sume, bez ďalšej špecifikácie akého konkrétneho obdobia sa konkrétny nedoplatok týka a z takejto špecifikácie nebolo možné presne určiť, či pohľadávka žalovaného voči žalobcom nebola premlčaná, resp. premlčaná v časti, a teda či bol žalovaný vôbec oprávnený vykonať započítanie jednostranným právnym úkonom (t.j. či mohol jednostranným právnym úkonom započítať nepremlčanú pohľadávku žalobcov proti vlastnej nepremlčanej pohľadávke). Úkon označený žalovaným ako jednostranné započítanie vyhodnotil ako neurčitý, a teda neplatný. Stotožnil sa s námietkou žalobcov aj v tom, že úkon označený žalovaným ako započítací ("zaslaný preplatok bude kompenzovaný so stavom Vášho konta k 31.5.") vyjadruje len jeho zámer vykonať v budúcnosti započítanie a to, že žalobcovia voči predmetnej formulácii nenamietali, neznamená, že došlo k započítaniu, resp. že uznali účinky tohto výrazu ako započítania. Z týchto dôvodov vyhodnotil jednostranný právny úkon započítania, ktorým sa bránil žalovaný, ako neplatný právny úkon s dôsledkami, že účinky započítania nenastali. Z týchto dôvodov žalobe vyhovel v časti o zaplatenie istiny vo výške 504,82 eur ako súčtu uplatneného preplatku za rok 2008 vo výške 251,34 eur a preplatku za rok 2009 vo výške 253,48 eur a vo zvyšku uplatnenej istiny (sumy 344,55 eur ako preplatku za rok 2007), žalobu zamietol, keďže žalobcom za rok 2007 preplatok nevznikol. Za dôvodný považoval aj nárok na priznanie úroku z omeškania, pretože žalovaný dlžnú istinu nezaplatil žalobcom včas. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný mal vykonať vyúčtovanie do 31.05. príslušného kalendárneho roka, lehota na plnenie bola podľa zmluvy o výkone správy 15 dní a žalobcovia si uplatnili úrok z omeškania od 01.07 príslušného roka. Za neopodstatnený považoval žalobcami uplatnený nárok na zaplatenie poplatku z omeškania. Poukázal na to, že poplatok z omeškania je osobitná sankcia za omeškanie, ktorú zákon výslovne upravuje pri vybraných právnych vzťahoch, napr. ako sankciu z a omeškanie pri nájomnej zmluve. Ustanovenie § 517 ods. 2 Obč. zák. stanovuje sankcie za omeškanie s platením peňažného dlhu. Pretože Občiansky zákonník ako všeobecnú sankciu za omeškanie neustanovuje poplatok za omeškanie a pri právnom vzťahu zo zaplatenia nedoplatku/vrátenia preplatku na službách spojených s užívaním bytu táto sankcia, vrátane jej maximálnej výšky, nie je v zákone ustanovená, dospel k záveru, že si ju nemožno zmluvne dohodnúť a mal za to, že dohoda strán v zmluve o výkone správy je v tejto časti neplatná. Výrok o trovách konania odôvodnil § 151 ods. 3 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu s poukazom na Zmluvu o výkone správy uzatvorenú dňa 15. 05. 1998 medzi jeho právnym predchodcom Staromestská, a.s. a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici I. XX V. B., keď pasívne legitimovanými sú samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. On len vykonáva správu bytového domu, je zákonným zástupcom vlastníkov, splnomocneným ex lege konať v mene a na ich účet, avšak nie nositeľom práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o výkone správy a zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Uviedol, že z ekonomického hľadiska správca len spravuje peňažné prostriedky prijaté od vlastníkov bytov a nebytových priestorov, má dispozičné právo, avšak vlastníkmi týchto peňažných prostriedkov sú výlučne vlastníci bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome. Z uvedeného dôvodu zaviazať správcu na úhradu peňažných prostriedkov, ktoré patria ostatným vlastníkom, je v rozpore so zákonnou úpravou a ide o nesprávny právny názor prvoinštančného súdu. Preplatky z vyúčtovania sú nárokom konkrétneho vlastníka voči ostatným vlastníkom, a teda nie voči nemu, ktorý mal len postavenie správcu. Zotrval taktiež na svojej námietke započítania s poukazom na to, že každé jednotlivé vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu je adresované vlastníkovi, je datované a podpísané a vlastníkovi doručené, v každom vyúčtovaní sú uvedené zálohy, skutočné náklady a hodnota preplatku alebo nedoplatku, ako aj vzorec vyúčtovania, vo vyúčtovaní je uvedený počiatočný stav k 01.01. daného roka, ďalej zálohové platby za celý rok, skutočné náklady za celý rok, preplatok/nedoplatok vyplývajúci zo zúčtovania a konečný stav ku koncu daného roka. V každom vyúčtovaní je uvedené, že preplatok za konkrétny rok bude započítaný so stavom konta k 31.05. konkrétneho roka. Právny úkon smerujúci k vyúčtovaniu je už samo započítanie preplatku s nedoplatkom, pričom v zaslanom vyúčtovaní boli žalobcovia informovaní o tom, že ich preplatky budú započítané so stavom konta, v tomto konkrétnom prípade s nedoplatkami žalobcov. Preplatky za rok 2011 a 2012 boli taktiež započítané, pričom žalobcovia nevzniesli reklamáciu alebo inú námietku voči takémuto započítaniu a započítanie potvrdzuje tá skutočnosť, že v konaní sp.zn. 24C/79/2006, v ktorom žaloval o zaplatenie dlžnej sumy vyplývajúcej zo zálohových platieb ako i z vyúčtovania, žalobcovia v uzatvorenom súdnom zmieri uznali jeho započítanie. Nikdy by neuzatvoril súdny zmier na sumu, ktorá by neobsahovala už započítanie vyplývajúce z vyúčtovania za roky 2007 až 2009. Žalobcovia mali nedoplatky na platbách spojených s užívaním bytu, preto využil svoje zákonné právo a preplatky jednostranne započítal a rozdiel medzi celkovým stavom nedoplatkov žalobcov zníženým o započítané preplatky, žalobcovia sami uznali v konaní sp.zn. 24C/79/2006 a taktiež ich zaplatili. Za nesprávne považoval informácie uvedené na strane 7 rozsudku súdu prvej inštancie, ako tvrdenie týkajúce sa možného premlčania jeho pohľadávok voči pohľadávke žalobcov pri započítaní. Nakoľko sa zúčtovanie v zmysle zákonnej povinnosti vykonáva každý rok najneskôr do 31. 05. daného roka, jeho pohľadávka, ktorú si započítal voči pohľadávke žalobcom, nemohla byť premlčaná. Namietal tiež nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. 3. Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázali na článok II bod 7 Zmluvy o výkone správy zo dňa 15. 05. 2008, podľa ktorého vyúčtovaním vzniknutý a splatný preplatok, je žalovaný povinný zaplatiť do 15 dní od doručenia vyúčtovania. Z uvedeného článku vyplýva, že nárok na zaplatenie preplatku vzniká na základe vyúčtovania, a to iba vo výške, ktorú žalovaný vo vyúčtovaní uvedie. V danom prípade žalovaný vo vyúčtovaní za kalendárny rok výslovne uviedol sumu preplatku vo výške 344,55 eur, a preto je povinný takto vyčíslený preplatok zaplatiť. Ďalej poukázali na článok II bod 5 zmluvy o výkone správy, podľa ktorého bol žalovaný povinný vykonať zúčtovanie skutočných nákladov s predpísanými preddavkovými (zálohovými) platbami v danom kalendárnom roku. Žalovaný si túto povinnosť splnil a vo vyúčtovaní za rok 2007 zúčtoval preddavkové (zálohové) platby, spolu vo výške 2.335,79 eur, so skutočnými nákladmi v danom roku, spolu vo výške 1.991,24 eur, pričom rozdiel uvedených súm vo výške 344,55 eur predstavuje preplatok, ktorý je pre obe zmluvné strany právne záväzný. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k zisteniu, podľa ktorého vo vyúčtovaní za rok 2007 nie je vykázaný žiadny preplatok, ale naopak nedoplatok, takéto skutkové zistenie je v rozpore s textom samotného vyúčtovaniam, v ktorom sám žalovaný vykázal preplatok, pričom jeho výšku počas konania ani nespochybnil . Existencia preplatku za rok 2007 a jeho výška nebola medzi stranami spornou skutočnosťou, napriek tomu sa súd prvej inštancie od uvedeného skutkového zistenia odchýlil. Jeho skutkové zistenie je v rozpore so spôsobom výpočtu, ktorý si strany záväzne dohodli v zmluve o výkone správy. Žalovaný zodpovedá za správnosť údajov uvedených vo vyúčtovaní a pri jeho vyhotovení mal postupovať s odbornou starostlivosťou. Pokiaľ žalovaný uvedie vo vyúčtovaní konkrétnu sumu preplatku, takto vyčíslený preplatok je v zmysle zmluvy o výkone správy povinný zaplatiť. Konkrétny číselný údaj uvedený vo vyúčtovaní je v spojení so zmluvou o výkone správy hmotnoprávnym základom (titulom ), na základe ktorého im vznikol žalobou uplatnený nárok. Argumentovali, že nárok na zaplatenie poplatku z omeškania opreli o konkrétne ustanovenie zmluvy o výkone správy, ktorej znenie bolo v celom rozsahu pripravené žalovaným, a ktoré oni ako spotrebitelia nemali možnosť ovplyvniť. Dohoda o poplatku z omeškania nie je zakázaná ani Občianskym zákonníkom, a ani žiadnym iným právnym predpisom, a navyše túto sankciu dohodnutú v zmluve o výkone správy je potrebné posudzovať podľa obsahu, nie podľa názvu, a teda v skutočnosti mala byť posudzovaná ako zmluvná pokuta za porušenie zmluvnej povinnosti. Uvedené znenie naformuloval žalovaný, a preto by malo byť vykladané v jeho neprospech. Záver o neplatnosti predmetnej dohody preto považujú za formalistický a v rozpore s výkladovou zásadou, podľa ktorej, ak prichádzajú do úvahy viaceré možné výklady, je vždy potrebné uprednostniť ten výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu. Pokiaľ by aj zmluva o výkone správy bola neplatná v časti dojednaného poplatku, tak ide o neplatnosť, ktorú jednoznačne zavinil žalovaný, zodpovedá teda za škodu tým spôsobenú. Nárok na zaplatenie poplatku by preto bolo možné právne posúdiť aj z pohľadu ustanovení o zodpovednosti za škodu ako ušlý zisk, zaplatenie ktorého by určite boli dosiahli, ak by zmluva v dotknutej časti bola bývala platná. Z uvedeného pohľadu sa však súd prvej inštancie ich nárokom na zaplatenie poplatku nezaoberal, a pokiaľ uvedené dojednanie len paušálne považoval za neplatné, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia veci. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") účinného od 01. 07. 2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie podané žalobcami a žalovaným nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočne potrebnom rozsahu na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby; ktorou sa právni predchodcovia žalobcov domáhali uloženia povinnosti žalovanému, vykonávajúcemu správu bytu v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, zaplatiť im preplatky na zálohových platbách za dodávku služieb spojených s užívaním bytu za roky 2007 až 2009; ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré žalovaný uviedol na svoju obranu, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky podstatné skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu, vyplynuli najavo, následne tieto; v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov; správne vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, a vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď na ustálený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (§ 8b ods. 1, § 7b ods. 3) a Obč. zákonníka (§ 580, § 517 ods. 1, ods. 2, § 563) a dospel k správnemu záveru, že žalobcom vznikol nárok na vrátenie preplatkov na zálohových platbách za roky 2008 a 2009 a zo strany žalovaného nedošlo právne relevantným spôsobom k ich platnému započítaniu s jeho pohľadávkami voči žalobcom na zaplatenie nedoplatkov. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie aj náležite odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., účinného v čase vydania napadnutého rozsudku, dôkladne sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých ich právne a skutkovo relevantných námietok súvisiacich s predmetom konania. Súd prvej inštancie poukázal na zodpovedajúcu právnu úpravu, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke a jeho odôvodnenie je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých záverov. Proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohol žalovaný náležite skutkovo a právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jeho právo na spravodlivý súdny proces a nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom. Za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nezodpovedá predstavám a očakávaniam strán. S ohľadom na uvedené žalovaným uplatnený odvolací dôvod založený na tvrdení, že bolo porušené jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nemôže obstáť. 6. Správne sa súd prvej inštancie vysporiadal s otázkou pasívnej legitimácie žalovaného v konaní, keď túto ustálil s poukazom na oprávnenie správcu samostatne konať v mene vlastníkov pred súdom vo veciach týkajúcich sa správny domu, vrátane vymáhania nedoplatkov, a uvedený záver korešponduje aj s právnym názorom vyjadreným v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 193/2014 zo dňa 06.06.2016, v ktorom; s odvolaním na rozhodnutie z 15.10.2009 sp.zn. 3 Cdo 180/2008; vyslovil, že správca je aj po právnej úprave zákona č. 182/1993 Z.z. vykonanej zákonom č. 268/2007 Z.z. účinnej od 01. júla 2007, oprávnený pri výkone správy majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov v mene vlastníkov, na účet vlastníkov vymáhať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome; čo však nevylučuje, že aj samotní vlastníci nemôže sami tieto úhrady vymáhať. Pasívnu legitimáciu žalovaného možno vyvodiť aj zo samotnej zmluvy o výkone správy (čl. II bod 7), v ktorej sa správca zaviazal vrátiť splatný preplatok vzniknutý vyúčtovaním, a preto správca musí znášať aj zodpovednosť za omeškanie so splnením si tejto povinnosti. Na uvedený záver nemá vplyv ani tá skutočnosť, že žalovaný ako správca len spravuje majetok vlastníkov. V danom prípade sa nejedná o vlastnícku žalobu na vydanie majetku patriaceho vlastníkom, a preto nie je dôvodná ani námietka žalovaného, že je v rozpore so zákonom zaviazať ho na úhradu peňažných prostriedkov, ktoré patria ostatným vlastníkom. Žalovaný v súvislosti s výkonom správy domu vykonáva práva k majetku vlastníkov, nakladá a hospodári s majetkom vlastníkov, vrátane zúčtovania peňažných prostriedkov prijatých od vlastníkov na náklady vynaložené ním na správu domu, a preto musí znášať aj zodpovednosť za splnenie si zmluvných záväzkov, ktoré na seba voči vlastníkom v tejto súvislosti prevzal. 7. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď pri posudzovaní žalobcami uplatňovaných nárokov na vrátenie preplatkov z vyúčtovania za roky 2007-2009 vychádzal; v súlade so zmluvou o výkone správy (čl. II bod 5); z rozdielu medzi skutočnými nákladmi vynaloženými na dodávku služieb spojených s užívaním bytu za každý jeden kalendárny rok a preddavkovými platbami zaplatenými právnymi predchodcami žalobcov za služby spojené s užívaním bytu za príslušný kalendárny rok. V tomto smere nie je dôvodná námietka žalobcov, že výšku preplatku žalovaný nenamietal, a preto ju bolo potrebné považovať za nespornú tak, ako ju žalovaný vyčíslil v jednotlivých ročných vyúčtovaniach. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že žalovaný už vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.12.2011 namietal, že žalobcami uplatňovaná suma nezodpovedá skutočnému preplatku uvedenému vo vyúčtovaní, v ktorom je táto suma len účtovným kontrolným číslom, ktoré sa následne spracováva so všetkými úhradami a stavom konta. Súdu prvej inštancie, ktorý nevychádzal len z účtovného preplatku vyčísleného v ročnom vyúčtovaní, ale zisťoval či tento zodpovedá skutočnému rozdielu medzi nákladmi vynaloženými správcom na dodávku služieb spojených s užívaním bytu a právnymi predchodcami žalobcov reálne zaplatenými zálohovými platbami na tieto služby, nemožno vytýkať žiadne pochybenie. Záver súdu prvej inštancie, že za rok 2007 vznikol žalobcom nedoplatok v sume 1.316,- Sk má dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní, a preto je nedôvodná námietka žalobcov, že tento záver je v rozpore so záväzne dohodnutým spôsobom výpočtu v zmluve o výkone správy, a v tejto súvislosti neopodstatnene vytýkajú súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. 8. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nedošlo k platnému započítaniu preplatkov požadovaných žalobcami za roky 2007-2009 s ich nedoplatkami, vzhľadom na neurčitosť započítacieho úkonu žalovaného z dôvodu nedostatočnej a nejasnej identifikácie započítavaných pohľadávok. Ani odvolací súd nepovažoval zaslanie vyúčtovania, podľa ktorého malo byť žalobcom oznámené, že "zaslaný" preplatok bude kompenzovaný so "stavom konta" k 31.05., za platný právny úkon započítania. V rozpore s tvrdením žalovaného o započítaní preplatkov zo stavom konta k 31.05.2008 je aj tvrdenie právnej zástupkyne žalovaného v konaní pod sp.zn. 24C/79/2006 v jej vyjadrení zo dňa 24.11.2011, v ktorom uviedla, že preplatky vlastníkov sa započítavajú na konečný stav, teda započítanie žalovaný urobil dňa 26.05.2008 k 31.12.2007 (obdobne sa vyjadrila aj ohľadne preplatkov za roky 2008 a 2009). 9. Súdny zmier schválený uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 24C/79/2006- 313 zo dňa 11.05.2012, ktorým sa žalobcovia zaviazali zaplatiť žalovanému sumu 809,21 eur v konaní, v ktorom sa žalovaný od nich domáhal zaplatenia nedoplatkov z vyúčtovaní za obdobie rokov 2001 až 2005, sa netýkal sporných preplatkov; právni predchodcovia žalobcov v súvislosti s uzavretím zmieru netrvali na svojej procesnej obrane uplatnenej v konaní v podobe nároku na vrátenie preplatkov proti žalovaným uplatňovanému nároku na zaplatenie nedoplatkov. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že na pojednávaní dňa 11.11.2011 právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že preplatky za roky 2007-2010 boli už započítané na dlhy, ktoré vznikli od roku 2006, a teda sa netýkajú tohto konania. Záver, že preplatky boli zahrnuté do sumy súdneho zmieru v konaní pod sp.zn. 24C/79/2006 nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že suma 809,21 eur korešponduje s výškou nedoplatku vyplývajúcou zo sumárnej analýzy platieb za obdobie do 30.04.2012; hoci žalobcovia zaplatením sumy 809,21 eur na základe súdneho zmieru fakticky vyrovnali nedoplatok z nej vyplývajúci k 30.04.2012, avšak započítanie preplatkov za roky 2007-2009 zohľadnené vo výsledku tejto sumárnej analýzy je potrebné považovať v zmysle vyššie uvedených záverov za neplatné. 10. Napokon zákonu zodpovedajúci (§ 517 ods. 2 Obč. zák.) je aj právny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy o výkone správy v časti dojednania poplatku z omeškania ako sankcie za omeškanie so zaplatením vyúčtovaním vzniknutého preplatku. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s dôvodmi, ktoré súd prvej inštancie k tomuto záveru viedli a v plnom rozsahu sa s nimi stotožňuje. Na záver o absolútnej neplatnosti tohto dojednania pre jeho rozpor s kogentnou právnou úpravou nemá vplyv ani tá skutočnosť, že žalobcovia ako spotrebitelia nemohli v tomto smere obsah zmluvy ovplyvniť a k inému záveru nemožno dospieť ani uprednostnením výkladu vedúceho k platnosti dojednania o poplatku z omeškania, nakoľko nejde o situáciu, keď do úvahy prichádzajú viaceré možné výklady. Neobstoja ani tvrdenia žalobcov, že v danom prípade išlo o dojednanie zmluvnej pokuty a nedôvodne tiež vytýkajú súdu prvej inštancie, že ich nárok neposudzoval ako ušlý zisk z hľadiska zodpovednosti žalovaného, ktorý neplatnosť zavinil, za škodu. Zároveň odvolací súd poznamenáva, že žalobcovia si boli vedomí neplatnosti dojednania o poplatku z omeškania v zmluve o výkone správy, nakoľko sami v konaní pod sp.zn. 24C/79/2006 na pojednávaní dňa 01.07.2011 namietali zaplatenie poplatku z omeškania žalovanému práve s poukazom na § 517 ods. 2 Obč. zák., ktorý predstavuje kogentnú úpravu a poplatok z omeškania je tak možné žiadať len tam, kde to zákon ukladá, ako je to pri nájme bytu, a dohoda o zaplatení poplatku je preto pre rozpor so zákonom neplatná. 11. Vzhľadom na to, že v odvolacom konaní pôvodne označení žalobcovia X/ P.. M. V. T. X/ U. V. stratili procesnú subjektivitu a na ich miesto nastúpili ich právni nástupcovia, t.j. dedičia - Q. F.. Ľ.Í. V. T. V. P.. P. V., bolo potrebné túto zmenu na strane žalobcov premietnuť aj do výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 504,82 eur spolu s príslušenstvom právnym predchodcom žalobcov. Z uvedeného dôvodu odvolací súd vo vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť istinu spolu s príslušenstvom právnym nástupcom pôvodne označených žalobcov 1/ a 2/ a vo zvyšnej napadnutej (zamietajúcej) časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 12. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech každej zo strán v konaní vyslovil, že žiadna z nich nemá na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania právo. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.1 CSP) . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 430 CSP).