Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/115/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111222523 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111222523.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: CRH (Slovensko) a.s., 906 38 Rohožník, IČO: 00 214 973 (predtým Holcim (Slovensko) a.s., 906 38 Rohožník, IČO: 00 214 973), zast. LG Legal, s.r.o., Seberíniho 9, 821 03 Bratislava, IČO: 47 255 692, proti žalovanému: EUROSAFE Slovakia s.r.o., Smrečianska 43, 811 05 Bratislava, IČO: 35 783 290, zast. ACCEPTUM, s.r.o., Záhradnícka 36, 821 04 Bratislava, IČO: 36 863 459, o zaplatenie 10.213,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti I. a III. výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/114/2011-144 zo dňa 26.02.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/114/2011-144 zo dňa 26.02.2016 v časti I. a III. výroku potvrdzuje. Žalobca má voči žalovanému právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, prvým výrokom, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi umu 10.213,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 22.3.2011 do zaplatenia, druhým výrokom vo zvyšnej časti zaplatenia úrokov z omeškania žalobu zamietol a tretím výrokom žalovaného zaviazal na zaplatenie trov konania vo výške 612,50 eur a trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 1.673,96 eur. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal zaplatenia istiny 10.231,- eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 21.03.2011 do zaplatenia titulom náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená nevhodnou montážou trezoru žalovaným. Žalobca uviedol, že na základe e-mailovej ponuky si u žalovaného objednal dodanie a montáž trezoru O. XX U., pričom objednaný typ trezoru spĺňal v zmysle certifikátu č. XXXX/XXXX triedu odolnosti proti vlámaniu kategórie I, za podmienok uvedených v technickom štandarde - technickej norme EN 1143 - 1 + A1. Žalobca poukazoval na to, že montáž trezoru mala byť uskutočnená tak, aby spĺňala nasledovné požiadavky: 1/ požiadavku normy, t.j. pevnosť ukotvenia - požadovaná sila 50 kN, 2/ pokyny výrobcu SAFETRONICS a.s., ukotvenie 2 oceľovými kotvami R. XXxXXX do betónu min. triedy V. tak, aby výťažná hodnota na 1 kotvu bola min. 50 kN, čo je tiež podmienka, ktorú vyžaduje norma STN EN 1143-1+A1 pre bezpečnostnú triedu I, 3/ pokyny žalovaného, trezory do 500 kg ukotviť podľa pokynov výrobcu - nábytkové trezory a pri vlastnej montáži zvoliť miesto a spôsob ukotvenia v súlade s normami - nie je vhodné kotviť trezor do pórobetónovej, resp. sadrokartónovej steny, ale zvolí sa napr. betónová podlaha. Žalobca argumentoval, že žalovaný nezabezpečil kotvenie v súlade s EN 114-1+A a ani v súlade so svojimi pokynmi, v dôsledku čoho mu vznikla dňa 03.12.2010 škoda krádežou trezoru vytrhnutím z podlahy. Po nahlásení krádeže polícii, bolo pracovníkmi poisťovne zistené, že trezor nebol riadne ukotvený v súlade s normou STN EN 1143-1+A1 z dôvodu, že boli použité krátke kotvy, ktoré boli ukotvené v drevotrieskovej podlahe a nie betónovej. Žalobca mal teda za to, že žalovaný vykonal dielo s vadami, preto v zmysle § 373 Obchodného zákonníka zodpovedá za škodu. 3. Žalovaný sa bránil tým, že neexistuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti žalovaného, žalovaný žiadnu povinnosť neporušil a tiež považoval výšku škody za nepreukázanú. Tvrdil, že pri montáži trezoru bol žalobca výslovne upozornený na nevhodnosť podkladu priestorov, do ktorých mal byť predmetný trezor umiestnený, no i napriek týmto upozorneniam na umiestnení trval. Trezor bol podľa neho následne v súlade s technickým predpisom ukotvený do podlahy dvoma kotvami tak, aby výťažná hodnota na jednu kotvu bola minimálne 50 kN, pričom po vykonaní montáže a preskúšaní jeho funkčnosti bol trezor odovzdaný objednávateľovi spolu s príslušným počtom kľúčov. O odovzdaní a prevzatí diela bol vyhotovený písomný doklad - Dodací list služieb - daňový doklad č. XXXXXXXX zo dňa 15.10.2010, v ktorom bol žalobca písomne poučený o nevhodnosti podlahy a o následkoch nevhodnosti, pričom je vyslovene uvedené, že montáž bola vykonaná v súlade s pokynmi žalobcu. Zároveň poukázal na to, že z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v BA, ČVS: ORP-1311/OEK-B5-2010 vyplýva, že k vzniku škody došlo vlámaním sa do kancelárskych priestorov žalobcu, prebúraním priečky neznámym páchateľom, to znamená bezprostredným konaním páchateľa, preto neexistuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalovaného. Za spornú považoval žalovaný aj výšku škody, pretože mal za to, že žalobca cenu obsahu trezoru nepreukázal. Žalobca tvrdenia žalovaného poprel. 4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie cenovou ponukou žalovaného, dodacím listom, potvrdením o zaplatení, Uznesením OR PZ v BA V - ČVS: ORP-1311/OEK-B5-2010, Záverečnou správou o škode spoločnosti Chartis Europe S.A., Bratislava, Certifikátom č. XXXX/XXXX, internetovými pokynmi žalovaného pri montáži daného typu trezoru, fotodokumentáciou miesta ukotvenia trezoru, ako i účtovnými dokladmi žalobcu a výsluchom svedkov U. M., bývalého zamestnanca žalovaného a C. G., účtovníčky a pokladníčky žalobcu. 5. Po vykonanom dokazovaní uzavrel, že medzi žalobcom a žalovaným bola na základe telefonickej objednávky žalobcu a písomnej ponuky žalovaného konkludentne uzatvorená kúpna zmluva, ako i zmluva o dielo v ústnej forme (§ 409 a 536 Obchodného zákonníka), predmetom ktorej bola dodávka a montáž trezoru O. XX U.. Zo svedeckej výpovede C. G. mal súd prvej inštancie za preukázané, že pracovník žalovaného U. M. sa po príchode do priestorov kancelárie žalobcu nepýtal na zloženie podlahy, iba po tom, ako mu bolo svedkyňou ukázané miesto ukotvenia trezoru, tento ukotvil dvoma kotvami do podlahy. Z fotodokumentácie (CD nosič) podľa konajúceho súdu vyplývalo, že trezor bol ukotvený dvoma kotvami iba do vrchnej časti podlahy, t.j. do koberca a tenkého asi 5cm hrubého drevotrieskového panelu, ktorý bol samostatne spolu s ostatnými panelmi odnímateľný. Po vrchnej vrstve drevotrieskovej podlahy nasledoval vzdušný priestor, ktorý oddeľoval vrchnú časť podlahy od betónovej časti podlahy o výške asi 5cm. Konajúci súd skonštatoval, že z fotiek je zrejmé, že kotvy použité pri upevňovaní trezora do podlahy, vôbec nezachytili betónovú podlahu, ale len drevotrieskovú vrstvu a pod drevotrieskovou časťou podlahy zasiahli v malej časti ochranný obal elektrických káblov. Z uvedeného je zrejmé, že ukotvenie trezoru absolútne nespĺňalo nielen pokyny žalovaného, ktoré odkazujú na normu STN EN 1143-1 bod 4.2, požiadavky normy STN EN 1143-1+A1 (bod 4.2), ako ani pokyny výrobcu trezoru. Trezor v súlade s uvedenými požiadavkami mal byť ukotvený najmenej jednou oceľovou kotvou do betónovej podlahy min. triedy V. tak, aby výťažná hodnota na 1 kotvu bola min 50 kN. Uviedol, že už len z povahy drevotrieskovej podlahy ako aj zo spôsobu jej uloženia (samostatne odnímateľné panely) je i laickej osobe zrejmé, že nemôže odolať väčšiemu tlaku, nie to tlaku vyžadovanému v zmysle technickej normy. Na správnosť ukotvenia nemá vplyv ani použitie väčšieho množstva kotiev, v tomto prípade dvoch, nakoľko aj keby ich bolo použitých viac a neboli by správne ukotvené, ako v tomto prípade, neposkytli by pevnejšie a správne ukotvenie v zmysle citovanej normy. 6. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov nevychádzal primárne z výpovede U. M., nakoľko svedok si na konkrétnu spoluprácu nespomínal, iba vo všeobecnosti uviedol, akým spôsobom pri práci vždy postupoval. Súd nepovažoval jeho výpoveď za dôveryhodnú v časti, v ktorej uviedol, že sa pýtal na zloženie podlahy, nakoľko keby tak urobil, zjavne by do káblov umiestnených vo vzdušnom priestore podlahy nezavŕtal. Uvedené podľa konajúceho súdu vyplývalo aj z tvrdení právneho zástupcu žalovaného, ktorý uviedol, že žalobca mu zamlčal existenciu dvojitej podlahy. To znamená, že v čase montáže trezoru, sa žalovaný nezaujímal o zloženie podlahy a jej zloženie pri vynaložení odbornej starostlivosti ani nezistil. Skonštatoval, že žalovaný už pri vŕtaní do podlahy musel vedieť, že nevŕta do betónovej, ale drevenej podlahy, nakoľko rozdiel v odpore musel byť zrejmý. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný ako zhotoviteľ a osoba odborne spôsobilá, bol povinný pred inštaláciou zistiť, či miesto plnenia spĺňa technické parametre na ukotvenie trezoru do podlahy v zmysle technickej normy a pokynov výrobcu a upozorniť žalobcu na nevhodnosť jeho umiestnenia. V konaní nebolo preukázané, ani výpoveďou svedkyne, ani výpoveďou svedka, že by žalovaný na nevhodné umiestnenie upozorňoval, pričom túto nevhodnosť mohol zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti (§ 551 ods. 1 Obchodného zákonníka). Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s názorom žalovaného, že táto skutočnosť by vyplývala z dodacieho listu, nakoľko je v ňom iba uvedené, že trezor bol umiestnený v súlade s pokynmi žalobcu. Konajúci súd uzavrel, že keďže žalovaný porušil povinnosti zhotoviteľa uvedené v § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka (neupozornil na nevhodnosť pokynov, neprerušil práce do doby písomného oznámenia navrhovateľa, že trvá na svojich nevhodných pokynoch), zodpovedá za vady diela v zmysle § 551 ods. 3 Obchodného zákonníka. Tejto zodpovednosti sa žalovaný nemôže zbaviť ani vyhlásením v dodacom liste, že nezodpovedá za závady spôsobené odberateľovým nevhodným prostredím. 7. Výšku škody mal súd za preukázanú z potvrdenia o zaplatení trezoru vo výške 475,36 eur a z účtovných dokladov preukazujúcich výšku či už peňažných prostriedkov alebo cenín. Ich spojitosť s obsahom trezoru potvrdila vo svojej výpovedi účtovníčka žalobcu, ktorá ako jediná mala prístup k trezoru a ako jediná manipulovala s jeho obsahom. Svedkyňa potvrdila, že v čase krádeže sa tam nachádzala hotovosť vo výške vyplývajúcej z účtovných dokladov, ktoré predložila právnemu oddeleniu navrhovateľa. Z výpovede svedkyne je zrejmé, že účtovné doklady boli posledným výstupom z pokladne žalobcu, pričom ich zápis je v súlade s príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi, ako i príkazmi na zahraničnú pracovnú cestu. 8. K existencii príčinnej súvislosti medzi porušením zmluvnej povinnosti žalovaného dodať dielo riadne a vznikom škody, súd prvej inštancie uviedol, že v dôsledku nesprávneho ukotvenia trezoru nebol naplnený účel, pre ktorý bol trezor zakúpený a nebol spôsobilý chrániť nielen obsah, ale aj samotný trezor. V dôsledku nesprávneho ukotvenia tak nedošlo k prekonaniu prekážky, ale k odcudzeniu trezoru i s jeho obsahom. Odporca preto musí znášať negatívne následky svojho konania. Bez uvedenej príčiny (nesprávneho ukotvenia) by nedošlo ku krádeži trezoru, čo možno dôvodne predpokladať z parametrov odolnosti trezoru proti vlámaniu kategórie č. I. Uzavrel, že pri vzniku škody spôsobenej žalobcovi sa podieľalo solidárne viac škodcov - neznámy páchateľ a žalovaný prostredníctvom svojho zamestnanca, preto postačuje, ak so zreteľom na ich spoločnú solidárnu zodpovednosť za vznik škody v zmysle § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, si žalobca vyberie ktoréhokoľvek zo škodcov, ktorého zažaluje, keďže podiel škody nebol percentuálne ani inak vyjadrený. V tomto prípade nejde o prípad delenej zodpovednosti (napriek rôznym právnym dôvodom vzniku práva na náhradu škody u jednotlivých škodcov), preto postačuje, aby náhrada škody bola uplatnená vo vzťahu ku ktorémukoľvek škodcovi, prípadne vo vzťahu k obom. 9. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti úroku z omeškania v rozsahu jedného dňa z dôvodu, že žalovaný sa do omeškania dostal až dňa 22.03.2011. 10. Proti tomuto rozsudku, v časti prvého výroku ako aj voči závislému výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že vo vzťahu k preskúmaniu okolností montáže trezoru súd de facto absolútne prevzal argumentáciu z výpovede svedkyne C. G., a naopak, výpoveď svedka U. M. súd považoval za nedôveryhodnú, s čím nemožno súhlasiť. Zásadným momentom týkajúcim sa okolností montáže trezoru je otázka jeho umiestnenia. Je pravda, že svedok U. M. si nepamätal podrobnosti z konkrétnej montáže pri prvých otázkach výsluchu, čo však relevantným spôsobom zdôvodnil. Práve preto, že svedok vykonal desiatky až stovky podobných montáží bol, podľa názoru odvolateľa, dôveryhodný jeho opis podobných situácií. Odvolateľ poukázal na to, že pri predložení dodacieho listu z konkrétnej montáže u žalobcu, svedok potvrdil, že ako v iných obdobných prípadoch, zákazníka informoval o nevhodnosti jeho pokynov a tieto následne poznačil do dodacieho listu. Tiež upozornil na to, že svedkyňa G. bezprostredne a spontánne vypovedala, že v trezore bola hotovosť a ceniny presne v sume 9.738,14 eur, z čoho je evidentné, že sa na výpoveď pripravovala v súlade so žalobným návrhom. Mal za to, že medzi svedeckými výpoveďami svedkov boli rozpory, ktoré bolo možné odstrániť posúdením obsahu dodacieho listu. Práve v ňom je písomne zachytené, že medzi objednávateľom a zhotoviteľom došlo ku komunikácii ohľadne nevhodnosti pokynov objednávateľa. V praktickom svete nie je reálne očakávanie, že zhotoviteľ ako právny laik uvedie do dodacieho listu presnú formuláciu odkazujúcu na dotknuté ustanovenia Obchodného zákonníka, tieto namieste presne zacituje a objednávateľ rovnakým detailným odkazom na zákonné ustanovenia a technické normy zase bude tvrdiť, že jeho pokyny sú vhodné. Detailný obsah námietky zhotoviteľa voči pokynom objednávateľa je vhodné vykladať v spojení so svedeckými výpoveďami a ďalšími dôkazmi. Z výpovede svedkyne Ludvighovej jasne vyplynulo, že vzhľadom na podmienky stanovené správcom administratívnej budovy, nebolo možné umiestniť trezor na iné miesto. 11. Ďalej namietal, že žalobca nepreukázal výšku škody. V spise chýba akékoľvek prepojenie medzi účtovnými dokladmi a obsahom trezoru. Žalovaný namietal tiež formálne nedostatky účtovných dokladov, na ktorých chýbali podpisy zodpovedných osôb a takisto poukazoval na formálne nedostatky v obsahu. Najmä však namietal, že nebola preukázaná evidencia obsahu trezoru, ktorej údaje by bolo možné spárovať s účtovnými dokladmi založenými do spisu žalobcom. V praxi považoval takýto postup za úplne bežný, pričom poukázal na to, že napríklad keď súd vyžiada od strany sporu originál zmenky, táto je pri jej doložení protokolárne prevzatá a v každom čase existuje písomná evidencia o obsahu trezoru, vrátane údajov o tom, ako sa tento obsah v danom čase menil. Mal za to, že žalobca mohol teoreticky založiť do spisu akékoľvek účtovné doklady, napr. zo svojej centrály v E., pričom pri spoločnosti s ročnými tržbami presahujúcimi 100 miliónov eur, by sa tak uplatnená škoda mohla teoreticky vyšplhať do extrémnych výšok a napriek absencii spojenia takých účtovných dokladov s obsahom konkrétneho trezoru, by súd žalobcov nárok zrejme priznal. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. 12. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý zdôraznil, že bolo preukázané, že žalovaný porušil svoju povinnosť upevniť trezor v súlade s požadovanou normou, v dôsledku čoho neboli splnené podmienky bezpečnosti trezora a de facto tak umožnil nielen jeho otvorenie, ale dokonca krádež celého trezora. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď p. M., tento jednoznačne a opakovane uviedol, že na daný prípad si vôbec nepamätá, čím sa jeho výpoveď pre prejednávaný spor stala irelevantná. Svedkyňa G. si na inštaláciu trezora pamätala, jej pracovnou náplňou bola manipulácia s hotovosťou a ceninami, a teda aj ich uloženie do trezora. Žalobca tiež namietol žalovaným tvrdený rozpor v svedeckých výpovediach svedkov. Výpoveď p. M. nemohla byť v rozpore so žiadnou inou výpoveďou, keďže si na okolnosti montáže nepamätal. Ďalej zdôraznil, že objednávka neobsahuje žiadnu námietku zhotoviteľa o nevhodnosti pokynov objednávateľa. Nikto nepožaduje od zamestnanca žalovaného, aby do dodacieho listu citoval zákonné ustanovenia. Stačilo, aby uviedol, že objednávateľ bol poučený o nevhodnom mieste inštalácie trezora a trvá na jeho upevnení. Základnou povinnosťou žalovaného pred inštaláciou trezora bolo zistiť, či miesto dodania spĺňa technické parametre. Ak ich nespĺňalo, bol povinný oboznámiť s touto skutočnosťou žalobcu a zhotovenie diela buď prerušiť a navrhnúť zmenu miesta alebo zmenu diela, alebo prípadne aj zmenu vybratého trezoru. V súvislosti s výškou škody poukázal na to, že kópie všetkých súvisiacich účtovných podkladov súdu predložil, pričom zachytávajú údaje o pokladni na konkrétnej prevádzke žalobcu, kde došlo k odcudzeniu trezoru (interný názov N.). Účtovná závierka žalobcu bola overená audítorom, a teda nie je prípustná žiadna manipulácia účtovných dokladov. Poukázal na podanie zo dňa 16.12.2015, v ktorom podrobne vysvetlil účtovanie pokladne na pracovisku, kde došlo ku krádeži. O obsahu trezora, v ktorom boli pred krádežou uložené peniaze a iné ceniny, nie je možné predložiť iný dôkaz ako účtovnú knihu a k nej prináležiace príjmové a výdavkové doklady. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 14. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 15. Podľa § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje lehota určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť mohla zistiť. 16. Podľa § 551 ods. 2 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ, ktorý splnil povinnosť uvedenú v odseku 1, nezodpovedá za nemožnosť dokončenia diela alebo za vady dokončeného diela spôsobené nevhodnými vecami alebo pokynmi, ak objednávateľ na ich použití pri vykonávaní diela písomne trval. Pri nedokončení diela má zhotoviteľ nárok na cenu zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom rozsahu. 17. Podľa § 551 ods. 3 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ, ktorý nesplnil povinnosť uvedenú v odseku 1, zodpovedá za vady diela spôsobené použitím nevhodných vecí odovzdaných objednávateľom alebo pokynov daných mu objednávateľom. 18. Podľa citovaných ustanovení, ak žalovaný zastával názor, že pokyny žalobcu neboli vhodné, bol povinný po upozornení na nevhodné pokyny, práce prerušiť do zmeny pokynov objednávateľa alebo do písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonaní daných nevhodných pokynov. Keďže žalovaný vykonal montáž trezoru podľa nevhodných pokynov žalobcu na nevhodnom mieste bez písomného oznámenia žalobcu, stal sa zodpovedným za vzniknuté vady ohľadne montáže trezoru podľa § 551 ods. 3 Obchodného zákonníka. Týmto porušením povinností žalovaným, vznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti škoda. 19. Podľa § 564 v spojení s § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu (napr. z titulu náhrady škody). 20. V tomto prípade sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca si nemohol vo vzťahu k ukradnutému trezoru uplatniť nároky z vád tovaru (odstránenie vady dodaním náhradného tovaru, oprava tovaru, primeraná zľava z ceny, odstúpenie od zmluvy), nakoľko dielo bolo ukradnuté a nebolo ho možné vrátiť. 21. Náhrada škody je právny inštitút, ktorý slúži ako prostriedok na vyrovnanie majetkovej ujmy. Obchodný zákonník obsahuje v ustanovení § 373 a nasl. úpravu náhrady škody spôsobenej porušením povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu. Obchodný zákonník ďalej upravuje aj zodpovednosť zhotoviteľa za vady diela, z ktorých vád vznikajú zmluvným stranám vzájomné práva a povinnosti, ktorej účelom je objednávateľovi zabezpečiť ochranu tým, že zhotoviteľ buď vady odstráni alebo k zhojeniu následkov vadného plnenia dôjde iným zákonom prípustným spôsobom. Hlavnou funkciou zodpovednosti za vady je reparácia, teda náprava stavu vyvolaného vadným plnením. Nároky objednávateľa zo zodpovednosti za vady sú oproti nárokom na iné sankčné plnenia, ku ktorým patrí aj nárok na náhradu škody nezávislé a posudzujú sa samostatne. Na uvádzané tak nadväzuje úprava obsiahnutá v cit. ustanovení § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platí, že uspokojenie, ktoré je možné dosiahnuť uplatnením niektorých nárokov z vád tovaru, nie je možné dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Obchodný zákonník tak bráni tomu, aby bol účel ustanovenia zákona o zodpovednosti za vady obchádzaný tým, že by sa objednávateľ mohol domôcť nahradenia ujmy z vadného plnenia nie uplatnením nároku z vád tovaru, ale požiadavkou na plnenie z odlišného právneho dôvodu, a to aj možným uplatnením náhrady škody. V danom prípade však žalobcovi nič nebráni tomu, aby sa s odkazom na zodpovednosť za škodu domáhal takej majetkovej ujmy, ktorá nároky zo zodpovednosti nepokrýva. 22. Ohľadom porušenia povinnosti zhotoviteľa odvolací súd konštatuje, že medzi stranami nebolo sporné, že trezor bol namontovaný na mieste, ktoré nespĺňalo požiadavku technickej normy a že objednaný typ trezoru mal byť ukotvený do betónu min. triedy V.. Žalovaný však tvrdil, že žalobca bol na nevhodnosť podkladu priestorov, do ktorých mal byť predmetný trezor umiestnený, upozornený, no i napriek tomu na umiestnení v danom priestore trval, preto zhotoviteľ neporušil žiadnu povinnosť. Táto skutočnosť mala podľa žalovaného vyplývať z dodacieho listu. Po preskúmaní jeho obsahu však odvolací súd dospel k záveru, že táto skutočnosť z neho nevyplýva, je v ňom len uvedené, že trezor bol umiestnený podľa pokynov zákazníka, ale nie že by išlo o nevhodné pokyny žalobcu. 23. V Dodacom liste zo dňa 15.10.2010 je len všeobecná informácia o tom, že služba bola vykonaná podľa požiadaviek odberateľa a trezor bol umiestnený podľa pokynov zákazníka. Takéto konštatovanie však v žiadnom prípade nezodpovedá zákonnej požiadavke na zbavenie sa zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným plnením - nesprávnym ukotvením trezoru do podlahy, ktorá nezodpovedala požadovanej technickej norme. V prípade, ak žalovaný pri montáži trezoru zistil, že miesto, na ktorom požadoval žalobca trezor nainštalovať, nie je vhodné na vykonanie objednanej služby, bol povinný informovať o tom žalobcu, a až v prípade, ak by ten naďalej trval na tom, aby žalovaný pokračoval podľa jeho pokynov, bolo by možné konštatovať, že žalovaný neporušil svoju povinnosť. Pre preukázanie povinnosti informovať o nevhodnosti podlahy, nepostačuje všeobecné tvrdenie svedka p. M. o tom, ako zvykol postupovať v ostatných prípadoch. Nie je vylúčené, že v konkrétnom prejednávanom prípade takto nepostupoval, keďže skutočnosť, že žalobcu na nevhodnosť podlahy upozornil, nie je uvedená v dodacom liste. Informácia o tom, že žalovaný trezor umiestnil podľa pokynov žalobcu len osvedčuje to, že žalovaný vykonal dielo podľa požiadaviek objednávateľa, nie však aj to, že objednávateľa upozornil na nevhodnosť jeho pokynov, ktoré žalovaný ako zhotoviteľ pri vynaložení odbornej starostlivosti, ktorú od neho možno požadovať, zistiť mohol a ktorú skutočnosť, že o nevhodnosti podlahy vedel, žalovaný ani nepopieral. Spornou ostala len otázka, či žalobcu na uvedené nedostatky aj upozornil ako to vyžaduje ust. § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka, čo však preukázané v konaní nebolo. 24. Žalovaný tvrdil, že v dodacom liste svedok potvrdil, že žalobcu na tieto skutočnosti upozornil. Uvedené však z dodacieho listu nevyplýva. Neobstojí tvrdenie žalovaného o tom, že ak by nebolo potrebné otázku vhodnosti podlahy otvárať, svedok by do dodacieho listu vôbec nevpisoval informáciu o tom, že trezor bol ukotvený podľa pokynov žalobcu. Odvolací súd nemohol pristúpiť k takýmto domnienkam, ktoré nemajú podklad vo vykonanom dokazovaní. Ak má dodací list zohľadňovať situáciu, keď svedok pri montáži trezoru žalobcu upozornil na nevhodnosť pokynov, na dodacom liste by bola výslovne táto skutočnosť, uvedená minimálne tvrdením o nevhodnosti pokynov a nie len všeobecné konštatovanie, že montáž bola vykonaná podľa pokynov objednávateľa. Formulácia v dodacom liste nie je postačujúca pre prijatie záveru o splnení si povinností zhotoviteľa. 25. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že z výpovede svedkyne G. jasne vyplynulo, že vzhľadom na podmienky stanovené správcom budovy, by iné ukotvenie trezoru ani neprichádzalo do úvahy, táto skutočnosť nemá vplyv na posúdenie zodpovednosti žalovaného. Nejde o skutočnosť preukazujúcu, že žalovaný upozornil žalobcu na nevhodnosť jeho pokynov, resp. miesta, na ktorom mal byť trezor namontovaný. Nie je vylúčené, že v prípade, ak by žalovaný žalobcu informoval o nevhodnosti ukotvenia trezoru do podlahy z nevyhovujúceho materiálu, žalobca by pristúpil k prípadnej zmene typu trezoru, pri ktorom by takéto ukotvenie zodpovedalo požadovanej norme, resp. by si bol ďalej vedomý toho, že spôsob ukotvenia predmetného trezoru nezodpovedá požadovanej norme a v závislosti od toho by mohol očakávať aj nemožnosť plnenia zo strany poisťovne v prípade poistnej udalosti. Pokiaľ však na nevhodnosť pokynov nebol upozornený, je daná zodpovednosť zhotoviteľa za škodu spôsobenú porušením povinnosti zhotoviteľa, ktorý nepostupoval v zmysle § 552 ods. 1 Obchodného zákonníka. 26. Odvolací súd nevzhliadol rozpor vo svedeckých výpovediach p. M. a p. G., ako to naznačoval žalovaný v odvolaní. Pokiaľ ide o výpoveď svedka M., tento výslovne uviedol, že si na montáž trezoru nepamätá a ďalej sa vyjadroval len všeobecne o okolnostiach, za ktorých zvykol vykonávať montáž trezorov. Svedkyňa G., účtovníčka žalobcu uviedla, že si na udalosti pamätá a vypovedala o nich podrobnejšie. Vzhľadom na to, že svedok M. si na tieto okolnosti nepamätal, nie je možné konštatovať rozpor v skutočnostiach uvádzaných svedkami. 27. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že žalovaný porušil svoju povinnosť upevniť trezor v súlade s technickou normou, v dôsledku čoho neboli splnené podmienky bezpečnosti trezora, čo bolo jednou z príčin vzniku škody, ktorú možno považovať za podstatnú a dôležitú, nakoľko správne ukotvenie trezora smerovalo k tomu, aby sa obsah trezoru neodcudzil. Žalovaný zodpovedá za spôsobenú škodu v zmysle § 420 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. 28. Čo sa týka výšky škody a s tým súvisiacej námietky odvolateľa, že žalobca nepreukázal spojitosť medzi písomnými dokladmi založenými do spisu a skutočným obsahom trezoru, odvolací súd uvádza, že nemožno evidenciu peňazí a iných cenín v trezore žalobcu porovnávať s evidenciou originálov zmeniek v trezore súdu. Ide o úplne odlišnú situáciu, kde vzťah medzi súdom a stranou sporou ako verejnoprávny vzťah si vyžaduje dodržanie určitých zákonných pravidiel, ktoré upravujú procesný postup súdu. Je zrejmé, že trezor slúžil na to, aby v ňom žalobca uchovával peňažné prostriedky v hotovosti a ďalšie ceniny vedené v účtovníctve. Odvolací dospel k záveru, že žalobca predloženými dôkazmi preukázal pohyby peňažných prostriedkov v rôznych menách. Toto nepopieral ani žalovaný, len tvrdil, že nie je daná ich spojitosť s obsahom trezoru. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že evidencia o zmene v obsahu trezoru na konkrétnej prevádzke žalobcu, by z hľadiska dôkaznej sily nebola silnejším dôkazným prostriedkom ako predložené účtovné doklady, pretože by opäť išlo len o listiny vyhotovené žalobcom, ktorých obsah by mohol žalovaný opätovne spochybniť rovnakým spôsobom, ako spochybnil predložené účtovné doklady. Odvolací súd považuje tvrdenia žalovaného za účelové, a to aj s prihliadnutím na jeho argumentáciu, že pri absencii spojenia účtovných dokladov s obsahom trezoru, by žalobca mohol uplatniť škodu v akejkoľvek výške, ak by predložil akékoľvek účtovné doklady zo svojej centrály. Pri takomto názore potom prichádza do úvahy otázka, prečo si žalobca náhradu škody v "extrémnej výške" (tak, ako tvrdil v odvolaní žalovaný) neuplatnil, ale predložil len účtovné doklady, ktoré zodpovedajú žalovanej výške. Pritom účtovníčka žalobcu potvrdila, že obsah trezoru tejto výške zodpovedal a ona ako jediná osoba mohla túto skutočnosť potvrdiť, nakoľko manipulovala s jeho obsahom. Tým bola spojitosť obsahu trezoru s predloženými účtovnými dokladmi preukázaná. Odvolací súd vzhľadom na uvedené odvolaciu námietku žalovaného neakceptoval. 29. Neobstojí tiež tvrdenie odvolateľa, že svedkyňa bola na pojednávanie pripravená, keď vedela potvrdiť výšku škody, na základe čoho spochybnil jej dôveryhodnosť. Svedkyňa sama na pojednávaní uviedla, že vie, čo je predmetom sporu. Odvolací súd má zato, že je prirodzené, že o výške škody ako účtovníčka žalobcu mala vedomosť aj na pojednávaní, a že si pred jeho uskutočnením mohla tieto skutočnosti opätovne objasniť, pretože si musela byť vedomá toho, o akých skutočnostiach bude zo svojej pozície, ako účtovníčky žalobcu, vypovedať. V žiadnom prípade dôveryhodnosť jej výpovede nespochybňuje skutočnosť, že mala vedomosť o výške škody, nakoľko táto výška bola aj predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní, v ktorom účtovníčka musela poskytovať súčinnosť a sama potvrdila, že odovzdala po krádeži presný zoznam na právne oddelenie žalobcu, a teda výšku škody poznala už v tom období. 30. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 32. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 33. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).