Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/143/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111223868 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111223868.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu: Viktor Molnár - AUTODOPRAVA, Nám. SNP 196/42, Dunajská Streda, IČO: 11 866 781, práv. zast. JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, IČO: 36 264 750, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 3 332,04 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 31Cb/122/2011-191 zo dňa 14.12.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 31Cb/122/2011-191 zo dňa 14.12.2016 v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 000,04 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 23.9.2007 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 90 %. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.7.2011 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3332,04 EUR s príslušenstvom a trovami konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril poistnú zmluvu pre havarijné poistenie motorových vozidiel a poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na nákladné vozidlo MAN, EČV: K.-XXX. Dňa 24.7.2007 došlo k poistnej udalosti v Minsku - Bielorusko (zaliatie cesty vodou takmer do výšky ložnej plochy vozidla) následkom čoho došlo k zastaveniu vozidla. Predmetné vozidlo bolo odtiahnuté do blízkej colnice, kde bolo spojazdnené a následne sa vozidlo vrátilo na Slovensko. Následnou kontrolou vozidla v servise vo Veľkom Mederi boli zistené jeho ďalšie poškodenie. Žalobca preto dňa 7.8.2007 telefonicky ohlásil žalovanému vznik poistnej udalosti a pracovník poisťovne po oznámení poistnej udalosti vykonal obhliadku poškodeného vozidla. Dňa 6.2.2008 žalobca ohlásil vznik poistnej udalosti aj písomne. Žalovaný listom zo dňa 19.3.2008 likvidáciu predmetnej poistnej udalosti č. 9511345474 uzatvoril tak, že ju odmietol z dôvodu, že obhliadkou poškodeného vozidla bolo zistené, že sa jedná o škodu spôsobenú vplyvom nesprávnej obsluhy s následným poškodením časti vozidla nadmerným funkčným namáhaním, pričom uvedený spôsob poškodenia je vo výlukách z poistenia motorových vozidiel v zmysle osobitných poistných podmienok č. 355, čl. III ods. 1 písm. d). Listom zo dňa 13.6.2008 žalovaný zotrval na namietanej výluke poistenia s odôvodnením, že žalobcom popísaný vznik poškodenia motora nasatím vody z povrchu vozovky cez otvor vzduchového filtra je technicky neprijateľný. Žalobca tak z dôvodu odmietnutia poistného plnenia požiadal o zhotovenie znaleckého posudku s tým, aby sa znalec na základe predloženého materiálu vyjadril k možnosti vzniku deklarovaného poškodenia motora vozidla pri popisovanej škodovej udalosti. Znalec Ing. Martin B., odbor cestná doprava, odvetvie: technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel, znaleckým posudkom č. 25/2011 zo dňa 18.5.2011 skonštatoval, že z technického hľadiska je jednoznačne prijateľné, že pri popisovanej škodovej udalosti mohlo dôjsť k nasatiu vody do sacieho traktu motora s následkom mechanického poškodenia deklarovaných dielov vozidla. Z technologického hľadiska bol postup pri odstraňovaní poruchy motora na mieste vzniku škodovej udalosti správny. Z technického hradiska bolo podľa jeho názoru prijateľné, že deklarované poškodenie na jednotlivých dieloch vozidla vzniklo ako celok priamo v mieste vzniku škodovej udalosti v dôsledku nasatia vody do sacieho systému motora. Znalec uviedol, že neboli zistené skutočnosti, z ktorých by bolo možné konštatovať, že k poškodeniu niektorých dielov motora vozidla došlo až prevádzkou vozidla po vzniku škodovej udalosti. 3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný trval na tom, čo uviedol v liste žalobcovi o likvidácii poistnej udalosti a poukázal na čl. III bod 1 písm. d/ Osobitných poistných podmienok č. 355. K predloženému znaleckému posudku žalovaný uviedol, že vodič žalobcu mal možnosť vypnúť motor a nepokračovať v jazde, pričom naďalej zastával názor, že sa v danom prípade jednoznačne jednalo o nesprávnu obsluhu vozidla v zaplavenom úseku cesty. S uvedeným žalobca nesúhlasil a dodal, že žalovaný v danej veci nevykonal žiadne šetrenie, svoje rozhodnutie o neposkytnutí poistného plnenia neoprel o žiadny relevantný dôkaz a dokonca počas 8 mesačného šetrenia nekontaktoval žalobcu, ani vodiča poškodeného vozidla v snahe vyhnúť sa prípadným nejasnostiam, ak nejaké boli. Žalovaný „od stola“ rozhodol, že plnenie žalobcovi neposkytne. Ďalej doplnil, že žalovaný po prijatí oznámenia o vzniku udalosti nevykonal žiadne šetrenie týkajúce sa rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie, vykonal len obhliadku poškodeného vozidla a listom zo dňa 19.3.2008 (8 mesiacov od vzniku udalosti) oznámil žalobcovi, že na základe obhliadky (nie šetrenia) poškodeného vozidla zistili, že sa jedná o škodu spôsobenú vplyvom nesprávnej obsluhy s následným poškodením častí vozidla nadmerným funkčným namáhaním a uvedený spôsob poškodenia je vo výlukách a preto škodu na vozidle riešil bez náhrady. Žalobca poukázal na § 809 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Obč. zák.“) a uviedol, že žalovaný bol oprávnený plnenie len primerane znížiť, nie neposkytnúť. Žalobca trval na tom, že vodič poisteného vozidla neporušil žiadnu povinnosť uvedenú v § 809 ods. 1 Obč. zák. tak, ako to uvádzal žalovaný, nakoľko státie na križovatke na červený signál počas silného dažďa nie je možné vyhodnotiť ako nesprávnu obsluhu vozidla. Poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný žiadnymi právne relevantnými dôvodmi svoje rozhodnutie neposkytnúť poistné plnenie nepreukázal. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie a skonštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že došlo k poistnej udalosti, spornou však bola otázka, či predmetná poistná udalosť vznikla zavinením vodiča žalovaného a spadá pod výluky v zmysle Osobitných poistných podmienok. Ďalej na pojednávaní bola žalovaným vznesená námietka premlčania ako aj námietka nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, ktorými sa súd zaoberal. Súd uviedol, že žalobca a jeho právny zástupca v ďalšom priebehu konania trvali na podanej žalobe aj s odkazom na záver znaleckého posudku. Žalovaný taktiež trval na svojich tvrdeniach o nesprávnej technike jazdy v zaplavenom úseku cesty s tým, že poistenec si nepočínal tak, aby rozsah škody nezväčšoval a namietol, že žalobca si neodrátal spoluúčasť vo výške najmenej 10 % ako aj žalobcom uplatnený nárok v sume 400,- EUR za vypracovanie znaleckého posudku. Predložený znalecký posudok považoval žalovaný za nesprávny a účelový a uviedol, že ak by bola oprava vykonaná riadne, nedošlo by k ďalšiemu poškodeniu vozidla pri jeho prevádzke, nakoľko z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že po vysušení motora a po jeho naštartovaní zvuk motora nebol bezchybný, niečo v ňom klepalo ale dalo sa v jazde pokračovať. Ďalej spochybnil vyjadrenie žalobcu, ktorý v oznámení o škodovej udalosti uviedol, že vo veľmi zlom počasí - prietrž mračien - v pravom jazdnom pruhu kruhového objazdu stála voda a vodič s vozidlom vošiel do vody. Neskôr v zápisnici zo stretnutia zo dňa 12.6.2011 uviedol, že počas státia prišla náhle z okolitého terénu vlna vody, ktorá zaliala cestu skoro až po plochu vozidla. Žalovaný poukázal na to, že podľa stránky www.google.sk/ maps križovatka medzi ulicami v Minsku, a to ulicami Cimirazeva a Kalvaryjskaja nie je riešená kruhovým objazdom, ale jedná sa o križovatku nadúrovňovú. K tomuto žalobca uviedol, že uvedená mapa je z roku 2015, pričom k poistnej udalosti došlo v roku 2007. Žalovaný ďalej v konaní namietal, že sám žalobca v nahlasovaní poistnej udalosti uviedol ako dôvod vzniku poistnej udalosti, že jeho vodič vošiel do stojacej vody a nie, že vozidlo bolo zaplavené náhle neočakávanou prívalovou vlnou vody. Žalovaný poukázal, že podľa znaleckého posudku patrilo vozidlo v čase poistnej udalosti spoločnosti ČSOB Leasing a.s. a taktiež vzniesol námietku premlčania, nakoľko dva dni pred uplynutím lehoty, t.j. deň keď bol podaný návrh neexistoval žiadny právny akt, ktorým by vlastník motorového vozidla, t.j. leasingová spoločnosť previedla na žalobcu svoje práva vyplývajúce z poistnej zmluvy, teda podľa žalovaného došlo k uplynutiu premlčacej lehoty, nakoľko žaloba nebola podaná ani aktívne legitimovanou osobou. Súd v tejto súvislosti poukázal na tvrdenia žalobcu, ktorý pripustil, že pri oznamovaní poistnej udalosti neuviedol jej presný opis. K námietkam žalovaného taktiež uviedol, že k poistnej udalosti došlo na kruhovom objazde, keď vodič stál s vozidlom na semafore, počas čoho sa privalila z okolitého terénu vlna vody, ktorá zaliala cestu do výšky ložnej plochy vozidla a došlo k zastaveniu motora. K námietke nedostatku legitimácie žalobcu a premlčania (ktoré považoval žalobca za nedôvodné) žalobca poukázal na § 815 ods. 1 Obč. zák. a dodal, že podľa znenia poistnej zmluvy je poisteným žalobca. Poistné podmienky neurčujú, že by v prípade poistenia majetku iného, než poisteného (žalobcu) nevzniklo právo na poistné plnenie z poistnej udalosti poistenému (žalobcovi) ale vzniklo by inej osobe. Iba v poistných mohlo byť ustanovené, že nárok na vyplatenie poistného plnenia má iná osoba, než poistený, t.j. vlastník poisteného majetku, čo však dojednané nebolo. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom p. X. T., vodiča poškodeného vozidla. 5. Súd prvej inštancie zamietol návrh na vykonanie dokazovania znalcom a dopytom na mesto Minsk ohľadom riešenia stavu predmetnej križovatky, a to s poukazom na § 153 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“). 6. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil s odkazom na § 132 ods. 1, § 182, § 191, § 192, § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., čl. 8 a 17 C.s.p., § 153 ods. 1 a 2 C.s.p. Nárok žalobcu súd v súlade s § 261 ods. 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ,,Obch. zák.“) posudzoval podľa § 1 ods. 1 a 2 Obch. zák., § 488 a 489, § 788 ods. 1, § 797 ods. 1, § 806, § 517 ods. 1 a 2, § 121 ods. 3 Obč. zák., § 3 a § 10a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zák. 7. Súd prvej inštancie uviedol, že sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného, že žalobca nie je v spore aktívne legitimovaný. Skonštatoval, že z priloženej e-mailovej kópie leasingového spisu vyplývalo, že žalobca uzatvoril so spoločnosťou ČSOB leasing Leasingovú zmluvu č. LZF/06/00634 dňa 30.3.2006, predmetom leasingu bolo motorové vozidlo MAN 8.174. Súčasťou leasingovej zmluvy boli aj Všeobecné podmienky finančného leasingu ČSOB pre dopravnú techniku. Súd poukázal na bod 3, podľa ktorého poistenie predmetu leasingu môže byť dojednané prostredníctvom spoločnosti ČSOB leasing poisťovací maklér s.r.o., ktorá je sprostredkovateľom pre poistenie predmetu leasingu spoločnosti ČSOBL, prípadne si poistenie dojedná individuálne leasingový nájomca v ním zvolenej poisťovni. Podľa bodu 3.2.5.1.veta prvá v prípade vzniku škody na predmete leasingu je leasingový nájomca povinný každú poistnú udalosť bezodkladne nahlásiť poisťovni. Súd uviedol, že v leasingovej zmluve č. LZF/06/00634 zo dňa 30.3.2006 sa uvádza, že ČSOB leasing a.s. súčasne udeľuje nájomcovi plnú moc podľa Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu, najmä na zastupovanie pri: 1. vybavovaní colných záležitosti pri predmete leasingu dovážaných zo zahraničia, 2. prevzatí predmetu leasingu od dodávateľa a jeho uvedenia do prevádzky a pri dopravnej technike aj pri prihlásení do evidencie príslušného dopravného inšpektorátu Polície SR, 3. uplatňovaní nárokov zo závad predmetu leasingu, vrátane zastupovania pred súdmi a rozhodovacími orgánmi okrem odstúpenia od zmluvy, 4. uzatvorení poistenia v rozsahu všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu, 5. vybavovanie prípadných poistných udalosti. Preukazom plnej moci je predmetná leasingová zmluva č. LZF /06/0063. 8. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaný, nakoľko vlastník motorového vozidla - leasingová spoločnosť ČSOB Leasing, a.s. udelila plnomocenstvo dňa 30.3.2006, ktorým žalobcu splnomocnila na uplatnenie všetkých nárokov z poistnej zmluvy č. 6530423809 na základe poistnej udalosti 951134345474 pred súdmi a inými orgánmi. Súd považoval uvedený právny úkon leasingovej spoločnosti ČSOB Leasing, a.s. zároveň za súhlas na výplatu poistného plnenia priamo leasingovému nájomcovi - žalobcovi. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca bol poistníkom na základe uzatvorenej poistnej zmluvy č. 6530423809. S poukazom na uvedené, t.j. že je daná aktívna legitimácia súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný. 9. Súd prvej inštancie následne skonštatoval, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd mal preukázané že došlo k poistnej udalosti, znalec vo svojom znaleckom posudku č. 25/2011 (l.č.55) uviedol, že z technického hľadiska je prijateľné, že pri popisovanej škodovej udalosti mohlo dôjsť k nasatiu vody do sacieho traktu predmetného motorového vozidla a následkom poškodenia deklarovaných dielov vozidla resp. motora vozidla. Znalec taktiež v posudku potvrdil, že z technologického hľadiska bol postup pri odstraňovaní poruchy na mieste vzniku škodovej udalosti správny. Taktiež konštatoval, že z technického hľadiska je prijateľné, že deklarované poškodenie na jednotlivých dieloch vozidla resp. motora vozidla vzniklo v dôsledku nasatia vody do sacieho systému motora vozidla. Znalec ďalej doplnil, že neboli zistené žiadne také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že k poškodeniu niektorých dielov motora vozidla došlo prevádzkou vozidla po vzniku škodovej udalosti naopak z technického hľadiska rozsah deklarovaného poškodenia jednotlivých dielov motora zodpovedalo typickému poškodeniu, ktoré vzniká v dôsledku nasatia vody do sacieho systému motora vozidla. Uvedeným bolo teda podľa názoru súdu spochybnené tvrdenie žalovaného, že žalobcom popísaný vznik poškodenia motora nasatím vody z povrchu vozovky cez otvor vzduchového filtra je technicky neprijateľný. Taktiež nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že vzniknutá škoda na motorovom vozidle bola spôsobená vplyvom nesprávnej obsluhy s následným poškodením vozidla nadmerným funkčným namáhaním pričom uvedený spôsob poškodenia je vo výlukách z poistenia motorových vozidiel v zmysle Osobitných poistných podmienok, k čomu zaujal stanovisko znalec v závere znaleckého posudku, v ktorom uviedol, že z technického hľadiska je jednoznačne prijateľné že mohlo dôjsť k nasatiu vody do sacieho motora následkom poškodenia dielov motora. K námietke žalovaného ohľadne rozporu medzi výpoveďou žalobcu (E. C.) a oznámením o vzniku škodovej udalosti zo dňa 6.2.2008 ohľadne popisu miesta poistnej udalosti a následne aj v Žiadosti o prešetrenie PU 9511345474 súd uviedol, že vypočul žalobcu ako aj vodiča X. T., z čoho zistil, že skutočnosti ohľadom vzniku poistnej udalosti mal žalobca len sprostredkovane a preto mohlo dôjsť aj k nesprávnemu pochopeniu dopravnej situácie opisovanej vodičom a tým aj k nepresnej interpretácii popisu miesta poistnej udalosti. Z výsluchu svedka mal súd popísané miesto poistnej udalosti, svedok potvrdil, že sa jednalo o krížovú križovatku s kruhovým objazdom, stál na semafore bola červená a došla prívalová voda, ktorá zaplavila uvedenú križovatku s kruhovým objazdom, následkom čoho došlo k poškodeniu motora. Tento popis dopravnej situácie svedkom súd považoval za jednoznačný. Súd uviedol, že nepovažoval za účelné nariadiť nové znalecké dokazovanie vzhľadom na odstup času a taktiež dať dopyt do Minska o vyjadrenie sa k miestu poistnej udalosti, t.j. či tam bola križovatka alebo kruhový objazd v rozhodujúcom čase. Súd však prisvedčil žalovanému, keď vzniesol námietku, že zo žalovanej sumy, ktorú si žalobou žalobca uplatnil v sume 3 322,04 EUR nebola odpočítaná spoluúčasť, ktorá podľa poistnej zmluvy predstavuje 10%, minimálne 10.000,- Sk t.j. 331,93 EUR. Žalobca na pojednávaní uviedol, že uvedenú skutočnosť ponecháva na úvahe súdu. 10. Súd prvej inštancie poukázal na to, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje svoj nárok. 11. S poukazom na uvedené súd žalobe čiastočne vyhovel a vo zvyšku (neodrátanej spoluúčasti) žalobu zamietol. O príslušenstve rozhodol s poukazom na § 517 ods.2 Obč. zák. v spojení s nariadením vlády 87/1995 Z. z. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. s tým, že o výške trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. 12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým súd čiastočne vyhovel žalobe a proti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ C.s.p. Žalovaný opätovne namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, nakoľko skutočnú škodu na majetku ako vlastník motorového vozidla mohla podľa jeho názoru utrpieť jedine leasingová spoločnosť ČSOB Leasing, a.s., ktorá je tak aktívne vecne legitimovaná na uplatňovanie predmetného nároku. V súvislosti s uvedeným žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/198/2007 zo dňa 30.9.2008, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/512/2011 zo dňa 10.10.2013, rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo/16/2007 zo dňa 12.2.2008, rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 78/2001 zo dňa 30.10.2002. Vzhľadom na uvedené rozhodnutia žalovaný odkázal aj na nález ÚS SR č. k. III. ÚS 266/2014-27 zo dňa 16.12.2014, v ktorom ÚS SR vyhodnotil uvedené rozhodnutie ako ustálenú judikatúru, pričom jej nerešpektovanie vyhodnotil ako zjavnú arbitrárnosť súdov v hodnotenom konaní. Žalovaný tak vyjadril nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, že leasingová spoločnosť udelila žalobcovi splnomocnenie na uplatnenie všetkých nárokov z poistnej zmluvy. Žalobcovi bola udelená plná moc, ale iba na uplatňovanie nárokov zo závad predmetu leasingu, pod čo daný prípad podľa žalovaného nemožno subsumovať. K premlčaniu žalovaného nároku žalovaný uviedol, že žaloba síce bola podaná dva dni pred uplynutím premlčacej doby, ale nakoľko ju vzhľadom na vyššie uvedené podala neoprávnená osoba, došlo k premlčaniu uplatneného nároku. Žalovaný namietal, že súd oprel svoje závery o znalecký posudok Ing. B.Á., napriek tomu, že ten nespĺňal podmienky tzv. súkromného znaleckého posudku podľa § 209 ods. 2 C.s.p. Súd sa podľa žalovaného nedostačujúco vysporiadal rozpormi v rámci skutkových okolností veci tvrdených žalovaným (okolnosti týkajúce sa vzniku a priebehu poistnej udalosti s odkazom na záverečné stanovisko žalovaného zo dňa 22.11.2016). Na tieto okolnosti a rozpory v rozhodujúcich skutkových okolnostiach žalovaný opätovne poukázal a opísal ich v odvolaní. Prvým rozporom je podľa jeho názoru čas vzniku predmetnej poistnej udalosti (podľa žalovaného je maximálne nevierohodné, aby človek, ktorý bol priamym účastníkom nehody neuviedol ani jeden zhodný časový údaj o jej vzniku), druhým je miesto vzniku poistnej udalosti (kruhový objazd vs. križovatka, pričom aktuálny stav križovatky je podľa žalovaného zhodný s jej stavom v období vzniku poistnej udalosti) a tretím samotný priebeh poistnej udalosti. Otázny podľa žalovaného je aj čas zastavenia chodu motora, pričom je však jednoznačné, že vodič vozidla nebol ten, kto sám vypol motor v snahe predísť možnému poškodeniu tejto najpodstatnejšej časti vozidla. Žalovaný uviedol, že v konaní vodiča jednoznačne vidí poručenie § 809 ods. 1 Obč. zák. . Následne ani oprava vozidla v meste Minsk nebola podľa názoru žalovaného realizovaná riadne a cestou na Slovensko sa stav vozidla ešte zhoršil. Na základe uvedeného je preto zrejmé, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. K zamietnutiu návrhu na vykonanie dokazovania žalovaný uviedol, že argumentáciu súdu o tom, že nariadenie znaleckého dokazovania by pre značný odstup času bolo neúčelné, nemožno považovať za relevantnú, nakoľko aj samotný posudok priložený k žalobe bol vypracovaný 4 roky po vzniku predmetnej poistnej udalosti. Žalovaný taktiež navrhoval aj vykonanie dôkazu dožiadaním na mesto Minsk, a to s prihliadnutím na uvádzané rozpory v skutkových okolnostiach. Žalovaný zastával názor, že návrh na vykonanie dokazovania podal včas, pričom podnetom bola výpoveď svedka X. T.. K výroku súdu o náhrade trov konania žalovaný uviedol, že nakoľko jednoznačne preukázal všetky podstatné skutočnosti odôvodňujúce zamietnutie žaloby, súd nemal žiadny relevantný dôvod žalobe z veľkej časti vyhovieť a žalovanému uložiť povinnosť na náhradu trov konania. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania, alebo aby napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, podľa ktorého odvolanie žalovaného predstavuje len jeho odkopírované záverečné stanovisko zo dňa 22.11.2016. K námietke o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že žalovaný si nie je vedomý čo je predmetom sporu, nakoľko žalobca sa nedomáha náhrady škody ale poistného plnenia titulom poistnej zmluvy. Žalovaný podľa názoru žalobcu odvodzuje aktívnu vecnú legitimáciu od noriem hmotného práva, ktoré na danú vec nie je možné aplikovať a dodal, že keby sa žalobca chcel domáhať náhrady škody, žalovaný by ani nebol pasívne vecne legitimovaným subjektom. Žalobca uviedol, že preukázal všetky skutočnosti, a to že leasingový vzťah bol ukončený, že bol poisteným, čo je zrejmé z poistnej zmluvy, že poškodený majetok bol predmetom poistenia a taktiež poukázal na čl. I bod 1 písm. b/ VPP, bod 1.5.5 VPP, čl. IX bod 2 písm. b/ VPP. K námietke premlčania žalobca dodal, že leasingový vzťah bol ukončený dňa 31.3.2009 a teda poistné plnenie, ktoré je predmetom žaloby nemohlo byť vinkulované v prospech ČSOB Leasing, a.s.. K namietaným rozporom v skutkových okolnostiach žalobca odkázal na ním predložený znalecký posudok a dodal, že preukazovanie mechanizmu vzniku náhodnej škodovej udalosti krytej poistením ďaleko presahovalo jeho dôkaznú povinnosť. Námietky žalovaného považoval žalobca za účelové a zdôraznil, že práve žalovaná strana bola v snahe byť v spore úspešná povinná preukázať, že žalobca ako poistený porušil všeobecné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, poistná zmluva alebo poistné podmienky, že poistený porušil tieto povinnosti vedome a že by porušenie tejto povinnosti malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti. Žalovaný však podľa žalobcu neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali znížiť, resp. odmietnuť poskytnúť poistné plnenie. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 152/2009 zo dňa 27.1.2011. K námietke nevykonaného dokazovania sa žalobca vyjadril, že od podania žaloby dňa 22.7.2011, resp. od zmeny právnej úpravy dňa 1.7.2016 mal žalovaný dostatok času na predloženie súkromného znaleckého posudku na preukázanie tvrdených skutočností a dokonca v závere pojednávania dňa 7.12.2015 zástupca žalovaného uviedol, že nemá návrh na doplnenie dokazovania a v ďalšom priebehu konania vypracovanie znaleckého posudku tak, ako to namieta v odvolaní už nenavrhoval. Ďalší návrh žalovaného na vykonanie dokazovania navyše nebol ani uplatnený včas. Naviac vykonanie dôkazu dopytom na mesto Minsk by podľa žalobcu ani nebolo dôkazom o tom, že žalobca vedome porušil povinnosť vodiča smerujúcu k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva. Na záver žalobca dodal, že nie on má dôkaznú povinnosť preukazovať, že k vzniku náhodnej udalosti došlo takým spôsobom, ktorý vylučuje vznik jeho práva na poistné plnenie, ale žalovaný má dôkazné bremeno o tom, že žalobca vedome porušil svoje povinnosti a že v príčinnej súvislosti s tým došlo k vzniku poistnej udalosti. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. 14. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 15. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Odvolací súd po prejednaní veci primárne uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo vykonané dostatočné dokazovanie, v súlade s ktorým súd správne ustálil zistený skutkový stav a ten následne aj správne právne posúdil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými, ktoré nepovažuje za hospodárne opakovať a v celom rozsahu na ne poukazuje. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd s odkazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. 350/09 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2005 venujúcim sa výkladu ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré je však obsahovo zhodné so v súčasnosti platným a účinným § 387 ods. 2 C.s.p. uvádza, že pri potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 C.s.p. na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. 17. Odvolací súd dospel k záveru, že argumentácia žalovaného uvedená v odvolaní nie je spôsobilou spochybniť správnosť a zákonnosť záverov súdu prvej inštancie aj vzhľadom k tomu, že predmetné odvolanie je obsahovo zhodné so záverečným stanoviskom žalovaného zo dňa 22.11.2016 a so skutočnosťami a námietkami v ňom uvedenými sa súd prvej inštancie vysporiadal v napadnutom rozsudku. K vyššie uvedenému odvolací súd len dodáva, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, nepreukázal, že mal relevantný dôvod na odmietnutie poskytnutia poistného plnenia a že by k poistnej udalosti došlo porušením povinnosti žalobcu, resp. vodiča poškodeného motorového vozidla. Odvolací súd zhodne sú súdom prvej inštancie poukazuje na závery žalobcom predloženého znaleckého posudku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že poškodenie poisteného vozidla bolo spôsobené prívalovou vodou a nie konaním vodiča žalobcu. V danom prípade je podľa názoru odvolacieho súdu irelevantné, či na danom mieste bol v čase vzniku poistnej udalosti kruhový objazd alebo križovatka, nakoľko to nie je a ani nemôže byť dôkazom o tom, že k poškodeniu motora vozidla došlo vedomým konaním, resp. porušením povinností vodiča vozidla. Preto dôkaz navrhovaný žalovaným, a to aj v prípade ak by bol uplatnený včas, by nemal vplyv na záver vykonaného dokazovania. Otázka aktívnej vecnej legitimácie a s tým súvisiaceho premlčania uplatneného nároku bola v konaní taktiež vyriešená, s tým že žalobca navyše jednoznačne preukázal, že predmet leasingu (poškodené vozidlo) prešiel ukončením leasingovej zmluvy ku dňu 31.3.2009 do vlastníctva žalobcu, a preto sú námietky žalovaného v tomto smere bezpredmetné. V ostatnom, vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie odvolacieho súdu, odkazuje súd na závery prezentované súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. 18. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 19. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. 20. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, a preto súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).