Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/120/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111231879 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111231879.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členiek senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: G.. U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. M. X, XXX XX W., zast.: FUTEJ & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341, proti žalovanému: JUDr. Marek Letkovský, so sídlom kancelárie Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava - správca úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717, v konaní o určení pravosti pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 7Cbi/5/2011-15 zo dňa 16.05.2013, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 7Cbi/5/2011-15 zo dňa 16.05.2013 v napadnutom 2. výroku, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania žalobkyne, potvrdzuje. II. Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie postupom vyplývajúcim z ust. § 96 ods. 1 a § 146 ods. 2 OSP A) zastavil konanie o žalobe žalobkyne, B) rozhodol o trovách konania tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť ich náhradu k rukám právneho zástupcu žalobkyne. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobkyňa pred prvým pojednávaním vzala žalobu v celom rozsahu späť, v dôsledku čoho súd konanie zastavil. Nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu, že žalovaný po začatí konania pohľadávku žalobkyne uznal, súd mal za to, že sú splnené podmienky zakladajúce nárok žalobkyne na náhradu trov konania. 2. Uznesenie súdu prvej inštancie bolo na odvolanie žalovaného zmenené uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4CoKR/25/2013-18 zo dňa 18.03.2014 tak, že žalobkyni sa náhrada trov konania nepriznáva. Druhým výrokom uznesenia odvolací súd rozhodol aj o trovách odvolacieho konania tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalovaného o vade plnej moci právneho zástupcu žalobkyne a mal za to, že žalobkyni nárok na náhradu trov konania nesvedčí pre vadu (neplatnosť) procesného plnomocenstva, ktoré udelila advokátskemu koncipientovi JUDr. Danielovi Grigeľovi a tento následne udelil substitučnú plnú moc advokátskej kancelárii FUTEJ & Partners, s.r.o. Odvolací súd poukázal na to, že substitučnú plnú moc mohol v zmysle § 25 ods. 3 OSP v spoj. s § 64 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z., o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej „ZoA“) platne udeliť len advokát. 3. Rozhodnutie odvolacieho súdu napadla dovolaním žalobkyňa vytýkajúc mu vady definované § 237 písm. f/ OSP v spojení s § 241 ods. 2 písm. a/ až c/ OSP. O podanom dovolaní rozhodol dovolací súd uznesením č.k. 3Obo/73/2014-30 zo dňa 17.12.2014 tak, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4CoKR/25/2013-18 zo dňa 18.03.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia dovolací súd uviedol, že vada plnomocenstva je vadou odstrániteľnou, preto úlohou už súdu prvej inštancie pri jej zistení bolo účastníka vyzvať na jej odstránenie postupom podľa § 43 OSP. Súd prvej inštancie však takto nepostupoval, keďže považoval plnomocenstvo za platné. Nedostatok plnej moci neodstraňoval ani odvolací súd, hoci plnú moc nepovažoval za platnú. Žalobcovi nebolo odvolanie doručené, preto na námietku nedostatku plnej moci nemohol reagovať. Dovolací súd konštatoval, že v priebehu dovolacieho konania bola do spisu založená riadna plná moc právneho zástupcu žalobkyne, ktorú žalobkyňa udelila priamo advokátskej kancelárii FUTEJ & Partners, s.r.o. 4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - CSP v spojení s § 470 CSP), v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania opätovne preskúmal obsah spisu a obsah uznesenia prvoinštančného súdu v napadnutom 2.výroku a po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Z obsahu spisu prvoinštančného súdu mal odvolací súd preukázané, a medzi stranami ani nebolo sporné, že po dodaní žaloby žalovaný uznal žalobou uplatnený nárok, čím zanikol predmet sporu. Žalobkyňa reagujúc na túto procesnú situáciu vzala žalobu v celom rozsahu späť a uplatnila si náhradu trov konania. 8. Nárok na trovy konania je nárokom procesným, vyvolaným existenciou súdneho sporu a v súvislosti s ním vzniknutých opodstatnených nákladov strán sporu, ktorých dôvodnosť sa v čase rozhodovania prvoinštančného súdu riadila ust. § 137 a nasl. OSP. 9. Súd prvej inštancie žalobkyni nárok na náhradu trov konania v uplatnenej výške trov právneho zastúpenia 154,58 Eur priznal, aplikujúc ust. § 146 ods. 2 OSP (procesného predpisu účinného v čase vydania rozhodnutia). 10. Odvolací súd uvádza, že náhrada trov konania sa v závislosti od spôsobu skončenia veci v čase rozhodovania prvoinštančného súdu riadila buď zásadou úspechu definovanou § 142 ods. 1 OSP alebo pri zastavení konania zásadou zavinenia vyplývajúcou z § 146 ods. 2 OSP. 11. V rozhodnutiach vydaných do 30.06.2016, akým je aj rozhodnutie v prejednávanej veci, je vzhľadom na zmenu právnej úpravy (nadobudnutie účinnosti zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok) potrebné pri skúmaní procesného postupu súdu a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vychádzať aj z právnej úpravy účinnej a pre konajúci súd prvej inštancie záväznej pred vydaním rozhodnutia, t.j. zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). 12. V prejednávanej veci je nesporné, že k zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia žaloby potom, čo žalovaný nárok žalobkyne uznal. V zmysle ustálenej judikačnej praxe, aplikovanej v čase vydania napadnutého uznesenia, žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Žalobkyni tak svedčí náhrada trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, ktoré jej vznikni titulom riadneho právneho zastúpenia v spore. 13. Odvolací súd i s poukazom na právny záver existencie riadneho právneho zastúpenia žalobkyne, vyslovený v rozhodnutí dovolacieho súdu č.k. 3Obo/73/2014-30 ustálil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom druhom výroku je vecne správne a so správnosťou jeho záverov sa odvolací súd stotožňuje. Vzhľadom na dobu vydania uznesenia odvolací súd odvolaním napadnutý výrok súdu prvej inštancie potvrdzuje tak čo do nároku, ako aj čo do výšky trov. Na správnosti záverov súdu prvej inštancie nič nezmenilo ani prijatie Civilného sporového poriadku, ako nového procesného predpisu. 14. Napadnuté uznesenie plne rešpektuje požiadavku zákona a odvolací súd ho v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 15. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP a § 453 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd žalobkyni ich náhradu nepriznal, nakoľko v odvolacom konaní jej žiadne trovy nevznikli a v dovolacom konaní si nárok na trovy neuplatnila. V odvolaní neúspešný žalovaný na ich náhradu nemá nárok. 16. Vo vzťahu k § 262 ods. 1 CSP upravujúcom rozhodovanie súdu o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu (ktoré ust. sa aplikuje aj pri trovách dovolacieho konania) odvolací súd zastáva názor, že hoci CSP, ako nový procesný predpis účinný od 01.07.2016, vzťahujúci aj na skôr začaté konania, ukladá súdu povinnosť rozhodnúť o trovách konania aj bez návrhu, táto povinnosť daná súdu nijako nezbavuje stranu sporu povinnosti uplatniť si nárok na náhradu trov, t.j. vyjadriť vo vzťahu ku konajúcemu súdu svoju vôľu (záujem) o náhradu trov. 17. Odvolací súd zastáva názor, že aj za účinnosti CSP je nutné naďalej rozlišovať medzi povinnosťou vyžadujúcou od súdu konkrétny procesný postup (t.j. rozhodnutie o trovách) a povinnosťou účastníka uplatniť si procesný nárok na náhradu trov (t.j. uplatniť si nárok, o dôvodnosti ktorého súd rozhoduje). 18. Ako odvolací súd už uviedol, nárok na náhradu trov konania je samostatným procesným nárokom, svojou podstatou teda nárokom novým, ktorý vzniká v súvislosti so súdnym konaním a riadi sa zásadou úspechu v spore. Je prejavom vôle úspešnej strany sporu zaviazať neúspešnú stranu na trovy konania vzniknuté nutnosťou uplatniť alebo brániť právo na súde. Úlohou súdu je o tomto nároku len rozhodnúť. Súd však nemôže z úradnej moci priznať úspešnej strane trovy, ak o nárok na ich náhradu neprejavila záujem (t.j. neprejavila vôľu tieto trovy voči protistrane uplatniť). 19. Z dikcie § 262 CSP nevyplýva, že úspešná strana sporu má (priamo zo zákona) nárok na náhradu trov konania aj v prípade, ak si tento nárok neuplatnila. Ustanovením § 262 CSP bola súdu len daná povinnosť o tomto nároku vždy (aj bez návrhu) rozhodnúť. 20. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu má odvolací súd za to, že z § 262 CSP súdu nevyplýva povinnosť rozhodnúť o nároku úspešnej strany sporu výlučne len pozitívne, teda tento nárok priznať aj keď si ho strana sporu neuplatnila. Takýto postup je v rozpore so zásadami procesného práva. Odvolací súd sa nestotožňuje s nezáväzným teleologickým výkladom poskytnutým zákonodarcom v dôvodovej správe k § 262 CSP, v zmysle ktorého má súd „nahrádzať vôľu“ účastníka pri uplatňovaní nároku na náhradu trov a tento výklad považuje za nesúladný z textom (slovným znením) zákona. 21. Podľa čl. 3 CSP, výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1. 22. Odvolací súd zastáva názor, že zo znenia § 262 CSP vyplýva len povinnosť súdu rozhodnúť z úradnej moci (bez návrhu) o nároku na náhradu trov, nie však povinnosť tento nárok strane sporu priznať bez prejavenia jej vôle, že o takýto nárok má záujem. Ustanovenie § 262 CSP podľa odvolacieho súdu nezbavuje stranu sporu povinnosti aj naďalej si nárok na náhradu trov konania voči súdu riadne uplatniť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).