Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/509/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111234362 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111234362.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: Z.. H. R., bytom U. pod H. XX, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o ospravedlnenie a náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 9.4.2014, č.k. 12C/150/2011-193, r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 9.4.2014, č. konania 12C 150/2011 - 193 p o v r d z u j e . Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 25.4.2000 jej Z.. Y. Y. pri ničení okrasnej záhrady spôsobil zlomeninu vonkajšieho ľavého členka, v dôsledku čoho bola práceneschopná do 13.7.2000, s následnou rehabilitáciou do 9.8.2000. Predmetný útok sa uskutočnil za prítomnosti svedkov a bol zaznamenaný aj videokamerou. Ona podala na Ing. Y. Y. trestné oznámenie na Obvodnom oddelení PZ Stará Turá. Tvrdila, že polícia vo veci nevykonala ani základné úkony, napriek tomu, že sa ich opakovane dožadovala. Útok Z.. Y. Y., spolu s ničením jej okrasnej záhrady, bol orgánmi činnými v trestnom konaní prešetrovaný v spise sp. zn. ČVS: ORP-83/ST-2001, ktorého súčasťou je aj spis ČVS: ORP-118/ST-2000. Nekonanie polície a prokuratúry ju veľmi poškodilo, zapríčinilo, že vinník za ublíženie na zdraví a poškodzovania cudzej veci nebol potrestaný. Naopak Z.. Y. Y. podal trestné oznámenie pre trestný čin krivého obvinenia a žiadal od nej nemajetkovú ujmu 33.193,92 eur. Trestné konanie voči nej bolo vedené na Okresnom súde Trenčín sp. zn. 13T/175/2003 a konanie o ochranu osobnosti je vedené na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 5C/16/2008 (predtým 5C/156/2001). Uznesením sp. zn. ČTS: ORP-83/ST-2001 zo dňa 17.9.2001 bola vec poškodenia odložená a jej sťažnosť bola prokurátorkou zamietnutá. Odmietnutý bol aj jej návrh na doplnenie dokazovania. Pretože nebola spokojná s postupom orgánov činných v trestnom konaní pri prešetrovaní útoku Ing. Y. Y., dňa 25.4.2000 sa opakovane obracala so žiadosťou o preskúmanie na Generálnu prokuratúru SR, ktorá však vo veci tak isto nekonala. Z listu Generálnej prokuratúry SR, sp. zn. IV Gn 2750/00 zo dňa 15.11.2001, podľa tvrdenia žalobkyne vyplýva, že podnet žalobkyne na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia okresnej prokurátorky a rozhodnutia policajného zboru o odložení veci, bol z dôvodu zákonnej príslušnosti postúpený Krajskej prokuratúre v Trenčíne. Krajská prokuratúra v Trenčíne ju ale o vybavení jej podnetu na preskúmanie zákonnosti o odložení veci neinformovala ani po 17. mesiacoch a preto ju dňa 24.4.2003 požiadala o informáciu o konaní vo veci. Krajská prokuratúra v Trenčíne ju informovala, že odstúpenie podnetu zistené nebolo. Krajská prokuratúra v Trenčíne o podnete na preskúmanie zákonnosti o odložení veci dodnes nerozhodla. Postup polície a prokuratúry v konaní sp. zn. ORP-83/ST-2001, ktorého súčasťou je aj spis sp. zn. ORP-118/ST-2000 označila žalobkyňa za nesprávny úradný postup, ktorý jej spôsobil dlhoročnú traumu a škodu, stratu zisku z podnikania, poškodenie dobrého mena, ujmu na cti, ujmu zo zníženej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti, rozdielne zaobchádzanie. Uviedla, že v trestnom konaní vedenom proti nej na Okresnom súde v Trenčíne sp. zn. 13T/175/2003 pre trestný čin krivého obvinenia, v ktorom bola spod obžaloby oslobodená, bolo preukázané, že Ing. Y. Y. jej dňa 25.4.2000 spôsobil zlomeninu nohy, ale nevykonanie základných úkonov orgánmi činnými v trestnom konaní pri prešetrovaní zlomeniny jej nohy vytvorilo priestor na dlhodobé predlžovanie občianskoprávneho konania sp. zn. 5C/16/2008 (pôvodne 5C/156/2001) a tým aj dlhodobé narúšanie jej pokojného života a života jej rodiny, znemožňovalo jej podnikanie, čím sa jej znížil zisk. Pôvodne uplatnený nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,- eur na pojednávaní dňa 9.4.2014 zmenila na náhradu škody vo výške 10.000,- eur a špecifikovala ju ako náklady vynaložené na právne služby vo výške 7.000,- eur, náklady na znalecké dokazovanie vo výške 1.000,- eur, náklady na cestovné k právnikom do Banskej Bystrice (JUDr. Gerek), do Bratislava (JUDr. Valko a JUDr. Jančo) a na nahliadanie do spisov v období 14 rokov vo výške 1.000,- eur, náklady na súdne poplatky a telefonáty vo výške 1.000,- eur v súvislosti s ďalšími súdnymi konaniami, v ktorých sa musela brániť podaniam vinníka Ing. Y. Y., pretože sa dostala do dôkaznej núdze, keď polícia v pôvodnom konaní nespravila bežné úkony, ktoré spraviť mala. 3. Žalovaná žiadala návrh zamietnuť. Bola toho názoru, že právne posúdenie veci spadá pod zákon č. 58/1969 Zb. Namietala, že zákon č. 58/1969 Zb. neumožňuje a nepozná nárok na ospravedlnenie, premlčanie uplatneného nároku na náhradu škody, nedostatok pasívnej legitimácie a nesplnenie podmienok pre priznane uplatneného nároku, pretože nebol preukázaný nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní. 4. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) a § 18 ods. 1 a 2, § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala od žalovanej ospravedlnenia formou listovej zásielky, adresovanej na jej adresu a v regionálnej tlači Trenčianske noviny a náhrady škody vo výške 10.000,- eur podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa dňa 25.4.2000 podala trestné oznámenie, v ktorom uviedla, že jej sused Z. Y. Y. na neoplotenom pozemku rozostavaného rodinného domu rodiny R. povyruboval stromčeky a okrasné kríky, pričom jeden zo stromčekov hodil tak, že padol na ľavý členok žalobkyne, následkom čoho došlo k jeho zlomenine s dobou liečenia od 26.4.2000 do 13.7.2000. Obvodné oddelenie PZ Stará Turá uznesením ČVS: ORP-83/ST-2001 zo dňa 17.9.2001 vec podozrenia z trestných činov ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, porušovania osobnej slobody podľa § 238 ods.1 Tr. zákona, poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. Tr. zákona, odložilo, nakoľko v danej veci nešlo o trestný čin a nebolo na mieste vec vybaviť inak. Proti uzneseniu, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 3.10.2001, podala žalobkyňa sťažnosť. Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom uznesením č.k. Pn 2121/00-79 zo dňa 10.10.2001 sťažnosť ako nedôvodnú zamietla, nakoľko policajný orgán vykonal všetky potrebné úkony za účelom náležitého objasnenia veci a uznesenie o odložení veci považovala za správne. Podnet žalobkyne proti obom rozhodnutiam, podaný Generálnej prokuratúre SR dňa 15.11.2001, bol z dôvodu zákonnej príslušnosti postúpený Krajskej prokuratúre v Trenčíne. Žalobkyňa požiadala dňa 24.4.2003 Krajskú prokuratúru Trenčín o informáciu o stave veci. Krajská prokuratúra Trenčín dňa 24.4.2003 žalobkyňu upovedomila listom č. 1Kn 4067/2000-31, že vo veci trestného oznámenia Z. Y. Y., nebolo zistené postúpenie podnetu Generálnou prokuratúrou SR po 15.11.2001. Z oznámenia Generálnej prokuratúry SR č. IV/1 GPt 325/08-17 zo dňa 25.9.2008 súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa podala podnet okrem iného aj na to, že nebola vyrozumená o výsledku preskúmania zákonnosti postupu a rozhodovania polície a prokurátorov vo veci evidovanej na Obvodnom oddelení PZ Stará Turá ČVS: ORP-83/ST -2001, v ktorej bolo uznesením zo dňa 17.9.2001 rozhodnuté o odložení jej trestného oznámenia pre podozrenie z trestného činu ublíženia na zdraví a iných trestných činov. Z obsahu dozorového spisu Generálnej prokuratúry sp. zn. IV Gn 2750/00 bolo zistené, že podnet žalobkyne zo dňa 15.11.2001 a jeho odstúpenie v dozornom spise zažurnalizované nie je, žiaden opakovaný podnet vo veci ČVS: ORP-83/ST-2001 sa v dozornom spise nenachádzal. Nachádzal sa podnet zo dňa 9.10.2001, ktorý bol vybavený dňa 15.11.2001. Spis ČVS: ORP-118/ ST-2000 je priestupkovým spisom a je súčasťou spisu ČVS: ORP-83/ST-2001. 5. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19.12.2003, č.k. 13T/175/03-53, bola žalobkyňa uznaná vinnou z trestného činu krivého obvinenia podľa §174 ods. 1 Tr. zákona a bola odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.6.2005, č.k. NM-13T 175/03- 150, právoplatným dňa 16.2.2006, bola žalobkyňa oslobodená spod obžaloby pre trestný čin krivého obvinenia, nakoľko skutok, ktorý sa stal, nie je trestným činom. Poškodený Z.. Y. bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianskoprávne konanie. 6. Žalobou zo dňa 4.3.2001, doručenou Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 5C/156/2001 a zmenou dňa 15.11.2007, sa Z.. Y. Y. domáhal voči žalobkyni a jej manželovi J. R. ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy. Žiadal ospravedlnenia za vedomé šírenie nepravdivých informácií odvysielaných v publicistickej relácii Paľba TV Markíza dňa 8.10.2007 a zaplatenie nemajetkovej ujmy od žalobkyne vo výške 13.277,57 eur, sumy 0,03 eur x počet televíznych divákov, ktorí sledovali uvedenú reláciu a od manžela žalobkyne sumu vo výške 3.319,39 eur. Žalobkyňa dňa 28.11.2008 požiadala Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. z titulu nesprávneho úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní vo veci ČVS:ORP-83/ST-2001 a ČVS: ORP-118/ST-2000 a žiadala náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,- eur. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 28.5.2008, č. 25994/2008-532/169, žalobkyni oznámilo, že vzhľadom k tomu, že k začatiu trestného konania, o ktoré opiera svoj nárok, došlo pred 1.7.2004, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 514/2003 Z.z., sa na právne posúdenie vzťahuje zákon č. 58/1969 Zb. a keďže jej žiadosť nebola v zákonnej lehote predbežne prerokovaná, môže si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatniť na súde proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR. 7. Súd prvej inštancie sa stotožnil s námietkou žalovanej, že nárok žalobkyne je potrebné posudzovať podľa zákona č. 58/1969 Zb., v zmysle ktorého nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom nebolo potrebné predbežne prerokovať na Ministerstve spravodlivosti SR. 8. Námietku nedostatku pasívnej legitimácia žalovanej vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú, keď žalobkyňa uplatnila svoj žalobný nárok voči Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR tak, ako ju poučilo Ministerstvo spravodlivosti SR v odpovedi na ňou uplatnený nárok listom č. 25994/2008-532/169 zo dňa 28.5.2009. 9. Námietku premlčania vznesenú žalovanou na pojednávaní dňa 9.4.2014 označil súd prvej inštancie za dôvodnú. Svoj názor odôvodnil tým, že žalobkyňa sa v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. mohla domáhať náhrady škody spôsobenej jej nesprávnym úradným postupom polície a prokuratúry v predmetných konania v lehote troch rokov odo dňa, keď sa o škode dozvedela. V danom prípade sa podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa o vzniku škody z titulu nesprávaného úradného postupu polície a prokuratúry dozvedela dňa 3.10.2001, kedy jej bolo doručené uznesenie Obvodného oddelenia PZ Stará Turá ČVS:ORP-83/ST-2001 zo dňa 17.9.2001, ktorým bolo jej trestné oznámenie odložené z dôvodu, že nejde o trestný čin, resp. dňa 10.10.2001, kedy Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom jej sťažnosť voči odloženiu veci zamietla ako nedôvodnú. Vydaním uvedených rozhodnutí začala žalobkyni plynúť trojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá uplynula dňa 10.10.2004. Preto keď žalobkyňa nárok na náhradu škody uplatnila na súde dňa 10.10.2011, urobila tak po lehote stanovej zákonom. Súd prvej inštancie preto návrh žalobkyne z dôvodu jeho premlčania zamietol. 10. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon č. 58/1969 Zb. upravoval len podmienky, za kumulatívneho splnenia ktorých štát zodpovedná za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (1. príslušný orgán štátu sa dopustil nesprávneho úradného postupu, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom), avšak bližšie nevymedzoval pojem nesprávny úradný postup, ani nedefinoval pojem škody, či rozsah jej náhrady, použil súd prvej inštancie všeobecný právny predpis, konkrétne ustanovenie § 442 Občianskeho zákonníka. 11. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že v konaní nebola preukázaná zákonná podmienka, že sa príslušný orgán štátu dopustil nesprávneho úradného postupu. Podľa názoru súdu prvej inštancie nebola daná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a žalobkyňou označenou škodou. Žalobkyňa za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom orgánov činných v trestnom konaní označila dlhoročnú traumu, stratu zisku z podnikania, poškodenie dobrého mena, ujmu na cti, ujmu zo zníženej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti, rozdielne zaobchádzanie. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade však nešlo o dlhoročné konanie, keď trestné konanie, v ktorom žalobkyňa namietala nesprávny úradný postup, bolo odložené po 17. mesiacoch. Voči žalobkyni bolo vedené trestné konania na Okresnom súde Trenčín sp. zn. 13T/175/03, pre trestný čin krivého obvinenia, v ktorom bola spod obžaloby oslobodená rozsudkom právoplatným dňa 16.2.2006, t.j. po 6. rokoch a Ing. Y. Y. vedie voči nej súdny spor o ochranu osobnosti na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 5C/16/2008 (pôvodne 5C/156/2001). A práve v súvislosti s týmito ďalšími konaniami, čo aj sama žalobkyňa uviedla, vznikli náklady, ktoré vyčíslila v celkovej výške 10.000,- eur. Preto nie je daná príčinná súvislosť medzi žalobkyňou namietaným nesprávnym úradným postupom orgánov činných v trestnom konaní, ČVS:ORP-83/ST-2001, ktorého súčasťou bol aj spis ORP-118/ST-2000 a žalobkyňou označenou škodou. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie sú splnené všetky tri zákonné podmienky na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. a aj preto žalobný návrh zamietol. 12. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na ospravedlnenie z titulu nesprávneho úradného postupu, ktorý zákon č. 58/1969 Zb. neupravuje, vychádzal súd prvej inštancie z ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Postupoval tak z dôvodu, že žalobkyňa v žalobnom návrhu uviedla, že nesprávnym úradným postupom polície a prokuratúry došlo k zásahu do jej osobnostných práv, za čo sa domáhala ospravedlnenia. Uviedol, že kým pasívne legitimovaným subjektom, voči ktorému je uplatňovaný nárok na náhradu škodu spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci môže byť v zmysle zákona č. 58/1969Zb. len štát, pasívne legitimovaným subjektom, voči ktorému je uplatňovaný nárok na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka je pôvodca neoprávneného zásahu do osobnostných práv. Ak sa v danom prípade malo do osobnostných práv žalobkyne zasiahnuť neprávnym úradným postupom polície a prokuratúry, nie je štát v konaní o ochranu osobnosti pasívne legitimovaný. Žalobkyňou označené subjekty majú samostatnú právnu subjektivitu a nesú vlastnú zodpovednosť za prípadné zásahy do osobnostných práv fyzických osôb. Na základe uvedeného súd prvej inštancie návrh žalobkyne na ospravedlnenie zamietol aj z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie. 13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) podľa zásady úspešnosti a žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli. 14. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 27.5.2014, v ktorom uviedla, že uznesenie prokurátorky okresnej prokuratúry zo dňa 10.10.2001 o odložení veci bolo riadne napadnuté v zmysle § 31 zákona o prokuratúre, čo potvrdzuje list Generálnej prokuratúry SR (ďalej len „GP SR“) zo dňa 15.11.2001. Žalobkyňa sa nestotožnila s názorom súdu prvej inštancie, že „nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní nezistila ani GP SR“, nakoľko GP SR podľa jej tvrdenia nepreskúmavala spis Obvodného oddelenia PZ Stará Turá sp. zn. ORP-83/ST-2001, ktorého súčasťou je spis sp. z.. ORP-118/ST-2000, ani spis Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom sp. zn. Pn 2121/00, čo GP SR uviedla aj vo svojom liste zo dňa 25.9.2008. Listom GP SR zo dňa 15.11.2001 bola žalobkyňa oboznámená, že jej podnet bude z dôvodu zákonnej príslušnosti vybavený Krajskou prokuratúrou Trenčín. Následne nastala výrazná nečinnosť, a to aj napriek opakovaným urgenciám zo strany žalobkyne, vo veci postúpenia podnetu. Keďže k postúpeniu nedošlo, konštatovala, že o nesprávnom úradnom postupe možno hovoriť aj v súvislosti s nekonaním GP SR. Žalobkyňa namietla tvrdenie súdu prvej inštancie, že v dozorovom spise GP SR sp. zn. IV Gn 2750/00 sa nachádza podnet zo dňa 9.10.2001, ktorý bol vybavený dňa 15.11.2001. Prokurátorka GP SR jednoznačne v liste sp. zn. IV Gn 2750/00 zo dňa 15.11.2001 uviedla, že koná na základe dnes (teda 15.11.2001) osobne podaného podnetu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prokurátorky okresnej prokuratúry a súčasne zákonnosti rozhodnutia policajného orgánu o odložení veci, a že prokurátorka okresnej prokuratúry sťažnosť žalobkyne zamietla ako nedôvodnú (zamietnutie sťažnosti uznesením zo dňa 10.10.2001). Z uvedeného je zrejmé, že nemohlo ísť o vybavenie podnetu zo dňa 9.10.2001. Žalobkyňa sa nestotožnila ani s názorom súdu prvej inštancie o premlčaní nároku, pričom poukázala na ustanovenie § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb., podľa ktorého sa právo na náhradu škody premlčí najneskôr za 10 rokov. Poukázala na skutočnosť, že o tom, že vo veci podnetu podaného dňa 15.11.2001 sa nekoná, ani sa už nikdy konať nebude, nakoľko bol zlikvidovaný bez vybavenia (ukradnutý), sa žalobkyňa dozvedela až v októbri 2008 listom GP SR sp. zn. IV/1 GPt 325/08-17, následne sa v stanovenej lehote obránila na Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku, a na základe usmernenia ministerstva na súd. Vyjadrila svoje presvedčenie, že všetky lehoty boli dodržané. Žalobkyňa pri podaní žaloby na súd nekonala svojvoľne, ale na základe usmernenia Ministerstva spravodlivosti SR. Škoda z nesprávneho úradného postupu je žalobkyni spôsobovaná dodnes, z dôvodu zneužívania nesprávneho úradného postupu Z.. Y. Y., ktorý sa snaží v jednotlivých občianskoprávnych a trestných veciach súdne konania maximálne predlžovať a požaduje dokazovania, pričom zneužíva skutočnosť, že prešetrovania v ňou namietaných konaniach neboli vykonané v súlade so zákonom. Priama súvislosť vznikajúcich škôd a nesprávneho úradného postupu je podľa jej názoru nesporná. Poukázala na to, že zo strany štátnych orgánov došlo k nesprávnemu úradného postupu v dvoch prípadoch, a to nepostúpením podnetu podaného GP SR dňa 15.11.2001 a nesprávnym úradným postupom zo strany polície - Obvodného oddelenia Stará Turá a prokurátorky Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom. V tejto súvislosti opätovne podrobne opísala skutkový stav zistený už v rámci súdneho konania súdom prvej inštancie. Čo sa týka spôsobenej škody, žalobkyňa uviedla, že v súčasnosti je táto škoda mnohonásobne vyššia, ako si v prejednávanej veci uplatňuje, narastá o súdne poplatky, ktoré si žalobkyňa nemohla dovoliť zaplatiť. Príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom videla v tom, že v prípade, ak by došlo k prešetreniu útoku Ing. Y. dňa 25.4.2000 orgánmi činnými v trestnom konaní, ďalšie konania by nemali možnosť vzniknúť. Súd prvej inštancie nezobral do úvahy nevybavenie podnetu žalobkyne na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prokurátorky okresnej prokuratúry a zákonnosti rozhodnutia policajného orgánu o odložení veci, čo malo podľa názoru žalobkyne taktiež potvrdzovať príčinnú súvislosť nesprávneho úradného postupu a vzniknutej škody. Uviedla, že ospravedlnenie sa za nesprávny úradný postup je prejavom morálky a slušnosti. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 15. Odvolanie žalobkyne bolo žalovanej doručené dňa 16.6.2014. Žalovaná v stanovenej lehote nepreložila súdu žiadne prostriedky procesnej obrany. 16. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 17. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP. 18. Predmetom žaloby žalobkyne, ktorá bola podaná na súd prvej inštancie dňa 10.10.2011, následne niekoľkokrát doplnená, naposledy dňa 9.4.2014 sa voči žalovanému domáhala ospravedlnenia za nesprávny úradný postup, polície a prokuratúry vo veci trestného oznámenia na Ing. Y. Y. zo dňa 25.4.2000 pre trestný čin ublíženia na zdraví, porušovania osobnej slobody a poškodzovania cudzej veci vedenom pod sp. zn. ORP - 83/ST - 2001, ktorého súčasťou je sp. zn. ORP - 118/ST - 2000 ako i náhrady škody vo výške 10 000 eur. Podľa tvrdenia žalobkyne nesprávny úradný postup polície a prokuratúry v takto označených konaniach jej spôsobil dlhoročnú traumu, škodu na strate zisku z podnikania, poškodenia dobrého mena, ujmu na cti, ujmu zo zníženej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti, rozdielne zaobchádzanie a porušil jej základné ľudské práva chránené Ústavou SR. Sumu si žalobkyňa vyčíslila na 10 000 eur a špecifikovala ju ako náklady, ktoré boli vynaložené na právne služby vo výške 7 000 eur, náklady na znalecké dokazovanie vo výške 1 000 eur, náklady na cestovné k právnikom do Banskej Bystrice (JUDr. Gerek), do Bratislavy (JUDr. Valko, JUDr, Jančo) a na nahliadnutie do spisov v období 14 rokov vo výške 1 000 eur, náklady na súdne poplatky a telefonáty vo výške 1 000 eur v súvislosti s ďalšími súdnymi konaniami, v ktorých sa musela brániť podaniam vinníka Ing. Y. Y., keďže sa dostala do dôkaznej núdze, pretože polícia v pôvodnom konaní nespravila bežné úkony, ktoré spraviť mala. 19. Súd správne v odôvodnení z napadnutého rozsudku sa v prvom rade zaoberal pasívnou legitimáciou žalovaného, keď správne súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ sa týka nároku žalobkyne na ospravedlnenie a náhradu škody, spôsobené nesprávnym úradným postupom polície a prokuratúry vo veci jej trestného oznámenia zo dňa 25.4.2000 pre trestný čin ublíženia na zdraví, porušovania osobnej slobody a poškodzovania cudzej veci, vedenom pod sp. zn. ORP - 83/ST - 2001, ktorého súčasťou bol aj spis sp. zn. ORP - 118/ST - 2000, právne si žalobkyňa svoj nárok uplatnila voči Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti. Správne právne súd prvej inštancie uviedol, že nie je viazaný právnou kvalifikáciou žalobkyne, ktorá svoj nárok právne odôvodnila zákonom č.58/1969 Zb. (nárok žalobkyne na ospravedlnenie za nesprávny úradný postup polície a prokuratúry v konaní sp. zn. ORP - 83/ST - 2001, ktorého súčasťou bol aj spis sp. zn. ORP - 118/ST - 2000; tento nárok posudzoval i v zmysle § 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že pasívne legitimovaným subjektom v súvislosti s nárokom na náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, môže byť len štát, pasívne legitimovaným subjektom, voči ktorému je uplatňovaný nárok na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, je pôvodca neoprávneného zásahu do osobnostných práv. Podľa žalobkyne malo do jej osobnostných práv byť zasiahnuté nesprávnym úradným postupom polície a prokuratúry, pričom štát v konaní o ochrane osobnosti nie je pasívne legitimovaný. Z hľadiska určenia subjektu zásahu do osobitných práv nemožno štát ( Slovenská republika) ani ústredný orgán štátnej správy pre súdy a väzenstvo (MSSR) stotožňovať s odlišnými subjektmi ( prokuratúra, súdy, médiá), ktoré majú samostatnú právnu subjektivitu a nesú vlastnú zodpovednosť za prípadné zásady do osobitných práv fyzických osôb. Preto žalovaný nie je, pokiaľ by išlo o nárok podľa § 11 OZ. 20.Žalobkyňa v žalobe namietala nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorý špecifikovala ako trestné konanie pri prešetrovaní zlomeniny nohy žalobkyne, ktorú jej spôsobil žalovaný dňa 25.4.2000 na pozemku, nachádzajúcom sa v katastrálnom území S., kde v ten istý deň žalovaný mal zničiť i väčšie množstvo okrasnej zelene a jeho konaním došlo k zlomeniu členku ľavej nohy. Žalobkyňa, pokiaľ sa týka prípadu prešetrovania zlomeniny nohy, poukázala na spisový materiál sp. zn. ČTS: ORP - 83/ST - 2001, ktorého súčasťou bol i spis ČVS: ORP - 118/ST - 2000, o ktorých žalobkyňa tvrdila, že týchto veciach neboli vykonané ani základné úkony, keď žalobkyňa sa ich vykonania opakovane dožadovala. Nekonanie v týchto veciach žalobkyňu poškodilo. Keďže nebola spokojná s postupom orgánov činných v trestnom konaní pre prešetrovanie útoku Ing. Y. Y. dňa 25.4. 2000, opakovane sa obracala o preskúmanie postupu na Generálnu prokuratúru SR, ktorá žalobkyni listom zo dňa 15.11.2001 oznámila, že vec bude postúpená prokurátorovi Krajskej prokuratúry v Trenčíne z dôvodu jeho zákonnej príslušnosti, t. j. žalobkyňa bola listom sp. zn. IVGn 275/00, zo dňa 15.11.2001 informovaná o postúpení podnetu vo veci zo dňa 15.11.2001 prokurátorovi Krajskej prokuratúry v Trenčíne. Žalobkyňa však nebola upovedomená o vybavení jej podnetu prokurátorom Krajskej prokuratúry v Trenčíne ani po 17 tich mesiacoch od podania podnetu. 21.Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na nesprávny postup orgánov činných v trestnom konaní pod ČVS: ORP - 83/ST - 2001, ktorého súčasťou bol i spis ČVS: ORP - 118/ST - 2000, tento nárok správne súd prvej inštancie právne posúdil v zmysle zákona č. 58/1969 Zb., ktorý bol platný a účinný v čase, kedy malo dôjsť k vzniku škody z titulu nesprávneho úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní. Z obsahu spisu odvolací súd mal preukázané, že žalovaný v priebehu prvostupňového konania vzniesol na pojednávaní dňa 9.4.2014 námietku premlčania a správne uzavrel, že nárok žalobkyne na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom polície a prokuratúry v konaní sp. zn. ORP - 83/ST - 2001, ktorého súčasťou ORP - 118/ST - 2000, je premlčaný v súlade s ustanovením § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. 22. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukázala na to, že potom, ako jej sťažnosť proti uzneseniu Obvodného oddelenia policajného zboru Stará Turá pod sp. zn. ČTS: ORP - 83/ST - 2001 zo dňa 17.9.2001 bola prokurátorkou okresnej prokuratúry zamietnutá a odmietnutý bol i návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania s tým, že žalobkyňa sa dňa 15.11.2001 obrátila na generálnu prokuratúru a dala podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prokurátorky okresnej prokuratúry a súčasne zákonnosti rozhodnutia policajného orgánu o odložení veci a mala za to, že list generálnej prokuratúry zo dňa 15.11.2001 potvrdzuje, že uznesenie prokurátorky okresnej prokuratúry zo dňa 10.10.2001 o odložení veci bolo žalobkyňou riadne napadnuté s tým, že Generálna prokuratúra SR žalobkyni listom zo dňa 15.11.2001 oznámila, že jej podnet podaný podľa § 31 zákona o prokuratúre bude z dôvodu zákonnej príslušnosti vybavený Krajskou prokuratúrou Trenčín, s tým, že Krajská prokuratúra v Trenčíne dodnes tento podnet nevybavila, a tým malo dôjsť k porušeniu jej základných práv chránených ústavou a porušeniu zákona o prokuratúre. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie na str. 7. 3. odsek (str. 7. 3. odsek) s tým, že trestné konanie vedené pod ČVS: ORP - 83/ ST - 2001, ktorého súčasťou je i spis ORP - 118/ST - 2000, toto trestné konanie bolo uznesením pod ČVS: ORP - 83/ST - 2001 zo dňa 17.9.2001 odložené z dôvodu, že v danej veci nejde o trestný čin a nie je namieste vec vybaviť inak. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že správnosť tohto uznesenia na základe sťažnosti žalobkyne potvrdila aj Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom uznesením PN 2121/00 - 79, zo dňa 10.10.2001. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že následne dala podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prokurátorky okresnej prokuratúry, odvolací súd poukazuje na obsah spisu, z ktorého vyplýva, že síce Generálna prokuratúra Slovenskej republiky listom z 15. novembra 2001 žalobkyni oznámila, že zákonnosť rozhodnutia policajného orgánu o odložení veci, preskúma prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne, ktorému generálna prokuratúra podnet postupuje z dôvodu jeho zákonnej príslušnosti, avšak následne z listu Krajskej prokuratúry v Trenčíne zo dňa 24.4.2003 (č. listu 45) vyplýva, že žalobkyni Krajská prokuratúra v Trenčíne oznámila, že odstúpenie podnetu žalobkyne Generálnou prokuratúrou SR na Krajskú prokuratúru v Trenčíne po 15. novembri 2001 nebolo zistené. Navyše z listu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 25.9.2008 sa Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vyjadrila a odpovedala žalobkyni na jej podnety celkom v počte štyroch podnetov z roku 2008 týkajúcich sa po a) s postupom a rozhodovaní prokuratúry v trestnej veci vedenej na Okresnom súde v Trenčíne pod č. konania NM - 13T 175/3, k podnetu žalobkyne, ktoré označil ako nezákonné trestné stíhanie voči jej osobe (vyšetrovací spis č. ČVS: ORP - 1707/ 1 - OVK - TN - 2007, k opakovanému podnetu týkajúceho sa spôsobu rozhodovania orgánov činných v trestnom konaní o trestnom oznámení žalobkyne z 28.4.2003, ďalším podaním z 19.8.2008, kde žalobkyňa opätovne žiada o preskúmanie správnosti a zákonnosti postupu a rozhodovania polície a prokuratúry vo veci jej trestného oznámenia z 22.2.2008 na Ing. Y. Y., sa generálna prokuratúra v tomto liste opätovne vyjadrovala i v súvislosti s podnetom žalobkyne - podanie zo dňa 7.8.2008, v ktorom žalobkyňa uvádza, že nebola vyrozumená o výsledku preskúmania zákonnosti postupu a rozhodovania polície a prokurátorov vo veci evidovanej na Obvodnom oddelení PZ Stará Turá ČVS: ORP - 83/ ST - 2001, v ktorej bolo uznesením tohto orgánu zo dňa 17.9.2001 rozhodnuté o odložení trestného oznámenia žalobkyne na Ing. Y. Y., generálna prokuratúra konštatuje, že z dozorového spisu prokuratúry sp. zn. IVGn 2750/00 vyplýva, že podanie žalobkyne z 9.10.2001, obsahom ktorého bola sťažnosť proti vyššie citovanému uzneseniu policajného orgánu a vyrozumenie prokurátorky Generálnej prokuratúry SR z 15.11.2001 uviedla, že žiaden podnet podľa § 31 zákona o prokuratúre a jeho odstúpenie však v tomto dozorovom spise žurnalizovaný nie je a prom. práv. H. ktorá by mohla k tomu podať vysvetlenie, už na prokuratúre nepracuje. Jednoznačne je však zistiteľné len toľko, že ďalší opakovaný podnet v tejto veci zo strany žalobkyne nenapadol, t. j. veci evidovanej pod ČVS: ORP - 83/ST - 2001. Zároveň generálna prokuratúra konštatovala, že pokiaľ sa týka preskúmania spisu ČPS: ORP - 118/ST - 2000, ide o priestupkový spis, ktorý je súčasťou konania evidovaného pod ČVS: ORP - 83/ST - 2001. Vzhľadom na vyššie uvedené preto neobstojí odvolacia námietka žalobkyne a žalobkyni sa v prvostupňovom konaní nepodarilo preukázať, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu podľa § 32 ods. 3 zákona o prokuratúre. Žalobkyňa sa o skutočnosti, že Krajskej prokuratúre v Trenčíne nebol postúpený podnet generálnou prokuratúrou, mohla dozvedieť z listu Krajskej prokuratúry v Trenčíne z 24.4.2003 a následne i listu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 25.9.2008. Navyše to, že trestné konanie pod číslom ČVS: ORP - 83/ST - 2001 bolo uznesením zo dňa 17.9.2001 odložené z dôvodu, že v danej veci nejde o trestný čin a nie je namieste vec vybaviť inak potvrdila i Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom uznesením pod č. konania Pn 2121/00 - 79 zo dňa 10.10.2001. Týmto uznesením bola sťažnosť žalobkyne zamietnutá ako nedôvodná. Nesprávny úradný postup nebol zistený ani následne Generálnou prokuratúrou SR tak, ako je to vyššie uvedené. Napriek skutočnosti, že v konaní nebolo preukázané, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, odvolací súd má za to, že v prípade vznesenia námietky premlčania stranou sporu bolo potrebné v prvom rade sa zaoberať touto námietkou premlčania a v prípade, že súd skonštatuje dôvodnosť vznesenej námietky premlčania s tým, že uplatnený nárok je premlčaný, nie je potrebné ďalej zisťovať ďalšie právne skutočnosti. 23.Neobstojí odvolacia námietka žalobkyňa o tom, že nárok žalobkyne na náhradu škody nie je premlčaný, pokiaľ súd prvej inštancie vychádza z dátumu 10.10.2001, nakoľko sa jedná o dátum napísania uznesenia okresnej prokuratúry o odložení veci a teda nejedná sa o dátum doručenia tohto uznesenia žalobkyni, ktorý je neskorší, pretože žalobkyňa sa o škode dozvedela neskôr ako 10.10.2001. K tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že aj keby predmetné uznesenie bolo žalobkyni doručené v lehote 30 dní odo dňa dátumu, ktorý sa nachádza v predmetnom uznesení (10.10.2001), v prípade i dlhšieho časového obdobia, evidentne je zrejmé, že došlo k premlčaniu tohto nároku, keď žaloba žalobkyne došla na súd prvej inštancie až 10.10.2011, t. j. evidentne po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Námietka žalobkyne, že právo na náhrady škody sa premlčí najneskôr za 10 rokov je taktiež nedôvodná, nakoľko táto 10 ročná lehota sa týka nároku na náhrady škody na zdraví, čo však nebolo predmetom predmetnej žaloby žalobkyne. 24.Ako už bolo vyššie uvedené, v prípade premlčania nie je potrebné sa ďalej zaoberať ďalšími podmienkami a to že sa príslušný orgán štátu dopustil nesprávneho úradného postupu, že poškodenému mala vzniknúť škoda a že škoda je v príčinnej súvislosti s týmto postupom. 25.Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní následne poukazuje na vykonané úkony v spise ORP - 83/ST - 2001, ktoré podľa nej neboli vykonané zo strany polície - Obvodného oddelenia Stará Turá a prokurátorky Okresnej prokuratúry, a tým pádom má zato, že sa jedná o nesprávny úradný postup (podľa žalobkyne neboli vykonané úkony ako obhliadka miesta činu, náčrtok, zabezpečovacie dôkazy, fotodokumentácia, nebol vypracovaný znalecký posudok a iné), odvolací súd uvádza, že toto sú dôvody, ktoré mala žalobkyňa možnosť uviesť v základnom trestnom konaní (sp. zn. ORP - 83/ST - 2001), proti ktorému bolo možno podať riadny opravný prostriedok - sťažnosť. Tieto námietky nie je možné preskúmavať v civilnom konaní. Nakoniec žalobkyňa sa mohla domáhať náhrady škody spôsobené jej nesprávnym úradným postupom polície a prokuratúry v súlade s ustanovením § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. v lehote troch rokov odo dňa, keď sa o škode dozvedela, tak ako je vyššie uvedené. 26.Správne súd prvej inštancie postupoval, pokiaľ konštatoval, že nie je viazaný právnou kvalifikáciou žalobkyne a vec, pokiaľ sa týka nároku žalobkyne na ospravedlnenie sa za nesprávny úradný postup polície a prokuratúry v konaní sp. zn. ORP - 83/ST - 2001 posúdil aj v zmysle § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Správne konštatoval, že v takom prípade by pasívne legitimovaným subjektom, voči ktorému by mal byť uplatňovaný nárok na ochranu osobnosti podľa § 11, mal byt pôvodca neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobkyne. 27.Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu, že nárok žalobkyne bol premlčaný, ako vecne správny v plnom rozsahu v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku potvrdil. 28.Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 396 ods. 1 a 2 CSP, v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech vo veci, avšak žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli, a preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 29.Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Zbierky zákonov o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).