Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/70/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111235401 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111235401.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov senátu JUDr. Eugena Palášthyho a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci žalobcu: V.. I. D., T.. XX.XX.XXXX, S.R. XXXX/XX, XXX XX I. - C., zast.: OLEXOVA VASILISIN s.r.o., Gorkého 6, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: JUDr. RNDr. Silvia Prachová, Miletičova 21, 821 08 Bratislava (predtým JUDr. Marek Letkovský, Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava), správca úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717, v konaní o určenie popretej pohľadávky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 4Cbi/182/2011-61 zo dňa 24.11.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.11.2017, vydaný v konaní pod č. k. 4Cbi/182/2011-61, p o t v r d z u j e . Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd v Bratislava I vydal rozsudok zo dňa 24.11.2017, ktorým žalobný návrh žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov právneho zastúpenia bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v návrhu doručenému súdu prvej inštancie dňa 22.09.2011 domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške do konkurzného konania úpadcu je v celkovej výške 15.365,44 Eur, pričom prihláška obsahovala všetky potrebné listiny preukazujúce jej existenciu. Žalobca je konkurzným veriteľom úpadcu, na ktorého bol vyhlásený konkurz v konaní vedenom pod sp. zn. 3K/95/2010. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že dňa 22.08.2011 žalovaný poprel pohľadávku žalobcu v celom rozsahu z dôvodu, že vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť evidenciu pohľadávky, čím sa stala táto pohľadávka pohľadávkou spornou. Žalobca namietal, že správca sa mal prihláškou zaoberať jednotlivo, s odbornou starostlivosťou, uskutočniť vlastné šetrenia a zistenia minimálne z dokladov nachádzajúcich sa v trestnom vyšetrovacom spise vedenom Úradom boja proti korupcii, prezídia PZ SR, ČVS: PPZ-153/BPK- B-2010, ako i zisťovať nespornosť pohľadávky z dokladov predložených žalobcom. Súd prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa 11.04.2011 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a za správcu ustanovil JUDr. Mareka Letkovského, so sídlom Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 09.05.2017 uviedol, že pohľadávku žalobcu ako správca dodatočne uznal. Súd prvej inštancie zistil, že prihláškou pohľadávky doručenou súdu dňa 27.05.2011 a správcovi dňa 30.05.2011 si žalobca v konkurze uplatnil pohľadávku vo výške istiny 15.365,44 Eur. Zo záznamu o popretí tejto pohľadávky zo dňa 22.08.2011 bolo zrejmé, že túto pohľadávku správca poprel z dôvodu, že vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nie je možné preveriť jej existenciu, čím sa stala spornou v celom rozsahu. Ďalej súd prvej inštancie z výpisu konečného zoznamu pohľadávok úpadcu zistil, že žalovaný dodatočne zapísal do zoznamu pohľadávku žalobcu v žalovanej výške a označil ju ako zistenú a uznanú v celom rozsahu. Na takto zistenom skutkovom základe, preto súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 191 ods. 1, ust. § 218 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ako aj s poukazom na ust. § 31 ods. 1, ods. 2 v znení účinnom do 31.12.2011, ako aj na základe ust. § 32 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), s poukazom na ust. 31 ods. 17 ZKR, zistil, že uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú, a teda žaloba prestala byť dôvodná. Na takto zistenom a uvedenom skutkovom základe, preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a nakoľko mal žalovaný vo veci úspech v celom rozsahu, súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100 % (bod 24 odôvodnenia rozsudku). 3. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.11.2017 podal žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie dňa 13.02.2018 (č. l. 64-81). Odvolanie je podané riadne a včas (rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 30.01.2018 tak, ako vyplýva z č. l. 62). V odvolaní žalobca prostredníctvom advokáta uvádza, že nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie o tom, že žaloba prestala byť dôvodná uznaním nároku zo strany žalovaného a v tejto súvislosti nesúhlasí ani s priznaním nároku na náhradu trov konania. Poukazuje na to, že v čase podania bola žaloba dôvodná, súd nemohol žalobu zamietnuť, nakoľko jej zamietnutím sa pohľadávka považuje za nezistenú. Zoznam predložený správcom odkazuje na konkrétne pohľadávky, pričom žalobca ich v petite nekonkretizoval a rozsudok súdu prvej inštancie preto vyvoláva stav právnej neistoty. Má za to, že nakoľko žalovaný uznal pohľadávku žalobcu ako dôvodnú, nemohol mať úspech vo veci a nie je mu preto možné priznať náhradu trov konania. Žalovaný doručil uznanie pohľadávky iba súdu, priamo žalobcovi uznanie doručené nebolo. Je preto zrejmé, že žalobca nemohol mať istotu, či k uznaniu jeho nároku skutočne došlo. Má za to, že súd prvej inštancie mal využiť inštitút rozsudku pre uznanie nároku podľa CSP. Poukázal na ust. § 32 ods. 8 ZKR v znení účinnom do 31.12.2011. Zároveň poukázal na ust. § 32 ods. 9 ZKR v znení účinnom do 31.12.2011. Má za to, že žalobca v petite žaloby nekonkretizoval akej pohľadávky voči žalovanému sa žaloba týka, pričom v uznaní doručenom žalovaným sú pohľadávky presne konkretizované. Súd vyslovil súvislosť medzi tvrdením žalovaného a petitom žaloby iba a výlučne na základe vlastného odhadu. Rozsudok súdu prvej inštancie preto, podľa názoru odvolateľa, vyvoláva stav právnej neistoty a poukazuje, že iné senáty Okresného súdu Bratislava I rozhodujú vydaním rozsudku pre uznanie nárokov v obdobných veciach ako je prejednávaná vec v konaní sp. zn. 4Cbi/182/2011. Prikladá napr. rozhodnutie v konaní 1Cbi/141/2011 zo dňa 17.10.2011, 2Cbi/69/2011 zo dňa 26.10.2011, 3Cbi/151/2011 zo dňa 25.10.2017, 5Cbi/6/2011 zo dňa 25.10.2017. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiada, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a určil, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému sa považuje za zistenú, čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti v celom prihlásenom rozsahu do konkurzu. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. 4. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalobcu žalovanému dňa 01.03.2018 tak, ako vyplýva z doručenky na č. l. 82, aby sa v lehote vo výzve uvedenej písomne vyjadril. Súdu prvej inštancie, ani odvolaciemu súdu, nebolo doručené ku dňu vydania rozhodnutia žiadne vyjadrenie k odvolaniu zo strany žalovaného. 5. Krajský súd v Bratislave prejednal vec v napadnutej časti podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 6. Odvolací súd s poukazom na obsah spisu, ktorý je vedený na súde prvej inštancie pod sp. zn. 4Cbi/182/2011, sa zaoberal podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania, a to, či súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav prejednávanej veci a akými právnymi skutočnosťami sa zaoberal pri posudzovaní žaloby o určenie pravosti popretej pohľadávky (žaloba z č. listu 1 - 6 spisu). Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že uznesením tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3K/95/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.08.2018 bol odvolaný z funkcie správcu JUDr. Marek Letkovský a do funkcie správcu úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Bratislava, bola ustanovená JUDr. RNDr. Silvia Prachová, so sídlom Ivánska cesta 30/B, Bratislava, zn. správcu S1819. V konaní platí zásada, že súd je viazaný stavom veci ku dňu vyhlásenia rozsudku, preto nemožno prihliadnuť na tvrdenia a dôvody odvolateľa, ktorým žiada vydať rozsudok pre uznanie nároku. Odvolací súd má za to, že spor je rozhodnutý spravodlivo a je jasné a zrejmé, že pohľadávka žalobcu je uznaná a zistená v celom rozsahu. Zamietnutím žaloby sa nijako procesne ani hmotnoprávne nezmení postavenie žalobcu ako veriteľa v konkurznom konaní. Odvolací súd s poukazom na obsah spisu zistil, že v konaní uplatnil žalobca nárok, ktorý v čase vydania rozsudku nebol sporný medzi stranami sporu, nakoľko správca úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Bratislava, zapísal pohľadávku žalobcu do konečného zoznamu a túto pohľadávku považuje za zistenú v celom rozsahu. Táto skutočnosť bola súdu prvej inštancie známa z podania doručeného súdu dňa 09.05.2017, kde správca úpadcu oznamuje súdu, že pohľadávky uznal, čo vyplýva z predloženého konečného zoznamu pohľadávok dňa 01.02.2017. Vo vzťahu k odvolateľovi, ktorý nespochybňuje uznanie nároku vtedajším správcom, odvolací súd uvádza, že v konaní je nepochybné, že v čase podania žaloby bola pohľadávka spornou, avšak spornosť následne odpadla dôsledkom vykonania zápisu pohľadávky do konečného zoznamu zo strany žalovaného, ako správcu úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Bratislava. Návrh na vydanie rozsudku pre uznanie nároku podľa ust. § 282 CSP, na ktoré sa odvolateľ v odvolaní odvoláva, je procesným úkonom, s ktorým sa súd prvej inštancie vecne správne vysporiadal. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku je možné v prípade, ak by sa právoplatnosťou rozsudku odstránila spornosť pohľadávky. V čase vydania rozsudku dňa 24.11.2017 nebola však pohľadávka žalobcu spornou, žalobca mal nesporne v konkurznom konaní 3K/95/2010 nepochybne postavenie konkurzného veriteľa so všetkými právami, ktoré prináležia žalobcovi so zistenou pohľadávkou tak, ako je zapísaná v konečnom zozname pohľadávok. Táto skutočnosť bola stranám sporu známa už dňa 09.05.2017, kedy žalovaný oznamuje nespornosť nároku žalobcu v konaní 4Cbi/182/2011. Tvrdenie odvolateľa, že ak by vzal žalobu späť, na jeho pohľadávku by sa v konkurze neprihliadalo podľa ust. § 32 ods. 8 ZKR v znení do 31.12.2011 by platilo výlučne v tom prípade, ak by jeho pohľadávka v čase doručenia úkonu späťvzatia nebola náležite zistená. Úkon späťvzatia žaloby zo strany žalobcu je aj z toho dôvodu, že odpadol predmet sporu, nakoľko zanikla spornosť uplatneného nároku, jeho uznaním zo strany žalovaného. Účinky uznania pohľadávky žalobcu, preto nastali dňom zápisu jeho pohľadávky do konečného zoznamu úpadcu v konaní 3K/95/2010, kedy sa pohľadávka žalobcu stala nespornou, pre účely konkurzného konania zistenou, čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. Úkon späťvzatia žaloby preto nezakladá tvrdenie, že pohľadávka žalobcu nadobudne kvalitu neprihliadania na ňu. Žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že medzi stranami sporu nebola žiadna sporná otázka, a tak žaloba bola nedôvodná, pričom nedôvodnosť konštatoval súd prvej inštancie v čase vydania rozsudku, t. j. dňa 24.11.2017. Odvolací súd v postupe súdu prvej inštancie nenašiel žiadne pochybenie alebo vadu, ktorá by zakladala zrušenie alebo zmenu odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v konaní 4Cbi/182/2011. Dôvody žalobcu ako odvolateľa o tom, že je jeho procesné postavenie veriteľa v konkurze pochybné, ak súd nevydá rozsudok pre uznanie, preto nie sú dôvodné, nakoľko zamietnutá žaloba bola titulom neunesenia dôkazného bremena spornosti nároku žalobcu, ktorý v čase vydania rozsudku, sporným nebol. Žalobca ako konkurzný veriteľ má preto všetky práva, ktoré mu prináležia, a ktoré mu priznáva zákon č. 7/2005 Z.z. ZKR vo vzťahu ku konaniu, ktoré je vedené pod sp. zn. 3K/95/2010. Ak v iných konaniach súdy prvej inštancie vydali rozsudky, ktorým určili pravosť, výšku a vymáhateľnosť pohľadávky, a teda podľa ust. § 282 a § 284 CSP vydali rozsudok pre uznanie, táto skutočnosť nemôže byť rozhodujúca alebo limitujúca rozhodovaciu činnosť iného sudcu toho istého súdu, ktorý rozhoduje nároky strán sporu. Odvolací súd konštatuje, že ak sa v konaniach vedených v agende ,,Cbi“ o určenie pravosti popretých pohľadávok vydali rozsudky pre uznanie v čase, kedy bola pohľadávka žalobcu zapísaná do konečného zoznamu pohľadávok úpadcu, a teda sa považuje za zistenú (nespornú), tieto rozsudky majú iba deklaratórny charakter. Tento záver vyplýva zo skutočnosti, že postavenie riadneho nepochybného konkurzného veriteľa - žalobcu nezakladá rozhodnutie rozsudkom pre uznanie jeho nároku, ale jeho zápis do konečného zoznamu pohľadávok. Týmto dňom (dňom zápisu) do konečného zoznamu, sa stáva žalobca konkurzným veriteľom úpadcu so všetkými právami prináležiacimi na jeho zistenú pohľadávku. Záver súdu prvej inštancie, ktorý je uvedený v odôvodnení rozsudku, je preto vecne správny a odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odvolateľa, že v prípade nevydania rozsudku pre uznanie sa jeho postavenie v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 3K/95/2010 stane pochybným. Jeho postavenie v konaní 3K/95/2010 sa stalo nepochybným zápisom jeho pohľadávky do konečného zoznamu. Na takto zistenom a uvedenom skutkovom základe, preto odvolací súd nemohol prihliadnuť k dôvodom odvolania, v postupe súdu prvej inštancie nenašiel žiadne pochybenia, ktorými by bolo potrebné sa zaoberať v odvolacom konaní, a ktoré by zakladali dôvodnosť odvolania, zmenu alebo zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie. Rovnaký právny záver odvolací súd zistil aj vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zamietnutie žaloby zakladá konštatovanie úspešnosti žalovaného ako strany sporu v celom rozsahu, a preto vznikol nárok na náhradu trov konania tak, ako uviedol a zistil súd prvej inštancie. Dôvody odvolateľa, ktoré uvádzal v odvolaní, že uznaním nároku zo strany žalovaného je jeho žaloba (žalobcu) dôvodná, právne neobstoja, nakoľko žalobca neaplikoval inštitút späťvzatia žaloby pred rozhodnutím súdu vo veci samej titulom, že nárok prestal byť sporným. Dôvody odvolateľa, preto nie je možné z dôvodov vyššie uvedených brať na zreteľ a vyhovieť odvolaniu v tej časti, v ktorej napáda výrok súdu prvej inštancie o povinnosti nahradiť trovy konania. Na takto zistenom a uvedenom skutkovom základe, preto odvolací súd potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 24.11.2017 v celom rozsahu. 7. Odvolací súd v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca neuniesol v konaní bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno spornosti jeho nároku uplatneného žalobou. V čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie dňa 24.11.2017 spornosť nároku žalobcu zanikla. Na takto zistenom a uvedenom skutkovom základe, preto nemožno prihliadnuť k obsahu odvolania žalobcu a odvolací súd potvrdzuje odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. Obdobný postup zvolil odvolací súd aj pri posudzovaní odvolaní v obdobných právnych veciach. 8. Na tomto skutkovom základe, preto odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 24.11.2017 v celom rozsahu. 9. Podľa § 392 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje rozsudok alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie § 387 CSP potvrdil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 13. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 14. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 15. Súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu z dôvodu jeho plného úspechu v odvolacom konaní. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d), e) CSP).