Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/205/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111236078 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111236078.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: UNITEL - MONT, s.r.o, Okružná cesta 56, Komárno IČO: 36 524 743 zast. Studio Legale, s.r.o., Mostová 2, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 811 874, proti žalovanému: Fin & Rent s.r.o., Lazaretská 19, Bratislava, IČO: 35 896 191, zast.: JUDr. Milan Čápka, advokát, Grösslingova 68, Bratislava, o zaplatenie 22.786,- eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/172/2011-402 zo dňa 2.2.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 31Cb/172/2011-402 zo dňa 2.2.2017 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Súčasne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 100%. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 19.10.2011 sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu pôvodne 18.023.146 eur s príslušenstvom. Podaním doručeným súdu dňa 1.6.2016 požiadal žalobca o zmenu žaloby ktorou si uplatnil sumu 22.786,- eur s príslušenstvom. 2. Svoju žalobu odôvodnil nasledovne. Žalovaný bol v zmysle nájomnej zmluvy po ukončení nájomného vzťahu s prenajímateľom spoločnosťou OC POLUS, a.s. povinný odovzdať prenajaté priestory v takom stave v akom ich prevzal. Za účelom vykonania demolačných prác si žalovaný objednal firmu na vykonanie požadovaných stavebných-demolačných prác a to firmu Z.A.H. s.r.o.. Pri demontáži vzduchotechnického potrubia dňa 29.4.2010 v nájomnej jednotke PIZZA PAZZA s.r.o. zamestnanec stavebnej firmy odrazil potrubie stabilného hasiaceho systému následkom čoho sa aktivoval poplach čoho následkom bolo, že do niektorých nájomných prevádzok pod prevádzkou PIZZA PAZZA s.r.o. zatekalo. Následne bola o tejto udalosti vyrozumená kontaktná osoba od žalobcu, ktorá sa okamžite dostavila do uvedeného priestoru, bola vykonaná predbežná obhliadka poškodených priestorov a boli vykonané opatrenia na zmiernenie škôd o čom bol spísaný záznam (zápis). Žalobca pre účely uplatnenia svojich právnych nárokov na náhradu škody si dal vypracovať súkromný posudok, ktorý vypracoval znalec L.. Z. P. pod č. 35/2010 z 15.10.2010, pričom úlohou znalca bolo posúdenie skutkového stavu a odhad výšky škody po zatečení priestoru. Podľa znalca celková výška škody vrátane DPH bola vyčíslená na sumu 24.911,32 eur. Žalovaný, ktorý je poistený v spoločnosti UNIQA poisťovňa a.s. si uplatnil poistné plnenie. Poisťovňa po vykonanom šetrení poukázala žalobcovi sumu vo výške 7.282,49 eur vo zvyšku odmietla poistné plnenie. 3. Žalovaný sa podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 8.11.2013 písomne k žalobe žalobcu vyjadril vo vyjadrení vzniesol námietku pasívnej legitimácie, podľa jeho názoru je daná pasívna legitimácia spoločnosti, ktorá vykonávala predmetné stavebné úpravy, t.j. nakoľko žalovanému po ukončení nájomného vzťahu vznikla povinnosť uviesť priestory do pôvodného stavu, ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že predmetná poistná udalosť bola likvidovaná aj spoločnosťou UNIQA poisťovňa a.s. pričom poisťovňa v rámci posúdenia rozsahu vzniknutej škody zistila, že skutočná škoda je nižšia ako škoda uplatnená žalobcom na základe súkromného znaleckého posudku a uvedenú poistná udalosť bola skončená vyplatením poistného plnenia žalobcovi vo výške 7.282,49 eur. Žalovaný ďalej poukázal, že počas rokovaní so žalobcom po vzniku predmetnej škodovej udalosti bolo z jeho strany prezentované, že nakoľko zatečením došlo u neho iba k malej škode: „nebude si od našej spoločnosti požadovať akejkoľvek plnenie a preto uplatnenie jeho nároku na súde a v takom rozsahu je pre nás prekvapujúce“ uviedol právny zástupca žalovaného v uvedenom vyjadrení. Taktiež poukázal, že k zatečeniu prevádzky žalobcu došlo v čase (podľa informácií, ktoré mal žalovaný k dispozícií), keď žalobcovi plynula výpovedná lehota z nájmu nebytového priestoru v Obchodnom centre Polus, ktorý skončil podľa získaných informácií v priebehu leta 2010. Podľa žalovaného, keďže žalobca už v podstate ukončoval svoju činnosť nevznikla mu taká škoda ako je stanovená znalcom L.. Z., v ktorom bol použitý spôsob stanovenia škody, ako keby mala byť posudzovaná nehnuteľnosť uvedená do pôvodného stavu. Podľa žalovaného je zrejmé, že žalobca reálne nevynaložil na opravu prevádzky v súvislosti so zatečením náklady vo výške stanovenej znaleckým posudkom, zároveň poukázal, že znalec podľa vyjadrenia žalobcu vykonal obhliadku uvedených priestorov až dňa 2.6.2010 teda vyše mesiaca po zatečení, preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 4. Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 2.6.2016 (na pojednávaní) žalobca predložil súdu „Návrh na zmenu žalobného návrhu v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p. (podľa vtedajšej platnej úpravy) a žiadal aby súd pripustil zmenu žaloby nasledovne: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 22.786,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% z uvedenej sumy od 18.11.2013 do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania. 5. Súd na pojednávaní pripustil zmenu žaloby. 6. Žalobca súdu zároveň predložil súkromný znalecký posudok č. 18/2016 vypracovaný Výskumným ústavom riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva. ktorý skúmal výšku ekonomicky oprávnených nákladov spojených s prevádzkou žalobcom prenajatého priestoru počas obdobia máj až júl 2010, kedy v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 29.4.2010 bola pozastavená obchodná činnosť žalobcu v predmetnom nebytovom priestore. Podľa uvedeného súkromného znaleckého posudku výška ekonomicky oprávnených nákladov žalobcu v rozhodnom období je 22.786,- eur pričom ekonomicky oprávnené náklady predstavujú sumu celkových nákladov za obdobie 05/2010-07/2010 znížených o sumu výnosov za obdobie 05/2010-07/2010. Do výpočtu sú zahrnuté tie náklady a výnosy, ktoré bezprostredne súvisia s prevádzkou priestoru, jedná s o náklady, ktoré bol prevádzkovateľ - žalobca nútený vynaložiť počas obdobia 05/2010-07/2010 kedy mal znemožnené vykonávať prevádzkovú činnosť v dôsledku škodovej udalosti - podľa posudku tieto ekonomické náklady sú žalobcovou stratou. 7. Z výsluchu št. zástupcu žalobcu súd zistil, že prevádzka po škodovej udalosti nebola otvorená, nakoľko žalobca nemal finančné prostriedky, poisťovňa neakceptovala jeho žiadosť o zálohovú platbu. Potvrdil že od prenajímateľa OC Polus dostal výpoveď, nakoľko nemal finančné prostriedky, aby platil za priestory v čase keď prevádzka nefungovala potvrdil však, že nájomcovi bola uhradená kaucia vo výške 500.000,- Sk a z tejto sumy si potom prenajímateľ „strhával“ nájomné. 8. Z výsluchu št. zástupcu žalovaného súd zistil, že žalobca so žalovaným rokoval, žalovaný pomohol žalobcovi s vyplatením poistky a tým mala byť celá vec ukončená. Uviedol, že určite tam nebola vyššia škoda, ako mu bola vyplatená poisťovňou. Poukázal ďalej vo svojej výpovedi, že ani jedna prevádzka sa nehlásila na likvidáciu okrem žalobcu. 9. Z výsluchu štatutárneho zástupcu znaleckej organizácie, ktorá vypracovala súkromný znalecký posudok súd zistil, že uvedený súkromný znalecký posudok bol vypracovaný z podkladov, ktoré jej boli predložené žalobcom. K osobným nákladom uvádzaným v posudku, sa štatut. zástupca znaleckej organizácie vyjadril, že za obdobie mesiacov máj - júl žalobca predložil výplatné listiny všetkých zamestnancov z predložených dokladov identifikovali čistú mzdu a z čistej mzdy zamestnancov identifikovali mzdové náklady na zamestnancov teda, čo im bolo reálne vyplatené, potvrdil, že dochádzka zamestnancov im predložená nebola len mzdové listy, ďalej potvrdil, že prevádzka v mesiacoch január - apríl bola v strate, uviedol že mu nebola poskytnutá informácia o čiastočnom plnení poisťovne, preto nebola zahrnutá ani do konečnej tabuľky, inak by bola ponížená výsledná suma uviedol. Potvrdil, že plnenie poisťovne nebolo vôbec zohľadnené v posudku, uviedol: „Prostredníctvom advokátskej kancelárie sme podklady dostali a v znaleckom posudku sme odpovedali na otázku ktorú nám zadávateľ zadal“. Právny zástupca žalobcu vzniesol na pojednávaní námietku premlčania nakoľko si žalobca zmenou žalobného petitu uplatnil nárok na náhradu nákladov, ktoré síce nazýva ekonomickými, ale tie doteraz uplatňované žalobcom neboli. 10. Na pojednávanie konané 2.2.2017 sa právny zástupca žalobcu nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil preto súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. 11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a to: žalobou žalobcu, vyjadrením žalovaného, písomnými podaniami sporových strán, pripojeným likvidačným spisom poisťovne UNIQA poisťovňa a.s., súkromným posudkom žalobcu ktorý vypracoval L.. P. Z., súkromným znaleckým posudkom doloženým žalobcom vypracovaným Výskumným ústavom riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva ako i ostatným spisovým materiálom a zistil stav veci zistený vykonaním týchto dôkazov: 12. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že došlo k škodovej udalosti, následkom ktorej došlo k znehodnoteniu priestorov žalobcu. Spornou však bola otázka výšky náhrady škody, ktorú si žalobca uplatnil voči žalovanému po plnení poisťovne. 13. Súd posudzoval nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (ďalej OZ). 14. Žalobca a žalovaný sú právnické osoby zapísané do obchodného registra, ich vzťah sa však riadi príslušnými ust. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v zmysle ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. 15. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 261 ods. 9 veta prvá Obchodného zákonníka, § 420 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 488 Občianskeho zákonníka, § 489 Občianskeho zákonníka, § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 101 Občianskeho zákonníka, § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a po vykonaní dokazovania dospel k tomuto záveru. 16. K vznesenej námietke nedostatku pasívnej legitimácie žalovaným. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. S poukazom na uvedené má súd zato, že v danom prípade je daná pasívna legitimácia žalobcu, nakoľko stavebné práce boli vykonávané spoločnosťou, ktorú si žalovaný objednal a nájomcom uvedených priestorov bol žalovaný (aj keď došlo k ukončeniu zmluvy o nájme s prenajímateľom, žalovaný bol povinný tieto priestory dať do pôvodného stavu a následne ich také odovzdať prenajímateľovi) Vecná legitimácia teda vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. 17. K vznesenej námietke premlčania žalovaným. V zmysle obsahu rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 13. novembra 2008, sp.zn. 21 Cdo 2958/2007 „Pod premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva; znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, nakoľko premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným.“ Premlčanie je kvalifikované uplynutie času určené v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby právo bolo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Námietka má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému subjektu priznať. Na dôvažok súd uvádza, že premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá naďalej vo forme naturálneho záväzku. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, a rozdiel od preklúzie práva, čo veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané ak túto námietku dlžník nevzniesol. Vznesenie námietky premlčania pred uplynutím premlčacej doby povinným subjektom vyvolá právny stav, keď súd oprávnenej osobe premlčané právo (nárok) nemôže priznať, lebo vznesením námietky premlčania dlžníkom - žalovaným došlo k zániku nároku. V dôsledku uvedeného súd skúmal, či vznesenie námietky je odôvodnené a v súlade s ustanoveniami právnych predpisov. Rozsudkom NS SR z 25. marca 1998, sp.zn. 4 Cdo 5/98 bolo dôvodené, že „Na námietku premlčania súd prihliadne len vtedy, ak sa dlžník premlčania zjavne dovolá, nestačí len všeobecné vyjadrenie dlžníka k časovému aspektu uplatneného nároku. Podaním doručeným súdu sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 18.023,146 eur vrátane DPH titulom náhrady škody po zatečení do prenajatých priestorov. Podaním, doručeným súdu dňa 1.6.2016 podal žalobca návrh na zmenu žaloby. Predmetnou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 22.786,- eur titulom náhrady škody ekonomicky oprávnených nákladov v rozhodnom období. Súd na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 22.9.2016 pripustil zmenu žaloby. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalovaného vzniesol námietku premlčania. Súd prisvedčil právnemu zástupcovi žalovaného a má zato, že nárok žalobcu uplatnený podaním doručeným súdu 1.6.2016 je premlčaný, nakoľko škoda vznikla 29.4.2010, znalecký posudok(žalobca požiadal znalca pre účely uplatnenia svojich právnych nárokov na náhradu škody) bol znalcom vypracovaný 5.10.2010, a ktorým bola stanovená výška škody stavebných prác a hodnoty porušeného objektu, poisťovňa UNIQA poisťovňa a.s. na základe riešenia poistnej udalosti vyplatila žalobcovi dňa 4.5.2011 poistné plnenie vo výške 7.282,49 eur a žaloba bola podaná na súd dňa 19.10.2011. S poukazom na cit. ustanovenia § 420 a nasl., t.j. súd posudzoval nárok na náhradu škody podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v súlade s cit. ust. § 106 premlčacia lehota po doručení znaleckého posudku, resp. po vyplatení poistného plnenia poisťovne, kedy žalobca vedel výšku škody, t.j. 4.5.2011, pričom návrh na zmenu žaloby bol súdu doručený 1.6.2016, t.j. po dvojročnej premlčacej lehote. Na základe uvedeného súd námietku premlčania vyhodnotil ako odôvodnenú. 18. Taktiež má súd zato, že žalobca v konečnom dôsledku neuniesol dôkazné bremeno v prejednávanej veci. Súdu nepredložil ani neoznačil dostatočné dôkazy, spôsobilé preukázať, že nárok uplatnený v žalobe je dôvodný: žalobca síce predložil súkromný znalecký posudok (pôvodný znalecký posudok L.. Z. na základe ktorého poisťovňa čiastočne plnila), a však nepreukázal uplatnenú výšku škody t.j. nešpecifikoval túto výšku. Žalobca následne podal návrh na zmenu žalobného návrhu (l.č. 297), ktorým si uplatnil sumu 22.786,00 eur s príslušenstvom na základe nového súkromného znaleckého posudku č.18/2016 (l.č. 299), ktorým však bola stanovená výška ekonomicky oprávnených nákladov spojených s prevádzkou priestorov žalobcu v prenajímateľa NC POLUS CITY CENTER. Štatutárny zástupca znaleckej organizácie sám vo svojej výpovedi uviedol, že pri vypracovaní predmetného posudku vychádzal z podkladov ktoré mu boli objednávateľom t.j. žalobcom predložené. Potvrdil, že mu nebolo oznámené čiastočné plnenie poisťovne, teda nemal o tom vedomosť, a preto to nebolo ani v posudku v stanovenej výške ekonomicky oprávnených nákladov zohľadnené, taktiež jednoznačne potvrdil, že prevádzka bola v mesiacoch január až apríl v strate. Súd poukazuje, že nárok žalobcu súd vyhodnotil ako premlčaný. V tomto kontexte súd má za to, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010). 19. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku predmetného rozsudku. 20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP. 21. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalobca, ktorý s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedol, že súd prvej inštancie po právnej stránke nesprávne posúdil námietku premlčania žalovaného, keď ju považuje za odôvodnenú a zároveň sa predčasne vyjadroval k meritu veci. Uviedol, že žaloba podaná 19.10.2011 a zmena žalobného petitu podľa § 95 O.s.p. z 1.6.2016 sú postavené na rovnakom skutkovom základe, a to že v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 9.4.2010 došlo k znemožneniu vykonávať prevádzkovú činnosť v poškodenom priestore G 104 NC POLUS CITY CENTER v Bratislave, prevádzka T - Centrum v období máj - jún 2010. Škodou sú aj ekonomické náklady spoločnosti. Právna kvalifikácia skutku sa zachovala aj po zmene žalobného petitu ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku a použitia právnych noriem súdom. Z návrhu na začatie konania vyplýva, že žalobca sa domáha voči žalovanému zaplatenia peňažného plnenia na základe opísania rozhodných skutkových okolností, z ktorých vyvodzuje uplatnený nárok. Právny titul to znamená právnu kvalifikáciu žalobca v návrhu uviedol a je ňou škoda. Z podania žalobcu zo dňa 1.6.2016 vyplýva, že žalobca ním zmenil, rozšíril petit pôvodne uplatnený petit v žalobe, keď na miesto zaplatenia sumy 18.023,146 eur s príslušenstvom požadoval 22.786,- eur, tak ako to špecifikoval v tomto podaní, pričom k zmene skutkových okolností podľa názoru žalobcu pôvodne uvedených v žalobe na začatie konania nedošlo. Prvoinštnačný súd preto pochybil, keď aj pôvodne uplatnený nárok považoval za zmenu návrhu. Ďalej uvádza, že napriek tomu, že súd považuje právny nárok žalobcu za premlčaný vyjadroval sa aj k meritu veci, ale predčasne. Žalobca má za to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, keď tvrdí, že žalobcovi poisťovňa vyplatila poistné plnenie vo výške 7.282,49 eur, ale znalecký posudok č. 18/2016 podľa úvahy súdu žiadal od žalovaného nahradenie tejto škody duplicitne, čo však nie je pravda. Duplicitná položka je len za búracie a demoličné práce v hodnote 4.213,61 eur, nie všetky položky poistného plnenia, pretože nie sú ekonomickými nákladmi. Chyba nastala neoboznámením sa znaleckej organizácie s vyúčtovaním poisťovne. Súd tiež uviedol, že žalobca bol v januári až apríly, rok nie je uvedený, aj tak v strate. To je tiež nesprávny názor, pretože ako vyplýva zo strany 5 a 6 posudku z 31.5.2016, práve v dôsledku škodovej udalosti došlo k znemožneniu vykonávať prevádzkovú činnosť v poškodených priestoroch od mája do júna 2010. Preto aj došlo k útlmu prevádzkovej činnosti, čo je len logický dôsledok udalostí. Na základe toho, že za máj 2010 nebol zaplatený poplatok prenajímateľovi, prenajímateľ od nájomnej zmluvy z 28.5.2008 odstúpil ku dňu 14.7.2010 a preto žalobca už prevádzku nemohol otvoriť. Dlžné nájomné si napokon prenajímateľ započítal so zábezpekou. Žalobca má za to, že aj uplatnený nárok vo výške 18.146,- eur nie je premlčaný. V prevyšujúcej časti rozšírený návrh je v časti o zaplatenia 4.762,854 eur premlčaný. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 22. K odvolaniu žalobcu sa písomne dňa 21.6.2017 vyjadril žalovaný, ktorý vo vyjadrení uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Uviedol, že je nepochybné, že žalobca si žalobou zo dňa 18.10.2011 uplatňoval voči žalovanému náhradu škody vo výške 18.023,14 eur titulom uvedenia predmetnej nehnuteľnosti do pôvodného stavu, viď aj znalecký posudok znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty stavebných prác a odhad hodnoty nehnuteľností a viď aj 5 odsek na predposlednej strane žaloby, ktorý znie: „Máme za to, že žalobcovi vznikla škoda na stavebných prácach a poruchách nájomnej jednotky (objektu) vo výške 18.023,146 eur vrátane DPH“. Žalobca uvedomujúc si svoju dôkaznú núdzu až v r. 2016 predkladá návrh na zmenu žaloby, podanie žalobcu datované k 31.5.2016 tak, že žiada náhradu škody vo výške 22.786,- eur, avšak už titulom náhrady „ekonomicky oprávnených nákladov“, pod ktorými sa v zmysle návrhu na zmenu žaloby rozumie napr. aj strata žalobcu v predmetnom období z dôvodu pozastavenia obchodnej činnosti v dôsledku škodovej udalosti, viď aj druhá strana návrhu žalobcu na zmenu žaloby a viď aj znalecký posudok týkajúci sa ekonomicky oprávnených nákladov znaleckej organizácie pre odbor Ekonomika a riadenie podnikov. Z pohľadu žalovaného je nepochybné, že tu ide o oddeliteľné zložky práva na náhradu škody, s čím sa ostatne stotožnil aj konajúci súd, viď napr. prvý odsek na 7 strane odôvodnenia rozsudku, z ktorých nárok na náhradu škody vo výške 22.786,- eur bol na súde uplatnený po uplynutí premlčacej doby, a voči ktorému bola v konaní riadne žalovaným vznesená námietka premlčania. Takáto nekonzistentnosť skutočností uvádzaných žalobcom, resp. zmena dôvodu, z ktorého má byť žalobcovi priznaná náhrada škody taktiež vzbudzuje pochybnosti, či vôbec a ak, tak v akej výške žalobcovi vznikla nejaká škoda presahujúca žalobcovi už vyplatené poistné plnenie. Súčasne žalovaný poukazuje na právnu doktrínu, z ktorej je zrejmé, že ak sa uplatnený nárok skladá z oddeliteľných zložiek práva na náhradu škody, začína premlčacia doba u každej zložky na náhradu škody plynúť samostatne, aj keď ide o nárok z tej istej jednorazovej škodovej udalosti, t.j každému čiastkovému nároku, v našom prípade nároku na náhradu škody na stavebných prácach, poruchách nájomnej jednotky ako aj nároku na náhradu tzv. ekonomicky oprávnených nákladov, plynula samostatná premlčacia doba a v čase keď si žalobca nárok na náhradu ekonomických nákladov uplatnil na súde, tak už premlčacia doba uplynula a žalovaný platne vzniesol námietku premlčania. Z týchto dôvodov navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 23. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodol odvolací súd dňa 21.6.2018, teda po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 24. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy. 25. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 26. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie po právnej stránke nesprávne posúdil námietku premlčania žalovaného, keď ju považuje za odôvodnenú a zároveň uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie sa predčasne vyjadril i k meritu veci. Žalobca má za to, že žaloba podaná dňa 19.10.2011 a zmena žalobného petitu podľa § 95 O.s.p. zo dňa 1.6.2016 sú postavené na rovnakom skutkovom základe a to, že v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 29.4.2010 došlo k znemožneniu vykonávať prevádzkovú činnosť v poškodenom priestore G 104 NC POLUS CITY CENTER v Bratislave, prevádzka T - Centrum v období máj - jún 2010. Má za to, že právna kvalifikácia skutku sa zachovala aj po zmene žalobného petitu, pričom právny titul, to znamená právnu kvalifikáciu žalobca v návrhu uviedol a je ňou škoda. 27. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že takéto tvrdenie žalobcu nie je opodstatnené. Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvoinštančným súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom sa prvoinštančný súd zaoberal všetkými tvrdenými skutočnosťami, ako i vznesenými námietkami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a dospel k správnemu právnemu záveru, keď ustálil, že žaloba je neopodstatnená z dôvodu premlčania nároku. 28. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca a žalovaný sú právnické osoby zapísané do obchodného registra, ich vzťah (podnikateľský) sa však riadi príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v zmysle ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. 29. V tejto súvislosti však odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že použitie Občianskeho zákonníka sa obmedzuje len na zmluvy upravené ako zmluvné typy v Občianskom zákonníku, ak budú uzavreté medzi subjektmi uvedenými v odseku 1 a 2 § 261 Obchodného zákonníka, a len na osobitné ustanovenia Občianskeho zákonníka o príslušnom zmluvnom type. Všetko ostatné, čo priamo zmluvný typ neupravuje sa bude spravovať všeobecnými ustanovenia Obchodného zákonníka o záväzkových vzťahoch napr. náhrada škody, premlčanie a pod. Ak dôjde vo vzťahu medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, k prípadnému vzniku nároku na náhradu škody, riadi sa premlčanie práva úpravou Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník obsahuje kogentnú a ucelenú úpravu problematiky premlčania, kde v obchodných záväzkových vzťahoch je vylúčené použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní. 30. Keďže predmet sporu sa nepochybne týka podnikateľskej činnosti oboch strán sporu, ktorý v čase vzniku tohto vzťahu boli podnikateľmi, posudzuje sa premlčanie podľa ust. § 387 a nasl. Obchodného zákonníka, a teda premlčacia lehota v danom prípade je štvorročná. 31. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania nepochybne súvisí aj skutočnosť, že žalobca si žalobou zo dňa 18.10.2011 uplatňoval voči žalovanému náhradu škody vo výške 18.023,146 eur vrátane DPH titulom vzniknutej škody na stavebných prácach a poruchách nájomnej jednotky, titulom uvedenia predmetnej nehnuteľnosti do pôvodného stavu. Žalobca pre účely uplatnenia svojich právnych nárokov na náhradu škody požiadal súdneho znalca ako vyplýva zo samotnej žaloby L.. P. Z., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty stavebných prác a odhad hodnoty nehnuteľnosti o vypracovaní znaleckého posudku. Úlohou znalca bolo posúdenie skutkového stavu a odhad výšky škody po zatečení priestoru, toho času najmä žalobcu. Výšku škody stavebných prác a hodnoty porušeného objektu stanovil tak, aby bola v plnom rozsahu rešpektovaná požiadavka uvedenia posudzovanej nehnuteľnosti do pôvodného stavu, teda do stavu pred poškodením (žaloba zo dňa 19.10.2011). 32. Návrhom zo dňa 31.5.2016 súdu doručenému dňa 2.6.2016 žalobca predložil návrh na zmenu žaloby tak, že žiada náhradu škody vo výške 22.786,- eur, avšak už titulom náhrady „ekonomicky oprávnených nákladov“, keď žalobca predložil súdu znalecký posudok č. 18/2016 zo dňa 31.5.2016 vyhotovený Výskumným ústavom riadenia hodnoty, podniku a súdneho inžinierstva, Bratislava, keď predmetný znalecký posudok skúmal výšku ekonomicky oprávnených nákladov spojených s prevádzkou žalobcom prenajatého priestoru počas obdobia máj až jún 2010, kedy v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 29.4.2010 bola pozastavená obchodná činnosť žalobcu v predmetnom nebytovom priestore. Žalobca v predmetnom návrhu sám uviedol, že po preskúmaní a analýze skutkového stavu dospela znalecká organizácia k názoru, že výška oprávnených nákladov žalobcu v rozhodnom období je 22.786,- eur. Do výpočtu ekonomicky oprávnených nákladov boli zahrnuté tie náklady a výnosy, ktoré bezprostredne súvisia s prevádzkou priestoru G 104. Ide o náklady, ktoré prevádzkovateľ bol nútený vynaložiť počas obdobia 5/2010 až 7/2010, kedy mal znemožnené vykonávať prevádzkovú činnosť v dôsledku škodovej udalosti. Žalovaný vzniesol na pojednávaní dňa 22.9.2016 námietku premlčania nároku žalobcu. Odvolací súd prisvedčil právnemu názoru žalovaného v podanom vyjadrení k odvolaniu, že je nepochybné, že ide o oddeliteľné zložky práva na náhradu škody s čím sa stotožnil v konečnom dôsledku aj súd prvej inštancie a teda ak sa uplatnený nárok skladá z oddeliteľných zložiek práva na náhradu škody začína premlčacia doba u každej zložky na náhradu škody plynúť samostatne aj keď ide o nárok z tej istej jednorázovej škodovej udalosti. Je nesporné, že k zmene návrhu môže dôjsť kedykoľvek za konania pokiaľ nebolo vyhlásené rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Je treba však uviesť, že zmena návrhu je podaním vo veci samej a teda v prípade nároku na náhradu škody na stavebných prácach, poruchách nájomnej jednotky ako aj nároky na náhradu tzv. ekonomický oprávnených nákladov plynula samostatná premlčacia doba a v čase, keď si žalobca nárok na náhradu ekonomických nákladov uplatnil na súde, už premlčacia doba uplynula. Pokiaľ teda k škodovej udalosti došlo dňa 29.4.2010 a k uplatneniu ekonomicky oprávnených nákladov spojených s prevádzkou priestoru G 104 v Bratislave počas obdobia máj až júl 2010, tak ako je vyššie špecifikované došlo až podaním zo dňa 2.6.2016 došlo tak až po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty, teda oneskorene. Je síce pravdou, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody zo škodovej udalosti zo dňa 29.4.2010, ale skutkový stav, na základe ktorého si uplatňuje svoj nárok je odlišný v podaní zo dňa 19.10.2011, kedy si uplatnil nárok na náhradu škody na stavebných prácach a poruchách nájomnej jednotky a návrhu zo dňa 2.6.2016 kde si uplatnil ekonomické oprávnené náklady spojené s prevádzkou priestoru G 104, čo je úplne odlišný nárok. 33. Nad rámec uvedeného sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že v konečnom dôsledku žalobca neuniesol dôkazné bremeno v prejednávanej veci, keď nepredložil ani neoznačil dostatočné dôkazy, spôsobilé preukázať, že nárok uplatnený v žalobe je dôvodný a to najmä v súvislosti s presnou špecifikáciou výšky škody, berúc do úvahy vyplatené poistné plnenie, čo v priebehu prvoinštančného konania nešpecifikoval. 34. Aj napriek tomu, že súd prvej inštancie vyhodnotil, že nárok žalobcu je premlčaný podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka v lehote dvoch rokov odo dňa, keď sa poškodený mal dozvedieť o škode a kto za ňu zodpovedá a odvolací súd posúdil predmetný vzťah v súvislosti s premlčaním žalovaného nároku podľa ustanovení Obchodného zákonníka, teda v štvorročnej premlčacej lehote, tento nedostatok nemal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nárok žalobcu je premlčaný aj podľa ustanovení Obchodného zákonníka a preto odvolací súd s poukazom na hore uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 35. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný preto mu patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 36. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).