KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava14. 8. 2018plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/126/2017 z 14. 8. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. augusta 2018, sp. zn. 3CoKR/126/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1111236665.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/126/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111236665
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111236665.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a členov
senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Marek Letkovský,
so sídlom správcovskej kancelárie Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava - správca konkurznej podstaty
úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35
784 717, právne zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843,
proti žalovanej: V. B., nar. XX.XX.XXXX., H. XX, XXX XX A., právne zast.: FUTEJ & Partners, s.r.o.,
Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 8Cbi/190/2011-45 zo dňa 29.05.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 8Cbi/190/2011-45 zo dňa 29.05.2017
potvrdzuje.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh žalobcu zo dňa 19.10.2011
o určenie neúčinnosti právneho úkonu, z titulu prednostného uspokojenia pohľadávky pred ostatnými
veriteľmi, ktorých pohľadávky boli splatné skôr, ako pohľadávka žalovanej vo výške 4.479,73 Eur.
Žalobca mal za to, že úpadca v čase pred vyhlásením konkurzu, t.j. v čase, keď nemal dostatok
finančných prostriedkov, aby splnil všetky svoje splatné záväzky, zvýhodnil žalovanú vyplatením
žalovanej sumy a neodôvodnene zvýhodnil žalovanú ako svojho veriteľa pred ostatnými veriteľmi so
skôr splatnými pohľadávkami pred pohľadávkou žalovanej. Žalobca sa domáhal vyslovenia neúčinnosti
právneho úkonu úpadcu, ktorým je uspokojenie pohľadávky žalovanej. Plnenie jednotlivým členom
družstva zo strany úpadcu bolo poskytované vždy vyplatením peňažných prostriedkov, a to z
titulu vyplatenia zmenky, vyrovnacieho podielu na základe skončenia členstva člena družstva alebo
vyrovnacieho podielu na základe zníženia členského vkladu člena družstva. Spôsob uspokojenia
pohľadávky žalovanej ako člena družstva žalobca preukazoval z účtovných záznamov úpadcu s tým, že
žalovaná bola príjemcom finančných prostriedkov od úpadcu.

2. Uznesením č.k. 8Cbi/190/2011-24 dňa 10.02.215 prvoinštančný súd vyzval žalobcu, aby v lehote
10 dní od doručenia uznesenia pod následkom odmietnutia podania odstránil vady návrhu na začatie
konania zo dňa 19.10.2011.

Písomným podaním zo dňa 02.04.2015 doručeným súdu dňa 08.04.2015 žalobca doplnil požadované
údaje, ako aj upresnil petit žaloby nasledovne:



I. Právny úkon úpadcu, uspokojenie pohľadávky žalovanej vzniknutej titulom vyrovnacieho podielu, ktorú
úpadca uspokojil prevodom z bankového účtu vedeného v Poštovej banke, a.s. dňa 28.12.2009 vo výške
4.479,73 Eur, je voči veriteľom úpadcu prihláseným do konkurzu neúčinný.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ
INVESTÍCIE k rukám žalobcu sumu 4.479,73 Eur.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie po preskúmaní dôvodov podanej a následne doplnenej žaloby zo dňa 02.04.2015
posúdil žalobný návrh žalobcu podľa § 9 ods. 3, ako aj § 57 ods. 1, 2, 4 a § 59 a § 60 ZKR a dospel
k záveru, že nie je dôvodná.

Podľa ust. § 9 ods. 1 ZKR, spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a)
štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej
rady právnickej osoby; b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe
kvalifikovanú účasť; c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista
alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b); d) blízka osoba fyzickej osoby
uvedenej v písmenách a) až c; e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z
osôb uvedená v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.

Podľa ust. § 57 ods. 1 prvá veta ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči
veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona
odporuje.

Podľa ust. § 57 ods. 2 prvá veta ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u
povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu.

Podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,
ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa ust. § 59 ods. 1 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon,
ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú ak vyhlásením konkurzu,
zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku
vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným veriteľom.

Podľa ust. § 59 ods. 3 ZKR, zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok
dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa
predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa ust. § 59 ods. 4 ZKR, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli
urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon
urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka,
ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa ust. § 60 ods. 1 ZKR, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich
veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť
druhej strane známy.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že žalovaná nie je osobou a nemožno
ju ani považovať za osobu spriaznenú s dlžníkom (úpadcom), naviac žalobca túto skutočnosť ani
netvrdil. Vo vydanom rozhodnutí vyslovil záver, že odporovať je možné len tie právne úkony, ktoré boli
uskutočnené v lehote jedného roka pred začatím konkurzného konania a úpadok nemožno prezumovať.
Žalobca dôvodnosť žaloby nepreukázal a nie sú dané ani predpoklady na odporovanie právnemu úkonu
titulom zvýhodňujúcich právnych úkonov v neprospech ďalších veriteľov s úmyslom ukrátiť týchto ďalších
veriteľov pri uspokojení pohľadávky žalovanej.



5. Súd prvej inštancie v zamietavom stanovisku ďalej uviedol, že neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že
PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (úpadca) prednostne uspokojil žalovanú pred
inými veriteľmi, ktorých pohľadávky boli splatné skôr. Pohľadávky, ktoré mali byť žalovanej vyplatené, nie
sú žalobcom presne špecifikované. Je nesporné, že žalovaná vkladala za účelom zhodnotenia jej vlastné
finančné prostriedky úpadcovi a skutočnosť, že sa PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE
(úpadca) dostal do finančných problémov a nebol schopný plniť si svoje záväzky voči svojim členom
nemôže byť na ťarchu žalovanej. Podmienky pre odporovanie podľa § 59 a § 60 ZKR, ktoré by zakladali
predpoklady pre určenie neúčinnosti právneho úkonu úpadcu súd prvej inštancie nemal za preukázané,
a preto súd žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.

6. Súd prvej inštancie ohľadne prejednania žalobného návrhu (dňa 29.05.2017) posúdil návrh právneho
zástupcu žalobcu, pojednávanie z dôvodu odvolania pôvodného SKP schôdzou veriteľov odročiť tak,
že uvedený dôvod nepovažoval za relevantný a vo veci rozhodol. Dôvodom na odročenie pojednávania
bola výmena správcu za JUDr. Silviu Prachovú s tým, že o výmene v čase rozhodovania ešte súd
prvej inštancie nerozhodol. Súd prvej inštancie s poukazom na § 36 ods. 5 ZKR konštatoval, že
doterajší správca nestratil procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania, nepovažoval uvedený dôvod
za relevantný a mal za to, že až na základe právoplatného rozhodnutia konkurzného súdu dochádza k
odvolaniu pôvodného a ustanoveniu nového správcu.

7. Voči vydanému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že sa
nestotožňuje s rozhodnutím súdu v tom smere, že súd neakceptoval ospravedlnenie neúčasti právneho
zástupcu žalobcu na pojednávaní a jeho žiadosť o odročenie pojednávania a pojednával v neprítomnosti
právneho zástupcu žalobcu, ako aj vec meritórne rozhodol.
Poukazoval na to, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že doteraz menovaný správca konkurznej
podstaty nestratil procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania. K odvolaniu nového a k ustanoveniu
nového správcu dochádza až na základe právoplatného rozhodnutia konkurzného súdu, ktoré doteraz
vydané nebolo. Súd v odôvodnení zdôraznil, že ak súd vyhovie návrhu schôdze veriteľov na výmenu
správcu, nie je proti takémuto uzneseniu možné podať odvolanie. Žalobca v odvolaní namietal, že pre
prejednávanú vec malo byť podstatné najmä to, že s uznesením schôdze o výmene správcu je spojené
aj zákonné obmedzenie rozsahu činnosti doterajšieho správcu, a to na najnutnejšie úkony. Ktoré úkony
sú tie, ktoré nepripúšťajú odklad, ZKR bližšie nešpecifikuje. Podľa názoru súdu prvej inštancie sú
však povinnosti správcu upravené v ZKR, ale aj v zákone o správcoch, podľa ktorých musí správca,
pokiaľ nebol z jeho funkcie právoplatne odvolaný, postupovať. Schôdza veriteľov mohla podľa názoru
súdu prvej inštancie uznesením určiť presný rozsah najnutnejších úkonov, avšak z obsahu zápisnice zo
zasadnutia veriteľského výboru konaného dňa 28.04.2017 takýto presný rozsah nevyhnutných úkonov
správcu nevyplýva.
Mal za to, že súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, ktorý nemal
možnosť sa v konaní účinne brániť, čím mu bola podľa nášho názoru odňatá možnosť konať pred
sudom. Súd prvej inštancie neakceptoval ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu žalobcu ako aj
jeho žiadosť o odročenie pojednávania z uvedených dôvodov a na tomto pojednávaní vec meritórne
prejednal a rozhodol, je potrebné takéto rozhodnutie a postup súdu považovať za arbitrárne, resp. za
šikanózne.
Žalobca v podanom odvolaní poukázal na § 36 ods. 5 ZKR, ak sa schôdza veriteľov uznesie na výmene
správcu, doterajší správca môže do ustanovenia nového správcu alebo odmietnutia hlasovania schôdze
veriteľov súdom vykonávať len úkony, ktoré nepripúšťajú odklad; schôdza veriteľov môže uznesením
určiť presný rozsah týchto úkonov.

8. Právny zástupca žalobcu dňa 24.05.2017 ospravedlnil svoju ako aj žalobcovu neúčasť na vytýčenom
pojednávaní na 29.05.2017, a zároveň požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že dňa 28.04.2017
došlo na schôdzi veriteľov úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE k výmene
správcu konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Mareka Letkovského za nového správcu JUDr. Silvia
Prachová, pričom toto rozhodnutie nebolo do dňa podania odsúhlasené súdom, a že účasť na
pojednávaní a rozhodovanie o ďalšom postupe v konaní je úkonom, ktorý znesie odklad, a o ktorom by
mal v prípade výmeny správcu rozhodovať nový správca v záujme kontinuity.
Žalobca v žiadnom prípade nespochybnil svoju procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania, avšak
vychádzal z dispozičného oprávnenia účastníka konania, ktoré môže v prípade potvrdenia výmeny
správcu zo strany súdu nový správca využiť aj tým spôsobom, že nebude v konaní pokračovať ďalej a



vezme žalobu späť. V takom prípade by dochádzalo účasťou na vytýčenom pojednávaní a prejednaním
veci okrem iného k zbytočnému navyšovaniu nákladov spojených s účasťou právneho zástupcu na
pojednávaní, ktoré predstavujú pohľadávku proti podstate. V záujme hospodárnosti konania, preto
žalobca vyhodnotil, že účasť na pojednávaní ako aj samotné otvorenie pojednávania nie sú z uvedených
dôvodov účelné a hospodárne. Čo sa týka obmedzenia rozsahu činnosti doterajšieho správcu, na ktoré
poukázal súd, že zo strany schôdze veriteľov nebolo uskutočnené, máme za to, že prijatie takéhoto
rozhodnutia zo strany schôdze veriteľov nie je podmienkou obmedzenia úkonov, ktoré môže správca
počas predmetného obdobia vykonávať. Práve naopak, žalobcovi táto reštrikcia vyplýva priamo zo
zákona a pokiaľ by konal naďalej v plnom rozsahu, porušil by ustanovenie § 36 ods. 5 ZKR, ak by
uskutočnil úkon, ktorý by odklad zniesol. V závere podaného odvolania žalobca poukázal na § 183, §
184 OSP (platné a účinné v čase podania odvolania) a pri citovaní uvedených zákonných ustanovení
žiadal vydané rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu, ktoré mu bolo riadne doručené v určenej lehote nevyjadril.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
- CSP v spojení s § 470 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania,
po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel k
právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku zákona.
Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia prvoištančného
súdu a toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Odvolateľ súdu prvej inštancie vytýkal nesprávnosť procesného postupu a odňatie možnosti odvolateľa
(žalobcu) konať pred súdom tým, že neakceptoval ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu
a žalobcu z pojednávania, vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti a nevysporiadal sa s
podaním zo dňa 24.05.2017, návrhom na odročenie pojednávania nariadeného na 29.05.2017.
Odvolaciu námietku vytýkajúcu súdu prvej inštancie odňatie možnosti odvolateľa (žalobcu) konať
pred súdom neakceptovaním ospravedlnenia z pojednávania, prejednaním a rozhodnutím veci v
neprítomnosti žalobcu odvolací súd nevzhliadol dôvodnou. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje
so správnosťou procesného postupu prvoinštančného súdu, dôvody ktorého konajúci súd uviedol
dostatočne a právne akceptovateľným spôsobom.

13. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že konanie v prejednávanej veci začalo žalobou
doručenou súdu dňa 19.10.2011. Konajúci súd vo veci nariadil pojednávanie na 29.05.2017 o 10.30 hod.,
na ktoré strany sporu riadne predvolal. Právny zástupca žalobcu si predvolanie prevzal 09.05.2017, t.j. v
dostatočnom čase potrebnom na prípravu na pojednávanie, ako aj na oznámenie prípadného závažného
dôvodu pre odročenie pojednávania, spĺňajúceho zákonné podmienky § 183 CSP.

Ospravedlnenie z pojednávania právny zástupca žalobcu doručil konajúcemu súdu elektronicky
(mailom) dňa 24.05.2017 o 14.48 hod. s odôvodnením, že dňa 28.04.2017 došlo na schôdzi veriteľov
PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE k výmene správcu konkurznej podstaty, pričom
rozhodnutie nebolo odsúhlasené súdom. Účasť na pojednávaní podľa právneho zástupcu žalobcu nie
je neodkladným úkonom, ale úkonom ktorý znesie odklad a bude vecou nového správcu, ako bude vo
veci podanej ďalej konať.

14. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o
nedôvodnosti a účelovosti doručeného ospravedlnenia, ktoré nespĺňa zákonné predpoklady na



odročenie pojednávania. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že právny zástupca žalobcu
dôvodnosť ospravedlnenia zakladá na skutočnosti - výmene správcu konkurznej podstaty, ktorá nastala
tri mesiace pred nariadením termínu pojednávania, konajúcemu súdu bola známa a v súvislosti s
prípravou pojednávania sa s ňou vysporiadaval.

Právny zástupca žalobcu v odvolaní nespochybnil súdom prvej inštancie konštatovanú procesnú
spôsobilosť žalobcu JUDr. Mareka Letkovského byť účastníkom konania, dôvodil len dispozičným
oprávnením žalobcu, ktoré môže v prípade potvrdenia výmeny správcu konkurzným súdom nový
správca využiť aj tým spôsobom, že nebude v konaní pokračovať ďalej a vezme žalobu späť. Takáto
subjektívna, ničím nepodložená argumentácia právneho zástupcu žalobcu obsahujúca úvahu o možnom
postupe nového správcu do budúcnosti je neprípustná a nemôže byť právne relevantným dôvodom na
odročenie pojednávania, ani na vyhovenie odvolaniu.

15. V zmysle zásad, na ktorých spočíva občianske súdne konanie a prejednávanie sporových vecí
súdom, predstavuje pojednávanie zákonom vytvorený priestor strán sporu na vedenie procesného
útoku, alebo procesnej obrany, ako aj priestor súdu na vykonávanie procesných úkonov, vedenie
dokazovania a sumarizovanie skutkového stavu tvoriaceho podklad na rozhodnutie. Účasť na
pojednávaní je nielen procesným právom strany sporu, ale zároveň aj vyjadrením miery jeho záujmu
o spor (najmä v pozícii žalobcu) a priestorom na osobný prednes podstatných skutkových tvrdení a
dôkazov, ktoré považuje vo svoj prospech (pre dosiahnutie úspechu vo veci) za podstatné a rozhodujúce.
Neúčasť na pojednávaní musí byť podložená vážnym, pre súd ospravedlniteľným, dôvodom.

Podľa § 36 ods. 5 ZKR, ak sa schôdza veriteľov uznesie na výmene správcu, doterajší správca môže
do ustanovenia nového správcu alebo odmietnutia hlasovania schôdze veriteľov súdom vykonávať len
úkony, ktoré nepripúšťajú odklad; schôdza veriteľov môže uznesením určiť presný rozsah týchto úkonov.

Ospravedlnenie z pojednávania s poukazom na to, že podľa právneho zástupcu žalobcu účasť na
pojednávaní nie je neodkladným úkonom správcu konkurznej podstaty podľa § 36 ods. 5 zákona NR SR
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) neobstojí a je neprípustné. Žalobcovi ani
jeho právnemu zástupcovi nič nebránilo na pojednávanie sa dostaviť.

16. Podmienky na prejednanie veci na pojednávaní, vrátane právnym zástupcom žalobcu namietanej
výmeny správcu a účasti pôvodného správcu (žalobcu) na pojednávaní, skúma a hodnotí konajúci
súd na začiatku pojednávania. Navyše právne zastúpený žalobca mohol konať prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, ktorého plná moc bola v čase konania pojednávania platná a procesne účinná.
Argumentácia právneho zástupcu žalobcu a výklad neodkladného úkonu správcu, za ktorý podľa jeho
názoru nie je možné považovať účasť na pojednávaní, neobstojí. Súdna prax už dala odpoveď na otázku,
že účasť na súdnom pojednávaní nesporne je neodkladným úkonom tak právneho zástupcu (okrem
prípadu, ak ho klient tejto povinnosti nezbaví), ako aj správcu konkurznej podstaty, ktorý je v súčasnom
právnom priestore právne kvalifikovanou osobou (advokátom) a jeho úlohou je hájiť záujmy konkurznej
podstaty v prospech konkurzných veriteľov o to viac, ak je sám iniciátorom sporu.

Právo strany sporu, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo veci
bez prítomnosti strany sporu, ale tak, že súd je povinný umožniť strane sporu uplatnenie tohto práva.
Ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu a žalobcu z pojednávania nariadeného na 29.05.2017
nespĺňalo charakter dôležitého dôvodu predpokladaného § 183 ods. 1 až 3 CSP. Pojednávaním bez
prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu nebolo žalobcovi znemožnené, aby uskutočňoval svoje
procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

17. Skutočnosť, že súd prvej inštancie odvolateľovi pred prejednaním veci neoznámil, že žiadosť
právneho zástupcu o odročenie pojednávania neakceptuje (§ 183 ods. 4 CSP), odvolací súd vzhľadom
na okolnosti kauzy nepovažuje za procesné pochybenie, ktorým by došlo k porušeniu práva žalobcu na
spravodlivý súdny proces.

Podľa § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie
je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje



odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno
upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

Naplnenie obsahu tejto normy zmaril sám účastník, tým, že žiadosť o odročenie pojednávania
nariadeného na 29.05.2017 o 10.30 hod., doručil súdu v krátkom termíne pred termínom jeho
konania, čím súdu dostatočne neumožnil a nevytvoril priestor na doručenie oznámenia (vyrozumenia)
o neakceptovaní jeho žiadosti. Nemožno pritom opomenúť, že žalobca ako aj jeho právny zástupca je
kvalifikovanou práva znalou osobou (advokátom), od ktorého je potrebné a dôvodné vyžadovať procesne
správanie súladné so zákonom, tak aby nielen právny zástupca ale aj súd mal priestor sa s takýmto
podaním vysporiadať a svoj procesný postup strane sporu oznámiť.

18. Postup podľa § 183 ods. 4 CSP v zmysle „bezodkladne oznámi“, nie je možné vykladať tak, že
oznámenie o neakceptovaní termínu pojednávania musí byť strane sporu doručené vždy pred termínom
pojednávania. V tomto zmysle odvolací súd ustálil záver, že oznámenie podľa § 183 ods. 4 CSP nie je
porušením procesnej podmienky, ktorá by mala za následok zrušenie rozhodnutia, v kontexte žalobcom
uvádzaných odvolacích dôvodov, podľa § 389 ods. 1 písm. a) a b) CSP.

V zhode so záverom prvoinštnančného súdu je nutné konštatovať, že žalobca neuviedol žiadne
podstatné skutkové tvrdenia, ani dôkazy preukazujúce naplnenie skutkovej podstaty zvýhodňujúceho
právneho úkonu podľa § 59 ZKR, v znení do 31.12.2011 alebo ukracujúceho právneho úkonu podľa §
60 ZKR. Žalobca neprodukoval žiadny dôkaz preukazujúci, že by k ukracujúcemu úkonu došlo počas
úpadku, alebo že by tento úkon úpadok spôsobil. Žalobca rovnako nepreukázal ani skutočnosť, že by
žalovaná bola spriaznenou osobou úpadcu, vo vzťahu ku ktorej platí zákonná domnienka existencie
úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľov a vedomosť druhej strany o tomto úmysle.

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolaním, oboznámiac sa dôvodmi
odvolania dospel k záveru, že neboli porušené procesné práva účastníka konania, v zmysle § 183 ods.
4 CSP pri spôsobilosti aplikovať § 389 ods. 1 písm. a, b) CSP a dôvody odvolania uvádzané žalobcom
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a správnosť podstatných úvah,
na ktorých rozhodnutie spočíva.

Odvolací súd preto v zmysle § 387 ods. 1 <., 2 CSP, napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako
vecne potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP,
kedy úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne odvolacie
trovy konania nevznikli a nárok na ich náhradu si ani neuplatnil.

21. Rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1111236665)

  1. 29. 5. 2017Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 8Cbi/190/2011 z 29. 5. 2017potvrdené
  2. 14. 8. 2018Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/126/2017 z 14. 8. 2018 (toto rozhodnutie)