Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/126/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111236795 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111236795.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členiek senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. RNDr. Silvia Prachová, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava (predtým JUDr. Marek Letkovský), správca konkurznej podstaty úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717, právne zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: K.. R. V., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX/A, XXX XX L., právne zast.: FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341, v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.06.2017, v konaní pod č.k. 8Cbi/199/2011-35, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.06.2017, vydaný v konaní pod č.k. 8Cbi/199/2011-35, potvrdzuje. II. Súd žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I vydal rozsudok zo dňa 05.06.2017, ktorým žalobný návrh žalobcu zo dňa 12.10.2011 zamieta. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v návrhu doručenému súdu prvej inštancie dňa 19.10.2011 domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu žalovaného. Žalovaný bol na základe jeho finančného vkladu odovzdaného úpadcovi veriteľom úpadcu. Úpadca sa následne dostal do finančných problémov, v dôsledku čoho nebol schopný plniť svoje splatné záväzky voči veriteľom. Žalobca je toho názoru, že pohľadávka žalovaného bola uspokojená prednostne pred inými veriteľmi, ktorí mali pohľadávky splatné skôr než pohľadávka označeného žalovaného. Týmto úkonom došlo k zvýhodneniu žalovaného ako veriteľa pred ostatnými splatnými pohľadávkami iných veriteľov úpadcu. Napadnutý úkon - uspokojenie pohľadávky označeného žalovaného bol uskutočnený v čase, kedy už úpadca nemal dostatok finančných prostriedkov za účelom plnenia splatných záväzkov. Plnenie jednotlivým členom družstva zo strany úpadcu bolo poskytované vždy peňažnými prostriedkami, a to titulom výplaty zmenky alebo vyrovnacieho podielu na základe skončenia členstva v družstve alebo na základe zníženia členského vkladu člena družstva. Konkrétny spôsob uspokojenia pohľadávky žalovaného ako člena družstva vyplýval z účtovných záznamov úpadcu. Žalobca mal za to, že návrh na určenie neúčinnosti uspokojenia pohľadávky je dôvodný, nakoľko napadnutý úkon bol uskutočnený v zákonnom predpokladanom období. Úkonom zo strany žalovaného došlo k ukráteniu ostaných veriteľov úpadcu v tom smere, že finančné prostriedky, ktoré boli použité na uspokojenia žalovaného by za iných okolností by mohli byť použité na pomerné uspokojenie pohľadávok ostatných veriteľov úpadcu. Písomným podaním žalovaného doručeným súdu dňa 17.03.2017 sa vyjadril k žalobe prostredníctvom advokáta s tým, že žalobu považuje za nedôvodnú, je žalobný návrh koncipovaný neurčito, nezrozumiteľne, pričom žalobca bližšie nevysvetlil a nepreukázal skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o neúčinnosti ním uvedeného právneho úkonu. 3. Súdu prvej inštancie bola doručená ospravedlnenka neúčasti žalobcu z dôvodu, že na schôdzi veriteľov konanej dňa 28.04.2017 došlo k výmene správcu JUDr. Mareka Letkovského za nového správcu JUDr. Silviu Prachovú. Súd prvej inštancie nevydal rozhodnutie o výmene správcu. Súd prvej inštancie s poukazom na obsah spisu, ako aj na základe ust. § 57 ods. 1 prvá veta, ust. § 57 ods. 2 prvá veta, ust. § 57 ods. 4, ust. § 59 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ust. § 60 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ust. § 9 ods. 1, ust. § 9 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z., ako aj na základe ust. § 116 a ust. § 117 ObčZ s poukazom na ust. § 132 ods. 1, ods. 2 CSP zistil, že žalovaný nie je osobou spriaznenou s dlžníkom (úpadcom). Vo vzťahu k ukracujúcemu právnemu úkonu súd prvej inštancie ustálil, že v konaní žalobca nepreukázal úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ktorý by bol alebo musel byť žalobcovi známy. Právne neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že PDSI (úpadca) prednostne uspokojil žalovaného pred ostatnými veriteľmi, ktorých pohľadávky by mali byť splatné skôr, ako pohľadávka samotného žalovaného. Pohľadávky, ktoré mali byť žalovanému vyplatené neboli žalobcom špecifikované. Žalovaný vkladal za účelom zhodnotenia jeho vlastné finančné prostriedky úpadcovi a skutočnosť, že PDSI (úpadca) sa dostal do finančných problémov a nebol schopný plniť svoje záväzky, nemôže byť vykladané na ťarchu žalovaného. Žalobca pred súdom prvej inštancie nepreukázal skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že v danom prípade išlo o neodôvodnené zvýhodnenie žalovaného vo vzťahu k iným veriteľom, alebo ukrátenie iných veriteľov. Súd prvej inštancie sa plne stotožnil so žalovaným v tom smere, že pokiaľ z iných okolností nie je možné vyvodiť záver, že úpadca neopodstatnene plnil tomu-ktorému konkrétnemu veriteľovi, nie je možné takýto úkon automaticky považovať za zvýhodňujúci právny úkon. Opačný záver by znamenal faktickú nemožnosť dlžníka plniť svoje záväzky veriteľom v zákonom stanoveným obdobím pred začatím konkurzného konania v prípade, že by nemohol uspokojiť všetkých veriteľov. Na takto zistenom a uvedenom skutkovom základe preto žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno pred súdom prvej inštancie, nakoľko nepreukázal, že ním opísaný úkonom v žalobnom návrhu by došlo k zvýhodneniu žalovaného, resp. ukráteniu ostatných veriteľov, resp. k naplneniu znakov vyžadovaných na úspešné odporovanie právnemu úkonu (ukracujúceho, alebo zvýhodňujúceho právneho úkonu). Skutočnosť, že úpadca sa dostal do finančných problémov nemožno bez ďalšieho považovať za preukázanie nároku žalobcu. Podmienky pre odporovanie podľa ust. § 59 a § 60 ZKR neboli v konaní pred súdom prvej inštancie náležite zo strany žalobcu preukázané, preto súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 05.06.2017 žalobu zamietol ako nedôvodnú v celom rozsahu. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP s poukazom na ust. § 262 ods. 2 CSP. 4. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.06.2017 podal žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie dňa 20.07.2017, doručením do podateľne súdu prvej inštancie. Odvolanie je podané riadne a včas (rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 04.07.2017). V odvolaní navrhovateľ uvádza, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec. Procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi výkon jeho procesných práv, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Neakceptovaním ospravedlnenia a vydaním meritórneho rozhodnutia preto súd prvej inštancie právne pochybil. Poukazuje na skutočnosť, že schôdza veriteľov odhlasovala výmenu doterajšieho správcu konkurznej podstaty JUDr. Mareka Letkovského. Pre prejednávanú vec považuje za podstatné najmä to, že s uznesením schôdze o výmene správcu je spojené aj zákonné obmedzenie rozsahu činností doterajšieho správcu, a to na nevyhnutné úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Rozhodnutie súdu prvej inštancie pokračovať v konaní aj bez účasti žalobcu, a to neakceptovaním jeho ospravedlnenia mu bola odňatá možnosť konať pred súdom prvej inštancie. Rozhodnutie súdu považuje za arbitrálne. Poukazuje na ust. § 36 ods. 5 ZKR. Poukazuje v odvolaní na čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a čl. 17 CSP. Má zato, že rozhodnutie súdu je arbitrálne, v rozpore so základnými princípmi CSP. Poukazuje na objem pohľadávok, ktoré veritelia prihlásili do konkurzu na majetok úpadcu (v sume cca 32,5 mil. Eur) a je preto potrebné poskytnúť im primeranú právnu ochranu, tak aby bola účinná a spravodlivá. Nepovažuje za vecne správne, ak súd nepomerne prísne zamietol žalobu pre neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu. Podľa názoru odvolateľa v danom prípade mal súd prvej inštancie prihliadať aj na ostatné základné princípy civilného sporového konania, ako aj osobitnosti prípadu, čo súd v danom prípade neaplikoval. Má za to, že je potrebné rozsudok napadnutý odvolaním zrušiť a vec vrátiť s poukazom na ust. § 389 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na nové konanie. 5. Súd I. inštancie doručil odvolanie žalobcu žalovanému dňa 04.09.2017, tak ako vyplýva z doručenky, aby sa v lehote vo výzve uvedenej písomne vyjadril. Súdu prvej inštancie, ani odvolaciemu súdu nebolo doručené vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu. 6. Krajský súd v Bratislave prejednal vec v napadnutej časti podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 7. Odvolací súd s poukazom na obsah spisu, ktorý je vedený na súde prvej inštancie pod č.k. 8Cbi/199/2011 sa zaoberal podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania, a to či súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav prejednávanej veci a akými právnymi skutočnosťami sa zaoberal pri posudzovaní žaloby o neúčinnosť právneho úkonu (žaloba z č.l. 1-2 spisu). Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podstatnou otázkou pri rozhodovaní súdu bolo právne ustáliť, či žalobca v konaní o neúčinnosť ním uvedeného právneho úkonu náležite preukázal pred súdom prvej inštancie právne skutočnosti, ktoré by bolo možné podriadiť pod ust. § 59, alebo ust. § 60 zák. č. 7/2005 Z.z. Súd prvej inštancie, preto v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu sa musí zaoberať vecne a skutkovo, či žalobca preukáže tvrdený nárok v rozsahu, ktorý je predmetom žalobného návrhu, ktorým je súd viazaný. Odvolací súd nemôže prihliadnuť k tvrdeniu, že by odňal žalobcovi právo konať pred súdom prvej inštancie neakceptovaním doručeného ospravedlnenia, a to z dôvodu, že síce schôdza veriteľov konaná dňa 28.04.2017 prijala uznesenie o výmene doterajšieho správcu konkurznej podstaty úpadcu PDSI, avšak žalobca nepredložil súdu prvej inštancie dôkazy, o ktoré by oprel svoje skutkové tvrdenia preukazujúce dôvodnosť ním uplatneného nároku. Súd prvej inštancie rozhoduje na základe obsahu spisu, vykonaných dôkazov v konaní. Žalobca je povinný v konaní uniesť dôkazné bremeno tvrdených skutočností a nakoľko žaloba bola podaná dňa 19.10.2011 a rozhodnutie súdu bolo vydané dňa 05.06.2017 (šesť kalendárnych rokov), je vytvorený pomerne široký časový priestor, aby žalobca doložil, preukázal súdu prvej inštancie všetky skutkové tvrdenia, dôkazy o ktoré opiera dôvodnosť doplnenej žaloby. Odvolací súd zároveň nemôže opomenúť skutočnosť, že správca konkurznej podstaty bol v konaní zastúpený advokátom. Oznámenie o zmene právneho zástupcu na strane žalobcu je založené na č.l. 7, pričom vyjadrenia predkladal súdu prvej inštancie v prevažnej miere právny zástupca žalobcu. Právny zástupca žalobcu, ktorému nezaniklo plnomocenstvo na konanie, preto bol povinný sa pojednávania riadne zúčastniť. Vo vzťahu k meritu veci odvolací súd v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie konštatuje, že z petitu žaloby, tak ako je založená na č.l. 1 a 2 spisu, nevyplývajú skutočnosti, ktoré by preukazovali naplnenie zákonných predpokladov a podmienok, ktoré sa vyžadujú podľa ust. § 57 ods. 1, ods. 2, ust. § 57 ods. 4, ust. § 59 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ust. § 60 ods. 1, ods. 2, ods. 3 ZKR. Súd prvej inštancie preto v konaní postupoval vecne správne, ak ustálil, že podmienky pre odporovanie právnemu úkonu podľa ust. § 59 a ust. § 60 ZKR, ktoré by zakladali predpoklady pre určenie neúčinnosti právneho úkonu úpadcu nie sú naplnené. Odvolací súd v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca neuniesol v konaní bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno. Na takto zistenom a uvedenom skutkovom základe, preto nemožno prihliadnuť k obsahu odvolania žalobcu a odvolací súd potvrdzuje odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, ako vecne správny. 8. Na tomto skutkovom základe preto odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 05.06.2017 v celom rozsahu. 9. Podľa § 392 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvého stupňa v napadnutej namietajúcej časti podľa § 387 CSP potvrdil, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 13. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 15. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech žalovaný, v dôsledku čoho žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli, súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).