KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava14. 8. 2018plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/29/2018 z 14. 8. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. augusta 2018, sp. zn. 3CoKR/29/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1111236840.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/29/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111236840
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111236840.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členiek senátu
JUDr. Beaty Trandžíkovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Marek Letkovský,
Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717, právne zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: D.. T.. A. R., A. X, XXX
XX B., právne zast.: FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341, o
určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I
č.k. 6Cbi/203/2011-44 zo dňa 09.11.2017, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 6Cbi/203/2011-44 zo dňa 09.11.2017
potvrdzuje.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca v
zákonnej lehote, domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu - uspokojenia pohľadávky žalovaného. V
odôvodnení uznesenia uviedol, že sa nestotožnil s tvrdením a právnym názorom žalobcu, že pohľadávku
žalovaného úpadca uspokojil prednostne pred inými veriteľmi, ktorých pohľadávky boli splatné skôr, čím
neodôvodnene zvýhodnil žalovaného ako svojho veriteľa pred ostatnými veriteľmi, pričom sporný úkon
úpadca urobil v čase, kedy už nemal dostatok finančných prostriedkov, aby splnil všetky svoje splatné
záväzky. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal úmysel dlžníka (úpadcu), ktorý
nie je spriaznenou osobou úpadcu, ukrátiť svojich veriteľov, ani vedomosť žalovaného o tomto úmysle,
čím žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno. Pohľadávky, ktoré mali byť žalovanému
vyplatené, nie sú žalobcom presne špecifikované. Zdôraznil, že žalovaný vkladal úpadcovi vlastné
finančné prostriedky za účelom ich zhodnotenia. Skutočnosť, že sa PDSI (úpadca) dostal do finančných
problémov a nebol schopný plniť si svoje záväzky voči svojim členom nemôže byť na ťarchu žalovaného.

1.1. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že pred nariadením pojednávania odstraňoval vady žaloby
spočívajúce v riadnom (presnom a určitom) označení dôkazov, ktoré žalobca navrhuje v konaní vykonať,
ako aj v riadnom označení žalovaného (absentoval dátum narodenia žalovaného), a presnej špecifikácii
pohľadávky, ktorú mal úpadca žalovanému prednostne plniť. Súd poukázal na to, že petit žaloby nie
jasný a vykonateľný. Nie je z neho zrejmé, aký úkon úpadcu má súd určiť za neúčinný voči konkurzným
veriteľom, ako aj nie je zrejmé akú sumu žiada žalobca zaplatiť od žalovaného do konkurznej podstaty.
Žalobca vady žalobného návrhu do dňa vytýčenia pojednávania neodstránil, právny zástupca žalobcu
sa prejednania veci pred súdom nezúčastnil a bol úplne pasívny.



1.2. Súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti žalobcu a jeho
právneho zástupcu, ktorý sa písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie v mailovej podobe
tesne pred pojednávaním, z pojednávania ospravedlnil a požiadal o jeho odročenie. Ako dôvod neúčasti
na pojednávaní uviedol skutočnosť, že dňa 28.04.2017 došlo na schôdzi veriteľov k výmene správcu
úpadcu JUDr. Mareka Letkovského za nového správcu JUDr. Silviu Prachovú. Uvedené rozhodnutie
nebolo ešte súdom odsúhlasené, preto s poukazom na § 36 odsek 5 ZKR môže doterajší správca
do ustanovenia nového správcu alebo odmietnutia hlasovania schôdze veriteľov súdom vykonávať len
úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Právny zástupca v tomto žiadosti o ospravedlnenie z pojednávania
uviedol, že účasť na pojednávaní a rozhodovanie o ďalšom postupe v konaní je úkonom, ktorý znesie
odklad.

1.3. Súd prvej inštancie ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu, doručené mu tesne pred
prejednaním veci, nevzhliadol dôvodným a vyhodnotil ho ako obštrukciu, na ktorú nie je možné aplikovať
ust. § 184 CSP. Konajúci prvoinštančný súd poukázal na to, že doteraz menovaný správca konkurznej
podstaty JUDr. Marek Letkovský, nestratil procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania. K odvolaniu
pôvodného a k ustanoveniu nového správcu dochádza až na základe právoplatného rozhodnutia
konkurzného súdu, ktoré zatiaľ vydané nebolo. Ak súd vyhovie návrhu schôdze veriteľov na výmenu
správcu, nie je proti takémuto uzneseniu možné podať odvolanie. Naopak, odvolanie je prípustné proti
uzneseniu, ktorým konkurzný súd hlasovanie schôdze odmietol. Pre prejednávanú vec je podstatné
najmä to, že s uznesením schôdze o výmene správcu je spojené aj zákonné obmedzenie rozsahu
činnosti doterajšieho správcu na najnutnejšie úkony. Úkony nepripúšťajúce odklad zákon o konkurze
a reštrukturalizácii bližšie nešpecifikuje. Povinnosti správcu upravuje ZKR, ako aj zákon o správcoch,
podľa ktorých musí správca, pokiaľ nebol z funkcie súdom právoplatne odvolaný, postupovať. Schôdza
veriteľov mohla uznesením určiť presný rozsah najnutnejších úkonov, avšak z obsahu zápisnice zo
zasadnutia veriteľského výboru konaného dňa 28.04.2017, takýto presný rozsah nevyhnutných úkonov
správcu nevyplýva. Súd prvej inštancie preto dospel k právnemu názoru, že schôdza konkurzných
veriteľov neobmedzila pôvodného správcu v tom, aby nevystupoval ako účastník konania v už začatých
konaniach, ktoré sa týkajú majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu.

1.4. Ďalej poukázal na to, že správca, aj keď bol schôdzou veriteľov odvolaný z funkcie správcu, sa
nemôže za dobu výkonu jeho funkcie, vyjmúc obmedzenie dané mu rozhodnutím schôdze (ktoré však v
tomto prípade absentuje), zbaviť zodpovednosti len s poukázaním na to, že túto funkciu už nevykonáva,
resp. vykonávať nebude, a to práve z dôvodu, že o zbavení jeho funkcie súdom právoplatne rozhodnuté
nebolo. Podľa názoru súdu prvej inštancie patria medzi neodkladné úkony, ktoré je správca zo zákona
o konkurze a reštrukturalizácií oprávnený vykonávať nesporne aj úkony, ktoré súvisia s jeho účasťou v
prebiehajúcich súdnych konaniach, a to aj z toho dôvodu, že SKP je povinný konať v záujme úpadcu
a v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Nie je v záujme hospodárnosti, aby sa konania,
ktoré súvisiace s konkurzom (incidenčné konania) odročovali, a to najmä z dôvodu, že usporiadanie
majetkových pomerov dlžníka v konkurze má byť čo najrýchlejšie a najhospodárnejšie. V tomto konaní
bol žalobný návrh podaný pred šiestimi rokmi práve správcom úpadcu. Správca je povinný konať
vždy s odbornou starostlivosťou o to skôr, že s porušením tejto povinnosti spája zákon o konkurze a
reštrukturalizácii sankcie a iné vážne následky. Z uvedených dôvodov, ale najmä z dôvodu, že pôvodne
ustanovený správca je oprávnený pokračovať v súdnom konaní a vykonávať nevyhnutné úkony spojené
s prejednaním veci, až kým nenadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o tom, kto bude vykonávať
funkciu správcu úpadcu, súd prvého stupňa ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu žalobcu a
žalobcu na pojednávaní ani jeho žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval, pojednával v ich
neprítomnosti a vec meritórne rozhodol.

2. Rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním právny zástupca žalobcu pre nesprávny
procesný postup. Súdu prvej inštancie vytýkal, že prejednaním veci v neprítomnosti žalobcu a jeho
právneho zástupcu súd znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V odvolacej argumentácii uviedol, že sa
nestotožňuje s právnym záverom súdu o nedôvodnosti písomného ospravedlnenia z pojednávania, ktoré
konajúci súd neakceptoval a vec meritórne rozhodol. Odvolateľ mal za to, že pokiaľ súd neakceptoval
ospravedlnenie neúčasti a žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania, vec meritórne
prejednal a rozhodol, je potrebné takéto rozhodnutie a postup súdu považovať za arbitrárne, resp.
za šikanózne. S poukazom na § 36 ods. 5 ZKR dôvodil, že neúčasť právneho zástupcu žalobcu,
ako aj neúčasť žalobcu na pojednávaní ospravedlnil dňa 08.11.2017 a zároveň požiadal o odročenie



pojednávania z dôvodu, že dňa 28.04.2017 došlo na schôdzi veriteľov úpadcu PDSI k výmene správcu
konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Mareka Letkovského za nového správcu JUDr. Silvia Prachová,
pričom toto rozhodnutie nebolo do dnešného dňa odsúhlasené súdom. Účasť na pojednávaní a
rozhodovanie o ďalšom postupe v konaní je úkonom, ktorý znesie odklad, a o ktorom by mal v prípade
výmeny správcu rozhodovať nový správca v záujme kontinuity. Žalobca nespochybnil svoju procesnú
spôsobilosť byť účastníkom konania, avšak vychádzal z dispozičného oprávnenia účastníka konania,
ktoré môže v prípade potvrdenia výmeny správcu zo strany súdu nový správca využiť aj tým spôsobom,
že nebude v konaní pokračovať ďalej a vezme žalobu späť. V takom prípade by dochádzalo účasťou na
vytýčenom pojednávaní a prejednaním veci okrem iného k zbytočnému navyšovaniu nákladov spojených
s účasťou právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré predstavujú pohľadávku proti podstate. V záujme
hospodárnosti konania, preto žalobca vyhodnotil, že účasť na pojednávaní ako aj samotné otvorenie
pojednávania nie sú z uvedených dôvodov účelné a hospodárne. Každý konkurzný správca napriek
tomu, že je viazaný zákonom stanoveným postupom, môže viesť samotný konkurz a s ním súvisiace
konania vlastným spôsobom a zvoliť vlastnú stratégiu pri hospodárení s majetkom úpadcu. Samotný
súd uvádza, že proti rozhodnutiu o výmene správcu odvolanie nie je prípustné, preto aj súdu muselo
byť zrejmé, že správca už de facto vymenený bol a čaká sa len na formálne schválenie zo strany
súdu. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že práve účasť na pojednávaní je úkon, ktorý znesie
odklad, nakoľko žalobca svoju žiadosť o odročenie pojednávania zaslal súdu v dostatočnom predstihu.
Žalobca vykonal úkon, ktorý nezniesol odklad a tým bolo ospravedlnenie pojednávania a žiadosť o jeho
odročenie, čo aj urobil a tým si splnil svoju zákonnú povinnosť konať s odbornou starostlivosťou. Čo sa
týka obmedzenia rozsahu činnosti doterajšieho správcu, na ktoré poukázal súd, že zo strany schôdze
veriteľov nebolo uskutočnené, mal za to, že prijatie takéhoto rozhodnutia zo strany schôdze veriteľov nie
je podmienkou obmedzenia úkonov, ktoré môže správca počas predmetného obdobia vykonávať. Práve
naopak, žalobcovi táto reštrikcia vyplýva priamo zo zákona a pokiaľ by konal naďalej v plnom rozsahu
porušil by ustanovenie § 36 ods. 5 ZKR, ak by uskutočnil úkon, ktorý by odklad zniesol. Súd sa ďalej
podľa odvolateľa nezaoberal ani podaním žalobcu zo dňa 08.11.2017, ktoré žalobca pripojil k žiadosti o
odročenie pojednávania a na ktoré v texte žiadosti o odročenie pojednávania odkazuje. Uvedené vyplýva
aj z bodov 35 - 38 odôvodnenia rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu, ktoré mu bolo riadne doručené nevyjadril.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
- CSP v spojení s § 470 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania,
po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel k
právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku zákona.
Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia prvoištančného
súdu a toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

8. Odvolateľ súdu prvej inštancie vytýkal nesprávnosť procesného postupu a odňatie možnosti
odvolateľa (žalobcu) konať pred súdom tým, že neakceptoval ospravedlnenie právneho zástupcu
žalobcu a žalobcu z pojednávania, vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti a nevysporiadal sa s
písomným podaním žalobcu zo dňa 08.11.2017 označeným ako odstránenie vád návrhu (pripojeným k
ospravedlneniu z pojednávania).

9. Odvolaciu námietku vytýkajúcu súdu prvej inštancie odňatie možnosti odvolateľa (žalobcu) konať
pred súdom neakceptovaním ospravedlnenia z pojednávania, prejednaním a rozhodnutím veci v



neprítomnosti žalobcu odvolací súd nevzhliadol dôvodnou. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje
so správnosťou procesného postupu prvoinštančného súdu, dôvody ktorého konajúci súd uviedol
dostatočne a právne akceptovateľným spôsobom.

10. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že konanie v prejednávanej veci začalo žalobou
doručenou súdu dňa 19.10.2011. Konajúci súd vo veci nariadil pojednávanie na 09.11.2017 o 11.00 hod.,
na ktoré strany sporu riadne predvolal. Právny zástupca žalobcu si predvolanie prevzal 31.10.2017, t.j. v
dostatočnom čase potrebnom na prípravu na pojednávanie, ako aj na oznámenie prípadného závažného
dôvodu pre odročenie pojednávania, spĺňajúceho zákonné podmienky § 183 CSP.

11. Ospravedlnenie z pojednávania právny zástupca žalobcu doručil konajúcemu súdu elektronicky
(mailom) dňa 08.11.2017 o 15.39 hod., s odôvodnením, že dňa 28.04.2017 došlo na schôdzi veriteľov
PDSI k výmene SKP, pričom rozhodnutie nebolo odsúhlasené súdom. Účasť na pojednávaní podľa
právneho zástupcu žalobcu nie je neodkladným úkonom, ale úkonom ktorý znesie odklad a bude vecou
nového správcu, ako bude vo veci podanej ďalej konať.

12. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o
nedôvodnosti a účelovosti doručeného ospravedlnenia, ktoré nespĺňa zákonné predpoklady na
odročenie pojednávania.

13. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že právny zástupca žalobcu dôvodnosť ospravedlnenia
zakladá na skutočnosti - výmene SKP, ktorá nastala tri mesiace pred nariadením termínu pojednávania,
konajúcemu súdu bola známa a v súvislosti s prípravou pojednávania sa s ňou vysporiadaval.

14. Právny zástupca žalobcu v odvolaní nespochybnil súdom prvej inštancie konštatovanú procesnú
spôsobilosť žalobcu JUDr. Mareka Letkovského byť účastníkom konania, dôvodil len dispozičným
oprávnením žalobcu, ktoré môže v prípade potvrdenia výmeny správcu konkurzným súdom, nový
správca využiť aj tým spôsobom, že nebude v konaní pokračovať ďalej a vezme žalobu späť. Takáto
subjektívna, ničím nepodložená argumentácia právneho zástupcu žalobcu obsahujúca úvahu o možnom
postupe nového správcu do budúcnosti je neprípustná a nemôže byť právne relevantným dôvodom na
odročenie pojednávania, ani na vyhovenie odvolaniu.

15. V zmysle zásad, na ktorých spočíva občianske súdne konanie a prejednávanie sporových vecí
súdom, predstavuje pojednávanie zákonom vytvorený priestor strán sporu na vedenie procesného
útoku, alebo procesnej obrany, ako aj priestor súdu na vykonávanie procesných úkonov, vedenie
dokazovania a sumarizovanie skutkového stavu tvoriaceho podklad na rozhodnutie. Účasť na
pojednávaní je nielen procesným právom strany sporu ale zároveň aj vyjadrením miery jeho záujmu
o spor (najmä v pozícii žalobcu) a priestorom na osobný prednes podstatných skutkových tvrdení a
dôkazov, ktoré považuje vo svoj prospech (pre dosiahnutie úspechu vo veci) za podstatné a rozhodujúce.
V neposlednom rade je účasť na pojednávaní aj prejavom rešpektu k súdu, na ktorý sa žalobca žalobou
obracia a priestorom na osobný procesný a skutkový dialóg so žalovaným (protistranou). Neúčasť na
pojednávaní musí byť podložená vážnym, pre súd ospravedlniteľným, dôvodom.

16. Podľa § 36 ods. 5 ZKR, ak sa schôdza veriteľov uznesie na výmene správcu, doterajší správca môže
do ustanovenia nového správcu alebo odmietnutia hlasovania schôdze veriteľov súdom vykonávať len
úkony, ktoré nepripúšťajú odklad; schôdza veriteľov môže uznesením určiť presný rozsah týchto úkonov.

17. Ospravedlnenie z pojednávania s poukazom na to, že podľa právneho zástupcu žalobcu účasť
na pojednávaní nie je neodkladným úkonom SKP podľa § 36 ods. 5 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z.,
o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej „ZKR“) neobstojí a je neprípustné. Žalobcovi ani jeho právnemu
zástupcovi nič nebránilo na pojednávanie sa dostaviť.

18. Podmienky na prejednanie veci na pojednávaní, vrátane právnym zástupcom žalobcu namietanej
výmeny správcu a účasti pôvodného správcu (žalobcu) na pojednávaní, skúma a hodnotí konajúci
súd na začiatku pojednávania. Navyše právne zastúpený žalobca mohol konať prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, ktorého plná moc bola v čase konania pojednávania platná a procesne účinná.
Argumentácia právneho zástupcu žalobcu a výklad neodkladného úkonu správcu, za ktorý podľa jeho
názoru nie je možné považovať účasť na pojednávaní, neobstojí. Súdna prax už dala odpoveď na otázku,



že účasť na súdnom pojednávaní nesporne je neodkladným úkonom tak právneho zástupcu (okrem
prípadu, ak ho klient tejto povinnosti nezbaví) ako aj správcu konkurznej podstaty, ktorý je v súčasnom
právnom priestore právne kvalifikovanou osobou (advokátom) a jeho úlohou je hájiť záujmy konkurznej
podstaty v prospech konkurzných veriteľov, o to viac, ak je sám iniciátorom sporu.

19. Právo strany sporu, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo veci
bez prítomnosti strany sporu, ale tak, že súd je povinný umožniť strane sporu uplatnenie tohto práva.
Ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu a žalobcu z pojednávania nariadeného na 09.11.2017
nespĺňalo charakter dôležitého dôvodu predpokladaného § 183 ods. 1 až 3 CSP. Pojednávaním bez
prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu nebolo žalobcovi znemožnené, aby uskutočňoval svoje
procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

20. Skutočnosť, že súd prvej inštancie odvolateľovi pred prejednaním veci neoznámil, že žiadosť PZ o
odročenie pojednávania neakceptuje (§ 183 ods. 4 CSP), odvolací súd vzhľadom na okolnosti kauzy
nepovažuje za procesné pochybenie, ktorým by došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny
proces.

21. Podľa § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania
nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno
upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

22. Naplnenie obsahu tejto normy zmaril sám účastník, tým, že žiadosť o odročenie pojednávania
nariadeného na 09.11.2017 o 11.00 hod., doručil súdu tesne pred termínom jeho konania, a to
dňa 08.11.2017 o 15.39 hod., čím súdu neumožnil a nevytvoril priestor na doručenie oznámenia
(vyrozumenia) o neakceptovaní jeho žiadosti. Nemožno pritom opomenúť, že žalobca ako aj jeho
právny zástupca je kvalifikovanou práva znalou osobou (advokátom), od ktorého je potrebné a
dôvodné vyžadovať procesne správanie súladné so zákonom, tak aby nielen právny zástupca ale aj
súd mal priestor sa s takýmto podaním vysporiadať a svoj procesný postup strane sporu oznámiť.
Postup podľa § 183 ods. 4 CSP v zmysle „bezprostredne oznámi“, nie je možné vykladať tak,
že oznámenie o neakceptovaní termínu pojednávania musí byť strane sporu doručené vždy pred
termínom pojednávania. V tomto zmysle oznámenie podľa § 183 ods. 4 CSP nie je porušením
procesnej podmienky, ktorá by mala za následok zrušenie rozhodnutia, v kontexte žalobcom uvádzaných
odvolacích dôvodov.

23. Odvolací súd tak nevzhliadol dôvod na zrušenie rozsudku podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

24. Odvolací súd ďalej uvádza, že nevzhliadol dôvodnou ani odvolaciu námietku žalobcu vytýkajúcu
súdu prvej inštancie (s poukazom na ods. 35-38 dôvodov rozsudku) nevysporiadanie sa s podaním
žalobcu z 08.11.2017, ktorým odstránil vady žaloby.

25. Odvolací súd má z obsahu označeného podania založeného na č.l. 35 spisu preukázané, že
žalobca ním dopĺňa skutkový opis uvedením všeobecného zoznamu peňažných úhrad, ktoré mal úpadca
uhradiť žalovanému, titulom vyrovnacieho podielu, z pokladničnej hotovosti v čase od 22.01.2010 do
16.04.2010. Súčasne upresnil petit žaloby uvedeným konkrétnej peňažnej sumy pohľadávky, ktorej
úhradu považuje za neúčinný právny úkon. Dátum narodenia žalovaného - ako súdom požadovanú
náležitosť žaloby (č.l. 18 spisu) žalobca neodstránil.

26. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a zrejmého z
obsahu spisu konštatuje, že žalobca podaním z 08.11.2017, doručeným súdu tesne pred termínom
pojednávania, síce doplnil skutkový stav a petit žaloby o upresnenie finančných súm, času a spôsobu ich
úhrady, čím odstránil neurčitosť petitu žaloby, avšak v zhode so záverom prvoinštančného súdu je nutné
konštatovať, že neuviedol žiadne podstatné skutkové tvrdenia, ani dôkazy, preukazujúce naplnenie
skutkovej podstaty zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ZKR, v znení do 31.12.2011 alebo
ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZKR. Žalobca neprodukoval žiadny dôkaz preukazujúci,
že by k ukracujúcemu úkonu došlo počas úpadku, alebo že by tento úkon úpadok spôsobil. Žalobca
rovnako nepreukázal ani skutočnosť, že by žalovaný bol spriaznenou osobou úpadcu, vo vzťahu ku



ktorej platí zákonná domnienka existencie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľov a vedomosť druhej strany o
tomto úmysle.

27. Za týchto okolností skutočnosť, že súd prvej inštancie sa v dôvodoch rozhodnutia nevysporiadal s
podaním žalobcu zo dňa 08.11.2017 a nesprávne uvádza, že žalobca nešpecifikoval výšku žalovanej
pohľadávky nie je vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Súd prvej inštancie
vykonal aj žalobcom navrhovaný dôkaz obsahom dokladov založených v spise NAKA PPZ-284/NKA-
PK-BA-2012, s časťou ktorých (konkrétne z VPD z 12.03.2010 a 16.04.2010) sa oboznámil. Tieto dôkazy
však svedčia len o vyplatení sumy 5.000,- Eur A. R. a sumy 5.000,- Eur D.. T.. A. R.. Ich dôkazná hodnota
ale nie je spôsobilá zodpovedať podstatnú otázku žaloby, ktorou je existencia dôvodov odporovateľnosti
podľa § 59 alebo § 60 ZKR. Z predmetných dokladov, ako konštatoval aj prvoinštančný súd, nemožno bez
pochybnosti vyvodiť ani záver o tom, či príjemcom peňazí bola tá istá osoba. Záver súdu prvej inštancie
o neunesení dôkazného bremena žalobcom je tak podľa odvolacieho súdu opodstatnený a správny.

28. Odvolací súd dospel k záveru, že dôvody odvolania uvádzané žalobcom nie sú spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a správnosť podstatných úvah, na ktorých rozhodnutie
spočíva. Odvolací súd preto v zmysle § 387 ods. 1 <., 2 CSP, napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
ako vecne potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP,
kedy úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne odvolacie
trovy konania nevznikli a nárok na ich náhradu si ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 6Cbi/203/2011

    potvrdené