Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/190/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244519 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111244519.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: N.. T. L., X. Č.Í. D.. Č.. X, W., zast. advokátskou kanceláriou Futej & Partners, spol. s r.o., Radlinského ul. č. 2, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská G., Z.. B. X. U., D.. N.. W. Č.. X, X., o 1.468,89 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 26. októbra 2017 č.k. 24C 187/2011- 359, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e. Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyslovil, že nepredloží súdnemu dvoru Európskej únie návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 zmluvy o fungovaní Európskej únie na základe procesného návrhu žalobcu zo 16.10.2014, žalobu zamietol a žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že na základe rozhodnutia predstavenstva J. z 31.3.2006 bol žalobca prijatý za člena družstva PODIELOVÉ J. U. N. (ďalej len “J.”). Dňa 31.3.2010 predstavenstvo J. rozhodlo o prijatí ďalšieho členského vkladu, čím sa žalobca stal vlastníkom členského podielu v hodnote 1.468,89 eur. Členstvo žalobcu v J. zaniklo dňa 10.12.2010 a žalobcovi vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 1.468,89 eur. Tento vyrovnací podiel doposiaľ nebol žalobcovi vyplatený. 3. Úrad pre finančný trh rozhodnutím z 21.3.2002 schválil J. Prospekt investície, pri ktorom J. požiadalo návrhom na začatie konania doručeným Úradu dňa 16.4.2003 o schválenie jeho dodatku. Úrad pre finančný trh J. oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zák. č. 566/2001 Z.z. a zároveň J. upozornil, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou družstva. Dňa 2.6.2008 uzavrelo J. s obchodníkom s cennými papiermi S. N., C..S..L.., zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa Obchodník s CP ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť portfólio J. ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta, uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných analýz. Obchodník s CP sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8% ročne. Zmluva bola ukončená zo strany Obchodníka s CP výpoveďou z 30.3.2010. Po zániku záväzkového vzťahu medzi J. a Obchodníkom s CP sa J. domáhalo svojich nárokov vyplývajúcich zo zmluvy voči Obchodníkovi s CP viacerými žiadosťami a výzvami na zaplatenie dlžných súm. J. sa svojich nárokov voči Obchodníkovi s CP nedomáhalo súdnou cestou. J. finančné prostriedky, ktoré získalo od svojich členov neposkytovalo Obchodníkovi s CP na základe zmluvy kde by bola špecifikovaná výška poskytnutej sumy, ale zamestnanci Obchodníka s CP priamo disponovali s peniazmi J. na základe udeleného súhlasu J.. S finančnými prostriedkami na účte J. boli oprávnené disponovať zamestnankyne Obchodníka U. S. U., O., B. H. T.. J. malo účty v U. U. H..U.., P. Č.Q. C. X. H..U.. H. P. Všeobecnej úverovej banke a.s. Rozhodnutím zo dňa 8.1.2008 č. OPK - 9750/3/2007 NBS na základe kontroly vykonanej v roku 2007 uložila Obchodníkovi s CP pokutu vo výške 500 000 Sk za porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. X. G. B. v konaní o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 7. 5. 2008 č. GUV- 841/2008 zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. B. B. rozhodnutím z 20.8.2008 č. OPK-9750-5/2007 uložila obchodníkovi s CP opätovne pokutu, a to vo výške 300 000 Sk za porušenie ust. § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b) zák. č. 566/2001 Z.z. Rozhodnutím č. ODT-8305/2010 z 12.7.2010 B. rozhodla o predbežnom opatrení, ktorým Obchodníkovi s CP uložila zdržať sa nakladania s majetkom klientov ( toto rozhodnutie bolo obchodníkovi s CP doručené dňa 14.7.2010 ). Rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 z 21.12.2010 B. odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a) zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. O podanom rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala X. G. B., ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č. GUV-274/2011 s právoplatnosťou dňa 4.3.2011. B. podala dňa 27. 7. 2010 orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Uznesením Prezídia PZ, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii č. ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo 16.11.2010 bolo dňa 10.8.2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Tr. por. pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom. Okresný súd Bratislava I uznesením z 11.4.2011 č.k. 3K 95/2010, právoplatným dňa 5.5.2011, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka - J. a do funkcie správcu ustanovil T.. T. I.. B. vykonala v roku 2010 u Obchodníka s CP dohľad na mieste. Z účtovných dokladov Obchodníka s CP bolo zistené, že tento nevykonával pre družstvo investičnú službu riadenia portfólia. Podľa výpisu z Obchodného registra SR N.. Y. vykonával roku 2002 - 2003 predsedu predstavenstva Obchodníka s cennými papiermi, t. j. od samotného jeho vzniku, potom odo dňa 8.8.2003 do 27.11.2003 funkciu podpredsedu predstavenstva obchodníka s CP a od 28.11.2003 do 3.9.2010 funkciu predsedu dozornej rady Obchodníka s CP. Členovia dozornej rady v súlade s § 197 Obch. Zák. boli oprávnení nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa spoločnosti a kontrolovať, či účtovné záznamy sú riadne vedené v súlade so skutočnosťou. Počas času, čo bol svedok p. Jurica v najvyšších riadiacich funkciách Obchodníka s CP musel mať vedomosť o tom, že Obchodník s CP neriadi portfólio J.. N.. Y. vykonával najvyššie funkcie v orgánoch spoločností, t. j. bol súčasne predsedom predstavenstva J., Q. J. U. N., J. J. U. N., S. V. H..U.., X. (s týmto obchodným menom od 3.7.2003 až doposiaľ), predtým s tromi inými obchodnými menami, a to S. V., H..U.., S. V., C..S..L.., H..U.., H. S. N., C..S..L.., H..U.., podpredsedom predstavenstva U. J. U. X. a predsedom dozornej rady obchodníka s CP S. N. C..S..L.., H..U.., X., spolu U. N.. I. Č., ktorý bol tiež v orgánoch všetkých uvedených spoločností. Na majetok J. bol vyhlásený konkurz a do funkcie správcu koinkurznej podstaty bol ustanovený T.. T. I.. Konkurz doposiaľ nie je ukončený. Z výpovede svedka Y.. T. I., správcu konkurznej podstaty J. v konaní sp. zn. 7C/194/2011 mal súd prvého stupňa za preukázané, že Úpadca vedie súdne konanie voči B. na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 19C/56/2011. Celková výška pohľadávok prihlásených do konkurzu J. je cca 32 a pol milióna eur. Objem popretých pohľadávok v tomto čase bol 90% a zistených pohľadávok odhadom asi 10%. K aktuálnemu výťažku podstaty uviedol, že vzhľadom na doterajší priebeh konkurzu ešte neprebehlo speňažovanie, ale už prebieha. V decembri 2012 bola prvá regulérna schôdza veriteľov, od ktorej je umožnené správcovi speňažovať majetok. Prebiehajúce speňažovanie sa týka hnuteľného majetku úpadcu, ktoré je reprezentované najmä kancelárskym zariadením, nábytkom, výpočtovou technikou. Súpisnú hodnotu uviesť nevedel. Základ nároku od úpadcu spočíva v nárokoch uplatnených voči B., garančnému fondu investícií, proti členom predstavenstva, proti poisťovni, ktorá uzavrela poistnú zmluvu na krytie škôd spôsobených predstavenstvom úpadcu, uplatňujú sa odporovateľné úkony v urobené úpadcom pred vyhlásením konkurzu. V týchto súdnych konaniach nebolo právoplatne rozhodnuté. Vyrovnacie podiely neboli určené v súlade so stanovami J.G.. 4. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že žalovaná a jej právny predchodca Úrad pre finančný trh postupovali vo vzťahu k J. správne - v súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. Preto nebol splnený základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z., ktorým je existencia nesprávneho úradného postupu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že za pravdivosť údajov v prospekte investície zodpovedal štatutárny zástupca vyhlasovateľa (§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z.z.). Obsahom Prospektu investície bol iba zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb. Zákon č. 566/2001 Z. z. nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy a schválený Prospekt investície tieto samotné zmluvy nikdy neobsahoval. Povinnosťou vyhlasovateľa bolo uzavrieť s obchodníkom s CP zmluvu, ktorá by obsahovala zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade jej neplnenia vymáhať súdnou cestou splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech členov družstva (investorov). Za činnosť J. zodpovedá a v mene J. koná predstavenstvo ako štatutárny orgán J., ktoré riadi činnosť J. a zásadne rozhoduje o všetkých záležitostiach J. (Obchodný zákonník ust. § 243a ods. 1 a 2). J. bolo povinné vykonávať svoju činnosť tak, aby si splnilo všetky záväzky voči svojim členom, pričom členovia J., teda aj žalobkyňa mali práva a povinnosti spojené s členstvom v J., okrem iného aj schvaľovať ročnú účtovnú závierku a voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie. J. dňa 10.10.2007 doručilo B. vyjadrenie, v ktorom bolo uvedené, že zo strany družstiev nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených Úradom pre finančný trh z dôvodov v liste špecifikovaných. J. sa vyjadrilo k systému fungovania J. tak, že vtedajší stav zodpovedal dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami S. V., H..U.., jej dcérskymi spoločnosťami a J.. Podľa názoru J. narušenie tohto systému by mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody, ako aj náklady, keďže finančné vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými vzťahmi. J. a jeho dcérskym spoločnostiam sa javilo ako problematické zabezpečiť do portfólia družstiev iné investičné nástroje, ktorých emitentami by boli spoločnosti v rámci finančnej skupiny CI V., H..U... J. zdôraznilo, že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev boli zabezpečené najmä dobrou investičnou stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej zmenou by mohlo prísť k ich ohrozeniu, resp. narušeniu dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo naďalej zo strany ich členov možné, aby jednotlivé družstvá boli naďalej schopné plniť svoje záväzky. Za vyše päťročné obdobie pôsobenia družstiev na slovenskom finančnom trhu nebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany členov družstiev a taktiež družstvám nebolo zrejmé, že by B. disponovala nejakou sťažnosťou voči jednotlivým družstvám. J. až listom doručeným B. dňa 15.4.2010 požiadalo B. o preskúmanie postupu spoločnosti S. N., C..S..L.., H..U.. po tom, čo mu Obchodník CP vypovedal zmluvu o zriadení portfólia. Z listinných dôkazov vyplynulo, že B. vykonala v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u Obchodníka s CP dohľad na mieste. B. v tomto období vyzvala J. listom z 20.4.2010, aby predĺžilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby J. mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže B. zistila, že podstatná časť prospektu investície sa stala neaktuálna. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, že povinnosťou B. bolo dohliadať na aktualizáciu Prospektu investícií. Povinnosť aktualizovať Prospekt investície bola J. uložená s účinnosťou až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 v spojení s § 125c ods. 1. zák. č. 566/2001 Z.z. a preto sa na B. nemohla vzťahovať povinnosť dohliadať na aktuálnosť Prospektu investícií realizovanú pred týmto dátumom, t.j. pred 1.1.2009. Do novelizácie zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch vykonanej zák. č. 558/2008 Z.z., neexistovala samotná povinnosť J. aktualizovať Prospekt investícií, preto je z povahy veci vylúčený dohľad zo strany B. v tomto smere, keďže B. nemohla kontrolovať povinnosť, ktorá sama o sebe v rozhodnom čase ani neexistovala. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že J. ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície až od 1.6.2010, kedy boli novelou ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch vykonanej zák. č. 129/2010 Z.z. rozšírené povinnosti družstva a preto pokiaľ J. od 31.12.2006 do 1.6.2010 zo zákona takúto povinnosť nemalo, nemohla B. skúmať ani túto povinnosť prostredníctvom výkonu dohľadu, keď J. samo o sebe nebolo povinné Prospekt investície dodržiavať. Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia zák. č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani J., žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov (napr. správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Preto tieto neexistujúce povinnosti J. nemohla B. kontrolovať. B. nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi J. ako sa mylne domnieva žalobkyňa. B. mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či J. plní informačné povinnosti v zmysle ust. §§ 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z.z. Okrem toho, žalobca si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b/ zák. č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do 21.7.2013; ust. § 126 až § 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.7.2013). Nevedomosť žalobcu nemožno pričítať na ťarchu B. v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že o rozsahu dohľadu B. nad činnosťou J. nemal vedomosť. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu o nedostatočných opatreniach B. na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s CP pri činnosti voči J.. Z listín predložených stranami vyplýva podľa súdu prvej inštancie aktívny prístup B. k obchodníkovi s CP, keď B. rozhodnutím z 8.1.2008 č. OPK - 9750/3/2007 uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške 16.596,96 eur (500 000 Sk) a po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou radou B. opätovne rozhodnutím z 20.8.2008 č. OPK-9750-5/2007 uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške 9.958,18 eur (300.000 Sk). Následne rozhodnutím z 21.12.2010 č. ODT-8305-5/2010 B. odobrala obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb. J. bolo podľa zákona č. 566/2001 Z.z. povinné predkladať B. X. U. polročné a ročné správy o svojom hospodárení, z týchto však nevyplývali informácie o jeho zhoršenej finančnej situácii, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom. B. po podaní podnetu J. ihneď v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 vykonala u Obchodníka s CP dohľad na mieste. Obchodník s CP nepreukázal, že poskytoval pre J. investičnú službu riadenie portfólia, v rámci dohľadu na mieste nepredložil B. žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že obhospodaroval portfóliá družstiev, s ktorými uzavrel Zmluvu o riadení portfólia, nepredložil žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že vykonával ktorúkoľvek z činností uvedených v čl. I bode 2 zmlúv o riadení portfólia, nepredložil pokyny portfólia manažéra, konfirmácie obstaraných obchodov pre družstvá, nepredložil zmluvy o kúpe alebo predaji cenných papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z evidencie majetkových účtov či doklady preukazujúce úschovu a správu cenných papierov. 5. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že B. svojím postupom neporušila svoje povinnosti, keďže pri výkone verejnej moci postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom, nedopustila sa pri svojom rozhodovaní žiadneho excesu a ani nepostupovala spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských slobôd, a preto jej postup nie je možné kvalifikovať ako nesprávny podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Jej postup bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Štát nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti J. (teda ani družstva PDSI) a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie a jeho vnútorné vzťahy sa spravujú princípmi členskej samosprávy v družstve v zmysle stanov družstva a ustanovení Obchodného zákonníka. Pokiaľ by B. zakázala činnosť spočívajúcu v uzatváraní vyššie uvedených vzťahov s členmi družstva a J.T., zasiahla by tým podľa nej do občiansko - obchodnoprávnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, pretože by tým obmedzila resp. zmarila ich možnosť nadobudnúť majetkové hodnoty a realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce z uvedených zmlúv. NBS nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by konala v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a v rozpore so zák. č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, so zákonom č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch a zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. B. vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu podľa zák. č. 566/2001 Z.z., t.j. bola oprávnená kontrolovať zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 a § 127 cit. zákona), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt či dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z.z. Súd prvej inštancie nemal za preukázanú ani príčinnú súvislosť medzi škodou a tvrdeným nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcim v jej nečinnosti. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že keby NBS včas zakročila a pozastavila by činnosť J. a obchodníka s CP, žalobcpvi by škoda nevznikla. Uzavretím právneho úkonu s J. žalobcovi škoda ešte nevznikla, vznikla jej vymožiteľná pohľadávka voči J. a škoda mu prípadne vznikne až v dôsledku nevymožiteľnosti tejto pohľadávky voči J.. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobca nepodal žiadnu žalobu o náhradu škody proti J., proti žiadnemu členovi predstavenstva J. či proti členovi kontrolnej komisie (§ 251 ods. 2, ust. § 243a ods. 4, ust. § 244 ods. 8 Obch. Zák. ). Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že podľa ustálenej judikatúry nárok na náhradu škody podľa zák. č. 58/1969 Zb. ako aj zák. č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom. Preto ak má žalobca pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zák. č. 58/1969 Zb. alebo zák. č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol. 6. Návrh žalobcu na začatie prejudiciálneho konania pred súdnym dvorom EÚ súd prvej inštancie zamietol s týmto odôvodnením: “Súd má za to, že verejná ponuka majetkových hodnôt nie je regulovaná smernicou EÚ 2003/71/ES - smernicou o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES na znenie ktorej sa navrhovateľka odvoláva v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Alternatívne investičné možnosti, medzi ktoré je možné zahrnúť aj činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt začala v rámci EÚ regulovať až smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8.6.2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ ES a nariadením (ES) číslo 1060/2009, (EÚ) číslo 1095/2010. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o položených otázkach nie je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Preto sa neobrátil na Súdny dvor Európskej únie a procesný návrh žalobcu zo dňa 16.10.2014 zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 7. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a z jeho obsahu vyplýva, že ním napadol výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo aby ho v tejto časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietol, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že žalovaná nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty; základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j., že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Poukázal na to, že sa spoliehala, že nedôjde ku škode na jej úkor, pretože vychádzala z garancie žalovanej ako orgánu dohľadu. Nemohol predpokladať, že dohľad napr. nad prospektom investície je podľa žalovanej len formálny resp. že takýto je jeho obsah podľa výkladu žalovanej, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad prospektom investícií nedefinoval. Postup žalovanej bol svojvoľný, resp. arbitrárny v neprospech každého, ktorý sa na žalovanú z hľadiska stability a ochranu investície spoľahol. Argument žalovanej, že vykonávala dohľad nad činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., ale nevykonávala dohľad nad celkovou činnosťou družstva, je irelevantný, ak žalobca nemohla o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Nie je podľa žalobcu správny záver súdu prvej inštancie o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou vzniknutou žalobkyni a porušením zákonných povinností žalovanou spočívajúcom v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon č. 566/2001 Z.z.. Ku škode žalobcu došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti žalovanej vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že žalobca nebol „bdelý“. Súd prvej inštancie svojím výkladom umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov, ktorý ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich investovania v rámci subjektov dohliadaných žalovanou. Takýmto rozhodnutím sa kladie znamienko rovná sa medzi investovaním do nebankových subjektov a investovaním prostredníctvom subjektov dohliadaných žalovanou. Povinnosťou B. podľa § 137 ods. 2 zákona o cenných papieroch je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 zákona, ktorý platí v tomto znení už od 1.5.2007, J. ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany B.. Podľa § 135 ods. 2 zákona o cenných papierov mala žalovaná zisťovať - čo v prípade J. ani obchodníka s cennými papiermi neurobila - všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp. nedodržiavaní povolenia na činnosť vydaných B. J. a obchodníkovi, čo v prípade J. bol prospekt investícií vydaný ešte vtedajším úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany B.. Povinný zákonný dohľad zo strany B. bol dokonca koncipovaný tak široko, že B. má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým sú resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj J. činnosťou obchodníka a vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov. V skutkovo a právne totožnom konaní vedenom pod sp. zn. 7C 206/2011 bolo preukázané, že B. už v roku 2007 pri kontrole J. zistila, že J. má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta a to spoločnosti S. V. H..U.., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka. Inými slovami, J. malo všetky peňažné prostriedky získané od žalobcov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a J.. V konaní sp. zn. 7C 206/2011 sa ďalej zistilo, že B. sa po tomto zistení o rizikovosti portfólia J. uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí zo strany B. rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou S. V. H..U.., S. G. U..G..C.. H. R. L., U..G..C.., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami S. V. H..U.. a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom N.. I. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. To znamená, že B. aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio J. je rozložené a investované do prepojených subjektov s S. V. H..U.. a obchodníkom. Následne v roku 2008 B. vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že obchodník porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia B. okrem udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške 10 000 euro, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému družstvu z roku 2007, nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papierov a neprijala žiadne následné kontrolné opatrenia ako napr. predbežný alebo celkový zákaz činnosti obchodníkovi alebo J., resp. zrušenie povolenia na činnosť obchodníkovi alebo udelenie peňažnej sankcie priamo členom predstavenstva J. alebo obchodníka. Týmto podcenením situácie žalovaná umožnila ďalšiu činnosť družstva aj obchodníka, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti žalobkyňou vložených prostriedkov do družstva. B. následne svojim postupom potvrdila tieto tvrdenia žalobkyne o tom, že J. ako aj obchodník dlhodobo porušovali zákon o cenných papieroch, keď B. dňa 4.3.2011 obchodníkovi odňala licenciu na činnosť a J. zakázala činnosť až v roku 2011. Tolerovala tak porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011. V ďalšom žalobkyňa poukazovala na to, že B. rozhodnutím z 30.5.2011 zakázala J. predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu investícií. Z výpočtu nedostatkov vytýkaných B. v prospekte investícií je nepochybné, že Prospekt bol neaktuálny v základných, a z pohľadu investorov rozhodujúcich skutočnostiach. B. účelovo ustálila trvanie neaktuálnosti prospektu až od mája 2010. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle B. dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva J. za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov (údaje o subjektoch, ktoré ovládajú J. boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009, údaje o subjektoch, s ktorými je J. majetkovo prepojené boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti J. boli neaktuálne už k 31.12.2006). Z uvedeného potom vyplynulo, že J. svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b/, c/ a h/ a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od roku 31.12. 2006, avšak B. voči J. úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť. Ohľadom predčasnosti žaloby žalobca uviedol, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorí si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu o náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou. Súd má v konaní o náhradu škody povinnosť skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobcu ako veriteľa v konkurznom konaní, a ak áno, v akom rozsahu, pričom pri tomto vyhodnotení súd dokonca nemá čakať až na rozvrhové uznesenie konkurzného súdu, ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu. Aktuálny stav konkurzu vyhláseného na majetok J. je taký, že objektívne vylučuje možnosť žalobcu ako veriteľa uspokojiť sa z konkurzu. Podľa žalobcu platná právna úprava neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak žalobca doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý je podľa súdu prvej inštancie povinný mu plnenie vrátiť. 8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 10. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Nie je sporné, že B. bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zák. č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že J. ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda až od 1.6.2010 mohla B. dohliadať, či J. dodržiava schválený prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zák. č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z.). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z.z.) pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov (napr. správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Preto tieto neexistujúce povinnosti J.D. nemohla B. kontrolovať. B. nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi J. ako sa mylne domnieva žalobca. B. mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či J. plní informačné povinnosti v zmysle ust. §§ 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z.z. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že žalobca si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b/ zák. č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do 21.7.2013; § 126 až 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.7.2013). Ak si toho žalobca vedomá nebol, nemožno to pričítať na ťarchu B. X. U. v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že o rozsahu dohľadu B. nad činnosťou J. nemal vedomosť. 11. Z toto je zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného B. X. U.. Vzhľadom na to sa odvolací súd nemusel zaoberať otázkou, či bola žaloba podaná predčasne. V tejto súvislosti však odvolací súd poukazuje na konštantnú judikatúru, podľa ktorej nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom môže byť voči štátu úspešne uplatnený iba vtedy, ak poškodený nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky proti dlžníkovi, ktorý mu je povinný plniť (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 25 Cdo 1404/2004, rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo 48/2010, 2Cdo 155/2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 361/09). 12. Z toho vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v napadnutom výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o náhradu škody, a preto ho odvolací súd v tomto výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 13. Výrok, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).